W.Venohr: 36 otázok o poľnom ťažení na Slovensku (1944)

Moderátor: Zemakt

Odpovědět
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

W.Venohr: 36 otázok o poľnom ťažení na Slovensku (1944)

Příspěvek od kacermiroslav »

Wolfgang Venohr: 36 otázok o poľnom ťažení na Slovensku
Co se SNP týče, tak si myslím, že není od věci se podívat na tuto vojenskou akci z druhé strany, tedy ze strany Němců, kteří měli za úkol proti SNP bojovat. Za tím účelem v roce 1964 autor knihy Aufstand in der Tatra" [2] Wolfgang Venohr [3] vyzpovídal 15 někdejších vojáků, kteří v rámci 1.praporu skupiny Schill pod velením SS-Obersturmführera Hansa Kettgena. [1] na Slovesnku bojovali. Tato jednotka bojovala na Slovensku v září až říjnu 1944.

1. V akom časovom období ste boli nasadení na Slovensku?
Všetci zhodne:
"Od 1. septembra 1944 do 31. októbra 1944."

2. Prečo ste boli na Slovensku nasadení?
Rozličné odpovede:
"Aby sme potlačili povstanie slovenskej armády."
"Dozvedeli sme sa, že slovenská armáda urobila puč voči svojej legitímnej vláde."
"Slováci, ktorí boli dovtedy našimi spojencami, chceli zrazu odskočiť od tohto zväzku, naše nasadenie sledovalo ďalšie udržanie tohto spojenectva."

3. Aký ste videli vy zmysel vo vašom bojovom nasadení na Slovensku?
Rozličné odpovede:
"Potlačiť puč Nemecku nepriateľsky naladených síl za účelom zachovania spojenectva Slovenska s Ríšou."
"Slovenské povstalecké sily ohrozovali obrannú líniu Nemeckej armády v Karpatoch a toto nebezpečenstvo muselo byť odstránené."
"Kolovali zvesti, že Sovieti chcú v Karpatoch vysadiť svoje jednotky, aby tak získali pod svoju kontrolu lavírujúcu slovenskú armádu a tomu sa muselo z politických, ale najmä vojenských dôvodov zabrániť."

4. Čo ste vedeli predtým, než ste začali na Slovensku bojovať o Slovákoch a ich štáte?
Rozličné odpovede:
"Nič, len to, že sa Slovensko na jar 1939 osamostatnilo, že sa zahranično-politicky primklo k Ríši, a to, že slovenská Rýchla divízia bojovala po našom boku v Rusku."
"Vedeli sme len, že Slovensko malo s Nemeckom podpísanú zmluvu, ktorou sa zaviazalo k priateľstvu a spojenectvu, a že to bol štát s klerikálnou vládou, závislý od Tretej ríše, obývaný predovšetkým katolíckymi roľníkmi."
"Mali sme vtedy o Slovensku len chudobné školské vedomosti, v zásade to bola pre nás neznáma krajina. Vedeli sme každopádne, že Slovensko bolo samostatným štátom a pod vedením Dr. Jozefa Tisa stálo na našej strane. Ale o skutočnej mentalite Slovákov sme nič nevedeli, sprvoti sme ich hádzali do jedného vreca s Čechmi."

5. Aký ste nadobudli dojem o krajine a obyvateľoch Slovenska počas a po skončení vášho ťaženia?
Rozličné odpovede:
"Bola to pekná krajina so sympatickými ľuďmi, peknými malými mestečkami a romantickými dedinami, v ktorej nevládla nenávisť voči Nemcom."
"Tá krajina sa nám veľmi páčila, boli tam naivní a jednoduchí ľudia, neskazení západnou civilizáciou, pohostinní a nápomocní. Krajina sa podobala Predalpsku. [8]
"Krajina aj s národom v nej bývajúcim sa nám veľmi páčila. Slováci boli úplne odlišní od Čechov. Boli národom skutočných roľníkov a sedliakov. Naša prvá dovolenková cesta po skončení vojny mala viesť práve na Slovensko."

6. Bojovali ste na Slovensku proti banditom, partizánom, proti pravidelnej armáde alebo proti zmiešaným oddielom?
Všetci zhodne:
"Proti pravidelnej slovenskej armáde."
Doplnenia:
"Bojovali sme proti jednotkám slovenskej armády, ktorej vojaci a poddôstojníci nevedeli, o čo vlastne v tomto konflikte ide. Považovali sme ich za vojakov, nie banditov. Na partizánov sme narazili veľmi zriedkavo, napríklad pri Svätom Kríži." [9]
"Všetci Slováci, proti ktorým sme bojovali, boli oblečení v predpisovej uniforme a prináležali pevne organizovaným zložkám pravidelnej armády."
"O partizánoch sme mali poznatky len z prvého dňa našich bojov, pri obsadení Topoľčian, neskôr sme sa už s nimi nestretli."

