Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Moderátor: Julesak

Odpovědět
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

Obrázek

Ponorky Projektu 949 Granit, resp. jeho modernejšej verzie 949A Antej, predstavujú vrchol a zároveň aj koniec takmer 40-ročného vývoja svojej kategórie v radoch VMF, teda jednotiek určených na boj s hladinovými loďami protivníka, predovšetkým s lietadlovými loďadmi US NAVY. V ruskom námorníctve sú označované ako PLARK (Атомная подводная лодка с противокорабельными крылатыми ракетами – ponorka s atómovým pohonom, vyzbrojená protilodnými okrídlenými riadenými strelami). Podľa klasifikácie plavidiel sa jedná o подводный ракетный крейсер 1 ранга, čiže o podhladinové krížniky prvej triedy. V rámci NATO sú označované ako trieda OSCAR-I (Projekt 949), resp. trieda OSCAR-II (Projekt 949A). V US Navy majú údajne neoficiálnu prezývku Mongo, vyjadrujúcu ich veľkosť – podľa podhladinového výtlaku a dĺžky ide o tretiu, resp. štvrtú najväčšiu triedu ponoriek vôbec. V ruskom námorníctve sa im hovorí Батон, čo je dlhý bochník chleba, takisto kvôli rozmerom a tvaru. Smutnú slávu si tieto určite pozoruhodné plavidlá získali v auguste 2000, keď sa jedna z nich – K-141 Kursk, potopila v Barentsovom mori s celou posádkou.

Trochu histórie
So začiatkom studenej vojny a s tým spojeným výrazným zhoršením vzťahov medzi Sovietskym zväzom a celým západným svetom, stálo velenie sovietskych ozbrojených síl pred nutnosťou pripraviť svoje jednotky na potencionálny jadrový konflikt s mimoriadne vyspelým protivníkom. V oblasti námorníctva bol problém ešte výraznejší vzhľadom na obrovskú kvantitatívnu i kvalitatívnu prevahu pravdepodobného nepriateľa, ktorým sa na dlhé desaťročia (dá sa povedať že až do dnešných dní) stalo námorníctvo Spojených štátov amerických. Jeho hlavnú údernú silu predstavovali zväzy lietadlových lodí a ich eskortných plavidiel, schopné kontrolovať plochu svetových oceánov i útočiť do hĺbky územia nepriateľa. Dosiahnuť rovnováhu symetrickou cestou, tj. budovať triedu proti triede, bolo hlavne v oblasti nosičov leteckej techniky dlho mimo finančných i technických možností ZSSR. Program výstavby sovietskych lietadlových lodí vrcholil až na prelome 80-tych a 90-tych rokov, keď bol bohužiaľ prerušený kolapsom sovietskej ekonomiky. Ale to je už iný príbeh...

Jednou z možných ciest, ako sa vyrovnať s americkou prevahou, sa ukazovala byť nová zbraň – rakety, resp. riadené strely, ktoré vstúpili na scénu na konci druhej svetovej vojny. Tie, nosené hladinovými loďami – raketovými krížnikmi, tak aj ponorkami – podhladinovými raketovými krížnikmi, mali ničiť americké plavidlá s odstupu, v prípade potreby aj s použitím jadrových hlavíc. Ďalším a veľmi dôležitým spôsobom boja proti nepriateľským hladinovým silám boli riadené strely nesené špecializovanými verziami bombardérov – Tu-16, Tu-22, Tu-22M2/M3 či Tu-95. Sovietske námorníctvo nakoniec vytvorilo komplexný systém, zahŕňajúce hladinové, podhladinové, vzdušné i kozmické prieskumné a úderné prostriedky. Jeho popis by si vyžiadal samostatný článok (ku ktorému sa možno raz dostanem), preto tu len v stručnosti spomeniem jednotlivé triedy sovietskych/ruských ponorkových nosičov protilodných striel od začiatku studenej vojny až po súčasnosť.

Prvým pokusom skonštruovať podhladinový nosič riadených striel bola konverzia konvenčnej hliadkovej ponorky Projektu 613 (v kóde NATO Whiskey) na nosič jednej riadenej strely P-5 s dosahom 450, resp. 750 km, umiestnenej v odpaľovacom kontajnery za vežou ponorky. Táto modifikácia prebehla niekedy v polovici 50-tych rokov a dostala označenie Projekt P-613, na západe bola známa ako Whiskey Single Cylinder. Slúžila zrejme predovšetkým na testy a overenie celkovej koncepcie. V rokoch 1958 až 1960 prebehli konverzie ďaľších šiestich jednotiek, tentoraz na nesenie celkovo dvoch riadených striel rovnakého typu, opäť v prepravno-odpaľovacích kontajneroch za vežou – Projekt 644, na západe Whiskey Twin Cylinder. Poslednou modifikáciou Projektu 613 určenou na nosenie protilodných striel bol Projekt 665 (Whiskey Long Bin). V rokoch 1960-1965 (údaje sa líšia) bolo prestavaných 6 jednotiek. Celkom štyri strely P-5 boli nesené vo výrazne modifikovanej a predĺženej veži. Vo všetkých prípadoch išlo o viac menej núdzové prestavby, kontajnery nesené za vežou spôsobovali pri podhladinovej plavbe výrazný hluk, na odpálenie striel bolo nutné aby sa nosič vynoril. Väčšinu svojej kariéry strávili vďaka skorému príchodu modernejších jednotiek v úlohe cvičných lodí, vyradené boli začiatkom 80-tych rokov.

Ponorka Projektu 644
Obrázek Obrázek

Pnorka Projektu 665
Obrázek Obrázek

Posledným typom s konvenčným pohonom určeným na nosenie protilodných riadených striel sa stal Projekt 651, v kóde na NATO Juliett. V rokoch 1960 až 1968 bolo postavených celkom 16 jednotiek, niesli štyri riadené strely P-5, neskôr vymenené za dokonalejší typ P-6. Strely boli umiestnené v prepravno-odpaľovacích kontajneroch zapustených vo vonkajšom trupe – dva pre vežou a dva za ňou. Pre ich vypustenie sa ponorka musela vynoriť, kontajnery sa museli vysunúť do šikmej polohy a odpálenie prvej strely mohlo byť realizované do piatich minút, ďalšie nasledovali v 10 sekundových intervaloch. Elektronické vybavenie bolo podstatne modernizované, v podstate bolo na úrovni jadrového Projektu 659/675, viď nižšie. Predstavovali výrazný pokrok oproti svojim predchodcom, stále však trpeli značnou hlučnosťou spôsobenou nevhodným riešením odpaľovacieho systému. Vyradené boli až začiatkom 90-tych rokov.

Ponorka Projektu 651
Obrázek
A s raketami pripravenými na odpal:
Obrázek

Medzi rokmi 1960 a 1962 dostalo VMF prvých 5 zástupcov tejto kategórie s jadrovým pohonom. Išlo o lode Projektu 659, resp. Echo I. Niesli takisto strely P-5 – šesť kusov, avšak vo verzii pre protizemné údery. Systém odpaľovania bolo rovnaký ako pri Projekte 651. S vývojom ponorkových balistických rakiet ich význam klesal a v prvej polovici 70tych rokov boli prestavené na čisto stíhací Projekt 659T. Strely P-5 boli odstránené a takto upravené jednotky v podstate technologicky odpovedali prvým čisto útočným sovietskym ponorkám Projektu 627 (v kóde NATO November). Vyradené zo stavu námorníctva boli v druhej polovici 80-tych rokov.

Ponorka Projektu 659T (teda už po prestavbe na stíhací variant)
Obrázek
A v pôvodnej podobe
Obrázek

Ich zdokonalenou verziou bol Projekt 675, známy na západe ako Echo II. Vzniklo celkom 29 lodí tejto modifikácie v rokoch 1961 až 1968, líšili sa mierne predĺženým trupom a tým že niesli celkovo 8 protilodných striel. Pôvodne takisto P-5, od polovice 70-tych rokov bolo 14 plavidiel prestavaných na novšie, nadzvukové strely P-500 Bazalt s doletom 550 kilometrov, tri z nich neskôr opäť, a to na strely P-1000 Vulkan s doletom 700 kilometrov. Stále sa museli vypúšťať na hladine, všetkých 8 striel mohlo byť vypustených do 30 minút, ale ponorka musela čakať na hladine až do zachytenia cieľa navádzacou hlavicou rakety, resp. kým nebolo navádzanie prenechané inej lodi VMF, či lietadlu. Boli vyradené behom prvej polovice 90-tych rokov. obrázok

Ponorka Projektu 675
ObrázekObrázek

V roku 1967 dostal VMF prvú loď novej (druhej) generácie – Projektu 670A, v kóde NATO Charlie I. Do roku 1972 ich vzniklo celkom 11. Oproti predchádzajúcim typom išlo o obrovský pokrok – trup mal kvapkovitý, z hydrodynamického hľadiska oveľa dokonalejší tvar. Nadzvukové strely P-70 Ametyst s dosahom 65 km boli umiestnené v silách na prove, odpaľovať ich bolo možné bez vynorenia nosiča. Jedna z nich, K-43, slúžila v rokoch 1988 až 1992 v indickom námorníctve ako Chakra. Všetky boli vyradené začiatkom 90-tych rokov.

Ponorka Projektu 670 - všimnite si vlajku na veži - ide o INS Chakra indického námorníctva
Obrázek

Od roku 1975 do roku 1980 vzniklo ďalších šesť modifikovaných lodí Projektu 670M (Charlie II). Mali o 8 metrov dlhší trup a niesli 8 podzvukových (M 0,9) striel P-120 Termit s dosahom 70 kilometrov. Mierne zdokonalené bolo aj elektronické vybavenie. Všetky boli vyradené v prvej polovici 90-tych rokov.

Ponorka Projektu 670M
Obrázek

Posledným typom nosičom protilodných striel vo VMF pre zavedením Projektu 949 bol Projekt 661 Ančar, v kóde NATO známy ako PAPA. Vznikla v rámci neho jediná loď nesúca označenie K-222. Dlhé roky o nej neboli prakticky žiadne informácie a v západnom svete získala až akúsi mýtickú povesť. Umocnené boli aj jej veľmi vysokou rýchlosťou – doteraz drží oficiálny ponorkový rekord 44,7 uzla (82,8 km/h). Dnes sa už vie aspoň toľko, že išlo v podstate o vývojový typ, na ktorom sa skúšali najrôznejšie technológie pre novú generáciu sovietskych ponoriek. Ako výzbroj niesla 10 striel P-70 Ametyst v samostatných silách zapustených do trupu. Ako pozoruhodnosť možno uviesť, že jej tlakový trup mal v priereze formu čisla osem – išlo o dva valce nad sebou.

