Ještě mne napadlo k tomu rychlému ztrácení rychlosti střely.
Tj. princip něco je za něco. Sovětské střely sice možná rychle ztrácely rychlost, ale byly více odolné proti příčnému větru a měly tak větší přesnost.
Např. jiné stoupání či počet drážek.
Pak také kde mají střely umístěné těžiště.
Problematika průraznosti pancíře
Ahoj
ohledně úbytku rychlosti.K té tabulce(té malé z Aberdeenu) kterou jsem zaslal jsem zapoměl uvést vzdálenosti.tuším že prvních 6 údajů je odstupňováno po 250 metrech,až poslední 3 údaje po 500 metrech.
V tomto testu úbytek rychlosti D-25T s APBC municí odpovídá v podstatě KwK 42.
Rosomak tady uvedl že větší ráže měla větší rezistenci vůči příčnému větru,to je podle mne správná úvaha.75mm kanon měl více protáhlou střelu(její délka odpovídala většímu násobku ráže),tím měla sice velké rpůřezové zatížení ale i velkou boční plochu.Bylo to myšleno takto?
Jenže v tom hraje roli i další věc,kterou jste zapoměli vzít v potaz.Čím větší ráži má střela, tím bude mít větší rpůřezové zatížení.Je to dáno tím, že čelní průřez je úměrný druhé mocnině ráže(a tedy i aerodynamický odpor),kdežto setrvačnost střely je úměrná hmotnosti a ta roste s třetí mocninou ráže.Takže čím větší střela, tím má setrvačnost navrch nad odporem vzduchu a ten má na ni menší vliv a střela tak má menší úbytek rychlosti(než stejná ale menší střela).To jsem uvedl v článku jako jednu z hlavních výhod ruských děl,jenže výsledky testů z Aberdeenu jsou vlastně v protikladu k této úvaze,která je na druhou stranu pravdivá.
Střela z D-25T má v souladu s touto úvahou asi o 40% větší průřezové zatížení než střela ráže 75mm, a přesto má podobný úbytek rychlosti.
Navíc těchto výsledků bylo dosaženo jenom v tomto testu,v jiných byl úbytek podstatně menší.Abych řekl pravdu nevím si s tím rady.
Ale nemělo by tomu tak být.Pzgr.40 měla hmotnost kolem 7 kg,což je u této ráže dost málo.Měla velmi malé průř.zatížení a tudíž by měla mít i menší úbytek rychlosti
Samozřejmě jak uvádíte hraje tam roli spousta jiných faktorů,třeba tvar střely,možná i těžiště,třeba jak uvádí rabo i velikost hnací náplně ale přece jen rozdíl mazi ráži 122 a 75 mm je tak velký že jsou pro mě výsledky testu z Aberdeenu záhadou.
Díky.Další věc k zamyšlení.Kolik má tank najeto... Já bych v tom neviděl žádný div. Ten kanon váží svoje a uchycení při otřesech a vibracích dělá také svoje. Každá vůle navíc se musí zákonitě projevit v přesnosti...
ohledně úbytku rychlosti.K té tabulce(té malé z Aberdeenu) kterou jsem zaslal jsem zapoměl uvést vzdálenosti.tuším že prvních 6 údajů je odstupňováno po 250 metrech,až poslední 3 údaje po 500 metrech.
V tomto testu úbytek rychlosti D-25T s APBC municí odpovídá v podstatě KwK 42.
Rosomak tady uvedl že větší ráže měla větší rezistenci vůči příčnému větru,to je podle mne správná úvaha.75mm kanon měl více protáhlou střelu(její délka odpovídala většímu násobku ráže),tím měla sice velké rpůřezové zatížení ale i velkou boční plochu.Bylo to myšleno takto?
Jenže v tom hraje roli i další věc,kterou jste zapoměli vzít v potaz.Čím větší ráži má střela, tím bude mít větší rpůřezové zatížení.Je to dáno tím, že čelní průřez je úměrný druhé mocnině ráže(a tedy i aerodynamický odpor),kdežto setrvačnost střely je úměrná hmotnosti a ta roste s třetí mocninou ráže.Takže čím větší střela, tím má setrvačnost navrch nad odporem vzduchu a ten má na ni menší vliv a střela tak má menší úbytek rychlosti(než stejná ale menší střela).To jsem uvedl v článku jako jednu z hlavních výhod ruských děl,jenže výsledky testů z Aberdeenu jsou vlastně v protikladu k této úvaze,která je na druhou stranu pravdivá.
Střela z D-25T má v souladu s touto úvahou asi o 40% větší průřezové zatížení než střela ráže 75mm, a přesto má podobný úbytek rychlosti.
Navíc těchto výsledků bylo dosaženo jenom v tomto testu,v jiných byl úbytek podstatně menší.Abych řekl pravdu nevím si s tím rady.
Keď si však pozrieš aj výkony nemeckej munície, tak to klesanie prieraznosti je skoro rovnaké ako pri sov. munícii. Príklad: PzGr 40/43 pre 8,8cm KwK 43 L/71. Prieraznosť RHA pri 90 stup. uhle - 100m/300mm, 500m/270mm, 1000m/237mm, 1500mm/205mm a 2000m/175mm.
Ale nemělo by tomu tak být.Pzgr.40 měla hmotnost kolem 7 kg,což je u této ráže dost málo.Měla velmi malé průř.zatížení a tudíž by měla mít i menší úbytek rychlosti
Samozřejmě jak uvádíte hraje tam roli spousta jiných faktorů,třeba tvar střely,možná i těžiště,třeba jak uvádí rabo i velikost hnací náplně ale přece jen rozdíl mazi ráži 122 a 75 mm je tak velký že jsou pro mě výsledky testu z Aberdeenu záhadou.
to mne taky napadlo,a asi to tak bude.zatiaľ čo u Nemcov je to udávané,asi, 30cm x 40cm u Sov. je to vlastne podľa tohto kritéria 42 x 50 cm / súčet odchýlky od stredu hore + dole x doľava + doprava / a na 2km to už môže byť 1,2m x 1,5m, u Nemcov je údaj polovičný 0,6m a 0,6m, to by nasvedčovalo tomu, že ten údaj je len polovicou danej odchýlky a udávajú to presne ako Sovieti, len to nepresne uviedli v tabulke a približovalo by sa to k testom s 8,8cm KwK 36 L/56 z PzKpfw VI.
Máš pravdu jde o statistiku,přímé zásahy vyvažovaly ty které šli mimo.To že má kanón rozptyl 1,2 krát 1,5 metru neznamená to že větší terč zasáhne ve 100%...dík za vysvětlení.Treba zobrať aj to, že u D-25T ide o priemernú odchýlku, to znamená, že z 10 striel išli 3 skoro do stredu tohto štvorca a 7 išlo mimo, ale v priemere to spravilo tieto údaje.
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Práve naopak. Strela s nižším prierezovým zaťažením má obvykle vyššiu počiatočnú rýchlosť, ale tiež pri inak rovnakom cx aj väčší úbytok rýchlosti - rýchlejšie stráca rýchlosť, čo sa prejaví aj menšou priebojnosťou na väčších diaľkach.Ale nemělo by tomu tak být. PzGr.40 měla hmotnost kolem 7 kg, což je u této ráže dost málo. Měla velmi malé průř. zatížení a tudíž by měla mít i menší úbytek rychlosti
Podľa ruských materiálov z roku 1946 existuje niekoľko variant protipancierového granátu kalibru 88mm, s celkom podstatnými rozdielmi v konštrukcii.