7. Jednalo sa vtedy na Slovensku o armádny puč alebo o celonárodné povstanie?
Všetci zhodne:
"Išlo o armádne povstanie."
Doplnenia:
"Pravda je niekde uprostred, išlo o armádny puč s podporou časti národa." "V žiadnom prípade nešlo o celonárodné povstanie, slovenský národ ostal celkom neutrálny."
"O povstanie celonárodného charakteru isto-iste nešlo, mnohí príslušníci armády sa nakoniec radi vzdali, keďže viacerí vyšší dôstojníci v posledných momentoch existencie povstania chceli zdúchnuť, utiecť."

8. Aké mali Slováci podľa vás motívy bojovať?
Rozličné odpovede:
"Chceli znovuobnovenie ČSR, dokonca nosili pri sebe vlajky ČSR."
"Nechceli sa rozplynúť v Rusi (tj. v Sovietskom zväze — pozn. aut.), svoju nedávno nadobudnutú slobodu si chceli ochrániť, dokonca aj proti Čechom."
"Zdalo sa, že jednoduchý slovenský vojak nemal žiadne významné motívy bojovať, jednoducho počúval rozkazy, tak, ako každý iný vojak a len zriedka bojoval fanaticky do posledného dychu. Ale dôstojníkov zrejme motivovala k boju možnosť prebehnúť na poslednú chvíľu k víťaznej strane, k Spojencom."

9. Bojovali Slováci za samostatné Slovensko, za novú ČSR, alebo za sovietske Slovensko?
Všetci zhodne:
"Pravdepodobne za samostatné Slovensko."
Doplnenia:
"Za samostatný, demokratický a antifašistický slovenský štát."
"Chceli odskočením od Ríše uchovať samostatnosť Slovenska."
"Za sovietske Slovensko určite nebojovali, o tom sme nemali žiadne správy. Z rozhovorov a výsluchov so zajatými dôstojníkmi sme nadobudli dojem, že povstalci sami neboli názorovo jednotní. Časť Slovákov bojovala za nezávislé Slovensko, druhá za znovuobnovenie ČSR."

10. Bolo SNP národnou alebo komunistickou záležitosťou, prípadne bolo inšpirované a iniciované zo Západu?
Všetci zhodne:
"Bola to výlučne národná záležitosť."
Doplnenia:
"Vyšším slovenským dôstojníkom išlo predovšetkým o to, aby sa vytvorila čo najlepšia východisková pozícia po vojne, ostatné záležitosti boli podružné."

11. Nenávideli Slováci Nemcov?
Všetci zhodne:
"Nie!"

12. Nenávideli ste Slovákov?
Všetci zhodne:
"Nie!"

13. Bolo slovenské civilné obyvateľstvo za povstanie, za Tisa alebo bolo neutrálne?
Rozličné odpovede:
"Bolo indiferentné [10] a očakávalo, ako sa situácia vyvinie."
"Bolo za nastolenie mieru a pokoja."
"Bolo väčšinou pasívne, aj keď niekoľko obydlí bolo tesne pred naším príchodom do obcí narýchlo opustených útekom pred nami, predovšetkým sa tak stalo v Banskej Bystrici. Každopádne boli voči nám Slováci priateľskejší než Česi."

14. Bojovali na nemeckej strane aj Slováci?
Rozličné odpovede:
"Nie"
"Priamo nie, ale nepriamo áno, išlo o oddiel Hlinkovej gardy, pôsobil ako pomocná, druhosledová jednotka."
"Len veľmi malý počet, možno 100 mužov Hlinkovej gardy. Ale tí vlastne nebojovali, zdržiavali sa v Bratislave a po potlačení povstania pochodovali pred prezidentom Tisom v Banskej Bystrici."

15. Stála voči vám pri postupe naprieč povstaleckým územím zfanatizovaná a revolučne naladená ozbrojená sila?
Všetci zhodne:
"Nie."

16. Bojovali na slovenskej strane aj nejakí cudzinci?
Rozličné odpovede:
"Áno, išlo o ruských [11] dôstojníkov a komisárov."
"Šírili sa medzi nami chýry o ruskej brigáde Kozákov [12], zapojenej na slovenskej strane do povstania, s tou sme ale nemali bojový kontakt, počas celého ťaženia sme narazili na dvoch sovietskych komisárov. Jeden zahynul počas boja v okolí Topoľčian a druhý sa sám zastrelil pri Kľačne, aby nepadol do nášho zajatia. Celkovo sme mali pocit, že Sovieti a západné mocnosti pomohli Povstaniu len vo veľmi malom rozsahu."
"Vtedy sa hovorilo, že cez Dukelský priesmyk prerazila brigáda Kozákov, nikdy sme ju ale nevideli. Sovietske "Raty" [13] nás ale intenzívne ostreľovali pri postupe na Horné Hámre. Údajne bol videný aj opustený sovietsky tank T-34, ktorý Sovieti zo svojho územia po súčiastkach letecky previezli do Banskej Bystrice a tam ho zložili." [14]

