Na úvod k jadernému programu Japonců

Odpovědět
toltec
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 165
Registrován: 10/11/2004, 20:27
Bydliště: StČ

Na úvod k jadernému programu Japonců

Příspěvek od toltec »

Japonci a jaderný výzkum - profesor Nishina Obrázek
toltec
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 165
Registrován: 10/11/2004, 20:27
Bydliště: StČ

Příspěvek od toltec »

profesor Tomonaga Obrázek
Uživatelský avatar
Bruno
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 824
Registrován: 8/10/2004, 10:51

Příspěvek od Bruno »

Už sa teším na pokračovanie...
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Najvačším nepriatelom mieru su pacifisti...
toltec
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 165
Registrován: 10/11/2004, 20:27
Bydliště: StČ

Příspěvek od toltec »

Dopřej mi chvilku času a dozvíš se nejen Ty, ale i ostatní více....
kenpeter
vojín
vojín
Příspěvky: 16
Registrován: 24/9/2009, 22:03

Vývoj atómovej bomby

Příspěvek od kenpeter »

Japonsko podobne ako nacistické Nemecko nevenovalo, prinajmenšom v prvých fázach vojny, výrobe atómovej bomby veľkú pozornosť. Celé sa to začalo v roku 1940, keď sa v jednom vlaku stretli dvaja významní muži tej doby – generálporučík Takeo Jasuda, vedec v oblasti lietania, a Dr. Jošio Nišina, atómový fyzik, Bohrov priateľ a Einsteinov známy, ktorý žal doma i v zahraničí úspechy stavbou prvých primitívnych cyklotrónov. Vtedy vo vlaku apeloval Jasuda na Nišinovo vlastenectvo a navrhoval mu, aby sa pokúsil využiť rozpad jadra atómu na vojenské účely. Nišina, nakazený chorobným nacionalizmom tej doby, nadšene súhlasil. V roku 1941 predložil vtedajšiemu premiérovi Hidekimu Tódžovi (ktorého po vojne obesili ako vojnového zločinca) správu o potrebe intenzívneho výskumu. Nišinova veta: „Ak nevynájdeme atómovú zbraň my, urobí to Nemecko alebo Američania,“ sa stala legendárnou. Ibaže dostal odpoveď: „Nemci sú naši spojenci a s Amerikou bojovať nechceme.“ Ale i tak dal premiér príkaz Okočimu Masatošimu, riaditeľovi Rikagaku Kenkyūsho (čo bol vedecký výskumný ústav v Rikene), aby vyčlenil asi stočlenný vedecký tím, ktorý sa mal venovať tejto téme. Keď sa na to začala vojna s USA kvôli Pearl Harbouru, bola iniciatíva vedcov zvýšená, no po správe rozviedky, že Američania nemajú šancu zostrojiť funkčnú atómovú bombu, za výskum zas spomalil. Na prvom mieste bolo teraz vynájdenie radaru.
V Japonsku bežali za vojny dva projekty.
Ten prvý mal tajomný názov Ni-Go a bol pod hlavičkou Dai-Nippon Teikoku Kaigun (Loďstvo veľkého japonského impéria), čo bol oficiálny názor pre japonské námorníctvo. Čo má spoločné atómová bomba s námorníctvom, na to som neprišiel. Vedecký tím pod vedením Dr. Nišinu sa scvrkol zo sto na 5-7 ľudí. Pokúšali sa vyseparovať urán 235 metódou termálnej difúzie. Iné metódy (napr. elektromagnetická separácia, plynová difúzia, centrifugálna separácia a pod.) sa zavrhli. Hlavne z nedostatku financií. Vo februári 1945 dospeli k biednemu záveru. Termálnou difúziou vyrobili malé množstvo dvojzložkového materiálu, pričom ani jedna zo zložiek nebola urán...