Ponorka K-222 Projektu 661
Obrázek


Vývoj Projektu 949
Súčasne so začiatkom výstavby lodí Projektu 670A v roku 1967 začali aj prvé teoretické práce na ich nástupcovi, ktorý neskôr dostal označenie Projekt 949 Granit. Počas štúdií bolo vyhodnotené, že na úspešnú elimináciu lietadlovej lode (a jej eskorty) je potrebné v salve odpáliť približne 20-24 protilodných riadených striel. Takticko-technické požiadavky na nový ťažký podhladinový raketový krížnik a na nový raketový systém s krycím menom „Granit“ (podrobnejšie popísaný nižšie) vydal 1. Výskumný ústav MO ZSSR v roku 1969. Súbežne s tým realizovala leningradská kancelária ŠKB-18 Rubin prvotnú štúdiu realizovateľnosti takejto konštrukcie. Základnými požiadavkami na novú generáciu nosičov protilodných striel boli:
- počet riadených striel na jednej ponorke musí byť dostatočný na zničenie jednej skupiny lietadlovej lode
- počet nosičov protilodných striel v radoch VMF musí byť porovnateľné s počtom skupín lietadlových lodí protivníka
- nosiče novej generácie musia byť schopné operovať kdekoľvek vo svetovom oceáne, kde môžu operovať skupiny lietadlových lodí protivníka

Behom navrhovania konečného dizajnu bolo postupne preskúmaných viac ako 100 rôznych variantov konštrukcie. Nakoniec súperili dve hlavné koncepcie – prvá, spĺňajúca požiadavky VMF a zjednodušená a menšia, so zníženými takticko-technickými možnosťami, ktorý by ale bola realizovateľná aj v lodeniciach v Gorkom (dnes opäť Nižný Novgorod) a v Komsomoľsku na Amure. Nakoniec bol 15. marca 1971 schválený návrh projektu v prvom variante. Hlavným konštruktérom sa stal P.P. Pustincev, po jeho smrti v roku 1977 I.L. Baranov. Pri navrhovaní finálneho riešenia bol postavený 25 metrový model, ktorý bol testovaný na Ladožskom jazere a na námornej základni v Sevastopole. Finálne schválenie projektu prišlo v júli 1972, pričom sa počítalo so sériou až dvadsiatich jednotiek.

Stavba prvej jednotky projektu K-525 začala 25. júla 1975, na vodu bola spustená 5. marca 1980. Prvé dve skúšobné odpálenia strely Granit neboli úspešné a cieľ nebol zasiahnutý. Išlo o chybu v software strely. Po jej odstránení a úspešných testoch K-525 slávnostne odovzdali VMF 30. decembra toho istého roku. Testy rakiet Granit pokračovali ďalej, spolu s K-525 sa ich zúčastňoval aj prvý raketový krížnik nového projektu 1144 Kirov (po rozpade ZSSR premenovaný na Admiral Ušakov). Celkovo bolo vypustených 20 striel z ponorky K-525 a 8 z Kirova. Systém P-700 Granit bol ako celok oficiálne prijatý do výzbroje VMF v roku 1983.

Konštruktéri z Rubin-u však nestáli so založenými rukami a rozhodli sa svoje nové dielo ďalej zdokonaliť na základe poznatkov získaných behom výstavby prvej lode a počas jej testov. Už druhá dokončená ponorka K-206, odovzdaná VMF v novembri 1983, mala upravené smerové kormidlo, v ktorom bola uchytená výsuvná anténa vlečného sonaru. Zmenili sa aj lodné vrtule so sedemlopatkových na šesťlopatkové.Tieto riešenia ostali už všetkým ďalším jednotkám.

Zadné smerové kormidlo s puzdrom antény vlečného sonaru
Obrázek

A pôvodný jednoduchší variant na prototypovej jednotke K-525 Archangelsk
Obrázek

Tretia loď, K-148, zaradená do námorníctva 30. septembra 1986, patrila ku zdokonalenému Projektu 949A. Ten sa okrem už zmienenej úpravy kormidla s inštalovaným vlečným sonarom vyznačuje o 10 metrov väčšou dĺžkou v dôsledku vloženia novej sekcie do tlakového trupu, obsahujúcej mechanizmy na ďalšie zníženie hlučnosti. Takisto bola zväčšená účinná plocha kormidiel, čo zabezpečilo lepšiu manérovateľnosť. Ponorky pridelené Severnej flote VMF zlúžili a slúžia v 11. ponorkovej divízii na základni Boľšaja Lopatka na poloostrove Kola, tie v Tichooceánskom flote patria 10. ponorkovej divízii so základňou Rybačij na polostrove Kamčatka. Všetky postavili v Severodvinsku v závode č. 402 SEVMAŠ.

Výstavba ponoriek zdokonaleného Projektu 949A naberala na obrátkach a nezastavil ju ani rozpad ZSSR, aspoň nie hneď. Patrili totiž k najvýkonnejším a najsilnejším typom lodí VMF vôbec (išlo fakticky o podhladinový ekvivalent raketových krížnikov triedy Kirov), navyše po vyradení všetkých starších typov nosičov protilodných rakiet ostali ako jediné svojho druhu, takže peniaze na ich výstavbu boli k dispozícii až do polovice 90-tych rokov, presnejšie do roku 1996, keď bola dokončená posledná, jedenásta jednotka Projektu 949A – K-150.

Ďalšie tri, v rôznom štádiu rozostavanosti, ostali v lodenici v Severodvinsku až do dnes. Prvá z nich, K-139 Belgorod, mala byť poslednou loďou Projektu 949A. Od ďalšej jednotky, K-135 Volgograd, mali všetky patriť k ďalej zdokonalenému Projektu 949U Atlas. Detaily o navrhovaných úpravách mi nie sú známe. Alternatívne sa pracovalo aj na návrhoch Projektu 949B (s riadenými strelami Bolid) a Projektu 949M (s riadenými strelami Meteorit-M). Najmenej pre dve až tri ďalšie objednané ponorky (okrem už rozostavaných) začala výroba základných komponentov tlakových trupov, ale k ich kompletácii už nikdy nedošlo.

Behom roku 1993 dostali ako dokončené a slúžiace ponorky, tak aj tie ešte len vo výstavbe, mená – väčšinou po rôznych ruských mestách. Až na pár výnimiek im vydržali až do dnes, resp. až do vyradenia zo služby. A to prišlo v niektorých prípadoch oveľa skôr, ako boli pôvodné plány. Najstaršie lode – oba kusy pôvodného Projektu 949, ako aj prvé modifikovaného Projektu 949A, potrebovali prvú strednú prevádzkovú opravu práve v období druhej polovice 90-tych rokov, keď ruské námorníctvo a ozbrojené sily ako celok nemali peniaze skoro na nič, a už vôbec nie na drahú údržbu týchto zložitých kolosov. Preto jednotlivé lode po vyčerpaní technických rezursov ostávali odstavené pri mólach na základniach Boľšaja Lopatka, resp. Rybačij, len s minimálnou údržbou akú im ich posádka bola schopná zaistiť. Toto smutné obdobie tragicky kulminovalo v auguste 2000 nehodou ponorky K-141 Kursk, dokončenej len v roku 1994 – išlo o predposlednú dokončenú jednotku Projektu 949A.

Nehoda Kursku
O samotnej nehode bolo popísaného mnoho papiera, tak len v stručnosti uvediem, že podľa záverov vyšetrovania bol hlavnou príčinou nehody výbuch pohonného systému torpéda 65-76 (prvé číslo udáva kaliber v centimetroch, druhé rok zavedenia do služby). Pri úniku peroxidu vodíka z pohonného systému torpéda v torpédomete č. 4 došlo k jeho reakcii s kovovými materiálmi – so striebrom z batérie a následne k explózii paliva v torpéde.
Prvý výbuch zabil všetky osoby v prvom – torpédovom oddelení a ohnivý záblesk omráčil členov posádky v druhom oddelení, kde sa nachádza oi. aj veliteľský mostík plavidla. Torpédomet samotný, resp. jeho záver by takýto výbuch mal vydržať a energia výbuchu by bola odvedená cez vonkajšiu kryciu klapku do mora. Objavili sa informácie, že na Kursku boli pred nehodou viaceré problémy s kontaktami riadiacimi uzatváranie torpédometov. Problémom bolo takisto hrubé porušeníe bezpečnostných predpisov zo strany posádky, keď neboli uzavreté poklopy medzi oddeleniami, ako by to pri odpaľovaní torpéd malo byť. Posádky sa tomu vyhýbali preto, aby si chránili ušné bubienky pred veľkým pretlakom pri vypúšťaní torpéd.
To spôsobilo že veliteľ plavidla a ostatní dôstojníci neboli schopní vyhodnotiť situáciu a nariadiť okamžité núdzové vynorenie, resp. vôbec neboli pri vedomí. Krátko po prvom výbuchu nasledoval druhý, oveľa silnejší – to keď vplyvom požiaru v prvom oddelení a možno aj nárazu na dno explodovali ostatné torpéda v prvom oddelení. Explózia postupovala naprieč ponorkou a zastavila sa až na prepážke pred oddelením s reaktormi. Členovia posádky v posledných oddeleniach prežili ešte niekoľko hodín po výbuchu, ruská strana dlho odmietala zahraničnú pomoc z hrdosti a z obavy zo západnej špionáže. Nakoľko boli oprávnené, tažko povedať. Niektoré zdroje uvádzajú že torpédo 65-76 bolo v dôsledku nehody Kurska stiahnuté zo služby vo VMF.

Kursk po vyzdvihnutí na hladinu
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Technický popis
Ako až na nepočetné výnimky všetky sovietske/ ruské ponorkové konštrukcie po druhej svetovej vojne, aj Projekt 949 používa dvojtrupovú konštrukciu, pozostávajúcu z hydrodynamicky vhodne tvarovaného ľahkého trupu, a tlakového trupu zabezpečujúcu odolnosť proti tlaku vody a účinkom nepriateľských zbraní. Vzdialenosť medzi oboma trupmi je cca 3,5 metra.

Prierez trupom ponorky Projektu 949
Obrázek

Vonkajšie rozmery plavidiel Projektu 949 sú 155 metrov dĺžka (resp. 145 metrov u prvých dvoch lodí), šírka 18,2 metra a ponor 9 metrov. Výtlak na hladine je 14 700 ton, pod hladinou 19 400 ton, maximálny 24 000 ton. Všetky údaje platia pre Projekt 949A. Maximálna rýchlosť je 32 uzlov (59 km/h) pod hladinou a 15 uzlov (28 m/h) na hladine. Pri použití záložného elektrického pohonu je maximálna rýchlosť 9,2 uzlov (2,7 km/h). Operačný ponor je udávaný v rozmedzí 500 – 520 metrov, maximálny potom 600 metrov. Podľa niektorých údajov je teoretická hĺbka prelomenia tlakového trupu až 1000 metrov. Nezávislosť plavby je udávaná na 120 dní, obmedzená je vlastne len zásobami potravín pre posádku. Tú tvorí celkom 109 osôb, z toho 44 dôstojníkov, 39 mičmanov (práporčíkov) a 26 námorníkov. Prvé dve lode mali posádku 94 osôb. Po zrušení práporčíckych hodností v ruských OS tieto miesta postupne zrejme preberú staršinovia slúžiaci na základe kontraktu.