17. Aké boli počty slovenských jednotiek?
Rozličné odpovede:
"Odhadom 40000 príslušníkov, po potlačení povstania nemecké sily odzbrojili asi 35000 z nich."
"Zhruba 50000, aspoň podľa toho, že takýto počet sme odzbrojili."
"V skutočnosti nikto nepoznal presné číslo, zajali sme minimálne 15000 vojakov."

18. Ako boli Slováci ozbrojení?
Rozličné odpovede:
"Časť mala nemecké karabíny [15], takisto ľahké a ťažké guľomety, sčasti nemeckej výroby. Z tažkých zbraní mali 105 milimetrové polné húfnice [16] a zopár českých predvojnových tankov typu Škoda." [17]
"Mali české zbrane, najmä veľmi kvalitné ľahké guľomety [18], z delostreleckých zbraní disponovali ľahkými pechotnými delami a ľahkými polnými húfnicami, ktoré nasadili pri Svätom Kríži. Na tomto mieste použili aj účinné sovietske protitankové pušky. Mali taktiež zopár prestarnutých typov tanku Renault [19], tie nasadili pri Pliešovciach a Svätom Kríži."
"Mali mnoho českých zbraní, najmä guľometov, disponovali sovietskymi protitankovými puškami a granátmi vajíčkového typu. Delostrelectvo nemali takmer žiadne, nasadili zopár starých tankov Renault a pri Prievidzi a Svätom Kríži aj pancierový vlak."

19. Akým spôsobom bojovali Slováci?
Všetci zhodne:
"Bojovali fair spôsobom."

20. Existovali aj nejaké slovenské vzdušné sily (slovenské letectvo)? Ak áno, akými typmi lietadiel disponovali?
Všetci zhodne:
"Ich vzdušné sily boli slabé, odhliadnuc od útokov sovietskych Rát, nás napadli nemecké dvojplošníky typu Henschel v slovenskej kamufláži pri Badíne." [20]

21. Čo ste si mysleli o bojovej morálke Slovákov?
Rozličné odpovede:
"Zoči-voči našej jednotke preukázali málo pevnosti v obrane, prakticky vôbec neútočili, len sa bránili, a aj to dosť nešikovne. Vojakom chýbala motivácia — nevedeli za čo bojujú. Síce kontrolovali hlavné ťahy, čiže cesty, ale kopce už nie, takže ich bolo ľahké obísť."
"Slováci boli dobrí bojovníci, boli disciplinovanou armádou a takisto boli vhodne takticky nasadzovaní, avšak mali sme pocit, že nemajú dosť presvedčenia bojovať za vlastnú vec. Na tých, ktorých sme zajali, bolo vidieť, že sú šťastní, že sa pre nich vojna skončila, mali pramalú chuť bojovať ďalej."

"Bojovali až pozoruhodne rozdielne, od prípadu k prípadu — niekedy dobre, niekedy zle. Spočiatku akoby vôbec nechápali maximá [21] vojny, ktorá sa vedie v hornatom teréne a totiž, že platí: 'Kto ovláda výšiny, ovláda aj doliny.' A tak, keď zotrvávali v obrane v dedinách a mestách, takmer vždy sme ich obchvátili cez výšiny a prinútili k rýchlemu ústupu. Takýmto spôsobom stratili Slováci celé Ponitrie od Nitry po Topoľčany. Až pri Dolných a Horných Hámroch a Svätom Kríži sa chovali odlišne a hneď tak dosiahli pozoruhodný úspech. Aj keď boli učenliví, chýbali im bojové skúsenosti. Určite boli slabšími bojovníkmi než Nemci. Ak sa už v niečom zlepšovali, bola to obrana, v útoku nemali 'nemecký švung'. Na druhej strane, tažko by sme hľadali takú oblasť bojového nasadenia na Slovensku, kde by prišlo k toľkým bojom zblízka ako to bolo v našom smere postupu. Avšak koncom nášho ťaženia, okolo 19. októbra, sme badali, že bojová morálka Slovákov sa rúca, až do 27. októbra sa sotva jednalo o boje v pravom zmysle slova, skôr sme prevádzali vyčisťovacie akcie."

22. Robili príslušníci slovenskej armády v tomto období nejaké zverstvá?
Všetci zhodne:
"Nie."

23. Zažili ste, alebo ste aspoň počuli počas septembra a októbra 1944 o nemeckých vojnových zločinoch či zverstvách na území Slovenska?
Všetci zhodne:
"Nie."

