Operace Nordwind
Napsal: 27/10/2004, 21:05
Operácia Nordwind
21. decembra 1944, v čase keď bola bitka o Ardeny v plnom prúde a nemecký sen o znovudobytí Antverp začali pomaly ale iste upadať potom čo bol zastavený postup Dietrichovej 6. armády, Hitler sa rozhodol zahájiť novú ofenzívu. Spolu s Rundstedom sa zhodli na tom, že najlepšia oblasť na útok je južná spojenecká fronta v Alsasku, ktorú bránila americká 7. armáda generála Alexandra M. Patcha. Celá operácia dostala názov Nordwind (Severný vietor) a jej primárnym cieľom bolo obsadenie oblasti Saverne, ktorá sa nachádzala 20 míľ severozápadne od Štrasburgu a následné rozdelenie a zničenie amerického XV. a VI. zboru. Dátum začiatku útoku bol stanovený na 1. január – na Nový rok.
Nordwind mal byť podniknutý 1. armádou generála Obstfeldera zo skupiny armád G generála Blaskowitza a mal sa ho zúčastniť XIII. zbor SS (17. divízia tankových granátnikov SS a 36. divízia ľudových granátnikov) a 4 divízie z XC. a LXXXIX. zboru, ktoré sa mali prehnať starými opevneniami (ktoré boli v minulosti súčasťou francúzskej Maginotovej línie) pri Bitche v horskom pásme Low Vosges (Vogézy). V prípade úspechu mali byť do útoku nasadené ďalšie 2 tankové divízie, ktoré Hitler držal v rezerve. Po úspechu Nordwindu mala byť zahájená ďalšia operácia pod krycím menom Zahnartz (Zubár), ktorej cieľom bol útok na pozície americkej 3. armády v oblasti medzi Luneville a Métami.
Patchová armáda, súčasť Deversovej 6. skupiny armád, bola doslova zabudnutým hrdinom. V auguste 1944 podnikla na pobreží Severného Francúzska úspešné námorný a vzdušný výsadok, ktorý mal za následok jedno z najúspešnejších spojeneckých ťažení počas druhej svetovej vojny. 19. decembra, potom čo 2 zbory z Pattonovej 3. armády zahájili presun do Arden aby podporili zde bojujúce jednotky, obdržal Patch rozkazy na zastavenie postupu a roztiahnutie línie svojej armády s cieľom pokryť i front, ktorý bol v minulosti držaný Pattonovými jednotkami. Tento rozkaz značne narušil Patchov pôvodný úmysel, ktorým bola podpora 2 zborov francúzskej 1. armády generála Jeana de Lattreho de Tassignyho s cieľom eliminácie nemeckých pozícii v oblasti Colmaru, ktoré sa tiahli až 50 míľ popri západnom brehu rieky Rýn južne od Štrasburgu.
Patchové jednotky v Alsasku bránili front dlhý 126 míl. XV. zbor generálmajora Wadea Haislipa pozostávajúci zo 44., 100. a 103. pešej divízie, mal v držaní priestor medzi Sarreguemines a Bitche, ktorý sa tiahol od severozápadu smerom na juhovýchod. Haislipovo zadné krídlo chránila skúsená francúzská 2. obrnená divízia. VI. zbor generálmajora Edwarda H. Brooksa bránil oblasť tiahnúcu sa od Low Vosges juhovýchodne smerom na Lauterbourg pri Rýne a južne na Štrasburg. Brooksov zbor pozostával zo skúsenej 45. a 79. pešej divízie a bojového zväzu Hudelson, zloženého z rozličných jednotiek vrátane pechoty, ktorá bola odvolaná zo 14. obrnenej divízie (zvyšok 14. bol v rezerve a čakal na prípadne nasadenie).
Do Alsasku smeroval takisto bojový zväz Linden (zo 42. pešej divízie), Harris (zo 63. pešej divízie) a Herren (zo 70. pešej divízie). Harrisové jednotky boli pridelené ku XV. zboru, zvyšné 2 zväzy poputovali k Brooksovi. Všetky tri zväzy mali na začiatku bitky k dispozícii len pešie pluky, neboť presun delostreleckých, ženijných a iných podporných jednotiek trval dlhšie než sa očakávalo.