Ľahký hydrodynamický trup má hrúbku 8 milimetrov a je pokrytý vrstvou gumových dosiek pohlcujúcich hluk a zabraňujúcich odhaleniu ponorky aktívnym sonarom. Na ilustráciu ich účinnosti možno uviesť, že pri pátraní po ponorke Kursk ju záchranné plavidlá neboli schopné odhaliť z bezprostrednej blízkosti, až kým ich aktívny sonar nedostal odrazený signál od lodných skrutiek. Veža a trup pre ňou sú zvlášť zosilnené pre plavbu v arktických podmienkach a pre schopnosť vynoriť sa aj pod ľadom. Na veži sú okrem záchrannej komory pre posádku a výsuvných stožiarov elektronických systémov aj dva mostíky pre velenie ponorke na hladine – prvý, otvorený je určený na manévrovanie v dobrom počasí, druhý je uzavretý a umožňuje prácu aj počas búrok či pri extrémne nizkych teplotách.

Kapitánske mostíky na veži
Obrázek

Tlakový trup je vyrobený z ocele AK-33 o hrúbke 45 až 68 milimetrov. Delený je do 10-tich, resp. 9-tich sekcií u prvých 2 lodí Projektu 949. Jednotlivé sekcie majú od troch do piatich podlaží. Tieto nie sú s tlakovým trupom spojené napevno, ale sú umiestnené na špeciálnych závesoch, čo na jednej strane znižuje vibrácie (hlučnosť) a na druhej znižuje riziko zranenia členov posádky pri nárazoch či pri zásahu nepriateľských torpédom. Sekcie/oddelenia sú vzájomne vodotesne oddelené 20 milimetrovými prepážkami, prechod medzi nimi je možný cez uzatvárateľné prielezy. Od provy nasledujú za sebou v poradí:
- 1) torpédové oddelenie – sú tu v zásobníku nabíjacieho automatu uskladnené torpéda, prípadne protilodné/protiponorkové rakety v celkovom počte 22 kusov (podľa niektorých zdrojov len 18), ďalších 6 sa nachádza v samotných torpédometoch. Je tu aj úniková pretlaková komora.
- 2) veliteľská centrála – nachádza sa tu logicky kapitánsky mostík, na spodných podlažiach sú umiestnené záložné batérie (celkovo je ich na celej ponorke 152 dvojitých)
- 3) bojové/komunikačné oddelenie – sú tu umiestnené ovládacie konzoly zbraňových a spojovacích systémov
- 4) ubytovacie oddelenie – nachádzajú sa tu kajuty posádky, jedáleň a oddychová miestnosť s fajčiarňou, saunou a bazénom
- 5) v tomto oddelení sú umiestnené rôzne elektrické mechanizmy, sú tu napr. generátory či záložné diesely
- 6) aj v tomto oddelení sa nachádzajú rôzne pomocné strojné zariadenia, prvé dve lode Projektu 949 toto oddelenie nemali
- 7) reaktorové oddlenie, nachádzajú sa tu oba reaktory a ich pomocné mechanizmy, delí sa na dve poddodelenia (v každom jeden reaktor).
- 8) turbínové oddelenie – nachádzajú sa tu obe turbíny a s nimi súvisiace zariadenia
- 9) nachádzajú sa tu turbogenerátory a elektromotory
- 10) oddelenie pomocných mechanizmov – nachádzajú sa tu pohony a ovládacie mechanizmy zadných kormidiel. Je tu aj zadná úniková pretlaková komora.

Nákres ponorky Projektu 949A s farebne vyznačenými jednotlivými oddeleniami:
Obrázek

Oddychové zariadenia pre posádku:
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Dva pohľady do veliteľskej centrály:
ObrázekObrázek

Pohonný systém je identický s raketovými ponorkami Projektu 941 Akula (v kóde NATO Typhoon) a jeho základom sú dva tlakovodné (VVER) atómové reaktory OK-650M0.2 (K-148 Krasnodar má mierne odlišnú verziu OK-650M0.1) s výkonom 190 Megawattov každý, dva turbogenerátory OK-2 s výkonom 2 x 3200 kW a dve turbíny OK-9DM s celkovým výkonom 100 000 konských síl. Morskú vodu do vonkajšieho chladiaceho okruhu reaktorov privádzajú dva páry mohutných vstupov, až do výkonu 30% pohonnej sústavy môže fungovať chladenie reaktora samovoľnou cirkuláciou bez použitia čerpadiel, čo výrazne znižuje hlučnosť a používa sa pri potrebe obzvlášť tichého chodu. Záložný pohonný systém predstavujú dva diesely DG-190 (2 x 800 kW) a dva eletromotory PG-06 s výkonom 2 x 306 (podľa iných zdrojov 2 x 225) konských síl. Dopĺňa ho sústava 152 dvojitých olovených akumulátorov.

Vstupy chladiacej vody reaktorov aj s detailom zadných hĺbkových a smerových kormidiel
Obrázek

Dopredu ženú ponorky Projektu 949 dve šesťlopatkové lodné vrtule (na prvých dvoch lodiach sedemlopatkové), každá na vlastnom hriadeli vedenom k jednej z turbín. Pri dlhšom státí bez pohybu presakuje pozdĺž uloženia hriadeľov do posledného oddelenia voda, preto sa pri pobyte na základniach obvykle vstupy hriadeľov balia do špeciálnych plachiet.

Pôvodné sedemlopatkové vrtule na K-206 Murmansk
Obrázek

Šesťlopatkové vrtule na novších jednotkách
Obrázek

Ako všetky moderné sovietske/ ruské ponorkové konštrukcie, aj ponorky Porjektu 949 sú vybavené rozsiahlou sústavou záchranných prostriedkov. V prvom a poslednom oddelení sa nachádzajú pretlakové komory, umožňujúce posádke opustiť ponorku v záchrannom odeve. Na rovnaký účel je možné využiť aj torpédomety. Hlavným záchranným prostriedkom je však záchranná kabína umiestnená vo veži nad druhým oddelením. Dokáže pojať celú posádku a po uvoľnení (ktoré môže byť automatické pomocou hydromotorov alebo v núdzovom prípade manuálne) vystúpa na hladinu, kde v nej posádka počká na príchod záchranných plavidiel.

Záchranná komora je vo veži hneď za kapitánskym mostíkom
Obrázek

Na úspešné plnenie bojových úloh je v modernej dobe potrebná obvykle rozsiahla elektronická výbava. V prípade ponoriek Projektu 949 ju integruje bojový riadiaci systém MVU-132 „Omnibus-949“. Jeho ovládacie konzoly sa nachádzajú v druhom oddelení. Hlavným zdrojom informácií o hladinových aj podhladinových cieľoch je sonarový systém MGK-540 Skat-3. Existuje v niekoľkých modifikáciách a je používaný u viacerých ruských typov ponoriek svojej generácie. Jeho hlavná anténa sa nachádza mimo tlakového trupu pred prvým oddelením, pod hlavňami torpédometov. Ďalšie sa nachádzajú na oboch bokoch pred vežou a v blízkosti vstupov chladiacej vody pre reaktory. Umožňuje sledovať naraz 30 cieľov, má diaľkový dosah 200 až 300 km (podľa typu cieľa). Ďalším dôležitým systémom je vlečný sonar „Pelamida“, umiestnený v puzdre na zadnom smerovom kormidle. Celkovú zostavu dopĺňajú sonar na zisťovanie trhlín v ľade NOR-1, sonar na detekciu mín MG-519 „Arfa“, systém na detekciu kavitácie MG-512 „Vint“ a detektor hĺbky pod kýlom MG-518 „Sever“. Do zostavy zariadení určených na REB patrí systém na detekciu nepriateľských radarov MRKP-58 „Radian“, resp. MRKP-59 „Radian-U“, systém “Zona“ na určenie smeru cudzieho vyžarovania, detektor radarov nad hladinou NOK-1,

Anténa sonaru MGK-540 Skat-3
Obrázek

Spojenie s ostatnými loďami či velením na pevnine zabezpečuje komunikačný systém Molnija-M pracujúci v pásmach UHF, VHF, VLF. Jeho súčasťou aj systém satelitnej komunikácie Cunami-BM umožňujúci komunikáciu s celosvetovým dosahom. Na komunikáciu ponorenej ponorky slúži okrem výsuvných stožiarov vo veži (satelitná anténa „Kora“ a VKV anténa „Anis“) aj samostatná bója-anténa komunikačných systémov „Paravan“. Je umiestnená vo vyvýšenom lôžku sa vežou a vypúšťa sa na kábli. Umožňuje komunikáciu s celým svetom a ponorka pritom ostáva v hĺbke.

Bója-anténa Paravan v rozloženom stave a jej lôžko za vežou
ObrázekObrázek


Na navigáciu slúžia systém satelitnej navigácie Sintez, Parus, gyrokompas GKU-1M a inerciálny systém Symfonia-U (Medvedica-949M). Jeho odchýlka pri 7-dňovom nepretržitom ponore bez určenia polohy pomocou iného(napr. satelitného) systému nepresahuje 1 námornú míľu. K dispozícii sú tiež dva periskopy – veliteľský „Signal-3“ a univerzálny/útočný PZNS-10S „Lebeď“. Oba sa nachádzajú v prednej časti veže hneď za veliteľským mostíkom a pred záchrannou kapsulou. Ostatné stožiare za ňou patria spojovacím a REB systémom.

Popis elektronických systémov vo veži
Obrázek

Výzbroj

Granit

Základom výzbroje ponoriek Projektu 949 (a prvotným impulzom na ich stavbu) je raketový systém P-700 Granit, priemyselný index 3K45, ktorého autorom je NPO Mašinostrojenia Vladimíra Čelomeja. Jeho riadené strely 3M45 o hmotnosti 7360 kilogramov, dĺžkou 8,84 metra, rozpätím 2,6 metra a priemerom 1,14 metra patria rozmermi medzi najväčšie protilodné strely na svete. Rýchlosťou M 2,5 vo veľkých a M 1,6 v malých výškach, schopnosťou vykonávať manévre s preťažením 18G, doletom 200 až 700 kilometrov (podľa profilu letu a typu hlavice) a schopnosťou niesť 750 kilogramov vážiacu konvenčnú alebo 500 kilotonovú jadrovú hlavicu budia rešpekt aj dnes.

Raket 3M45
Obrázek

Celkom 24 kusov je umiestnených po oboch bokoch trupu, 12 za sebou na každej strane. Každá riadená strela je umiestnená v samostatnom sile so sklonom 45 stupňov od horizontálnej roviny. Každé silo je zakryté individuálnym poklopom, každé 2 poklopy sú prekryté veľkými dverami ktoré sú súčasťou hydrodynamického trupu. Pred vypustením striel sú silá zaplavené vodou, a to aj u hladinových lodí používajúcich tento raketový systém. Prebíjanie rakiet je možné jedine na základni. V súčasnosti sú strely s jadrovými hlavicami uskladnené na základe dohody medzi USA a ZSSR ešte z roku 1991.

