Znovudobytie Barmy

Čína, Indočína 1931-1945

Moderátor: Pátrač

Odpovědět
Hans Landa
Příspěvky: 8
Registrován: 24/10/2011, 16:07
Bydliště: Považie

Znovudobytie Barmy

Příspěvek od Hans Landa »

Kohima a Imphál

Japonci dobyli na jar 1942 od Britov Barmu. Plánovali odtial zaútočiť na Indiu. V dôsledku nedostatku zdrojov, nepriaznivého terénu a iných komplikácií nebol útok okamžite možný. Pripravení boli až začiatkom roka 1944. Situácia sa za ten čas ale zmenila a proti nim už nestála rozbitá britská armáda z roku 1942, ale konsolidovaná sila pripravená sama útočiť.
Britským jednotkám velil na začiatku roka 1944 generál Wiliam Slim, ktorý stál na čele 14. armády. Pripravoval svoju armádu na prechod rieky Čjintwin a tým chcel začať operácie na znovudobytie Barmy. Hlavný útok plánoval viesť z oblasti imphálskej planiny, ktorá bola vhodná na vedenie vojenských operácií. Pozemnou cestou sa sem dali z Asámu( územie vo východnej Indii) dopravovať zásoby len jednou úzkou cestou, ktorá sem viedla zo severu cez Kohimu do Dimapuru v Asáme, kde bola hlavná zásobovacia základňa. V Dimapure už začínala železnica, ktorá smerovala do Indie.
Japoncom v tom čase velil generál Renja Mutaguči. Plánoval zabrániť Britom v prechode do protiútoku a preto naplánoval protiúder, ktorého cieľom malo byť dobytie Imphálu a Kohimy . Pod jeho velením bola 15. armáda, ktorú tvorili 15., 31. a 33. divízia. Japonci nazvali svoj útok - operáciou U-go. Útok začal 6.3.1944 a predišli tým Britov.
Briti sa dozvedeli informácie o Japonskom útoku a generál Slim upravil svoje plány tak, že nariadil stiahnutie svojich jednotiek do obranných pozícií v priestore Imphálu. Jeho armáda sa tak mohla dostatočne pripraviť na obranu proti japonskému úderu. Japonci museli najprv prekonať velké vzdialenosti prechodom cez džunglu a už to ich značne vysílilo. Z juhu útočila a Imphál 33. divízia a z východu 15. divízia. Na britskej strane bojovali 17., 20. a 23. indická divízia , 254. Indická tanková brigáda a 8. pluk kráľovského stredného delostrelectva .
Japoncom sa napriek tvrdému britskéhu odporu darilo pomerne rýchlo postupovať na Imphál. Slim musel rýchlo zabezpečiť zálohy, aby mohol Japoncov zastaviť. Letecky do Imphálu previezli 5. indickú divíziu a 50. indickú paradesantnú brigádu. Tieto jednotky sa čo najrýchlejšie zapojili do bojov. Vdžungli okolo Imphálu prebiehali velmi tvrdé boje, často sa stávali , že jedno miesto niekoľkokrát prešlo z rúk Japoncov do rúk Britov a naopak. Britom sa však postupne podarilo postup Japoncov zastaviť. Boje vyvrcholili v polovici marca.
Velmi nebezpečná situácia sa v tom čase vytvorila aj v priestore asi 100 km severne od Imphálu v okolí Kohimy. Cez Kohimu viedlo jediné pozemné spojenie z Imphálu do Dimapuru a Indie. Briti dosť podcenili situáciu. Nepredpokladali, že by Japonci na Kohimu vyslali nejaké velké zoskupenie vojska, a preto Kohimu príliš nezabezpečili. Prístupové cesty do Kohimy chránil iba jeden asámsky pluk. Kohima bola zásobovacím centrom, administratávnym a nemocničným centrom. Slim si uvedomil nebezpečenstvo, ale na dopravenie posíl bolo treba viac času, preto najprv do Kohimy poslal skúseného plukovníka Hugha Richardsa, ktorý mal zorganizovať obranu. Situácia na mieste nebola ružová. Zásob bolo dosť, ale britské jednotky tam tvorili väčšinou podradné domorodé sily. Plukovník narýchlo zorganizoval obranu. Jeho prekvapenie bolo velké, keď koncom marca zistil , že proti nemu stojí celá japonská 31. divízia pod vedením generála Satu. Japoncom sa pomerne rýchlo podarilo preťať spojenie medzi Kohimou a Imphálom a Kohimu izolovali. Základňa si musela vystačiť iba zo svojich zásob a zásob, ktoré začali zhadzovať lietadlá. Z Dimapuru dostali obrancovia Kohimy menšie posily , ale kritickú situáciu to neriešilo.
Japonci opäť raz predviedli svoju húževnatosť a generál Sato sa so svojimi 15 000 mužmi predral džunglou a začal obliehať Kohimu. Japonci mali mhohonásobne početnú prevahu a obrancovia Kohimy boli zatlačovaní stále na menšie územie. Bojovalo sa medzi jednotlivými domami. Obrancov držalo pri živote iba to ,že verili, že čoskoro príde na pomoc britská 2. divízia, ktorá sa k nim predierala z Dimapuru. 12 dní sa museli brániť japonským útokom. 18.4. dorazili do Kohimy prvé pomocné jednotky. Obrancovia vtedy držali už iba perimeter so stranami dlhými 320 metrov. V bojoch zahynulo 600 obrancov. Bitka však ešte neskončila. Briti postupne zvyšovali tlak a Japoncom dochádzali sily a zásoby. V polovici mája boli Japonci velmi oslabení a už sa iba bránili. Rovnaká situácia bola v tom čase aj v okolí Imphálu, bolo jasné, že Japonská ofenzíva stroskotala.
Keď Briti zhromaždili zásoby a dosiahli aj početnú prevahu, začali protiútok. 22.6 obnovili pozemné spojenie medzi Kohimou a Imphálom. Japonci sa museli dať na ústup k svojim základniam v Barme a ustúpiť za rieku Čjintwin. Výsledok bojov o Kohimu a Imphál bol nasledujúci. Japonci stratili 50 000 mužov, z toho 30 000 zahynulo. Briti stratili okolo 16 000 mužov. Japonci po tejto porážke už neboli schopní obnoviť útočné operácie. Kohima a Imphál znamenali obrat vojny na východe.

