Doolitlův nálet
Napsal: 4/11/2004, 22:48
Doolitlov nálet
V priebehu marca 1942 preberali náčelníci amerických štábov s prezidentom Rooseweltom možnosti úderu na Japonsko odvetou za poníženie spôsobené japonským útokom na Pearl Harbor, ktorý by „priniesol vojnu do japonských domovov“. Dal sa uskutočniť jedine útokom na japonské domovské ostrovy, čo bola na prvý pohľad nepredstaviteľná úloha. Ostrovy totiž ležali ďaleko mimo dolet lietadiel z tichomorských základní Spojených štátov a vyslanie lietadlových lodí na vhodnú vzdialenosť, odkiaľ by ich lietadla mohli vzlietnuť, by znamenalo smrteľné riziko. Jediným riešením bolo nalodiť na nejakú lietadlovú loď diaľkové bombardéry operujúce z pevniny v nádeji, že dokážu vzlietnuť a dopraviť bomby na cieľ drahý japonskej národnej pýchy: na Tokio. Misia bola teoreticky možná, ale ťažko uskutočniteľná. Napriek tomu sa o ňu Washington rozhodol pokúsiť. Dňa 2. apríla opustila USS Hornet San Francisco so 16 bombardérmi B–25 stredného doletu na palube, pod velením pozoruhodného letca plukovníka Jamesa Doolitla.
Podľa plánu mala lietadlová loď Hornet doplávať do vzdialenosti 800 kilometrov od Japonska, vypustiť svoje lietadlá a potom sa dať na ústup. Bombardéry by medzitým zhodili svoj náklad na Tokio a odleteli smerom k čínskej pevnine, do oblasti stále pod Čankajškovou kontrolou. Čankajškovi bolo povedané aby očakával lietadlá B-25, ale nebol informovaný o charaktere ich operačnej úlohy. Dňa 18. apríla sa Hornet so svojou eskortou priblížil po trase medzi Midwayom a severnými Aleutskými ostrovmi na 1040 kilometrov k Tokiu, keď námorníci spozorovali japonskú námornú hliadku. Admirál William Halsey, veliaci operačnému zväzu, rozhodol vyslať bombardéry B-25 okamžite, napriek tomu, že sa tak dostanú na samú medzu svojej výkonnosti a uchýliť sa do bezpečných diaľav Tichého oceánu. Všetky Doolitlové bombardéry sa bezpečne odlepili od letovej paluby. 13 z nich bombardovalo Tokio, 3 ďalšie iné japonské ciele. 4 pristali v Číne, 1 v Sovietskom zväze a ostatné ich posádky opustili na padákoch nad Čínou. Z 80 letcov, ktorí sa pustili do tejto riskantnej akcie, 71 prežilo a vrátilo sa do Spojených štátov.
Obyvatelia Tokia, ktorých vláda verejne o nálete vôbec neinformovala, si roztrúsené explózie nespojovali s americkým útokom. Avšak japonskí generáli a admiráli, ako služobníci cisára, boli zhrození nebezpečím, aké bombardovanie predstavovalo pre ich domovinu a pre život samotného cisára. Doolitlov nálet nemal takmer žiadny strategický význam, avšak dostatočne presvedčil krajinu vychádzajúceho slnka, že Amerika túži po pomste!
Použitá literatúra:
Robert W. Coakley: The War against Japan, United States Army Historical Series
V priebehu marca 1942 preberali náčelníci amerických štábov s prezidentom Rooseweltom možnosti úderu na Japonsko odvetou za poníženie spôsobené japonským útokom na Pearl Harbor, ktorý by „priniesol vojnu do japonských domovov“. Dal sa uskutočniť jedine útokom na japonské domovské ostrovy, čo bola na prvý pohľad nepredstaviteľná úloha. Ostrovy totiž ležali ďaleko mimo dolet lietadiel z tichomorských základní Spojených štátov a vyslanie lietadlových lodí na vhodnú vzdialenosť, odkiaľ by ich lietadla mohli vzlietnuť, by znamenalo smrteľné riziko. Jediným riešením bolo nalodiť na nejakú lietadlovú loď diaľkové bombardéry operujúce z pevniny v nádeji, že dokážu vzlietnuť a dopraviť bomby na cieľ drahý japonskej národnej pýchy: na Tokio. Misia bola teoreticky možná, ale ťažko uskutočniteľná. Napriek tomu sa o ňu Washington rozhodol pokúsiť. Dňa 2. apríla opustila USS Hornet San Francisco so 16 bombardérmi B–25 stredného doletu na palube, pod velením pozoruhodného letca plukovníka Jamesa Doolitla.
Podľa plánu mala lietadlová loď Hornet doplávať do vzdialenosti 800 kilometrov od Japonska, vypustiť svoje lietadlá a potom sa dať na ústup. Bombardéry by medzitým zhodili svoj náklad na Tokio a odleteli smerom k čínskej pevnine, do oblasti stále pod Čankajškovou kontrolou. Čankajškovi bolo povedané aby očakával lietadlá B-25, ale nebol informovaný o charaktere ich operačnej úlohy. Dňa 18. apríla sa Hornet so svojou eskortou priblížil po trase medzi Midwayom a severnými Aleutskými ostrovmi na 1040 kilometrov k Tokiu, keď námorníci spozorovali japonskú námornú hliadku. Admirál William Halsey, veliaci operačnému zväzu, rozhodol vyslať bombardéry B-25 okamžite, napriek tomu, že sa tak dostanú na samú medzu svojej výkonnosti a uchýliť sa do bezpečných diaľav Tichého oceánu. Všetky Doolitlové bombardéry sa bezpečne odlepili od letovej paluby. 13 z nich bombardovalo Tokio, 3 ďalšie iné japonské ciele. 4 pristali v Číne, 1 v Sovietskom zväze a ostatné ich posádky opustili na padákoch nad Čínou. Z 80 letcov, ktorí sa pustili do tejto riskantnej akcie, 71 prežilo a vrátilo sa do Spojených štátov.
Obyvatelia Tokia, ktorých vláda verejne o nálete vôbec neinformovala, si roztrúsené explózie nespojovali s americkým útokom. Avšak japonskí generáli a admiráli, ako služobníci cisára, boli zhrození nebezpečím, aké bombardovanie predstavovalo pre ich domovinu a pre život samotného cisára. Doolitlov nálet nemal takmer žiadny strategický význam, avšak dostatočne presvedčil krajinu vychádzajúceho slnka, že Amerika túži po pomste!
Použitá literatúra:
Robert W. Coakley: The War against Japan, United States Army Historical Series