Nabíjanie raket Granit v prístave
ObrázekObrázekObrázek

A výsledok
Obrázek

Zdrojom informácií o hladinových cieľoch pre útok strelami Granit môže byť okrem palubného sonaru „Skat-3“ satelitný systém „Legenda“ (stručne popísaný nižšie) alebo prieskumné lietadlá (štandardne Tu-95R, ale dnes sú už vyradené). Na komunikáciu s nimi slúži MRSŠ-2 „Uspech“. Strely sú vybavené 4 digitálnymi počítačmi a majú komplexný program umožňujúci zvoliť najvhodnejší variant útoky na základe známych informácií o polohe a type cieľa či cieľov. Štandardným postupom pri večšom množstve lodí v cieľovej oblasti býva útok na najväčší z nich, čo by obvykle mala byť lietadlová loď. Strely sú schopné spolu behom letu navzájom komunikovať, jedna z nich môže letieť úmyselne vo veľkej výške a vyhľadávať a zameriavať ciele pre ostatné strely v salve. Podrobnejší popis ktorý by si tento systém zasluhoval je ale na samostatný článok.

Kozmický segment
Aby bolo možné plne využiť potencionálny veľký dolet striel systému Granit, bolo nutné nájsť spôsob ako im dávať informácie o cieľoch nachádzajúcich sa mimo dosahu senzorov vlastného nosiča. Týmto spôsobom sa stal systém Legenda (17K114). Tento, vyvíjaný od 60-tych rokov, pozostával vo svojom vesmírnom segmente z dvoch typov satelitov:
– satelitov rádiolokačného prieskumu US-A (s jadrovým reaktorom ako zdrojom energie pre radar), celkom bolo v rokoch 1970 až 1988 vynesených na obežnú dráhu 32 satelitovpalba tohto typu, plus predtým v rokoch 1965 až 1969 ešte 5 pokusných US-AO bez reaktora. Na západe boli známe ako RORSAT.

Satelit US-A
Obrázek

- satelitov pre pasívny elektronický prieskum a vyhodnocovanie signálov US-P, resp. US-PM. Týchto vzniklo od roku 1974 do 1991 celkom 37 v pôvodnej verzii, potom nasledovalo ešte 13 modernizovaných medzi rokmi 1993 až 2006. Posledný z nich podľa niektorých zdrojov ešte funguje, na západe boli známe ako EORSAT.

Satelit US-P
Obrázek

Systém bol zdrojom informácií, ktoré počas vojny o Falklandy poskytol Sovietsky zväz neoficiálnou cestou Argentíne o pohyboch britských síl v južnom Atlantiku.

S postupným zánikom systému Legenda sa znižovali celkové bojové schopnosti VMF, čo samozrejme neostalo bez odozvy. Tou je nový satelitný systém Liana, nahradzujúci okrem námorného systému Legenda aj samostatný systém elektrotechnického prieskumu Celina. Liana používa, resp. bude používať dva typy satelitov:
- Lotos (14F145) je satelit elektronického prieskumu, nahradzuje Celinu a US-P. Prvý satelit v prototypovej verzii Lotos-S (11F138) štartoval v novembri 2009, ďalší (už zrejme sériový) by ho mal nasledovať do konca roka 2013.

Satelit Lotos:
Obrázek

- Pion-NKS (14F139) je novou generáciou satelitov námorného prieskumu, v jednom telese nahradzuje ako radarový satelit US-A, tak satelit elektrotechnického prieskumu US-P. štart prvého je očakávaný v roku 2013.

Satelit Pion
Obrázek

Torpéda

Štandardnou výzbrojou ponoriek od nepamäti sú hlavne torpéda, neskôr doplnené o riadené strely rôzneho určenia. V prípade moderných ruských ponoriek Projektu 949 je to celkom 28 kusov zbraní pre 2 torpédomety kalibru 650 a štyri kalibru 533 milimetrov, uskladnených ako v karuseli nabíjacieho automatu, tak aj v samotných torpédometoch. V prípade 650 milimetrových torpédometov je možné použiť špeciálne vložky a následne z nich vystreľovať torpéda a riadené strely kalibru 533 milietrov. Uchytenie torpédometov umožňuje kompenzovať deformáciu trupu ponorky tlakom vody. Torpéda sa nabíjajú do zásobníka cez špeciálny utvor v prednej časti ponorky medzi torpédometmi, nabíjanie je možné len na základni.

Nabíjanie torpéd do K-186 Omsk
Obrázek

K-186 Omsk v suchom doku - vidieť možno otvorené všetky torpédomety aj otvor na nabíjanie torpéd. Vo veži si možno všimnúť chýbajúcu záchrannú kapsulu pre posádku
Obrázek

Riadiaci systém nabíjania „Grinda“ umožňuje automatizované riešenie skladovania torpéd a ovládať nabíjanie torpédometov z veliteľskej centrály podľa vývoja taktickej situácie. Systém riadenia paľby „Leningrad-949“ realizuje predštartovú prípravu torpéda/rakety, programuje jeho hlavicu informáciou z bojového informačného systému ponorky "Omnibus“ a vyhodnocuje aj vonkajšie parametre ako hĺbka nosiča, jeho rýchlosť, teplota vody a pod. Na komunikáciu s torpédami riadenými po kábli slúži systém „Signal-M“. Torpéda možno vystreľovať pri rýchlostiach nosiča do 18 uzlov v celom rozsahu pracovných hĺbok nosiča (ak to ich vlastná konštrukcia umožňuje).

Základnými používanými typmi torpéd sú:
USET-80 – (Универсальная самонаводящаяся электрическая торпеда) univerzálne samonavádzacie elektrické torpédo kalibru 533 milimetrov, navádzané po kábli. Zavedené v roku 1980, od roku 1989 je vo výrobe vylepšená verzia USET-80K. Dosah 18 kilometrov pri rýchlosti 48 uzlov, maximálna hĺbka cieľa 1000 metrov. Hmotnosť hlavice 300 kilogramov. Dosah samonavádzacieho systému – 1500 metrov.

Torpédo USET-80
Obrázek

UGST Fizik – (Универсальная глубоководная самонаводящаяся торпеда) univerzálne hlbokovodné samonavádzacie torpédo kalibru 533 milimetrov so spaľovacím motorom, navádzané po kábli. Dĺžka kábla 25 kilometrov v torpéde a 5 kilometrov v ponorke. Výsledok dlhého vývoja od polovice 80-tych rokov, prijaté do služby v roku 2002, sériová výroba od roku 2008. Dosah 40 kilometrov pri rýchlosti 50 uzlov, resp. 50 kilometrov pri rýchlosti 30 uzlov. Maximálna hĺbka cieľa 500 metrov, maximálna hĺbka vypustenia 400 metrov. Dosah samonavádzacej hlavice – 1200 metrov na hladinovú loď, 2500 metrov na ponorku. Hmotnosť výbušnej hlavice 300 kilogramov.

Torpédo UGST
Obrázek

VA-111 Škval – superkavitačná podhladinová raketa. Teoretické práce od polovice 50-tych rokov, do výzbroje VMF zavedená v roku 1977. Bez vlastného navádzania, k cieľu letí na základe údajov naprogramovaných ešte v torpédomete. Dosah 11 kilometrov pri rýchlosti 200 uzlov (asi 370 km/h). Hĺbka vypustenia najviac 30 metrov, hĺbka letu 6 metrov. Hmotnosť hlavice 210 kilogramov, alebo jadrová s ekvivalentom 150 kiloton. V roku 2011 údajne začali testy novej verzie s navádzacím systémom a hlavicou s hmotnosťou 350 kilogramov.

Torpédo-raketa Škval
Obrázek

65-76 – zavedené do služby ako hovorí už jeho označenie v roku 1976, kaliber 650 milimetrov. Modernizovaná verzia v službe od roku 1991. Pohon na peroxid vodíka, aktívna akustické navádzanie. Dosah 50 kilometrov pri rýchlosti 50 uzlov, resp. 100 kilometrov pri 35 uzloch .Hmotnosť hlavice 765 kilogramov, eventuálne jadrová hlavica s ekvivalentom 20 kiloton (65-73). Podľa záverov vyšetrovania spôsobil výbuch na palube Kurska únik peroxidu vodíka z torpéda tohto typu. Niektoré zdroje uvádzajú jeho stiahnutie zo služby, podľa iných sa stále používa.

Torpédo 65-76
Obrázek

Okrem uvedených však „Anteje“ môžu používať prakticky všetky 533 a 650 milimetrové torpéda zo širokej palety VMF.

Protiponorkové riadené strely

Okrem klasickým torpéd používajú ponorky VMF aj radu protiponorkových riadených striel vypúšťaných z klasických torpédometov. Po vypustení z ponorky sa automaticky zorientujú šikmo nahor, spustí sa raketový motor a strela stúpa až kým neopustí vodu. Nad hladinou sa naberie smer k cieľu a letí po balistickej dráhe. Vo vypočítanom bode (zadanom ešte pred vypustením na základe údajov z bojového systému nosiča) uvoľní svoju hlavicu a tá klesá pomocou padákového systému k hladine. V súčasnosti sa jedná o dva hlavné typy:

RPK-6 Vodopad – (SS-N-16A Stallion) je protiponorková riadená strela na tuhé palivo kalibru 533 milimetrov, určená pre hladinové lode aj ponorky. Do služby prijatá v roku 1981. Ponorková verzia má dolet 37 kilometrov, maximálna hĺbka vypustenia je 100 metrov. Existuje v niekoľkých variantoch líšiacich sa hlavicou:

83R, resp. 83RN pre hladinové lode, nesie torpédo UMGT-1 Orlan (Универсальная малогабаритная противолодочная торпеда), univerzálne ľahké protiponorkové torpédo kalibru 400 milimetrov s elektrickým pohonom a aktívnou navádzacou sústavou s dosahom 1500 metrov. V prípade že nezasiahne cieľ pri prvom útoku ho opakuje až kým neminie kapacitu batérie. Má dosah 8 kilometrov pri rýchlosti 41 uzlov, maximálna hĺbka podhladinového cieľa je 550 metrov. Hmotnosť výbušnej hlavice je 60 kilogramov. Minimálna hĺbka mora musí byť aspoň 100 metrov.

84R, resp. 84RN pre hladinové lode, nesie jadrovú hĺbkovú nálož s ekvivalentom 200 kiloton. Účinná hĺbka okolo 200 metrov.

RPK-6 Vodopad
Obrázek

Torpédo UMGT-1 Orlan
Obrázek

RPK-7 Veter – (SS-N-16B Stallion) je protiponorková riadená strela na tuhé palivo kalibru 650 milimetrov, určená pre atómové ponorky. Do služby prijatá v roku 1984. Dolet 75 až 80 kilometrov podľa hlavice, maximálna hĺbka vypustenia je 100 metrov. Existuje v niekoľkých variantoch líšiacich sa hlavicou:

86R nesie torpédo UMGT-1 Orlan (Универсальная малогабаритная противолодочная торпеда), univerzálne ľahké protiponorkové torpédo kalibru 400 milimetrov s elektrickým pohonom a aktívnou navádzacou sústavou s dosahom 1500 metrov. V prípade že nezasiahne cieľ pri prvom útoku ho opakuje až kým neminie kapacitu batérie. Má dosah 8 kilometrov pri rýchlosti 41 uzlov, maximálna hĺbka podhladinového cieľa je 550 metrov. Hmotnosť výbušnej hlavice je 60 kilogramov. Minimálna hĺbka mora musí byť aspoň 100 metrov. Dosah strely ako takej 75 kilometrov.