Označenia zbraní sú na nábojniciach:
protipancierové granáty:
obraz 104 a 105
obraz 106 a 107a
obraz 107b a 108
107a - 88mm protipancierový granát so stopovkou 8,8cm Pzgr - hmotnosť 9,500kg, dĺžka 338mm, náplň 0,148kg tritolu, zapalovač Bd.Z.f 8,8cm Pzgr
107b - 88mm protipancierový granát so stopovkou 8,8cm Pzgr.39 - hmotnosť 10,200kg, dĺžka 338mm, náplň 0,064kg hexogenu, zapalovač Bd.Z. 5127
K protipancierovým granátom na obrázkoch 104 a 105 nemám popis.
Chcem ale upozorniť na jednu podstatnú vec - dva granáty na obrázku 105 sa zrejme líšia veľmi podstatne a výrazné písmeno W nie je samoúčelné. Granáty Pzgr. 40/43 a Pzgr.40W existuje aj pre delá kalibru 75mm - takže si ich porovnajte:
a pre uplnosť ďalšie protipancierové granáty pre 75mm delá
popisy k 75mm granátom:
Ešte by som upozornil na jednu vec - granáty 8,8cm Pzgr (107a)a 8,8cm Pzgr. 39 (107b) budú mať pri rovnakom spôsobe hodnotenia rôznu priebojnosť aj preto, že granát 8,8cm Pzgr bude mechanicky menej odolný a pri náraze sa bude skôr rozpadať, čo zníži jeho maximálnu priebojnosť pri malých diaľkach streľby a pri streľbe na šikmé panciere (štatisticky sa to prejaví určite). Na druhej strane - účinok za pancierom nude výrazne vyšší, trhavá náplň je väčšia (aj pri zohľadnení rozdielu tritol - hexogén) a tenšie telo sa bude lepšie rozkladať na účinné črepiny.
Děkuji za skvělé obrázky a informace, nevím kde jinde bych je hledal.Munice Pzgr.ráže 88mm měla skutečně podstatně horší průbojnost
než Pzgr.39 v KwK 36,navzdory tomu že podle parametrů(hmotnost,rychlost,ráže) na tom měla být stejně.To že díky tomu ale měla větší ničivý účinek je též zajímavé.
Nevím však proč by měla mít horší účinost proti skloněnému pancíři,vzhledem k tomu že má balistickou čepici.
Jinak je zajímavý i rozdíl v jednotlivých variantách Pzgr.39..(42,43),myslíš že mohl mít podstatný vliv na průbojnost?
Právě proto mne výsledky testů v Aberdeenu překvapují.
než Pzgr.39 v KwK 36,navzdory tomu že podle parametrů(hmotnost,rychlost,ráže) na tom měla být stejně.To že díky tomu ale měla větší ničivý účinek je též zajímavé.
Nevím však proč by měla mít horší účinost proti skloněnému pancíři,vzhledem k tomu že má balistickou čepici.
Jinak je zajímavý i rozdíl v jednotlivých variantách Pzgr.39..(42,43),myslíš že mohl mít podstatný vliv na průbojnost?
Ano to vím,byl to jen překlep,chtěl jsem napsat větší úbytek.Práve naopak. Strela s nižším prierezovým zaťažením má obvykle vyššiu počiatočnú rýchlosť, ale tiež pri inak rovnakom cx aj väčší úbytok rýchlosti - rýchlejšie stráca rýchlosť, čo sa prejaví aj menšou priebojnosťou na väčších diaľkach.
Právě proto mne výsledky testů v Aberdeenu překvapují.
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Priebojná strela pri šikmom dopade, pokiaľ sa neodrazí, mení po zachytení sa v pancieri svoju dráhu a priestorovú orientáciu tak, že sa stavia "kolmo k pancieru" (nie doslova, ale stáča sa v tomto smere). To vyvoláva obrovské namáhanie na ohyb a strih strely. Preto sú tiež priebojné strely výrazne kratšie oproti strelám trieštivo-trhavým. U 8,8cm Pzgr je zadná časť tela strely relatívne tenkostenná a strihové a ohybové namáhanie bude teda znáša horšie - ľahšie sa rozpadne.
Viditeľný rozdiel medzi 7,5mm Pzgr.39 a 7,5cm Pzgr.39/42 je v použití vodiacich nákružkov zo spekaného železa oproti nákružkom medeným - dôvodom je šetrenie strategicky významnej medi. Rozdiel môže byť aj v materiáloch tela strely a makarovovej čapice a v ich tepelnom spracovaní a technológii spojovania.
K testom v Aberdeen - Pre 122mm TK D-25 existovali pri prieboné strely dve rôzne prachové náplne, pričom silnejšia obsahovala iný druh prachu a v inom množstve. Tieto sa nakladali len v počte tri kusy a boli aj výrazne odlíšené - jeden typ mal na nábojnici čierny pruh (už si nepamätám, ktorý). Po ich spotrebovaní sa mala/musela robiť kontrola celého uchytenia kanónu a materiálu veže v ich okolí - hrozilo poškodenie brzdovratného zariadenia, praskliny a "utrhnutie" kanónu zo závesu.
Viditeľný rozdiel medzi 7,5mm Pzgr.39 a 7,5cm Pzgr.39/42 je v použití vodiacich nákružkov zo spekaného železa oproti nákružkom medeným - dôvodom je šetrenie strategicky významnej medi. Rozdiel môže byť aj v materiáloch tela strely a makarovovej čapice a v ich tepelnom spracovaní a technológii spojovania.
K testom v Aberdeen - Pre 122mm TK D-25 existovali pri prieboné strely dve rôzne prachové náplne, pričom silnejšia obsahovala iný druh prachu a v inom množstve. Tieto sa nakladali len v počte tri kusy a boli aj výrazne odlíšené - jeden typ mal na nábojnici čierny pruh (už si nepamätám, ktorý). Po ich spotrebovaní sa mala/musela robiť kontrola celého uchytenia kanónu a materiálu veže v ich okolí - hrozilo poškodenie brzdovratného zariadenia, praskliny a "utrhnutie" kanónu zo závesu.
Vieš niečo k tomuto viac ? Podľa doterajších informácií som vedel o tom, že s pásikom boli nábojnice pre protipancierové strely / Ž-471, niekde som však videl s pásikom aj ŽN-471 a na nej napísaný text - pod protipancierové / a bez pásika pre trieštivo-trhavé / ŽN-471 /. V reze Ž-471 má presne po čiarku na mosadznej nábojnici prach. náplň a od čiarky ide zväzok, asi, tesniacej výplne. Pásik sa používal len pre náboje do D-25T/ TA/ TS.K testom v Aberdeen - Pre 122mm TK D-25 existovali pri prieboné strely dve rôzne prachové náplne, pričom silnejšia obsahovala iný druh prachu a v inom množstve. Tieto sa nakladali len v počte tri kusy a boli aj výrazne odlíšené - jeden typ mal na nábojnici čierny pruh (už si nepamätám, ktorý). Po ich spotrebovaní sa mala/musela robiť kontrola celého uchytenia kanónu a materiálu veže v ich okolí - hrozilo poškodenie brzdovratného zariadenia, praskliny a "utrhnutie" kanónu zo závesu.