24. Kde sa Slováci držali obzvlášť dobre?
Všetci zhodne:
"Pri Prievidzi, v okolí Žarnovice a v priestore Svätého Kríža."
Doplnenia:
"Pri Svätom Kríži mali vhodné podmienky na obranu, tu dokonca uskutočnili úspešné nočné protiútoky na náš pluk. Naše následné útoky na nepriateľovu pozíciu sa končili nezdarmi, až pokým sme ho neporazili útokom zo zálohy, od chrbta."
"Najudatnejšie bojovali Slováci pri Dolných Hámroch, pri boji v okolí tejto obce sme ich nemohli poraziť a vyhnať z obranných pozicii, pričom na nás opakovane podnikali protiútoky. Len len sme sa udrzali v pozíciach, a raz sme dokonca obec museli dočasným ústupom vyprázdniť."

25. Ako sa chovali vojaci vášho pluku k Slovákom, jednak k civilistom a jednak ku zajatým slovenským vojakom?
Všetci zhodne:
"Ku vojakom korektne, s civilistami sme mali dobrý vzťah."

26. V akom svetle sa vám vtedy javil slovenský národ?
Rozličné odpovede:
"Zdali sa nám sympatickí, najmä roľnícke obyvateľstvo."
"Bol to usilovný a čistotný roľnícky národ. Najviac nám imponovala čistota slovenských dedín."

27. Aká bola vtedy na Slovensku životná úroveň?
Rozličné odpovede:
"Technizácia krajiny bola podpriemerná, ale v zásobovaní potravinami to bolo omnoho lepšie ako na území Ríše. Dá sa povedať, že Slovensko v 44-om bolo rajom v strednej Európe."
"Životný štandart bol výnimočne vysoký, omnoho lepší než v Ríši. Bol tu dostatok cigariet, ovocia, vajec, múky a mlieka, bolo tam toho toľko, koľko len hrdlo ráčilo. Tá krajina sa nám javila ako raj, plný mlieka a medu."
"Celková životná úroveň bola na Slovensku nižšia než v priemyselných Čechách [22],Slovensko bolo totiž jednoduché. Ale v zásobovaní potravinami bolo na tom omnoho lepšie než okolité krajiny. Prakticky všetko sa dalo voľne kúpiť. [23] Nešlo tu len o potraviny, jednalo sa napríklad o takú komoditu, akou boli náramkové hodinky."

28. Mali nemecké jednotky počas ťaženia vlastné zdroje zásobovania, alebo na Slovensku rekvírovali, či dokonca rabovali a pľundrovali?
Rozličné odpovede:
"Naša jednotka mala vlastné zdroje zásobovania a žold sme dostávali napoly v slovenských korunách a napoly v ríšskych markách. Mohli sme si v obchodoch všetko voľne kúpiť a často sme boli pozývaní pohostinnými Slovákmi k stolu. Cigarety značky Tatra, Detva a Lipa sme si kupovali voľne v neobmedzenom množstve. Okrem toho, keď sa nám podarilo obsadiť veľký proviantný sklad, tak sme mali dostatok čohokoľvek."
"Mali sme vlastné armádne zásobovanie a zhruba každé tri dni naše autá pendlovali medzi Bratislavou a našimi pozíciami, aby priviezli studenú a teplú stravu, okrem toho nám varili naše poľné kuchyne."
"Mali sme vlastných zásobovačov, ktorí prinášali nie veľmi chutnú stravu. Preto sme si pripravovali stravu z jedla, nájdeného v preplnených komorách bytov, ktoré boli opustené tesne pred naším príchodom, napríklad v Horných Hámroch. Vo veľkom sa nerekvírovalo, to by naše velenie ani nedovolilo. Samozreme, že mŕtvym a zajatým slovenským vojakom sme odoberali zbrane, odnímanie náramkových hodín a šperkov bolo zakázané. Bolo medzi nami zopár vojakov, ktorí brali potraviny priamo z obchodu, napríklad v obci Koš, ale to bola výnimka. Žold sme dostávali v korunách, za ktoré sme si mohli všetko nakúpiť."