88R nesie jadrovú hĺbkovú nálož s ekvivalentom 10-20 kiloton, podľa iných zdrojov až 200 kiloton. Dosah strely 80 kilometrov.

100R nesie torpédo APR-3M Orel, s vodometnou pohonnou jednotkou na tuhé palivo. Kaliber 350 milimetrov, hmotnosť výbušnej hlavice 100 kilogramov, dosah navádzacej sústavy 2000 metrov v režime vyhľadávania a 1200 metrov v režime útoku. Dosah torpéda 3000 až 5000 metrov. Rýchlosť podľa režimu 65, resp. 100 uzlov. Maximálna hĺbka podhladinového cieľa môže byť 800 metrov a jeho rýchlosť 43 uzlov. Minimálna hĺbka mora musí byť aspoň 100 metrov. Dosah strely samotnej 80 kilometrov.

RPK-7 Veter
Obrázek

Torpédo APR-3M
Obrázek


Behom opráv a modernizácií je možná aj inštalácia raketového systému Kalibr, resp. jeho protiponorkových riadený striel 91R1. Zatiaľ som však o takýchto plánoch nepočul.
Poslednou zložkou výzbroje plavidiel Projektu 949 sú z ramena odpaľované protilietadlové strely Strela-3, resp. novšie Igla v počte 10, podľa niektorých zdrojov 16 kusov. Uložené sú vo veži v blízkosti stožiarov výsuvných systémov. Slúžia na obranu pred protiponorkovými vrtuľníkmi alebo nízko prelietavajúcimi lietadlami.

Prehľad jednotiek
Projekt 949 Granit:

K-525 Archangelsk začali stavať 25. júla 1975, na vodu spustená 5. marca 1980, námorníctvu odovzdaná 30. decembra 1980. Zúčastnila sa testov rakiet systému Granit, spolu so svojou sestrou K-206 sa zúčastňovali na vypracovaní taktiky nasadenia. Meno dostala až 6. apríla 1993. V auguste 1991 odstavená na základni kvôli údržbe, v roku 1993 konečne odtiahnutá do lodenice Zvezdočka. V júli 1996 pre nedostatok prostriedkov na vykonanie potrebných prác prevedená do rezervy. V januári 2004 začalo jej rozoberanie, financované britskou vládou v rámci programu na zníženie rizík Cooperative Threat Reduction Program.
Obrázek

K-206 Murmansk (ex Minský Komsomolec) sa začal stavať 22. apríla 1979, na vodu spustená 10. decembra 1982, námorníctvu odovzdaná 30. novembra 1983. Zúčastnila sa spolu so svojou staršou sestrou na vypracovávaní taktiky nasadenia pre tento typ. Na rozdiel od nej mala v upravenom smerovom kormidle nainštalovaný vlečný sonar. Meno Minský Komsomolec dostala ešte pred rozpadom ZSSR v apríli 1987, 6. apríla 1993 bola premenovaná. V novembri 1993 odstavená na základni kvôli údržbe, v decembri 1994 konečne odtiahnutá do lodenice Zvezdočka. V januárii 1998 pre nedostatok prostriedkov na vykonanie potrebných prác prevedená do rezervy. V januári 2004 začalo jej rozoberanie, financované britskou vládou v rámci programu na zníženie rizík Cooperative Threat Reduction Program.
Obrázek

Projekt 949A Antej:
K-148 Krasnodar
začali stavať 22. júla 1982, 3. marca 1985 ju spustili na vodu a dokončili 30. septembra 1986. Meno dostal 6. apríla 1993. Slúžil v Severnom flote. V roku 1992 dostal cenu veliteľa námorníctva za úspešné odpálenie rakiet Granit. Od roku 1999 čaká na opravu, ktorá by v jeho prípade už asi nebola rentabilná. Predpokladám, že jeho najbilžším pôsobiskom bude už len šrotovacia lodenica.
Obrázek

K-173 Krasnojarsk – jeho stavba začala 4. augusta 1983, na bodu ho spustili 27. marca 1986 a VMF ho prevzal na Silvestra toho istého roku. V auguste a septembri 1991 sa spolu s K-442 presunul k Tichooceánskej flote počas 30 –dňovej plavby pod hladinou Severného ľadového oceána. 13. apríla toho istého roku dostal na slávnostnom ceremoniáli meno. V roku 1993 bol ocenený veliteľom námorníctva za úspešné odpaly rakiet Granit. V druhej polovici 90-tych rokov prešiel opravu po ktorej sa vrátil späť do služby. Od roku 2008 je v rezerve, s ktorej už predpokladám pôjde len do šrotu – na opravu a modernizáciu čakajú jeho mladšie sestry.
Obrázek

K-132 Irkutsk začal svoju históriu písať 8. mája 1985, vody sa prvý krát dotkol 29. decembra 1987 a vlajka námorníctva nad jeho vežou zaviala prvý raz takmer presne o rok, 30. decembra 1988. V júli 1990 počas hĺbkových skúšok dosiahol hĺbku 460 metrov. V septembri toho istého roku sa po 27 dňovej plavbe pod ľadom stal súčasťou Tichooceánskeho flotu. 13. apríla 1993 bol slávnostne pokrstený. 23. mája 1996 uskutočnil skupinové streľby s K-456. Od novembra 1997 je v rezerve, v roku 2001 bol presunutý do lodeníc Zvezda v meste Boľšoj Kameň. Oprava samotná začala kvôli nedostatku prostriedkov až v roku 2008, skončiť sa mala do konca tohto roka (2012). Či sa tak naozaj stalo, sa mi nepodarilo zistiť.
Obrázek

K-119 Voronež sa začala stavať 25. februára 1986, 16. decembra 1988 ju spustili na vodu a námorníctvo ju prevzalo 29. decembra 1989. Pri testoch bola zistená vysoká hlučnosť oboch hriadeľov, príčinou boli zlé ložiská. Od leta 1990 bola rok v rekonštrukcii, následné merania preukázali zníženie hlučnosti na požadovanú úroveň. Na jeseň 1992 uskutočnila skúšobný ponor do 600 metrov. Pomenovaná bola 6. apríla 1993. V roku 1996 operovala spolu s lietadlovým krížnikom Admiral Kuznecov v Stredozemnom mori. Zúčastnila sa veľkých manévrov Zapad-99, na ktorých sa potvdilo že v prípade útoku NATO sa Rusko ubráni len s použitím aspoň taktických jadrových zbraní. V rokoch 2004 až 2006 takmer nebola na mori kvôli množstvu technických problémov, v decembri 2006 išla do plánovanej opravy. Tá skončila až v novembri 2011. Momentálne v službe v Severnom flote.
Obrázek

K-410 Smolensk začali stavať 12. septembra 1986, 20. januára 1990 ju spustili na vodu a VMF ho prevzal 22. decembra toho istého roku. 6. apríla 1993 dostala meno. V júli toho istého roku uskutočnila hĺbkové ponory v Nórskom mori. V roku 1995 operovala v Sargasovom mori. V júni 1999 sa takisto zúčastnila cvičenia Zapad-99. O decembra 2011 je v oprave, ukončenie prác je plánované na prelom rokov 2013 a 2014.
Obrázek

K-442 Čeľjabinsk sa začal stavať 21. mája 1987, na vodu ho spustili 18. júna 1990 a do služby ho zaradili 28. decembra. V auguste a septembri 1991 sa spolu s K-172 presunul k Tichooceánskej flote počas 30 –dňovej plavby pod hladinou Severného ľadového oceána. Meno dostala 13. apríla 1993. V roku 1994 operovala v južnom Pacifiku a sledovala skupiny lietadlových lodí US NAVY Kitty Hawk a Indepedence. V júli 1997 uskutočnil spoločné streľby s K-186 Omsk. V máji 1999 išiel kvôli technickým problémom do zálohy, v roku 2002 bol v oprave. Od roku 2008 je opäť v zálohe, kde čaká na opravu a modernizáciu. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu Ruska verím že sa jej aj po návrate K-132 Irkutsk do služby aj dočká.
Obrázek

K-456 Tver ( ex Viljučinsk, ex Kasatka) začali stavať 9. Februára 1988, na vodu spustili 28. júna 1990 a prevzalo ho už námorníctvo Ruskej federácie 18. augusta 1992. Ešte predtým, 15. februára, dostala meno Kasatka. 30. Septembra 1993 sa behom presunu k Tichooceánskemu flotu vynorila na Severnom póle. 23. mája 1996 uskutočnila skupinové streľby s K-132. Krátko nato, 20. júla bola premenovaná na Viľjučinsk. V rokoch 1997 až 2001 bola v oprave v lodenici Zvezda v Boľšom Kameni. V auguste 2009 úspešne zasiahla cieľ strelou systému Granit na vzdialenosť viac ako 200 km. V júli 2010 sa zúčastnila manévrov Vostok-2010 za prítomnosti vtedajšieho prezidenta RF Dmitrija Medvedeva. V januári 2011 bola premenovaná na Tver. V súčasnosti v službe u Tichooceánskeho flotu.
Obrázek

K-266 Orel (ex Severodvinsk) – jeho stavba začala.19. januára 1989. Na vodu ho spustili 22. mája 1992 a do stavu VMF prišiel 30. decembra. Ešte behom stavby dostal meno Severodvinsk. 6. apríla 1993 ho premenovali. Ešte v tom istom roku sa v Nórskom mori zúčastnil ponoru do veľkých hĺbok. V lete 1999 bol na oprave prasklín na hriadeľoch. Pri operácii na záchranu ponorky Kursk v auguste 2000 si na ňom nacvičovali nórsky potápači vstup do posledného oddelenia ponoriek tohto typu. 14. októbra 2004 došlo v deviatom oddelení k výbuchu tlakovej nádoby, škody boli rozsiahle ale našťastie nikto nebol zranený. V júli 2011 sa zúčastnil námornej prehliadky v Severomorsku. Je plánovaná jeho oprava a modernizácia, predbežne na rok 2013 – po dokončení rovnakého procesu u K-410 Smolensk.
Obrázek

K-186 Omsk sa začal stavať 13. júla 1989, vody sa prvý raz dotkol 10. mája 1993 a VMF ho prevzal 15. decembra toho roku. Ešte v lodenici, 13. apríla 1993 ho slávnostne pokrstili. V auguste a septembri 1994 sa presunul Severným ľadovým oceánom na svoju novú základňu na Kamčatke. V rokoch 2007-2008 bol na oprave v lodenici Zvezda v Boľšom Kameni. Zúčastnil sa cvičenia Vostok-2010. Momentálne slúži u Tichooceánskeho flotu.
Obrázek

K-141 Kursk ,najznámejšiu jednotky celého Projektu 949, začali stavať 22. marca 1990, pokrstili ho 6. apríla 1993, na vodu ho spustili 16. mája 1994 a námorníctvu odovzdali 30. decembra. Išlo o poslednú loď tohto typu zaradenú k Severnému flotu. Od júla do októbra 1999 operoval v Stredozemnom mori a v Atlantiku. 12. augusta 2000 sa potopil po výbuchu torpéda v Barentsovom mori, zahynulo všetkých 118 osôb na palube.
Obrázek