S "umenšenými" náplňami som sa stretol iba pri nábojoch pre 130mm tankový kanón M-65. Tam sa používajú pre trieštivo-trhavé náboje dva druhy náplní - ŽN-482 / plná a tú používajú aj v proti panc. nábojoch / a ŽN-482U / umenšený, ten sa používal len pre triešť-trh... /
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Rez nábojkou Ž-471 nemám (poskytneš?) a presné údaje si už tiež nepamätám, predsa len je to nejakých 20 rokov, čo som ich naposledy nakladal do trhacej jamy...
Text na nábojnici:
____________
ПОД БРОНЕБ.
ЗАР. ПОЛНЫЙ
Ж-471
122-31
122 31/37
122-СУ и ТАНК
22/1ТР 7/44К
22-44-00
122 - 31/37 - 122mm kanón vz 1931/1937
22/1TP 7/44K - druhy prachu
K strelám: BR-471 je ostrohlavá so zápichmi a BR-471B je tupohlavá so zápichmi a balistickou čapicou. (našiel som na wk2ammo.com)
Obecne majú strely so zápichmi menšiu priebojnosť ako obdobné strely s makarovovou (protipancierovou) čapicou - rozdiel môže byť až 25-30% (o štvrtinu až tretinu menej). Sú ale technologicky a výrobne výrazne jednoduchšie.
Text na nábojnici:
____________
ПОД БРОНЕБ.
ЗАР. ПОЛНЫЙ
Ж-471
122-31
122 31/37
122-СУ и ТАНК
22/1ТР 7/44К
22-44-00
122 - 31/37 - 122mm kanón vz 1931/1937
22/1TP 7/44K - druhy prachu
K strelám: BR-471 je ostrohlavá so zápichmi a BR-471B je tupohlavá so zápichmi a balistickou čapicou. (našiel som na wk2ammo.com)
Obecne majú strely so zápichmi menšiu priebojnosť ako obdobné strely s makarovovou (protipancierovou) čapicou - rozdiel môže byť až 25-30% (o štvrtinu až tretinu menej). Sú ale technologicky a výrobne výrazne jednoduchšie.
máš pravdu správne by sa to malo volať nábojka. Neposkytnem, skenovať, ukladať , orezávať a vkladať do fota je nad moje sily. Prepáč.
Videl som však 2 druhy označenia pre nábojky z nábojov do D-25..
Bez rezu je označenie a nápisy skoro zhodné s tým čo si uviedol Ty / iné sú druhy prachu /, ale v reze sú rozdieli v názve - ŽN - 471 a aj v druhoch prachu ktoré sa začínajú NDT.
Inak zaujímavá stránka.
Videl som však 2 druhy označenia pre nábojky z nábojov do D-25..
Bez rezu je označenie a nápisy skoro zhodné s tým čo si uviedol Ty / iné sú druhy prachu /, ale v reze sú rozdieli v názve - ŽN - 471 a aj v druhoch prachu ktoré sa začínajú NDT.
Inak zaujímavá stránka.
Znamená to tedy, že střela větší ráže je na tom lépe než střela malé ráže o podobné kinetické energii?Třeba KwK 36 vs KwK 42?Priebojná strela pri šikmom dopade, pokiaľ sa neodrazí, mení po zachytení sa v pancieri svoju dráhu a priestorovú orientáciu tak, že sa stavia "kolmo k pancieru" (nie doslova, ale stáča sa v tomto smere). To vyvoláva obrovské namáhanie na ohyb a strih strely. Preto sú tiež priebojné strely výrazne kratšie oproti strelám trieštivo-trhavým. U 8,8cm Pzgr je zadná časť tela strely relatívne tenkostenná a strihové a ohybové namáhanie bude teda znáša horšie - ľahšie sa rozpadne.
A obecně je na tom lépe velká či malá ráže(za předpokladu stejné konstrukce střely)?
Docela mne zajímá jakým způsobem byla makarovova čepice uchycena na střele...Viditeľný rozdiel medzi 7,5mm Pzgr.39 a 7,5cm Pzgr.39/42 je v použití vodiacich nákružkov zo spekaného železa oproti nákružkom medeným - dôvodom je šetrenie strategicky významnej medi. Rozdiel môže byť aj v materiáloch tela strely a makarovovej čapice a v ich tepelnom spracovaní a technológii spojovania.
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
K prvej otázke (pokiaľ je to myslené ako otázka) - odpoveď nie je jednoznačná, do hry vstupujú faktory ako pevnosť materiálu, hybnosť, zotrvačnosť, prierezové zaťaženie... Pri rovnakej konštrukcii a rovnakej dopadovej rýchlosti (nie energii) je na to strela menšieho kalibru relatívne lepšie z hľadiska odolnosti strely, lenže priebojnosť je závislá aj na prierezovom zaťažení strely a tu je na tom zasa lepšie strela väčšieho kalibru. Chcelo by to poriadnejšiu analýzu dejov pri prebíjaní panciera a ohodnotenie vlastností a chovania striel (niečo málo viem, ale to ani zďaleka nestačí a púšťať sa do analýzy a hodnotenia mechanických namáhaní strely pri prenikaní pancierom pri kolmom a šikmom dopade sa mi nechce ani náhodou - zrejme by som to ani nezvládol 
, je to téma minimálne na seminárnu alebo ročníkovú práca pre "strojára")
Každopádne vývoj delostreleckých protitankových zbraní za 2.sv.v. ukazuje, že cesta zvyšovania kalibru zbrane je v určitom rozmedzí dostatočne efektívna a dokáže vyrovnávať alebo dokonca prekonať zvyšovanie hrúbky pancieru pri porovnateľných technologických možnostiach.
Makarovova čapica a jej uchytenie k penetratoru - dá sa to urobiť mäkkým spájkovaním, tvrdým spájkovaním (nesmie sa prekročiť popúšťacia teplota!), lepením, zalemovaním do drážky. Za 2.sv.v sa obvykle spájkovalo "mäkkou" pájkou a keďže súososť čapice a penetratoru je kritickou podmienkou presnosti, robilo sa to na špeciálnych strojoch podobných sústruhom, alebo priamo na sústruhoch.
Strely zo zápichmi
Keďže pájkovanie rotujúcej zostavy je pracné a náročné nielen na presnosť, sovieti (ale nielen oni) to obchádzali "strelami so zápichmi". Tieto majú jednodielne telo, tvarované ako celá zostava penetrator+čapica a zhruba v mieste, kde je u zostavy spoj, je u jednodielnej strely zápich (drážka), druhá drážka je za prvou. Takáto strela je náležite tepelne spracovaná a má po dĺžke i v priereze premenlivú tvrdosť a húževnatosť.
Predná časť strely sa pri dopade chová ako makarovova čapica. Počas prebíjania pancieru namáhaním pri dopade dôjde v mieste drážky k strihu materiálu a na zadnej časti strely vzniká vpred vybiehajúci hrot, takže zostatok sa chová ako penetrator dvojdielnej strely.
Výhodou takýchto striel je podstatne jednoduchšia, rýchlejšia a aj lacnejšia výroba. Mierne lepšia je aj presnosť.
Hlavnou nevýhodou je menšia priebojnosť - na strih oceľového telesa strely sa spotrebuje o dosť viac dopadovej energie strely než na strih spájkovaného spoja (spravidla "mäkká" spájka SnPb) medzi makarovovou čapicou a penetratorom.