21. decembra 1944, v čase keď bola bitka o Ardeny v plnom prúde a nemecký sen o znovudobytí Antverp začali pomaly ale iste upadať potom čo bol zastavený postup Dietrichovej 6. armády, Hitler sa rozhodol zahájiť novú ofenzívu. Spolu s Rundstedom sa zhodli na tom, že najlepšia oblasť na útok je južná spojenecká fronta v Alsasku, ktorú bránila americká 7. armáda generála Alexandra M. Patcha. Celá operácia dostala názov Nordwind (Severný vietor) a jej primárnym cieľom bolo obsadenie oblasti Saverne, ktorá sa nachádzala 20 míľ severozápadne od Štrasburgu a následné rozdelenie a zničenie amerického XV. a VI. zboru. Dátum začiatku útoku bol stanovený na 1. január – na Nový rok.
Nordwind mal byť podniknutý 1. armádou generála Obstfeldera zo skupiny armád G generála Blaskowitza a mal sa ho zúčastniť XIII. zbor SS (17. divízia tankových granátnikov SS a 36. divízia ľudových granátnikov) a 4 divízie z XC. a LXXXIX. zboru, ktoré sa mali prehnať starými opevneniami (ktoré boli v minulosti súčasťou francúzskej Maginotovej línie) pri Bitche v horskom pásme Low Vosges (Vogézy). V prípade úspechu mali byť do útoku nasadené ďalšie 2 tankové divízie, ktoré Hitler držal v rezerve. Po úspechu Nordwindu mala byť zahájená ďalšia operácia pod krycím menom Zahnartz (Zubár), ktorej cieľom bol útok na pozície americkej 3. armády v oblasti medzi Luneville a Métami.
Patchová armáda, súčasť Deversovej 6. skupiny armád, bola doslova zabudnutým hrdinom. V auguste 1944 podnikla na pobreží Severného Francúzska úspešné námorný a vzdušný výsadok, ktorý mal za následok jedno z najúspešnejších spojeneckých ťažení počas druhej svetovej vojny. 19. decembra, potom čo 2 zbory z Pattonovej 3. armády zahájili presun do Arden aby podporili zde bojujúce jednotky, obdržal Patch rozkazy na zastavenie postupu a roztiahnutie línie svojej armády s cieľom pokryť i front, ktorý bol v minulosti držaný Pattonovými jednotkami. Tento rozkaz značne narušil Patchov pôvodný úmysel, ktorým bola podpora 2 zborov francúzskej 1. armády generála Jeana de Lattreho de Tassignyho s cieľom eliminácie nemeckých pozícii v oblasti Colmaru, ktoré sa tiahli až 50 míľ popri západnom brehu rieky Rýn južne od Štrasburgu.
Patchové jednotky v Alsasku bránili front dlhý 126 míl. XV. zbor generálmajora Wadea Haislipa pozostávajúci zo 44., 100. a 103. pešej divízie, mal v držaní priestor medzi Sarreguemines a Bitche, ktorý sa tiahol od severozápadu smerom na juhovýchod. Haislipovo zadné krídlo chránila skúsená francúzská 2. obrnená divízia. VI. zbor generálmajora Edwarda H. Brooksa bránil oblasť tiahnúcu sa od Low Vosges juhovýchodne smerom na Lauterbourg pri Rýne a južne na Štrasburg. Brooksov zbor pozostával zo skúsenej 45. a 79. pešej divízie a bojového zväzu Hudelson, zloženého z rozličných jednotiek vrátane pechoty, ktorá bola odvolaná zo 14. obrnenej divízie (zvyšok 14. bol v rezerve a čakal na prípadne nasadenie).
Do Alsasku smeroval takisto bojový zväz Linden (zo 42. pešej divízie), Harris (zo 63. pešej divízie) a Herren (zo 70. pešej divízie). Harrisové jednotky boli pridelené ku XV. zboru, zvyšné 2 zväzy poputovali k Brooksovi. Všetky tri zväzy mali na začiatku bitky k dispozícii len pešie pluky, neboť presun delostreleckých, ženijných a iných podporných jednotiek trval dlhšie než sa očakávalo.