K-150 Tomsk je poslednou dokončenou jednotkou Projektu 949A. Začali ju stavať 27. augusta 1991, 27. augusta 1993 pokrstili, 20. júla 1996 spustili na vodu a VMF ju prevzal 30. decembra. V septembri 1998 ju presunuli do Tichooceánskeho flotu. Počas cesty došlo k poruche na elektrickej inštalácii jedného z reaktorov, v dôsledku čoho sa musela v Čukotskom mori vynoriť. Na základňu dorazila na hladien napriek zložitým ľadovým podmienkam, pričom neunikla pozornosti lietadiel P-3 amerického námorníctva.V lete 1999 (súbežne s K-141 Kursk, ktorý pôsobil v Stredomorí) operovala proti operačným zväzom US Navy. V roku 2008 až 2011 bola v oprave v lodenici Zvezda. Dnes je opäť v aktívnej službe.
Obrázek

K-139 Belgorod začali stavať 24. júla 1992, 6. apríla 1993 dostala meno, avšak jej stavbu komplikoval nedostatok financií a 16. mája 1994 bola prerušená. Po strate Kursku ju na krátko obnovili, mala byť dokončená podľa modernizovaného Projektu 949AM. Modernizácia sa mala týkať hlavne elektroniky, avšak v marci 2006 ju opäť prerušili, v tom čase bola dokončená na 75%. Podľa zverejnených informácií ruské MO uprednostnilo modernizáciu atómového raketové krížnika Admiral Nachimov (ex Kalinin) projektu 1144. Tá sa mimochodom vlečie dodnes a údajne má skončiť v roku 2015. Vo februári 2012 vyhlásil veliteľ ruského námorníctva Vladimir Vysockij že Belgorod bude dokončený ako materská loď pre miniponorky podľa Projektu 09852. V takom prípade sa jej označenie zrejme zmení na KS-139. Oficiálne pre podmorské práce či záchranné operácie, určite však preň nájdu využitie aj príslušníci jednotiek SPECNAZ VMF. Koniec koncov, ich doterajšia podhladinová základňa BS-136 Orenburg (ex K-129) Projektu 09786 (modifikovaný raketonosič Projektu 667BDR) slúži vo VMF už od roku 1981 (pre špeciálne úlohy bol prestavaný v rokoch 1994-2002), bude teda čoskoro potrebovať náhradu. Dokončeniu ďalších rozostavaných lodí projektu 949 nedávam veľkú šancu.

Belgorod v hale SEVMAŠu v Severodvnisku a predstavy ako by mohol vyzerať po dokončení ako materská loď preminiponorky:
Obrázek Obrázek

K-135 Volgograd jeho stavba začala 2. septembra 1993, išlo o prvú jednotku zdokonaleného Projektu 949U Atlas. Priebeh prác už od začiatku komplikoval nedostatok finančných prostriedkov. 7. februára 1995 dostal meno, ale 22. januára 1998 bola výstavba definitívne zastavená, pri rozostavanosti 49%. Spustený na vodu bol len aby sa uvoľnil dok. Jeho dokončenie v role nosiča RS je vysoko nepravdepodobné, a ani konverzii na iné špeciálne úlohy podľa vzoru K-139 Belgorod nedávam veľké šance.

K-160 Barnaul začali stavať niekedy v apríli 1994, ale takisto práce brzdili finančné problémy. Meno Barnaul nebolo oficiálne potvrdené, označenie K-160 áno. Na vodu ho spustili kvôli uvoľneniu doku. Údajne je dokončený na 30-40%.
Najmenej pre dve až tri ďalšie objednané ponorky začala výroba základných komponentov tlakových trupov, ale k ich kompletácii už nikdy nedošlo.

Volgograd a Barnaul vedľa výrobných hál SEVMAŠu:
Obrázek Obrázek

A pohľad cez satelit
Obrázek

Záverom
Dnes má ruské námorníctvo celkom 10 lodí Projektu 949A, a to 4 v Severnom Flote (Krasnodar, Voronež, Smolensk, Orel) a 6 (Krasnojarsk, Irkutsk, Čeľjabinsk, Tver, Omsk, Tomsk) v Tichooceánskom Flote. U dvoch najstarších jednotiek v rezerve (Krasnodar, Krasnojarsk) si myslím, že už na more nezavítajú, u ostatných predpokladám že pri dobrej údržbe (rozumej dostatku peňazí na ňu) doslúžia až do konca svojho technického života, cca 30-35 rokov. Posledný vývoj dáva v tomto smere dôvod na opatrný optimizmus. Objavili sa aj správy o ich možnej modifikácii na nesenie protilodných striel Kalibr (3 kusy namiesto 1 ks Granit) podľa Projektu 949AM2, ale osobne to pokladám za málo pravdepodobné.
Do budúcna sa myslím už vývoj špecializovaných nosičov protilodných striel uzavrel, a dôjde de facto k ich zlúčeniu s kategóriou viacúčelových atómových útočných ponoriek, ktoré budú niesť okrem iného síce menšie, ale veľmi moderné protilodné strely odpaľované ako z torpédometov, tak aj z univerzálnych síl mimo tlakového trupu. Typickým príkladom je Projekt 885 Jaseň. obrázok

Všetkým, ktorí sa prehrýzli až sem ďakujem a dúfam, že ste sa dozvedeli niečo nové a hádam aj zaujímavé.


Zdroje:
http://www.deepstorm.ru/DeepStorm.files ... A/list.htm
http://militaryrussia.ru/blog/
http://mikro-mir.at.ua/publ/podvodye_lo ... /3-1-0-340
http://twower.livejournal.com/638875.html

Francev Vladimír, Vzestupy a pády ruského a sovětského ponorkového loďstva, Ares 2005
Moore Robert, Čas umírání – Katastrofa ponorky Kursk, Paseka 2003
Pejčoch a kol., Válečné lode 7, Ares 2000
Truscott Peter, Kursk - ztracená pýcha Ruska, Práh 2003
vlastné poznámky//wwwcz/album/albums/userpics/11358/normal_XbxTK
Naposledy upravil(a) Julesak dne 1/1/2013, 11:18, celkem upraveno 4 x.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
El Diablo
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1872
Registrován: 21/11/2008, 14:11
Bydliště: Xeenemünde
Kontaktovat uživatele:

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od El Diablo »

Skvělý článek, nicméně jsem našel dvě chybičky:
65-76 (prvé číslo udáva kaliber v milimetroch, druhé rok zavedenia do služby)

IMHO tam má být "v centimetroch"
a tady je nějaký zmršený kód:
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

Ďakujem za upozornenie, chyby opravené.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
El Diablo
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1872
Registrován: 21/11/2008, 14:11
Bydliště: Xeenemünde
Kontaktovat uživatele:

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od El Diablo »

Ještě tady sem cosi našel:
„Legenda“ (stručne popísaný nižšie) alebo prieskumnfullsize=1palbapalba][img]httpé lietadlá (štapalbandardne Tu-95R, ale dnes sú už vyradené).
Asi tam měl být též obrázek.

Ono není divu že se nějaké chyby najdou, v takové záplavě textu. Máš můj obdiv.
QVAK
praporčík
praporčík
Příspěvky: 384
Registrován: 31/10/2009, 10:02
Bydliště: Praha

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od QVAK »

8-) Ještě jeden údaj mě "zatahal za oči" 5 uzlů = 2,7 km/hod.

Jinak velmi zajímavý a hodnotný článek.

Děkujeme.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

Oznámené chyby odstránené.
Ď.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
arten
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2707
Registrován: 10/3/2010, 01:30

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od arten »

Veľmi dobrý článok, klobúk dole.

Mám dve pripomienky. Píšeš:
Julesak píše:Objavili sa aj správy o ich možnej modifikácii na nesenie protilodných striel Kalibr (3 kusy namiesto 1 ks Granit) podľa Projektu 949AM2, ale osobne to pokladám za málo pravdepodobné.
Informacia o nahradeni Granitov vacsim poctom Onix/Kalibr sa pravidelne objavuje aj v relevantných zdrojoch a má logiku:
- životnosť Granitov končí a sieť subdodávateľov sa rozpadla.
- štandardizacia systemov v ramci VMF.
Náhrada Granitov je teda vzhľadom na životnosť nosičov - nutnosť.

S tvrdením, že sa "vývoj špecializovaných nosičov protilodných striel uzavrel, a dôjde de facto k ich zlúčeniu s kategóriou viacúčelových atómových útočných ponoriek" sa dá bezvýhradne súhlasiť, ale prečo nevyužiť existujúce nosiče s relatívne dlhou životnosťou?

К-139 Belgorod:
Vysockyj hovoril o „špeciálnych misiách“ ale bez ďalšej špecifikácie. Následne sa objavila aj špekulácia odborníkov o vyzbrojení SPDL z doletom cez 1500km (nie je jasne prečo práve 1500 km, keď Granat z ktoreho system Kalibr do veľkej miery vychadza mal dolet tuším 2500 km...)
Postol si tu obrázok z militaryrussia, ale Belgorod ako nosič parazitných ponoriek nemá logiku – prečo mrhať veľkorysým potenciálom priestorov na RS?
Obrázek
Ty sám si ma opravil na inom vlákne, že na nosič miniponoriek prestavujú K-64 Podmoskovie. Načo by prestavovali aj К-139?

Skôr si myslim že Belgorod je pilotným projektom nahradenia Granitov Onixami/Kalibrom s viacúčelovým využitím – schopným niesť SPDL proti pozemným cieľom, tak PLoRS...
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od rabo »

Antej je jednoúčelová ponorka - ničiteľ lietadlového zväzu. Na to bola predurčená výzbrojou, ako aj systémom Ladoga. Predstava, že Granit s dosahom viac ako 500 km, možnosťou A hlavice nahradí niečo s dosahom 300km a s konvenčnou hlavicou, hoci aj v počte 72ks, je málo pravdepodobná, síce možná ale... tú silu to nedosiahne. Na čo by to aj bolo ? Granit bol fenomén, ale už nie je, chýba Ladoga. Životnosť Granitov končí v roku 2020. Dnes je hitom Jachont / Kalibr a majú ich nosiť aj "raketové" člny - lacnejšie, rýchlejšie, praktickejšie. Keď boli VMF nepriateľom lode US NAVY, tak boli tieto ponorky opodstatnené a prevažovali váhy na stranu VMF. Dnes je nepriateľ výrazne menší a postačia na neho aj viacúčelové ponorky/ lode s menším počtom rakiet. Možnosť prestavby na nosič rakiet rakiet s dlhším doletom - ala Garanat, je naozaj otázna, keď že nič také sa zatiaľ netestuje. Prioritné sú streli pre letectvo a aj tie majú "dosť času". Rusko sa natvrdo rozhodlo ísť v VMF cestou zavedenia nových nosičov bez výraznejšej modernizácie starých strojov s výnimkou Kuznecova / menšie modernizácie áno ale nič radikálne /.
Prečo z neho spraviť nosič parazitných ponoriek ? Lebo je to to najlepšie čo sa z neho dá spraviť. V súčasnosti je lepšie nenápadne vysadiť nikde v záujmovom priestore vojakov, ako tam operovať s protilodnými raketami.
Hektor
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1022
Registrován: 28/5/2008, 15:49

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Hektor »

A bez tých satelitov to nejde? Externé navedenie lietadlom alebo loďou?
Alebo existuje nejaký systém ktorí by mal potrebný dosah a ponorka by ho mohla dostať počas modernizácie?
Rabo: Váš podpis som sa už asi 6x pokúsil zabiť :mrgreen:
madrabbit
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 192
Registrován: 9/3/2010, 14:13

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od madrabbit »

Rabo: Váš podpis som sa už asi 6x pokúsil zabiť :mrgreen:
OT:Nejste sám, prvních pár týdnů mě taky hrozně iritoval :-)
kenavf
7. Major
7. Major
Příspěvky: 5997
Registrován: 15/12/2010, 23:13

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od kenavf »

madrabbit píše:
Rabo: Váš podpis som sa už asi 6x pokúsil zabiť :mrgreen:
OT:Nejste sám, prvních pár týdnů mě taky hrozně iritoval :-)
Ale zistil som, že ten hmyz je málo inteligentý,pretože robí stále dráhu v tvare osmičky :idea: .
Edmund Burke: "Jediné čo potrebujú nečisté sily k svojmu víťazstvu je to, aby slušní ľudia neurobili nič."

ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Alchymista »

Hektor píše:A bez tých satelitov to nejde? Externé navedenie lietadlom alebo loďou?
Alebo existuje nejaký systém ktorí by mal potrebný dosah a ponorka by ho mohla dostať počas modernizácie?
Bez satelitov to samozrejme ide tiež, ale nemá to tak vysokú efektivitu - Granity preberali cieľové údaje z družíc aj počas letu k cieľu.
Lietadlom alebo loďou - to lietadlo alebo loď sa musí dostať k údernému zväzu dosť blízko, čo vzhľadom na výzbroj, vybavenie a počet lodí v údernom zväze lietadlovej lode nie je vôbec jednoduché. Riešením boli práve ponorky vyzbrojené Granitmi a spolupracujúce s družicovým systémom. Takže by to bol vlastne krok späť...
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

arten píše:Veľmi dobrý článok, klobúk dole.
Ďakujem.

arten píše:Mám dve pripomienky. Píšeš:
Julesak píše:Objavili sa aj správy o ich možnej modifikácii na nesenie protilodných striel Kalibr (3 kusy namiesto 1 ks Granit) podľa Projektu 949AM2, ale osobne to pokladám za málo pravdepodobné.
Informacia o nahradeni Granitov vacsim poctom Onix/Kalibr sa pravidelne objavuje aj v relevantných zdrojoch a má logiku:
- životnosť Granitov končí a sieť subdodávateľov sa rozpadla.
- štandardizacia systemov v ramci VMF.
Náhrada Granitov je teda vzhľadom na životnosť nosičov - nutnosť.
Výroba Granitov už samozrejme neprebieha. Priznám sa, údaje o tom koľko ich bolo vyrobených, koľko ich ešte zostáva a kedy im končí životnosť, som nikde nevidel. Takisto si treba uvedomiť, že posledný nosič - Tomsk prišiel do služby v roku 1996. V roku 2011 sa vrátil z trojročnej opravy a stále nesie strely systému Granit. ČIže najbilžšia veľká oprava ho čaká ak sa nič nestane okolo roku 2020. To už bude mať za sebou 24 rokov služby a je otázne, či by takáto modernizácia mala zmysel. Navyše Granit bol zbraň vyššej váhovej kategórie než Onyx/Kalibr - hmotnosť konvenčnej hlavice u prvého je porovnateľná s celkovou hmotnosťou druhého. Druhý najmladší "Antej"- Omsk - je ešte o tri roky starší. VMF podľa mňa bude potrebovať peniaze na iné veci, než na modernizáciu 25-ročných ponoriek. Takisto ani vycvičených posádok nebude nazvyš - budú musieť na nové lode prechádzať zo starých. Preto si myslím že lode Projektu 949A prestavba na novší typ RS nečaká.
arten píše:К-139 Belgorod:
Vysockyj hovoril o „špeciálnych misiách“ ale bez ďalšej špecifikácie. Následne sa objavila aj špekulácia odborníkov o vyzbrojení SPDL z doletom cez 1500km (nie je jasne prečo práve 1500 km, keď Granat z ktoreho system Kalibr do veľkej miery vychadza mal dolet tuším 2500 km...)
Postol si tu obrázok z militaryrussia, ale Belgorod ako nosič parazitných ponoriek nemá logiku – prečo mrhať veľkorysým potenciálom priestorov na RS?
Obrázek
Ty sám si ma opravil na inom vlákne, že na nosič miniponoriek prestavujú K-64 Podmoskovie. Načo by prestavovali aj К-139?

Skôr si myslim že Belgorod je pilotným projektom nahradenia Granitov Onixami/Kalibrom s viacúčelovým využitím – schopným niesť SPDL proti pozemným cieľom, tak PLoRS...
Nosič protilodných striel nie je z pohľadu VMF niečo špeciálne. Historicky skôr naopak. Ako špeciálne sú obyvkle označované lode pre "podmorské práce" či na testovanie nových (konštrukčných) technológií (Kalibr otestovaný je). Ak by chceli prestavať jeden Antej naň, urobili by to pri strednej oprave jedného z používaných Severnm flote - tak dostali raketonosiče Projektu 667BDRM balistické rakety Sineva namiesto pôvodných Štiľ.

Čo sa týka nosičov miniponoriek, VMF dlhé roky používalo loď Projektu 09774 (Yankee Stretch). Tá už je pokiaľ viem mimo prevádzky - išlo o prestavaný raketonosič Projektu 667A. Dnes už naozaj technologický pravek.

K-64 je prevstavbe už od roku 1999. Evidentne ten projekt má nejaké problémy. V každom prípade s ním začali keď mali druhý nosič miniponoriek, momentálne myslím nemajú ani jeden používaný, a vzhľadom na geografické podmienky si myslím že by určite bolo využitie pre dve materské lode. Čo sa týka tých obrázkov ako by mohol vyzerať, to je samozrejme len predstava niekoho - nejde o oficiálnu prezentáciu a ani si nemyslím, že sa jej dočkáme. Videl som reportáže či blogy z útočných ponoriek, nosičov protilodných striel či bal. rakiet, dokonca zo základne RVSN so strelami Topol - ale nikdy som nevidel niečo len vzdialene podobné o miniponorkách či ich nosičoch. Tu je stále tajomno skoro sovietske.
Hektor píše:Rabo: Váš podpis som sa už asi 6x pokúsil zabiť :mrgreen:
Vo svojich prvých dňoch tu na palbe som si raz kvôli tomu prevrátil monitor.
Hektor píše:A bez tých satelitov to nejde? Externé navedenie lietadlom alebo loďou?
Alebo existuje nejaký systém ktorí by mal potrebný dosah a ponorka by ho mohla dostať počas modernizácie?
Projekt 949 samozrejme môže používať systém P-700 Granat úplne autonómne, bez vonkajšej podpory. Akurát je obmedzený dosahom vlastných prieskumných systémov, konkrétne sonaru MGK-540 Skat-3.
Aby bolo možné využiť strely Granit na ich maximálny odstrel (a teda nosič by ostal mimo dosah protívníka), je potrebný externý zdroj informácií pre RS - lietadlo alebo satelit. Lietadlá môžu byť zostrelené (pôvodné Tu-95 v prieskumnej verzii sú už dokonca vyradené, neviem či to dnes Tu-142M alebo iný typ vôbec umožňuje). Satelitný systém je oveľa bezpečnejší a hlavne má oveľa väčšie pokrytie. Legenda ako taká je už prakticky zaniknutá, pracujú na jej náhrade, viď článok samotný.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
arten
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2707
Registrován: 10/3/2010, 01:30

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od arten »

Ponorková flotila a špeciálne táto trieda sú tým čo z VMF robí druhe najsilnejšie loďstvo na svete (a jediné, ktoré je reálne schopné ohroziť USN). To si VMF uvedomuje a práve do tejto triedy je po strat. nosičoch prioritne investované.

Polovica z Antejov v súčasnosti období prešla, prechádza, alebo bude prechádzať rozsiahlou modernizáciou. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou budú v stave aj po r. 2020. (najmä ak po roku 2020 majú byť v stave aj staršie nosiče Delta IV.)

Výroba Granitov však skončila s rozpadom ZSSR, teda niekedy začiatkom 90tich rokov. Sami si dajte odpoveď koľko môže byť reálna životnosť týchto striel.

Onix nie je tak výkonný ako Granit, stále je to však najvýkonnejšia PLoRS na svete. Vzhľadom na nefunkčnosť Legendy a počet, je to porovnateľná náhrada. Možnosť inštalovať aj Kaliber výrazne zvýši bojovú hodnotu týchto lodí - robí z nich viacúčelové lode schopné aj hromadných protizemných úderov. Okrem 4 prestavaných SSGN Ohio nikto iný také lode nemá.

O inštalácii Onix/Kaliber na 949 hovorí 69000 odkazov, viaceré považujem za relevantné: https://www.google.sk/#q=%D0%BF%D1%80%D ... .r_pw.r_qf.
Je kľudne možné že táto náhrada prebieha pri dnešných modernizáciách, len o tom nevieme.

Čo sa týka Belgorodu, uvidíme, osobne to považujem za mrhanie potenciálom konštrukcie.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

arten píše:Ponorková flotila a špeciálne táto trieda sú tým čo z VMF robí druhe najsilnejšie loďstvo na svete (a jediné, ktoré je reálne schopné ohroziť USN). To si VMF uvedomuje a práve do tejto triedy je po strat. nosičoch prioritne investované.
Áno, v podobe nového Projektu 885, resp. 885M.
arten píše:Polovica z Antejov v súčasnosti období prešla, prechádza, alebo bude prechádzať rozsiahlou modernizáciou. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou budú v stave aj po r. 2020. (najmä ak po roku 2020 majú byť v stave aj staršie nosiče Delta IV.)
Modernizáciou (strednou prevádzkovou opravou) prešli:
K-119 Voronež, 23 rokov v službe
K-456 Tver, 20 rokov
K-186 Omsk, 19 rokov
K-150 Tomsk, 16 rokov
Všetky nesú strely P-700.

Momentálne v nej sú:
K-132 Irkutsk, 24 rokov
K-410 Smolensk, 22 rokov

Irkutsk je/bol v lodenici od roku 2008, vtedy o zavádzaní systému Kalibr nikoho ani nenapadlo hovoriť
Smolensk od decembra 2011, dtto.