Tvar hrotu vzniknutého penetratoru tiež nie je optimálny a tvaruje sa pomerne náhodne - drobné odchýlky vo vlastnostiach materiálu a asymerické namáhanie spôsobujú vznik asymerického alebo nepravidelného hrotu, ktorý má horšie priebojné vlastnosti, povrch strihovej plochy je drsný a aj tvrdosť a pevnosť vzniknutého hrotu je horšia, resp. menej výhodná, ako u samostatne pripraveného a opracovaného penetratoru. V prípade "tvrdého dopadu" na kolmú pancierovú dosku tiež dochádza k následnému alebo okamžitému strihu v druhom zápichu, čo opäť odoberá energiu vzniknutému penetratoru a v dôsledku straty materiálu klesá aj zostatková energia a prierezové zaťaženie zvyšku strely - penetratoru, ktorý preniká pancierom.
Práve v tomto by som videl hlavný dôvod relatívne nižšej priebojnosti sovietskych protipancierových striel, ktoré túto konštrukciu používali hojne (napríklad aj u vyššie spomenutej 122mm tupohlavej strele BR-471B a zápichy má aj ostrohlavá strela BR-471, účel je rovnaký - po deformácii a sploštení pôvodnej špičky sa strihom vytvaruje nový hrot,ktorý má lepšie priebojné vlastnosti) oproti porovnateľným strelám nemeckým, ktoré sú zväčša dvojdielnej konštrukcie. Pri rovnakej dopadovej energii sovietske strely strácali na pretvarovanie strely a vznik penetratoru viac energie, než strely nemecké.
, je to téma minimálne na seminárnu alebo ročníkovú práca pre "strojára")Každopádne vývoj delostreleckých protitankových zbraní za 2.sv.v. ukazuje, že cesta zvyšovania kalibru zbrane je v určitom rozmedzí dostatočne efektívna a dokáže vyrovnávať alebo dokonca prekonať zvyšovanie hrúbky pancieru pri porovnateľných technologických možnostiach.
Makarovova čapica a jej uchytenie k penetratoru - dá sa to urobiť mäkkým spájkovaním, tvrdým spájkovaním (nesmie sa prekročiť popúšťacia teplota!), lepením, zalemovaním do drážky. Za 2.sv.v sa obvykle spájkovalo "mäkkou" pájkou a keďže súososť čapice a penetratoru je kritickou podmienkou presnosti, robilo sa to na špeciálnych strojoch podobných sústruhom, alebo priamo na sústruhoch.
Strely zo zápichmi
Keďže pájkovanie rotujúcej zostavy je pracné a náročné nielen na presnosť, sovieti (ale nielen oni) to obchádzali "strelami so zápichmi". Tieto majú jednodielne telo, tvarované ako celá zostava penetrator+čapica a zhruba v mieste, kde je u zostavy spoj, je u jednodielnej strely zápich (drážka), druhá drážka je za prvou. Takáto strela je náležite tepelne spracovaná a má po dĺžke i v priereze premenlivú tvrdosť a húževnatosť.
Predná časť strely sa pri dopade chová ako makarovova čapica. Počas prebíjania pancieru namáhaním pri dopade dôjde v mieste drážky k strihu materiálu a na zadnej časti strely vzniká vpred vybiehajúci hrot, takže zostatok sa chová ako penetrator dvojdielnej strely.
Výhodou takýchto striel je podstatne jednoduchšia, rýchlejšia a aj lacnejšia výroba. Mierne lepšia je aj presnosť.
Hlavnou nevýhodou je menšia priebojnosť - na strih oceľového telesa strely sa spotrebuje o dosť viac dopadovej energie strely než na strih spájkovaného spoja (spravidla "mäkká" spájka SnPb) medzi makarovovou čapicou a penetratorom.
Tvar hrotu vzniknutého penetratoru tiež nie je optimálny a tvaruje sa pomerne náhodne - drobné odchýlky vo vlastnostiach materiálu a asymerické namáhanie spôsobujú vznik asymerického alebo nepravidelného hrotu, ktorý má horšie priebojné vlastnosti, povrch strihovej plochy je drsný a aj tvrdosť a pevnosť vzniknutého hrotu je horšia, resp. menej výhodná, ako u samostatne pripraveného a opracovaného penetratoru. V prípade "tvrdého dopadu" na kolmú pancierovú dosku tiež dochádza k následnému alebo okamžitému strihu v druhom zápichu, čo opäť odoberá energiu vzniknutému penetratoru a v dôsledku straty materiálu klesá aj zostatková energia a prierezové zaťaženie zvyšku strely - penetratoru, ktorý preniká pancierom.
Práve v tomto by som videl hlavný dôvod relatívne nižšej priebojnosti sovietskych protipancierových striel, ktoré túto konštrukciu používali hojne (napríklad aj u vyššie spomenutej 122mm tupohlavej strele BR-471B a zápichy má aj ostrohlavá strela BR-471, účel je rovnaký - po deformácii a sploštení pôvodnej špičky sa strihom vytvaruje nový hrot,ktorý má lepšie priebojné vlastnosti) oproti porovnateľným strelám nemeckým, ktoré sú zväčša dvojdielnej konštrukcie. Pri rovnakej dopadovej energii sovietske strely strácali na pretvarovanie strely a vznik penetratoru viac energie, než strely nemecké.
Naposledy upravil(a) Alchymista dne 27/1/2009, 12:55, celkem upraveno 2 x.
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Máš pro to nějaké aspoň přibližné zdůvodnění?Pri rovnakej konštrukcii a rovnakej dopadovej rýchlosti (nie energii) je na to strela menšieho kalibru relatívne lepšie z hľadiska odolnosti strely,
Mohl bys to něco málo aspoň nastínit?Docela by mne to zajímalo...Chcelo by to poriadnejšiu analýzu dejov pri prebíjaní panciera a ohodnotenie vlastností a chovania striel (niečo málo viem, ale to ani zďaleka nestačí a púšťať sa do analýzy a hodnotenia mechanických namáhaní strely pri prenikaní pancierom pri kolmom a šikmom dopade sa mi nechce ani náhodou
A dá se taková někde sehnat?je to téma minimálne na seminárnu alebo ročníkovú práca pre "strojára")
Jinak můj odhad(proč jsem se ptal),jelikož má 75 mm střela KwK 42 přibližně stejnou kinetickou energii,budou na ní (asi)působit podobné síly jako na 88mm střelu z KwK 36,jenže ta má větší průřez a tudíž i větší pevnost na ohyb...nevím jen odhad..asi je to ale mnohem komplikovanější..
Jinak děkuji za zajímavé informace(upevnění makarovovy čepice),neměl jsem o tom ani tušení,velmi zajímavé dík.Jenom ještě dva dotazy,používali Rusové takovéto střely už za války?
Druhý dotaz,kde jsi takovéto znalosti získal?
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Zdôvodnenie - pevnosť rastie s prierezom materiálu - teda približne s druhou mocninou kalibru. Energie, zotrvačnosť a pôsobiace sily rastú s hmotnosťou materiálu - teda približne s treťou mocninou kalibru.
Koľko váži 75 mm strela a koľko váži 88 mm strela a aké sú ich počiatočné a dopadové rýchlosti?