Použitá literatúra : John MacDonald - Veľké bitky druhej svetovej vojny, Slovart , Bratislava 1995
Naposledy upravil(a) Hans Landa dne 25/11/2011, 11:04, celkem upraveno 1 x.
sahidko
štábní praporčík
štábní praporčík
Příspěvky: 583
Registrován: 26/7/2010, 20:07

Příspěvek od sahidko »

Chcelo by to na konci uviesť zdroj. V tomto prípade ide myslím o knihu Veľké bitky druhej svetovej vojny od Johna Macdonalda.
Hans Landa
Příspěvky: 8
Registrován: 24/10/2011, 16:07
Bydliště: Považie

Příspěvek od Hans Landa »

zabudol som, už je to opravené
Titus Flavius Vespasianus
Příspěvky: 1
Registrován: 24/11/2011, 21:05

Příspěvek od Titus Flavius Vespasianus »

Obrázek
Hans Landa
Příspěvky: 8
Registrován: 24/10/2011, 16:07
Bydliště: Považie

Příspěvek od Hans Landa »

Meiktila a Mandalaj
V júli 1944 po prehratých bitkách o Kohimu a Imphál ustúpila 15. japonská armáda do Barmy. Tam zaujala obranné postavenia na strednom úseku fronty. Na juh od nej stála na juhu pri Bengálskom zálive 28. armáda a na sever od nej pri čínskych hraniciach 33. armáda. Barmskej skupine japonských armád velil generál Heitaro Kimura.
Spojenci naplánovali po víťazstve pri Kohime a Imphále na jeseň 1944 plán na znovuobsadenie Barmy. Rozhodujúcu úlohu mala mať 14. Britská armáda pod velením generála Williama Slima, ktorá mala zaútočiť smerom na Meiktilu a Mandalaj, potom sa stočiť na juh a postupovať smerom na Rangún. Pomoc pri dobýtí Rangúnu mala poskytnúť aj obojživelná operácia , keď sa mali pri Rangúne vylodiť britské sily, ktoré potom mali v spolupráci so 14. armádou dobyť Rangún.
Pred začiatkom spojeneckého útoku boli sily protivníkov približne takéto.
Spojenci:
Na strednom a južnom úseku fronty 14. britská armáda- 260 000 mužov, tj. 8 divízií ,2 tankové a 3 samostatné brigády zložené z britských, indických, ghurských a juhoafrických vojakov
Na severe pri hraniciach s Čínou čínsko-americké jednotky - 3 čínske divízie a 2 americké prápory
Spojenci disponovali asi 1200 lietadlami
Japonci:
Barmská skupina armád – od severu k juhu 33., 15. a 28. armáda , okolo 100 000 mužov v 12 divíziách, z toho 2 divízie tzv. Indickej národnej armády, jeden tankový pluk s 20 tankami, 7 práporov Hung Sanovej barmskej národnej armády, 64 lietadiel
Pôvodným zámerom generála Slima bolo poraziť Japoncov ešte pred riekou Iravadi. Generál Kimura si však uvedomil, že by nemal proti obrovskej prevahe britských tankov šancu a k tomu s riekou Iravadi za chrbtom. Kimura urobil dovtedy niečo pre Japoncov nepredstaviteĺné a ešte pred bitkou dal rozkaz na ústup za rieku Iravadi. Ústupom sa dostal bližšie k svojim zásobovacím základniam a zároveň postavil britom do cesty veľkú prírodnú prekážku, ktorú museli prekonať.
Briti sa tak dostali do ťažkej situácie, museli prekonať jednu z najväčších riek na svete, bez náležitého vybavenia a z rozhodným nepriateĺom na jej brehu. Generál Slim vypracoval nový plán. Jeho základom bolo dobytie hlavnej japonskej základne v strednej Barme Meiktili, odkiaľ by potom mohol viesť útok smerom na juh na Rangún. Podmienkou úspechu však bolo odpútať pozornosť Japoncov od Meiktili, a preto dôležitú úlohu mal zohrať útok v smere na Mandalaj, ktorý ležal asi 100 km na sever od Meiktili. Musel sa zrealizovať aj komplikovaný presun 4. zboru zo severu k Meiktile, ktorý musel byt dôkladne zakamuflovaný, aby sa Japonci o preskupení britských síl nedozvedeli. Japonci sa stále nazdávali , že 4. zbor je stále na sever od Mandalaja.