Čakajú na ňu:
K-442 Čeľjabinsk, 22 rokov
K-266 Orel, 20 rokov

Už sa je (podľa mňa) nedočkajú:
K-148 Krasnodar, 26 rokov
K-173 Krasnojarsk, 26 rokov

U všetkých vychádza ďaľšia zhruba na obdobie keď budú mať 30 rokov.
arten píše: Možnosť inštalovať aj Kaliber výrazne zvýši bojovú hodnotu týchto lodí - robí z nich viacúčelové lode schopné aj hromadných protizemných úderov. Okrem 4 prestavaných SSGN Ohio nikto iný také lode nemá.
A VMF ich podľa mňa ani neplánuje mať.
arten píše:O inštalácii Onix/Kaliber na 949 hovorí 69000 odkazov, viaceré považujem za relevantné: https://www.google.sk/#q=%D0%BF%D1%80%D ... .r_pw.r_qf.
Je kľudne možné že táto náhrada prebieha pri dnešných modernizáciách, len o tom nevieme.
To pokladám za minimálne "silno nepravdepodobné".
Počet odkazov na Googli nie je argumentom - vychádzajú všetky z jedného zdroja.
arten píše:Čo sa týka Belgorodu, uvidíme, osobne to považujem za mrhanie potenciálom konštrukcie.
Ja teda vôbec. Nosič takejto kategórie by dal ponorkám Projektov 1910 či 10380 úplne nové možnosti. Nehovoriac o tom že vyjadrenia admirála Vysockého boli pomerne jednoznačné.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
arten
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2707
Registrován: 10/3/2010, 01:30

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od arten »

Julesak píše:Áno, v podobe nového Projektu 885, resp. 885M.
No prave to som chcel povedat, ze na rozdiel od hladinovych jednotiek, kde ako Rabo poznamenal nejdu cestou modernizacii (s vynimkou Kirovcov), ale zavadzanim novych konstrukcii, ponorkova flotila je inde. Nejdu len cestou zavadzania 885, ale aj modernizuju. A ak vylucime strategicke nosice, tak prave 949A je prioritou. Je jasne preco - tie lode maju fantasticky bojovy potencial.

Vek tych lodi je OK - po tychto modernizaciach vydrzia este 10-15 rokov. Granity nie - a to je to podstatne. Co sa tyka zavedenia Onix/Kalibr - uvidime, ale cim inym nahradis Granity? Ako pisem, logiku to ma. A mozno to prave prebieha.
Julesak píše:A VMF ich podľa mňa ani neplánuje mať.
Ak integruju Onix, tak Kalibr a nosic SPDL maju automaticky.

Co sa tyka Belgorodu hadat sa nebudem, len sa mi to zda divne. Ako si ty vysvetlujes citovane vyjadrenia expertov o vyzbrojeni SPDL?
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

arten píše:tak prave 949A je prioritou.
Na toto si ako prišiel?
arten píše:Vek tych lodi je OK - po tychto modernizaciach vydrzia este 10-15 rokov.
Otázne je to jednak fyzicky: 30-ročná ponorka obykle už len doslúži do vyčerpania rezursov, druhak budú čeliť o generáciu mladším (a teda vyspelejším) protivníkom. A peňazí nazvyš nebude... a v oblasti útočných ponoriek len tak tak pre 885.
arten píše:Ak integruju Onix, tak Kalibr a nosic SPDL maju automaticky.
Priznám sa, momentálne chápem Onyx jedine ako strelu z pozemného protilodného komplexu Bastion, resp. základ strely BrahMos.. Neviem o to že by bola reálne zavádzaná na lode alebo ponorky VMF.
Onyx a Kalibr ani nie sú rozmerovo zhodné.
arten píše:Co sa tyka Belgorodu hadat sa nebudem, len sa mi to zda divne.
Nebolo divnejšie vyradiť v roku 1999 trinásťročný raketonosič najmodernejšej triedy a dať ho k prestavbe na materskú loď miniponoriek?
arten píše:Ako si ty vysvetlujes citovane vyjadrenia expertov o vyzbrojeni SPDL?
Priznám sa neviem aké vyjadrenia myslíš, ale na lodiach Projektu 9494A si jednoznačne viem predstaviť inštaláciu raketového systému Kalibr - s tým, že budú nosiť prakticky výhradne ponorkovú verziu protiponorkovej strely.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od rabo »

Nejde ani tak o vek jednotlivých ponoriek, ale o samotnú konštrukciu a tá má už teraz 30 rokov. Je málo pravdepodobné, že sa tieto ponorky s raketami s dosahom 300 km nenápadne priblížia k modernému lodnému zväzu a začnú chrliť rakety. To mohlo byť v dobe v ktorej vznikli, ale nie dnes a už vonkoncom nie v blízkej budúcnosti. Rusko má určite tichšie stroje - 971 a ani u tých sa s modernizáciou nesnaží a to by vedeli byť ďaleko nebezpečnejšie ako 949. Rusko ani pri ponorkách nejde cestou výraznejšej modernizácie s výnimkou Delty, ale to je len podvodná odpaľovacia základňa bal. rakiet - pár km od brehu a odpal do vzdialenosti tisícou kilometrov.
Prestavba na nosič veľkého počtu RSsPDL ďalekého dosahu tiež nemá opodstatnenie. Proti komu ? USA a EU to nie sú a tie by ich dokázali ľahko eliminovať a na ostatných bude stačiť Rusku to čo budú mať.A proti ostatným, pokým by Antej prišiel, teoreticky, k brehom Južnej Ázie/ Afriky / Ameriky tak sa TU-160 so strelami otočia x krát. Teraz by to však mohlo vyzerať tak, že načo sú im vlastne oceánske lode a ponorky, keď sa to bude dať riešiť letectvom. Letectvo je letectvo a nedokáže byť bez základní v určitom priestore dlhšiu dobu, lode áno. Letectvo dokáže vyčistiť priestor, ale nie ho dlho dobo udržiavať, pokým nie je na LL. Čo z toho vyplýva, že Rusko ak chce riešiť samo moderné konflikty väčšieho rozsahu, ďaleko od svojich brehov, potrebuje LL.
arten
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2707
Registrován: 10/3/2010, 01:30

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od arten »

Julesak píše:
arten píše:tak prave 949A je prioritou.
Na toto si ako prišiel?
No vzhadom na to kam tiekli peniaze do dokoncenia/oprav povedal by som ze (po Deltach) to bola priorita č.2
Julesak píše:[Otázne je to jednak fyzicky: 30-ročná ponorka obykle už len doslúži do vyčerpania rezursov,
Na 30-35 rocnej zivotnosti Antejov sa zhodneme, že?

To na co poukazujem, je zivotnost Granitov. Matne si spominam na zivotnost nejakych RS v uzavretych odpalovacich kontajneroch cca 10 rokov. Neviem aka je zivotnost Granitov, aku udrzbu potrebuju a aku dostavaju, ale silne pochybujem ze viac ako 20 rokov a 30 povazujem za sci-fi. Preto ta nutnost nahrady.
Julesak píše:[Priznám sa, momentálne chápem Onyx jedine ako strelu z pozemného protilodného komplexu Bastion, resp. základ strely BrahMos.. Neviem o to že by bola reálne zavádzaná na lode alebo ponorky VMF. Onyx a Kalibr ani nie sú rozmerovo zhodné.
Onix ma nejaka Nanuška, všetko čo ma/bude mať VVZ UKSK – Dagestan, buduce korvety a fregaty ale najmä – nesie ich 885 predsa. A tam na jedno VVZ pripadaju 3 Onixy, co sa veeelmi napadne podoba na spominane nahradenie Granitov Onixmi/Kalibrami v OZ Antejov...
Kalibr je mensi, cize nie je problem, spominane OZ su pre oba typy.
Julesak píše:Nebolo divnejšie vyradiť v roku 1999 trinásťročný raketonosič najmodernejšej triedy a dať ho k prestavbe na materskú loď miniponoriek?
Moze byt. Jeden podstatny rozdiel tam ale vidim – kym v tomto pripade vedeli na zazemie vyuzit priestor povodneho ulozenia RS, pri Belgorode nevedia. Vsak uvidime, ako som pisal, hadat sa nebudem.
rabo píše:Nejde ani tak o vek jednotlivých ponoriek, ale o samotnú konštrukciu a tá má už teraz 30 rokov. Je málo pravdepodobné, že sa tieto ponorky s raketami s dosahom 300 km nenápadne priblížia k modernému lodnému zväzu a začnú chrliť rakety.
Tak o tom mozeme len spekulovat, ale kedze su rozsiahlo modernizovane da sa ocakavat pokrok aj v tejto oblasti
rabo píše:Prestavba na nosič veľkého počtu RSsPDL ďalekého dosahu tiež nemá opodstatnenie.
Rabo toto nemusime riesit. V momente integracie Onix/Kalibr je to otazka nalodenych RS, cize ak budu chciet, tak velkokapacitnu PZ artilieriu proste mat budu...
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Projekt 949 Granit/949A Antej - Lovec lietadlových lodí

Příspěvek od Julesak »

arten píše:No vzhadom na to kam tiekli peniaze do dokoncenia/oprav povedal by som ze (po Deltach) to bola priorita č.2
OK, ja mám skôr pocit že ako náhle sa zlepšila situácia s peniazmi, začali ich rozdeľovať viac menej rovnomerne medzi niekoľko zvolených typov - Projekty 971, 949 či 1155 napr. Ale rozumiem čo chceš povedať a súhlasím že "Anteje" sú pre VMF nesmierne dôležité.
arten píše:Na 30-35 rocnej zivotnosti Antejov sa zhodneme, že?

To na co poukazujem, je zivotnost Granitov. Matne si spominam na zivotnost nejakych RS v uzavretych odpalovacich kontajneroch cca 10 rokov. Neviem aka je zivotnost Granitov, aku udrzbu potrebuju a aku dostavaju, ale silne pochybujem ze viac ako 20 rokov a 30 povazujem za sci-fi. Preto ta nutnost nahrady.
Životnosť Granitov nepoznám, ale u kontajnerizovaných striel si myslím že môže byť porovnateľná so životnosťou nosičov.
arten píše:Onix ma nejaka Nanuška, všetko čo ma/bude mať VVZ UKSK – Dagestan, buduce korvety a fregaty ale najmä – nesie ich 885 predsa. A tam na jedno VVZ pripadaju 3 Onixy, co sa veeelmi napadne podoba na spominane nahradenie Granitov Onixmi/Kalibrami v OZ Antejov...
Kalibr je mensi, cize nie je problem, spominane OZ su pre oba typy.
Myslel som že neviem o tom že by Onyxy VMF kupovalo inak ako pre pobrežnú obranu. Kalibr je oveľa univerzálnejší.
arten píše:Tak o tom mozeme len spekulovat, ale kedze su rozsiahlo modernizovane da sa ocakavat pokrok aj v tejto oblasti
Anteje sú podľa mňa ešte stále moderné, ale spoliehať sa na to že budú plnohodnotne schopné čeliť o generáciu mladším protivníkom (pokročilejšie verzie triedy Virginia) sa podľa mňa VMF nemôže. Modernizácia sa môže dotýkať prístrojového vybavenia, ale konštrukcia ako taká pochádza v prípade Porjektu 949A z prvej polovice 80-tych rokov.
arten píše:Rabo toto nemusime riesit. V momente integracie Onix/Kalibr je to otazka nalodenych RS, cize ak budu chciet, tak velkokapacitnu PZ artilieriu proste mat budu...
Netvrdím že by VMF niečo také nechcel, ale že mu na to neostanú peniaze, resp. že bude mať iné priority.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Odpovědět

Zpět na „Námořnictvo“