29. Ako sa volala vaša jednotka a ako bola vytvorená a organizovaná?
Všetci zhodne:
"Bojová skupina Schill bola jednotka vytvorená na základe pohotovostnej smernice platnej v Protektoráte Čechy a Morava (Protektorat Böhmen und Mähren). Heslo "Schill" bolo poplachovým heslom pre všetky nemecké jednotky nachádzajúce sa v Protektoráte, ktorým sa mali tieto jednotky aktivovať, ak by vypuklo povstanie alebo nepokoje v Čechách a na Morave. Názov Schill bol vypožičaný od mena pruského majora, hrdinu národnoobrodzovacích bojov v rozdrobenom Nemecku v roku 1809, Ferdinanda von Schilla. Bojová skupina pozostávala z dvoch práporov a teda zo štyroch rôt. 1. prápor bol tvorený z prípravného kurzu dôstojníkov v Josefstadte [24], 2.prápor zase z časti školného práporu pancierových granátnikov KIENSLAG, dislokovaného v okolí Prahy. Bojová skupina Schill mala k dispozícii útočné delá [25],ktoré počas ťaženia neustále podporovali 1. prápor a batériu ľahkých poľných húfnic (ráže 85 mm [26]). Schill mala v počte mužov silu zhruba školného práporu, čiže cca 2200 vojakov, z ktorých bol improvizovane tento pluk 29. 8. 1944 vytvorený, a to prakticky z absolútnej núdze a z nutnosti promtného zásahu voči povstalcom na Slovensku. Heslo "Schill" sa tak pružne, analogicky, použilo pre povstanie tentokrát nie v Protektoráte, ale na susediacom Slovensku. Mechanizácia jednotky pozostávala z veľkej časti z nákladných áut na drevoplyn, zhromaždených v Protektoráte, pričom ich vodiči boli povinne nasadení Česi.

30. Ako sa vám pozdávala morálka vašej jednotky?
Všetci zhodne:
"Morálka bola dobrá, ba až vynikajúca."

31. Bola to jednotka Wehrmachtu alebo Zbraní SS (Waffen SS)?
Všetci zhodne:
"Bola to zmiešaná jednotka, ale väčšinu jej príslušníkov tvorili SS."

32. Bola to jednotka elitná, alebo jednotka postavená z núdze?
Všetci zhodne:
"Asi oboje. Prvý prápor bojovej skupiny Schill bol z núdze zostavený elitný oddiel. Pozostával bez výnimky z mladých čakateľov dôstojníckeho stavu vo veku 19 až 25 rokov, ktorí už mali bojové skúsenosti z veľkych frontových stretov na Východe, vo väčšine prípadov sa jednalo o viacnásobne vyznamenaných vojakov. Mnohí pochádzali zo stavov elitných obrnených divízii Zbraní SS, napríklad z 1. obrnenej divízie SS Leibstandarde Adolf Hitler alebo z 5. obrnenej divízie Wiking. Tri mesiace po skončení ťaženia na Slovensku sa z mnohých členov Schill stali dôstojníci."

33. Vznikli počas vašich bojov veľké straty na životoch a majetku, prípadne na infraštruktúre?
Všetci zhodne:
"Nie."
Doplnenia:
"Na nejaké tažké škody boli boje vo všeobecnosti krátke a ani jedna zo strán nedisponovali skutočne ťažkými zbraňami. Bola to vojna pušiek, pištolí, ručných granátov a guľometov. K bojom prichádzalo v priemere každý tretí či štvrtý deň."

34. Natrafili ste aj na vyslovene české jednotky?
Všetci zhodne:
"Nie."
Doplnenia:
"Jediní Česi, ktorých sme mali možnosť počas nášho ťaženia stretnúť, boli naši vodiči nákladných áut. Tí udržiavali vrelé kontakty so slovenským civilným obyvateľstvom, boli priateľskí, ale na ťažení boli nezainteresovaní a chceli sa vrátiť čo najskôr naspäť domov. Niektorí z nich dostali po potlačení SNP nemecké vyznamenania."

35. Ako bolo zaobchádzané so slovenskými zajatcami?
Všetci zhodne:
"Frontové, prvosledové jednotky s nimi zaobchádzali absolútne korektne, ako s normálnymi vojnovými zajatcami."

36. Boli ste ešte niekedy po porážke Povstania bojovo nasadení na Slovensku?
Všetci zhodne:
"27. októbra sme obsadili Banskú Bystricu — centrum Povstania, 30. októbra sa zúčasnil náš 1. prápor ako vybraná jednotka slávnostnej víťaznej prehliadky na Hlavnom námestí pred Dr. Jozefom Tisom. Ráno 1. novembra 1944 opustili všetci čakatelia dôstojníckeho stavu jednotku a tým aj Slovensko, aby sa naďalej zúčasňovali výuky v dôstojníckych školách."

Poznámky
[1] Tento dotazník s odpoveďami, zostavený W. Venohrom v roku 1964,bol mimochodom publikovaný v časopise SZPB Bojovník v číslach 1/1969 a 2/1969. Preklad a úprava autora tohto článku je bezpochyby odlišná než dotazník uverejnený v Bojovníku, tento článok má vlastný poznámkový aparát a inú metodiku, autor nemal v ruke ani jedno z čísiel časopisu Bojovník a nie je tak oboznámený s obsahom a formou dotyčného prekladu dotazníka uverejneného v Bojovníkovi.