Šéfom druhého projektu bol doc. Dr. Bunsaku Arakatsu, mim. prof. a projekt mal názov F-Go. Tiež bol pod hlavičkou námorníctva a konal sa na Kyōto daigaku (Kjótskej univerzite). Arakatsu bol Rutherfordov žiak a Einsteinov známy. Pracoval v Nemecku i Anglicku. Jeho pracovný tím v sebe zahŕňal Hidekiho Jukavu (neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny), Sakaeho Šimizu, Terakazuho Hanataniho a Džiroa Muta (všetko zvučné mená). Jeho tímu sa darilo oveľa lepšie. Snažili sa neúspešne vyseparovať urán 235 a keď pochopili, že to nemá cenu, snažili sa ho získať zo zahraničia. Získali ho z obsadenej Kórey, Číny a Barmy. Japoncom sa do konca vojny podarilo skonštruovať 5 cyklotrónov (4 veľké a jeden malý). Ten najdokonalejší bol postavený v meste Konan v Kórei, ktorú Japonci okupovali. Čo sa týka brzdenia reakcie, Japonci najprv požívali ľahkú vodu (čiže obyčajnú destilovanú vodu), efekt čohosi takého je, pravdaže, minimálny, potom ťažkú vodu, ktorú mali z továrne v Hungname v Kórei. Ďalej sa v pokusoch nedostali, pretože prišla sovietska armáda a sever Kórey obsadila.
Na konci vojny sa ešte odohral prípad ponorky U-234. Táto ponorka niesla dôležitý materiál. Me 262, Henschel Hs 293 a strelu V2 rozložené na kusy, súčiastky do radaru, konštrukčné plány týchto strojov, a 560 kg uránoxidu zabaleného do 50 olovených trubíc dlhých 230 cm. Z takéhoto množstva smolinca sa dalo vtedajšími japonskými metódami získať 3, 5 kg čistého uránu 235 (Nemci boli vo výskume údajne ďalej, tí by z takéhoto množstva smolinca dokázali získať 3, 92 kg uránu). Bola to rovná pätina množstva potrebného na úspešnú výrobu atómovej bomby. Na palube ponorky boli aj vzácni hostia – generál Luftwaffe Ulrich Kessler, ktorý sa mal stať vojenským poradcom japonského letectva v Tokiu, sudca Kai Nieschling, fanatický nacista, druhý Roland Freisler, ktorý prišiel do Tokia vyšetrovať niekoľkých Nemcov podozrivých z toho, že napomáhali Dr. Richardovi Sorgemu v špionáži, ďalej Dr. Heinz Schlicke, špecialista na vývoj radaru, Ing. August Bringewalde, konštruktér Me 262 a dvaja japonskí inžinieri, ktorí sa vracali z Nemecka do vlasti po niekoľkých rokoch. Jednalo sa o veliaceho poručíka Genza Šodžiho a veliaceho poručíka Hidea Tomonagu. Kapitánom ponorky bol Johann-Heinrich Fehler, muž unavený vojnou. Ponorka vyplávala z nórskeho Kristiansandu 15.04.1945, ale dostala sa iba k Británii, kde ju zajali Američania. Neúspech plavby bol zrejmý už od samého začiatku. Ešte pred vyplávaním došlo k päťhodinovému zdržaniu. Sudca Nieschling sa oneskoril, pretože sa na pol ceste k ponorke rozhodol vrátiť do svojej kancelárie po zabudnutý kufrík s dokumentmi a navyše sa mu pokazilo auto. Za ten čas preplávalo okolo ponorky plno nórskych rybárskych lodí. Na jednej z nich plával britský agent a partizán, ktorý oznámil údaje o ponorke vysielačkou. Po zajatí ponorky spáchali Japonci samovraždu jedom, z generála Kesslera sa stal hrdina, pretože sa zistilo, že sa podieľal na atentáte na Hitlera, vedci sa dobrovoľne prihlásili do operácie Paperclip a urán zabavili špeciálne jednotky. NA zabevenie a bezpečnú prepravu bol dohliadnuť sám Oppenheimer.
Pokusy Japoncov sa po tomto neúspechu skončili.
Odpovědět

Zpět na „Ostatní“