Za predpokladu rovnakej dopadovej rýchlosti má 88 mm strela väčšiu energiu (o cca 60%) a za predpokladu rovnakej dopadovej energie musí mať 75mm strela väčšiu rýchlosť (zhruba o 25%).
88mm strela je zhruba o 60% ťažšia ako 75mm strela (počítané čisto cez objem), ale jej prierez je len o 37% väčší - vo výsledku to dáva zhruba o 20% väčšie prierezové zaťaženia 88mm strely pri rovnakej dopadovej rýchlosti. Väčšia bude teda priebojnosť ale i pravdepodobnosť rozbitia strely. O koľko presne - to je už trochu iná, zložitejšia, otázka, pretože do toho vstúpia aj vlastnosti terča.
Použitie striel s makarovovou protipancierovou čapicou v sovietskej armáde za vojny - presne odpovedať neviem, na sovietsku druhovojnovú muníciu stále zháňam podklady, rozhodne viac používali strely so zápichmi, ktoré sú výrobne jednoduchšie. Určite ich poznali - Makarov bol ruský admirál (zahynul v rusko-japonskej vojne, inak celkom zaujímavá postava).
Neviem. Som ale presvedčený, že na vojenských vysokých školách sa to určite v minulosti riešilo aspoň čiastkovo, takže by niečo aspoň teoreticky mohlo nájsť. Dokonca si myslím, že na túto problematiku by mohli existovať aj nejaké scriptá - predsa len, vojak-delostrelec s vysokoškolským vzdelaním a možnou perspektívou práce v konštrukcii zbraní a munície by mal mať nejaké teoretické základy, ako vec riešiť.Kde sa dá niečo také zohnať?
len narýchlo - uvažuješ špatne.jelikož má 75 mm střela KwK 42 přibližně stejnou kinetickou energii, budou na ní (asi)působit podobné síly jako na 88mm střelu z KwK 36
Koľko váži 75 mm strela a koľko váži 88 mm strela a aké sú ich počiatočné a dopadové rýchlosti?
Za predpokladu rovnakej dopadovej rýchlosti má 88 mm strela väčšiu energiu (o cca 60%) a za predpokladu rovnakej dopadovej energie musí mať 75mm strela väčšiu rýchlosť (zhruba o 25%).
88mm strela je zhruba o 60% ťažšia ako 75mm strela (počítané čisto cez objem), ale jej prierez je len o 37% väčší - vo výsledku to dáva zhruba o 20% väčšie prierezové zaťaženia 88mm strely pri rovnakej dopadovej rýchlosti. Väčšia bude teda priebojnosť ale i pravdepodobnosť rozbitia strely. O koľko presne - to je už trochu iná, zložitejšia, otázka, pretože do toho vstúpia aj vlastnosti terča.
Použitie striel s makarovovou protipancierovou čapicou v sovietskej armáde za vojny - presne odpovedať neviem, na sovietsku druhovojnovú muníciu stále zháňam podklady, rozhodne viac používali strely so zápichmi, ktoré sú výrobne jednoduchšie. Určite ich poznali - Makarov bol ruský admirál (zahynul v rusko-japonskej vojne, inak celkom zaujímavá postava).
Takováto skripta v češtině by se s velkou pravděpodobností dala sehnat ve Vojenské akademii v Brně. Problém je v tom, že budou v tzv. "tajné knihovně", kam pustí pouze studenty s platnou prověrkou na stupeň utajení, v roce 1998 to bylo myslím stupeň vyhrazené. Tedy jestli si správně pamatuji. Pochybuju, že by se to dalo nalézt někde volně v knihovně.
Jinak dle mého odhadu (nejsem dělostřelec) by korektní vyřešení dopadu střely na pancíř, tedy s uvažováním rázu, šíření vln, pevnosti apod., dalo asi více než obyčejnou diplomku.
Jinak dle mého odhadu (nejsem dělostřelec) by korektní vyřešení dopadu střely na pancíř, tedy s uvažováním rázu, šíření vln, pevnosti apod., dalo asi více než obyčejnou diplomku.
napadlo mně to též,jen jsem myslel, že je to složitější.Ale dává to smysl,je to možná jeden důvod(vedle redukce nárůstu hmotnosti) proč střely větší ráže měli menší relativní délku(respektive jejich délka byla menším násobkem ráže).Tento trend se dá vysledovak jak u němců tak u Rusů(s jistými vyjímkami).Zdôvodnenie - pevnosť rastie s prierezom materiálu - teda približne s druhou mocninou kalibru. Energie, zotrvačnosť a pôsobiace sily rastú s hmotnosťou materiálu - teda približne s treťou mocninou kalibru.
tomu rozumím a souhlasím.Zajímavé by bylo vypočítat jaký vliv na průbojnost to mělo.88mm strela je zhruba o 60% ťažšia ako 75mm strela (počítané čisto cez objem), ale jej prierez je len o 37% väčší - vo výsledku to dáva zhruba o 20% väčšie prierezové zaťaženia 88mm strely pri rovnakej dopadovej rýchlosti. Väčšia bude teda priebojnosť ale i pravdepodobnosť rozbitia strely. O koľko presne - to je už trochu iná, zložitejšia, otázka, pretože do toho vstúpia aj vlastnosti terča.
Jinak špatně neuvažuji,je to tak jak píšeš.Střela KwK 42(kanón Panthera) měla ráži 75mm hmotnost 6,8 kg a rychlost 935m per sec.Kwk 36 pak 88 mm 10,2 kg a 772 m per sec.To dává téměř stejnou kinetickou energii,kterou musí střela absorbovat, ale 88mm střela měla jak píšeš o 37% větší průřez.
Jestli je to tak jak píšeš,tak byla střela z KwK 36 ve výhodě.Zajímá mne to proto,že píší článek o výhodách a nevýhodách zvyšování výkonu PT střel pomocí zvětšévání ráže(což byl obecně ruský přístup)a poč,rychlosti(německý přístup).Tohle je jedna z výhod kterou měl např.122mm ruský kanón D-25T oproti 88mm L70 Kwk43(i když měl menší průbojnost).
Jedna věc mi ale není jasná, podle toho co vím,měla větší ráže obecně větší účinek proti skloněnému pancíři.Stejně silný pancíř se proti střele větší ráže "jevil" jako menší překážka, než střele menší ráže,a to nezávisle na úsťové rychlosti.Jak je to v souladu s menší pevností?
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Pokiaľ sú uvedené údaje správne, tak sa ospravedlňujem, nehľadal som údaje o počiatočných rýchlostiach.
Výhody a nevýhody zvyšovania priebojnosti (=kinetickej energie strely) cestou zvyšovania počiatočnej rýchlosti a cestou zvyšovania kalibru:
Pokiaľ sa zameriaš len na samotnú úsťovú energiu zbrane, môže sa stať, že dôjdeš k nesprávnym záverom. Delostreleckú zbraň treba uvažovať "komplexne" - teda zbraň + munícia. U zbrane sú to také vlastnosti ako hmotnosť v postavení a pri presune, výrobnú náročnosť (pracnosť, nároky na presnosť, spotreba materiálu...), životnosť hlavne... U munície tak isto - výrobná náročnosť, náročnosť na deficitné suroviny... Tiež treba rozlíšiť, či sa jedná o špecializovanú protitankovú zbraň alebo zbraň, ktorá plní aj iné palebné úlohy. U tankových zbraní by to mohol naznačiť napríklad aj typický palebný priemer tanku - v akom množstve boli nakladané protipancierové granáty a granáty trieštiovo-trhavé, určené na boj s nepancierovanými cieľmi.