Briti začali útok 9.1.1945., keď sa cez Iravadi začali prepravovať jednotky 33. zboru severne od Mandalaja. 13. a 14. januára vybudovali ešte jedno predmostie trocha južnejšie. Japonci sa chytili do pasce, tak ako Slim predpokladal ,a generál Kimura vydal rozkaz, aby sa tam presunuli japonské zálohy. Niektoré jednotky dokonca odvelil aj z Meiktily. Napriek japonským útokom sa predmostia podarilo udržať, aj ich trocha rozšíriť.
4. zbor sa medzitým presunul na juh. 13. a 14. februára sa hlavné sili preplavili cez rieku a začali postup na Meiktilu. Japonci boli prekvapeni, a aj keď sa dozvedeli o útoku na juhu pri Meiktile stále si mysleli, že je to len diverzná operácia. 4. zbor začal rýchlo postupovať, aby ulahčil situáciu na severe pri Mandalaji, kde Japonci tvrdo útočili. 21. februára začali Briti útočit na Meiktilu. Japonci boli stále presvedčení, že je to stále iba pomocný útok. Keď bolo 26. februára obsadené letisko nedaleko Meiktili, boli pomocou neho Britom letecky dopravené ďalšie posily a zásoby. Japonci mali v oblasti Meiktily iba 3-4 000 mužov, ale aj tak nebolo dobyť Meiktilu ľahké. Obliehanie Meiktili sa začalo 28. februára. Urputné pouličné boje trvali štyri dni. Japonci, ako vždy, kládli fanatický odpor. Boj od domu k domu skončil 3. marca. Vzdalo sa iba 47 vojakov.
Generál Kimura sa však len tak ľahko nechcel vzdať a poslal od Mandalaja na juh k dobytiu Meiktili 12 000 mužov. Japonci útočili s vypätím všetkých síl, ale Meiktilu sa im dobyť nepodarilo. . Koncom marca bolo jasné, že ciel sa im splniť nepodarí. 28. marca začali ustupovať a porážka bola jasná.
Medzitým na severe pri Mandalaji, kde boli Japonci oslabení, lebo vyslali posili k Meiktile začali spojenci konečný útok. Hoci Japonci bojovali so zúfalou odhodlanosťou, boli postupne stále viac a viac zatlačovaní a 20.3 bola dobytá ich posledná pozícia v Mandalaji.
V bitkách pri Meiktile a Mandalaji stratili Spojenci 18 055 mužov (2667 mŕtvych). Japopnská armáda prakticky prestala existovať ako bojaschopná sila. Stratili 12 913 mužov (6513 mŕtvych). Postavenie Japoncov v Barme bolo po tejto porážke beznádejné a museli ustupovať na východ.
Spojenci museli rýchlo konať, ak chceli do príchodu monzúnových dažďov v máji dobyť Rangún v Martabanskom zálive. Rýchlo postupovali na juh. Japonci kládli fanatický odpor, ale nemali síl dlhodobejšie zastaviť spojenecký postup. Koncom apríla boli už na dohĺad od Rangúnu. 2.5 začal z mora aj obojživelný útok na Rangún . Krátko po vylodení sa spojili so silami postupujúcimi od severu a Rangún bol dobytý. Barma bola očistená od Japoncov .

Použitá literatúra: Anthony Livesey - Veľké bitky slávnych vojvodcov, Slovart, Bratislava 1996
Odpovědět

Zpět na „Boje na kontinentu“