Hans Kettgen bol schopný dôstojník SS, držiteľ viacerých vyznamenaní, počas SNP mal hodnosť nadporučíka SS (SS-Obersturmführer) a 9. 11. 1944 bol za zásluhy na potlačení SNP povýšený na kapitána SS (SS- Hauptsturmführer), viac pozri na Kettgen Hans
[2] Povstanie v Tatrách. Boj o Slovensko 1939-44; orig. Aufstand in der Tatra. Der Kampf um die Slowakei 1939-44. Venohr, Wolfgang. Athenaeum Verlag: Bodenheim, 1983.
[3] Wolfgang Venohr (nar. 15. 4. 1925 – zom. 26. 1. 2005), nemecký novinár a spisovateľ, autor viacerých kníh z oblasti nemeckej vojenskej histórie; ako jeho ďalšie diela, pojednávajúce o problematike Nemcov a SNP treba uviesť knihy Povstanie za Československo, orig. Aufstand für die Tschechoslowakei. Venohr, Wolfgang. Hamburg: Christian Wegner Verlag, 1969 a Povstanie Slovákov. Boj za slobodu z roku 1944; orig. Aufstand der Slowaken. Der Freiheitskampf von 1944. Venohr, Wolfgang. Ullstein Tb, 1992; niektoré Venohrove diela sa dočkali daľšieho vydania, zrejme obsahovali oproti prvému vydaniu doplnené poznatky; k osobe W. Venohra viď internetový odkaz Wolfgang Venohr.
[4] Jednotka Schill,vo vtedajšej nemeckej vojenskej terminológii označovaná ako SS-Panzergrenadier Regiment "Schill", nebola klasickým pravidelným útvarom nemeckých ozbrojených síl. Jednak išlo o útvar zmiešaný z vojakov Wehrmachtu (ďalej len WH) a Waffen SS (ďalej len SS), a jednak niesol tento útvar znaky tzv. Kampfgruppe, čiže jednotky utvorenej nie systematicky, ale "ad hoc", tj. pre určitý prípad, pre určitú úlohu, ktorou bolo v tomto zmysle potlačenie SNP. O vzniku a charaktere Schill-u pozri ďalej v texte.
[8] Predalpsko (orig. Voralpen príp. Alpenvorland) – rovinato-pahorkatinový prstenec geografických oblastí nachádzajúcich sa medzi nížinami a samotnými Alpami v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku s nadmorskou výškou 300-600 a viac m. n. m. — viac viď na: Alpenvorland.
[9] Dnes Žiar nad Hronom, pozri: História mesta Žiar nad Hronom.
[10] Neprejavujúce účasť, nerozhodné.
[11] Všade, kde sa vo výpovediach príslušníkov Schill objaví výraz "ruský" treba si dosadiť oficiálne pomenovanie a označenie "sovietsky", bežná nemecká terminológia a ani hovorový jazyk v časoch druhej svetovej vojny oba pojmy príliš nerozlišovala, Nemci často používali výrazy "ruský, Rusko" ako synonymum výrazov "sovietsky, Sovietsky zväz".
[13] Ide o omyl a zjednodušenie vypovedajúceho bývalého príslušníka jednotky Schill. Názov "Rata" sa používal v nemeckej terminológii na označenie konkrétneho typu sovietskeho lietadla, a to Polikarpov I-16, ktoré používali Sovieti na začiatku vojny vo veľmi hojnom počte – d8 sa povedať, že to bola ťažisková stíhačka, pokým neprišli do užívania novšie, modernejšie a výkonnejšie typy. Z rozšírenosti týchto stíhačiek na oblohe v ZSSR v prvých fázach nemeckého vpádu do ZSSR zrejme utkvel veľkej časti príslušníkov nemeckých pozemných (a teda o problematike letectva málo informovaných) síl názov "Rata", ako označenie na každú tvarom podobnú stíhačku, hoci sa jednalo o odlišné typy. I-16 sa osvedčili počas bojového nasadenia v Španielskej občianskej vojne a konflikte pri Chalkin-Gole, ale na začiatku vojny boli v porovnaní s modernými nemeckými strojmi v nevýhode, v roku 1944 mohli maximálne slúžiť len ako druhosledové a pomocné lietadlá a teda ich nasadenie na Slovensku je vylúčené. Schill bol takmer stopercentne napadnutý lietadlami 1. čs. stíhacieho leteckého pluku, ktorý lietal z povstaleckých letísk na lietadlách Lavočkin La-5FN. Možno povedať, že napriek veľkostnému rozdielu typov I-16 a La-5, sa tieto lietadlá najmä svojím "nosom", ktorému charakteristický vzhľad prepožičiaval hviezdicovito usporiadaný motor, trochu podobali, a tak nezazlievajme neinformovanému pešiakovi, ktorý lietadlo s červenými hviezdami na krídlach zahliadol pod paľbou jeho kanónov, navyše vo veľkej rýchlosti a krátkosti času, že oba typy zamenil. K typom I-16 a La-5 pozri: Lavočkin La-5, Polikarpov I-16.