Pri zvyšovaní kalibru zbrane nastáva problém s hmotnosťou streliva a jeho rozmermi, s celkovými rozmermi zbrane a hmotnosťou celej zbrane i záklzových častí. Tento problém sa ale čiastočne objaví i pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti.
Pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti nad obvyklých cca 700-800m/s sa objaví problém dĺžky hlavne a tlakov pri výstrele. Buď je potrebné hlaveň predĺžiť, aby sa využila energia spalín, alebo ju vyrobiť primerane pevnejšiu a masívnejšiu, aby znášala vyššie tlaky, potrebné na urýchlenie strely v hlavni normálnej dĺžky. Pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti začne tiež hlaveň viac trpieť opotrebovaním a klesá životnosť zbrane.
Tretí spôsob je v zmene munície - použije sa výrazne ľahšia strela a/lebo prekonfigurovanie strely pri/po výstrele. Nemci skúšali pretvarovanie pri výstrele a dobre vyriešili jadrové strely s balisticky výhodným tvarom, američania trochu neskôr uspeli so strelami s oddeliteľnými časťami, ktoré sa v pozmenenej podobe používajú dodnes, rusi (ale nielen oni) pracovali s "cievkovými" jadrovými strelami - každý si volil cestu podľa svojich technologických možností.
(U munície ide v podstate o nájdenie nejakého vhodného riešenia prastarého sporu vnútornej a vonkajšej balistiky. Vnútorná balistika požaduje ako ideálnu strelu plochý disk s minimálnym prierezovým zaťažením a čo najväčším čelným/tylovým prierezom, vonkajšia balistika zasa strelu s aerodynamicky optimálnym tvarom (vzhľadom na rýchlosť), minimálnym čelným prierezom a maximálnym prierezovým zaťažením.)
V téme o Tiger-II píšeš:
USA boli zrejme jediné, čo tento typ streliva prakticky zaviedli a vyrábali už za vojny a tiež si ho jediné "mohli dovoliť" - penetrator je obvykle zo špeciálnych vysokopevných ocelí alebo z karbidu wolframu alebo priamo wolframu či jeho zliatin a výroba je technologicky značne náročná na výrobnú presnosť i na výrobné nástroje. A to nim američania tiež šetrili, ako sa dalo - niekde som čítal, že strelivo dostávali prednostne jednotky stíhačov tankov a dotácia tankových jednotiek bola spočiatku 2 (dva) náboje na hlaveň a na mesiac (v neupresnenom období, pravdepodobne v roku 1944).
Vzťah "kaliber - hrúbka pancieru - relatívna hrúbka pancieru vzhľadom ku kalibru - pevnosť strely" bude zrejme zložitejší, netrúfam si ho nejak zhodnotiť okrem toho, čo som už napísal.
Výhody a nevýhody zvyšovania priebojnosti (=kinetickej energie strely) cestou zvyšovania počiatočnej rýchlosti a cestou zvyšovania kalibru:
Pokiaľ sa zameriaš len na samotnú úsťovú energiu zbrane, môže sa stať, že dôjdeš k nesprávnym záverom. Delostreleckú zbraň treba uvažovať "komplexne" - teda zbraň + munícia. U zbrane sú to také vlastnosti ako hmotnosť v postavení a pri presune, výrobnú náročnosť (pracnosť, nároky na presnosť, spotreba materiálu...), životnosť hlavne... U munície tak isto - výrobná náročnosť, náročnosť na deficitné suroviny... Tiež treba rozlíšiť, či sa jedná o špecializovanú protitankovú zbraň alebo zbraň, ktorá plní aj iné palebné úlohy. U tankových zbraní by to mohol naznačiť napríklad aj typický palebný priemer tanku - v akom množstve boli nakladané protipancierové granáty a granáty trieštiovo-trhavé, určené na boj s nepancierovanými cieľmi.
Pri zvyšovaní kalibru zbrane nastáva problém s hmotnosťou streliva a jeho rozmermi, s celkovými rozmermi zbrane a hmotnosťou celej zbrane i záklzových častí. Tento problém sa ale čiastočne objaví i pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti.
Pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti nad obvyklých cca 700-800m/s sa objaví problém dĺžky hlavne a tlakov pri výstrele. Buď je potrebné hlaveň predĺžiť, aby sa využila energia spalín, alebo ju vyrobiť primerane pevnejšiu a masívnejšiu, aby znášala vyššie tlaky, potrebné na urýchlenie strely v hlavni normálnej dĺžky. Pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti začne tiež hlaveň viac trpieť opotrebovaním a klesá životnosť zbrane.
Tretí spôsob je v zmene munície - použije sa výrazne ľahšia strela a/lebo prekonfigurovanie strely pri/po výstrele. Nemci skúšali pretvarovanie pri výstrele a dobre vyriešili jadrové strely s balisticky výhodným tvarom, američania trochu neskôr uspeli so strelami s oddeliteľnými časťami, ktoré sa v pozmenenej podobe používajú dodnes, rusi (ale nielen oni) pracovali s "cievkovými" jadrovými strelami - každý si volil cestu podľa svojich technologických možností.
(U munície ide v podstate o nájdenie nejakého vhodného riešenia prastarého sporu vnútornej a vonkajšej balistiky. Vnútorná balistika požaduje ako ideálnu strelu plochý disk s minimálnym prierezovým zaťažením a čo najväčším čelným/tylovým prierezom, vonkajšia balistika zasa strelu s aerodynamicky optimálnym tvarom (vzhľadom na rýchlosť), minimálnym čelným prierezom a maximálnym prierezovým zaťažením.)
V téme o Tiger-II píšeš:
Opäť je to problematika munície - pre americký 76mm kanón (M1A1, M1A2 alebo M7) bola pri skúškach veľmi pravdepodobne k dispozícii aj podkalibrová s oddeliteľnými časťami (HVAP-DS-T) - hmotnosť 4,27kg; 1037m/s; priebojnosť na sklonený pancier 30° - na 500m 157mm, na 1000m 135mm, na 1500m 116mm a na 2000m 98mm (to zhruba zodpovedá uvádzanej 1,5-2 násobnej priebojnosti). Takáto munícia má vždy vysoké počiatočné rýchlosti a obvykle veľmi dobre riešenú aerodynamiku penetratoru, takže stráca rýchlosť (a energiu) pomalšie - i vďaka vysokému prierezovému zaťaženiu penetratora.Zároveň se ukázal 76mm americký kanón výkonější než 85mm ruský (co do průbojnosti)
USA boli zrejme jediné, čo tento typ streliva prakticky zaviedli a vyrábali už za vojny a tiež si ho jediné "mohli dovoliť" - penetrator je obvykle zo špeciálnych vysokopevných ocelí alebo z karbidu wolframu alebo priamo wolframu či jeho zliatin a výroba je technologicky značne náročná na výrobnú presnosť i na výrobné nástroje. A to nim američania tiež šetrili, ako sa dalo - niekde som čítal, že strelivo dostávali prednostne jednotky stíhačov tankov a dotácia tankových jednotiek bola spočiatku 2 (dva) náboje na hlaveň a na mesiac (v neupresnenom období, pravdepodobne v roku 1944).
