V několika svých článcích na téma Slovenský štát uveřejněných zde na Palbě, jsem se více či méně zaobíral otázkou toho, co vedlo k příčině rozpadu Československa a jaké osudy měl Slovenský štát jako stát, který byl prakticky plně v područí svých silných sousedů Německa a Maďarska. Jenomže otázka existence Slovenského štátu nebyla ani na samotném Slovensku přijímána s jednoznačným názorem. Naopak existovaly zde silné vazby na předmnichovkou republiku a za tím účelem existoval i silný odpor proti znásilňování Slovenska ze strany Třetí říše a Maďarska. Za tím účelem v prosinci 1943 vzniklo prohlášení Slovenské národní rady, které se jasně hlásilo k předmnichovskému uspořádání Československa. To byl jeden z prvních kroků, který nakonec vedl k SNP.
Vianočná dohoda
Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na utvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma.
I. Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:
1. Jednotne a centrálne viesť odboj slovenského národa za odstránenie nacisticko – nemeckého diktátu, vykonávaného domácimi uzurpátormi politickej moci.
2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú či administratívnu výkonnú moc na Slovensku a vykonávať podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť prevziať všetku moc.
3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne slobodne určil svojich zástupcov, ktorým Slovenská národná rada všetku moc odovzdá.
4. Slovenská národná rada bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s československou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a podporuje.
II. Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:
1. Želáme si, aby národ slovenský a český, ako najpríbuznejšie slovanské národy, utvárali ďalšie svoje osudy v Československej republike, spoločnom štáte Čechov a Slovákov, a na podklade princípu rovný s rovným.
2. Želáme si úzku spoluprácu so slovanskými štátmi a národmi. Menovite so Sovietskym zväzom, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť.
3. Budúca ČSR ma viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskom opierať o Sovietsky zväz.
4. Vnútorné usporiadanie budúcej ČSR má byť demokratické, majú sa však vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti.
5. Myšlienku demokracie treba prehĺbiť a preniesť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.
6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu.
7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.
Bratislava, Vianoce 1943
Zdroj: KROPILÁK, Miroslav - Slovenské národné povstanie - Bratislava 1974