[13] Kozáci – etnickohistorická skupina obyvateľov najmä južnej a juhovýchodnej oblasti európskej časti bývalého ZSSR. Boli a sú preslávení svojím bojovým umením, počas druhej svetovej vojny sa pridali na obe strany konfliktu, vo vojskách ZSSR predstavovali kvôli svojim schopnostiam elitnú jazdu. Viac na: Kozáci.
[14] Toto tvrdenie je veľmi nepravdepodobné, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o fámu, podobne ako vo vyššie uvedených prípadoch, takýto historický fakt o prevoze a použití T- 34 by sa zachoval minimálne v spomienkach účastníkov SNP, ak už nie v oficiálnych vojenských dokumentoch; povstalecká armáda používala len svoju obrnenú techniku nemeckej proveniencie a československého (presnejšie českého) predvojnového pôvodu, prípadne ukoristené nemecké obrnené vozidlá.
[15] Mohlo ísť o koristné nemecké pušky Mauser Kar98 (viď K98), ale oveľa pravdepodobnejšie sa jednalo o československé pušky vz. 24 vyrábané v Zbrojovke Brno pred vojnou a v Považskej Bystrici počas vojny. Spovedanú osobu mohla pliesť podobnosť pušiek typu Mauser 98 a ZB vz. 24, čo súviselo s tým, že predlohou pre vz. 24 bol práve nemecký Mauser 98, dokonca boli tak identické, že niektoré ich súčiastky sa dali navzájom zameniť – bližšie viď Vz. 24 a CZK - vz. 24.
[16] Mohlo ísť buď o ľahkú poľnú húfnicu nemeckej výroby – tzv. LeFH 18, alebo o "škodovácky" kanón vz. 35, obe zbrane používané pred vypuknutím SNP Slovenskou armádou, v ráži 105 milimetrov.
[17] Jednalo sa ľahké tanky Lt-35, Lt-38, Lt-40 pred vojnou vyrobené v závodoch Škoda Plzeň, ČKD Praha a ČKD Slaný.
[18] Išlo o známe ľahké guľomety ZB vz. 26, ktoré Briti licencovali a zostrojili tak celosvetovo rozšírený Bren viď Lehký kulomet ZB vz. 26.
[19] Opäť omyl respondenta. Slovenská armáda ani povstalecké sily nedisponovali žiadnymi tankami typu Renault, nemeckí vojaci si zrejme zamenil české tanky Lt-34 a Lt-35 za podobnú Renaultovu konštrukciu, s ktorou sa predtým stretli na iných bojiskách.
[20] Opäť faktografická nezrovnalosť – to, že Schill napadli pri postupe lietadlá LA-5 FN 1. čs. stíhacieho leteckého pluku v prvej polovici októbra, to je neodškriepiteľné, ale keď sa nachádzal pluk Schill už pri Badíne medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, všetky dovtedajšie riadne letiská povstalcov boli v rukách Nemcov, je teda otázne, skadiaľ by slovenské lietadlá vzlietli na útok? Počas trvania SNP nedisponovali povstalecké sily žiadnymi dvojplošníkmi typu Henschel, pravdepodobne teda išlo o dvojplošníky Letov Š-328 alebo stíhacie dvojplošníky Avia B-534 Kombinovanej Letky, ktoré skutočne podľa operačných záznamov útočili na nemecké sily v prvej a druhej dekáde mesiaca október, takže udalosť, ktorú opisuje pamätník, sa musela stať skôr, než Schill dosiahol Badín.
[21] Základné pravidlá, v tomto prípade: základné pravidlá vedenia vojny.
[22] Bývalí príslušníci pluku Schill vo svojich výpovediach často porovnávajú mentalitu a životnú úroveň občanov Protektorátu a Slovákov, takisto hodnotia vzťahy Slováci – Nemci a Česi – Nemci. Je to spôsobené zrejme tým, že Schill bol formovaný z jednotiek nachádzajúcich sa už nejaký čas v Protektoráte a jej členovia tak mali čas v Protektoráte, rovnako aj počas ťaženia na Slovensku, pozorovať mentalitu, pomery a život obyvateľov oboch krajín.