Vzťah "kaliber - hrúbka pancieru - relatívna hrúbka pancieru vzhľadom ku kalibru - pevnosť strely" bude zrejme zložitejší, netrúfam si ho nejak zhodnotiť okrem toho, čo som už napísal.
Ahoj omlovám za takovou prodlevu v odpovědi.
Ve zkratce výhody velké ráže,které uvádím v článku, jsou podle mne:Větší ničivý účinek,za pancíř se dostane více střepin pancíře.Za předpokladu podobné munice i větší dostřel(menší úbytek rychlosti).Příznivější poměr ráže střely ku pancíři protivníka.Menší ciltivost na boční vítr.a samozřejmě účinek HE munice.
Výhody malé rychlejší střely:plošší trajektorie a kratší doba letu k cíly.(alespoň do určité vzdálenosti).Obecně též,jak sám píšeš, menší hmotnost kanónu i střeliva,menší rozměry kanónu v tanku.V některých případe i vyšší počáteční rpůbojnost.
Přiznám se že např rozhodnout mezi tím zda je lepší 88 mm KwK 36 či 75mm KwK 42 je velmi těžké.Myslím že ani jedna cesta zvyšování výkonu děla není lepší než ta druhá.
Obávám se že na takhle komplexní pojetí nemám dostatek informací.Pokud máš nějaké bližší údaje a byl bys ochoten je sem dát uvítám to.Jinak v článku porovnávám tankové zbraně.Výhody a nevýhody zvyšovania priebojnosti (=kinetickej energie strely) cestou zvyšovania počiatočnej rýchlosti a cestou zvyšovania kalibru:
Pokiaľ sa zameriaš len na samotnú úsťovú energiu zbrane, môže sa stať, že dôjdeš k nesprávnym záverom. Delostreleckú zbraň treba uvažovať "komplexne" - teda zbraň + munícia. U zbrane sú to také vlastnosti ako hmotnosť v postavení a pri presune, výrobnú náročnosť (pracnosť, nároky na presnosť, spotreba materiálu...), životnosť hlavne... U munície tak isto - výrobná náročnosť, náročnosť na deficitné suroviny...
To máš pravdu.To udávám jako jednu z nevýhod větší ráže.Vím že např.Kanón Panthera vyžadoval menší ložisko věže než 88mm KwK 36(Tiger).Pri zvyšovaní kalibru zbrane nastáva problém s hmotnosťou streliva a jeho rozmermi, s celkovými rozmermi zbrane a hmotnosťou celej zbrane i záklzových častí. Tento problém sa ale čiastočne objaví i pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti.
Tuším že např.kanón panthera i Tigera II s hlavní dlouhou 70 ráží a rychlostí přes 900 m per sec to řešily obojím,tedy jak prodloužením hlavně, tak zvětšením prachové náplně.Docela mne to překvapilo, mysle jsem, že náboj pro 75 mm L 48 a zmiňovaný kanón Panthera jsou stejné.Pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti nad obvyklých cca 700-800m/s sa objaví problém dĺžky hlavne a tlakov pri výstrele. Buď je potrebné hlaveň predĺžiť, aby sa využila energia spalín, alebo ju vyrobiť primerane pevnejšiu a masívnejšiu, aby znášala vyššie tlaky, potrebné na urýchlenie strely v hlavni normálnej dĺžky. Pri zvyšovaní počiatočnej rýchlosti začne tiež hlaveň viac trpieť opotrebovaním a klesá životnosť zbrane.
Je možné, že při testu byla použita podkaliberní munice.Potom by výkonostní náskok 76mm kanónu byl pochopitelný.Opäť je to problematika munície - pre americký 76mm kanón (M1A1, M1A2 alebo M7) bola pri skúškach veľmi pravdepodobne k dispozícii aj podkalibrová s oddeliteľnými časťami (HVAP-DS-T) - hmotnosť 4,27kg; 1037m/s; priebojnosť na sklonený pancier 30° - na 500m 157mm, na 1000m 135mm, na 1500m 116mm a na 2000m 98mm (to zhruba zodpovedá uvádzanej 1,5-2 násobnej priebojnosti). Takáto munícia má vždy vysoké počiatočné rýchlosti a obvykle veľmi dobre riešenú aerodynamiku penetratoru, takže stráca rýchlosť (a energiu) pomalšie - i vďaka vysokému prierezovému zaťaženiu penetratora.
Ve zkratce výhody velké ráže,které uvádím v článku, jsou podle mne:Větší ničivý účinek,za pancíř se dostane více střepin pancíře.Za předpokladu podobné munice i větší dostřel(menší úbytek rychlosti).Příznivější poměr ráže střely ku pancíři protivníka.Menší ciltivost na boční vítr.a samozřejmě účinek HE munice.
Výhody malé rychlejší střely:plošší trajektorie a kratší doba letu k cíly.(alespoň do určité vzdálenosti).Obecně též,jak sám píšeš, menší hmotnost kanónu i střeliva,menší rozměry kanónu v tanku.V některých případe i vyšší počáteční rpůbojnost.
Přiznám se že např rozhodnout mezi tím zda je lepší 88 mm KwK 36 či 75mm KwK 42 je velmi těžké.Myslím že ani jedna cesta zvyšování výkonu děla není lepší než ta druhá.
Keď sa problematika prieraznosti a kalibru zbrane poriadne preženie, napadla ma taká situácia, ktorá sa čisto teoreticky mohla stať vo vojne v Perzskom zálive. Samozrejme je to absurdné porovnanie ale názorne ukazuje rozdiel v účinkoch granátov rôzne velkých kalibrov v cieli.
Čo keby bitevná loď triedy Iowa vystrelila protipancierový granát a zasiahla by vlastný tank M1A1 Abrams do čelného panciera?
Parametre priraznosti a odolnosti sú nasledovné:
Hlavné delo na triede Iowa 16"/50 (406 mm) Mark 7, protipanierový granát AP Mark 8 (hmotnosť 1 225 kg, rýchlosť pri dopade 720 m/s) na vzdialenost 2+ km prieraznosť <800 mm.
Čelný pancier Abramsa M1A1 cca. 800 - 900 mm RHA, celý Abrams mal hmotnosť 63 ton.
Čo sa stane? Keď sa usadí všetok ten zvírený piesok, v akom stave nájdeme ten tank odhodený o niekoko metrov dozadu?
Naozaj ostane pancier Abramsu neprerazený? Alebo z celého Abramsu ostane hromádka šrotu rozbitého napadrť? Podla "suchých" tabulkových údajov by mal skončiť s obyčajným (viac či menej hlbokým) škrabancom.
A čo opačný prípad, tankisti sa naštvú a na oplátku vystrelia na Iowu?
Tankový kanón 120mm M256, protipancierová strela M829A1 APFSDS-T, na vzdialenost 2 km prieraznosť 610 mm.
Bok Iowy vypadal približne nasledovne (v závislosti od miesta zásahu, predpokladáme že tank zasiahol ):
|38 mm STS| prázny priestor cca 2 metre |16 mm HTS| prázny priestor cca 1 meter |305 mm Class A|
Skončí projektil a Abramsa až za hlavným pancierom Iowy? Ak aj áno, asi nenarobí také škody ako granát z Iowy.
Pozn:
[1] Abrams som si vybral zámerne, keďže má odhadovanú tabulkovú odolnosť panciera vyššiu ako tabulkovú prieraznosť dela Iowy na pomerne krátku vzdialenosť a naopak tabulkovú prieraznosť dela vyššiu ako tabulkovú odolnosť bočného panciera Iowy.
[2] Pre zjednodušenie predpokladám že jednotky prieraznosti u tankov a lodí sú rovnaké tzn. 1 mm RHA = 1 mm lodného panciera, i keď skorej bude asi RHA ekvivalent odolnejší.
Zdroje:
http://www.navweaps.com/Weapons/WNUS_16-50_mk7.htm
www.fprado.com/armorsite/abrams.htm
Norman Friedman; U.S. Battleships: An Illustrated Design History; Naval Institute Press, 1986; ISBN 0870217151
Čo keby bitevná loď triedy Iowa vystrelila protipancierový granát a zasiahla by vlastný tank M1A1 Abrams do čelného panciera?
Parametre priraznosti a odolnosti sú nasledovné:
Hlavné delo na triede Iowa 16"/50 (406 mm) Mark 7, protipanierový granát AP Mark 8 (hmotnosť 1 225 kg, rýchlosť pri dopade 720 m/s) na vzdialenost 2+ km prieraznosť <800 mm.
Čelný pancier Abramsa M1A1 cca. 800 - 900 mm RHA, celý Abrams mal hmotnosť 63 ton.
Čo sa stane? Keď sa usadí všetok ten zvírený piesok, v akom stave nájdeme ten tank odhodený o niekoko metrov dozadu?
Naozaj ostane pancier Abramsu neprerazený? Alebo z celého Abramsu ostane hromádka šrotu rozbitého napadrť? Podla "suchých" tabulkových údajov by mal skončiť s obyčajným (viac či menej hlbokým) škrabancom.
A čo opačný prípad, tankisti sa naštvú a na oplátku vystrelia na Iowu?
Tankový kanón 120mm M256, protipancierová strela M829A1 APFSDS-T, na vzdialenost 2 km prieraznosť 610 mm.
Bok Iowy vypadal približne nasledovne (v závislosti od miesta zásahu, predpokladáme že tank zasiahol ):
|38 mm STS| prázny priestor cca 2 metre |16 mm HTS| prázny priestor cca 1 meter |305 mm Class A|
Skončí projektil a Abramsa až za hlavným pancierom Iowy? Ak aj áno, asi nenarobí také škody ako granát z Iowy.
Pozn:
[1] Abrams som si vybral zámerne, keďže má odhadovanú tabulkovú odolnosť panciera vyššiu ako tabulkovú prieraznosť dela Iowy na pomerne krátku vzdialenosť a naopak tabulkovú prieraznosť dela vyššiu ako tabulkovú odolnosť bočného panciera Iowy.
[2] Pre zjednodušenie predpokladám že jednotky prieraznosti u tankov a lodí sú rovnaké tzn. 1 mm RHA = 1 mm lodného panciera, i keď skorej bude asi RHA ekvivalent odolnejší.
Zdroje:
http://www.navweaps.com/Weapons/WNUS_16-50_mk7.htm
www.fprado.com/armorsite/abrams.htm
Norman Friedman; U.S. Battleships: An Illustrated Design History; Naval Institute Press, 1986; ISBN 0870217151
-
sagvanmaslo
- svobodník
- Příspěvky: 36
- Registrován: 7/1/2009, 15:56
No jestliže by do Abramsu narazila střela s energíí cca 318 MJ, tak z něj podle mně moc nezůstane. Nejde jenom čistě o odolnost čelního pancíře, ale spíš o pevnost svarů, který takovýto pancíř drží. Takže deska sice možná zůstane celá, ale utrhnese a celý tank se rozpadne na spoustů menších dílů.
Kdyby Abrams stříle na tu bitevní loď, tak jí nejspíš pancíř prozazí, ale napáchá jenom minimum škody. Musel by se trefit na nějaké klíčové místo, třeba sklad munice, aby to napáchalo větší škodu.
Kdyby Abrams stříle na tu bitevní loď, tak jí nejspíš pancíř prozazí, ale napáchá jenom minimum škody. Musel by se trefit na nějaké klíčové místo, třeba sklad munice, aby to napáchalo větší škodu.
Naposledy upravil(a) sagvanmaslo dne 20/2/2009, 13:04, celkem upraveno 2 x.
-
Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Zobrané takto extrémne - dostaneš nezmysly.
Zásah Abramsu - po zásahu 406mm projektilom bude zrejme celkom problém vôbec zistiť, čo to vlastne bolo zasiahnuté
406mm granát má hybnosť, ktorá prenesená na Abrams mu udelí rýchlosť cca 13,5m/s - teda zrýchlenie z nuly na zhruba 48km/h za niekoľko málo tisícin sekundy... Alebo tiež pád z výšky tretieho-štvrtého poschodia. Posádka to tak či ta nerozdýcha...
Dopadová energia granátu je okolo 317MJ - prevedené na teplo to postačuje na ohriatie celého 63 tonového Abramsu o 11°C.
Zásah Iowy - po prieraze 38mm vonkajšieho plášťa sa šípová strela rozkmitá a na dráhe 2 metre veľmi pravdepodobne rozpadne alebo preklopí - môže dôjsť aj k prierazu 16mm vnútorného plášťa, ale vnútorný 305mm pancier už nijak vážne neohrozí.
Je to v podstate rovnaký efekt ako streľba na predstavné panciere (alebo aj na vrstvený pancier) - šípová strela stráca ľahko stabilitu a musí byť vedená v kanále prierazu, pokiaľ nie je, prejavia sa deformácie a pozdĺžne a priečne kmitanie ako dôsledok pružnosti jej materiálu (kmitanie šípovej strely je inak vážny problém - všimnite si, že zbrane s podkalibrovou šípovou muníciou nemajú úsťové brzdy, pretože tie kmitanie strely podporujú).
Zásah Abramsu - po zásahu 406mm projektilom bude zrejme celkom problém vôbec zistiť, čo to vlastne bolo zasiahnuté
406mm granát má hybnosť, ktorá prenesená na Abrams mu udelí rýchlosť cca 13,5m/s - teda zrýchlenie z nuly na zhruba 48km/h za niekoľko málo tisícin sekundy... Alebo tiež pád z výšky tretieho-štvrtého poschodia. Posádka to tak či ta nerozdýcha...
Dopadová energia granátu je okolo 317MJ - prevedené na teplo to postačuje na ohriatie celého 63 tonového Abramsu o 11°C.
Zásah Iowy - po prieraze 38mm vonkajšieho plášťa sa šípová strela rozkmitá a na dráhe 2 metre veľmi pravdepodobne rozpadne alebo preklopí - môže dôjsť aj k prierazu 16mm vnútorného plášťa, ale vnútorný 305mm pancier už nijak vážne neohrozí.
Je to v podstate rovnaký efekt ako streľba na predstavné panciere (alebo aj na vrstvený pancier) - šípová strela stráca ľahko stabilitu a musí byť vedená v kanále prierazu, pokiaľ nie je, prejavia sa deformácie a pozdĺžne a priečne kmitanie ako dôsledok pružnosti jej materiálu (kmitanie šípovej strely je inak vážny problém - všimnite si, že zbrane s podkalibrovou šípovou muníciou nemajú úsťové brzdy, pretože tie kmitanie strely podporujú).