[23] Toto "rozplývanie sa" nad hojnosťou základných potravín na Slovensku a uvádzanie možnosti voľného nákupu potravín vychádzalo z toho, že v Tretej Ríši a na územiach ňou spravovaných sa pomaly začalo prechádzať na lístkový, resp. prídelový systém, ktorý vždy signalizoval problémy produkciou, zásobovaním a prerozdeľovaním tovaru. Z iných zdrojov je známe, že na Slovensko v roku 1944 "radi" chodili na služobné cesty nemeckí dôstojníci v zázemii, aby si prilepšili lacnými a pestrými potravinami zo Slovenska, dokonca sú zaznamenané prípady, keď zahraniční agenti GESTAP-a po splnení služobných povinností na Slovensku, vyvážali pre svoju potrebu väčšie množstvo produktov von z územia Slovenskej republiky.
[24] Josefstadt je vtedajšie nemecké pomenovanie dnešnej pevnosti Josefov, postavenej za vlády Márie Terézie, už od svojho vzniku používanej ako miesto sústreďovania vojsk a sídlo vojenskej posádky. Nemci v Protektoráte využili českú kasárenskú infraštruktúru a pred vypuknutím SNP bola v pevnosti dislokovaná časť jednotiek, ktoré neskôr spolutvorili kontingent v Schill-e – viac o pevnosti Josefov pozri na: Pevnost Josefov.
[25] Nejedná sa tu o žiadne delá v zmysle kanónov a húfnic, ide o pasové obrnené vozidlá s nalafetovaným kanónom a neotáčavou pevnou nadstavbou miesto tankovej veže, autor tohto článku úmyselne ponechal formuláciu "útočné delá" z pôvodnej výpovede veterána zo Schill-u, hoci nesporné je len to, že do kontingentu Schill-u patril predovšetkým Pz-38/t/ Hetzer, ktorý sa oficiálne zaraďoval do kategórie "stíhač tankov" a nespadal do kategórie, ktorú uviedol respondent Venohrovho dotazníka. Treba ale uznať, že Schill skutočne Hetzer-y používal univerzálnou taktikou, čiže bojovali aj proti obrneným protivníkom (to je činnosť vyhradená stíhačom tankov), podporoval zo zázemia svoju pechotu (to je doménou samohybných diel) ako aj aktívne útočil spolu s pechotou a inou obrnenou technikou (to je zase typická činnosť útočných diel). Dá sa povedať, že Hetzer-y s rozličným druhom munície preberali rôzne úlohy počas ťaženia Schill-u tak, ako to inde zvykli robiť zvyčajne univerzálne StuG-III a StuG-IV. Bližšie k pochopeniu pojmov útočné delá, samohybné delá a stíhače tankov pozri: http://www.panzernet.net.
[26] Údaj o tejto ráži poľných húfnic autor článku prebral od Venohra, ale zároveň ho podrobuje kritike. Táto ráž bola charakteristická pre sovietske tankové a pešie kanóny. Nemecké delá cez vojnu mali ráže 75, prípadne 76,2 milimetrov, respektíve väčšie až 88 mm. Autor sa prikláňa k názoru, že Schill použival najskôr kanóny alebo húfnice ráže 75 mm. Do úvahy pripadajú buď protitankové kanóny PaK 37 (75 mm), Pak 97/38 (75 mm) či PaK 40 (75 mm) alebo húfnice LeIG18 (75 mm) a LeFK 16 (75 mm). Možné je, že bol použitý aj sovietsky ukokoristený kanón ráže 76,2 mm, označovaný Nemcami ako PaK 36 /r/, vzhľadom na nemeckú "záľubu" vyzbrojovať záložné jednotky koristnými zbraňami. Na starých filmových záberoch nemeckých filmových reportérov z bojov Nemcov proti povstalcom možno vidieť pravdepodobne PaK 40 s rážou 75 mm, bez spodného štítu. Viac k problematike kanónov a húfnic viď: Lexikon der Wehrmacht.

ZDROJE
Venohr, Wolfgang: Aufstand in der Tatra. Der Kampf um die Slowakei 1939-44, Athenaeum Verlag: Bodenheim, 1983.
Internet (v odkazoch uvádza autor najmä články z národných mutácii internetovej encyklopédie Wikipedia, hoci pre článok čerpal materiál z odbornejšie zameraných internetových stránok; podľa jeho názoru, ale stránky Wikipedie v odkazoch tohto článku poskytujú čitateľovi-laikovi lepšiu ilustráciu faktov v zhutnenej a jednoduchšej podobe, než často monograficky zamerané odborné články na špecializovaných stránkach).
Kliment, Charles – Nakládal, Břetislav. Slovenská armáda 1939-1945. Levné Knihy Km: Praha, 2006.
Klabník, Viliam – Stanislav, Ján. Slovenské letectvo 1944 -1945 3. zväzok. Magnet Press Slovakia: Bratislava, 2003.
ObrázekObrázekObrázek
Odpovědět

Zpět na „ČESKOSLOVENSKO“