PALBA.CZ

K-551 Vladimir Monomach:

Dnes prebehol ďalší úspešný test balistickej rakety Bulava z paluby Jurija Dolgorukého:

Podľa zdrojov nižšie uvádzajú, že tento test bol výnimočný tým, že na palube bolo všetkých 16 rakiet - plne naložená ponorka
http://slovak.ruvr.ru/news/2014_10_29/Z ... lavu-3970/
http://itar-tass.com/spb-news/1541192
a tu este zhrnutie s obrázkami a mapami http://charly015.blogspot.ru/2014/10/la ... va-29.html

Ďalšie video z včerajšieho odpalu:

Podľa zdrojov nižšie uvádzajú, že tento test bol výnimočný tým, že na palube bolo všetkých 16 rakiet - plne naložená ponorka

Nie je to ničím výnimočné. Bolo by zaujímavé ak by vystrelili všetky rakety, ako sa to udialo v minulosti pri stroji trieda Delta, kedy boli všetky rakety vystrelené v krátkom časovom slede.

Rabo, v kterem roce to bylo?

Operácie Begemot a Begemot-2 v roku 1989 a 1991.
http://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D0% ... 8%D1%8F%29
http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Behemoth
Prvá operácia bola prerušená pred odpalom kvôli poruche na jedne rakete-ekvivalente.
"Ostrá" bola prvá a posledná raketa, ostatné boli "ekvivalenty", s funkčným prvým stupňom.
Do tej doby totiž nikto neveril, že rusi sú schopný odpáliť celý palebný priemer balistických rakiet jednou salvou - robí to totiž s ponorkou dosť divoké veci, v čase sekúnd je ponorka odľahčená o hmotnosť rakety (~40 ton), dostáva poriadnu ranu, keď ide raketa von zo šachty a vzápätí je šachta zaplavená morskou vodou pod tlakom 2-3 atmosféry (proste tam "behá" vyše 40 tonové závažie). Pritom sú požiadavky na stabilitu ponorky pri štarte rakety dosť vysoké - povolené priečne a pozdĺžne výchylky pri štarte rakety sú do 2°

Jestli jsem tomu dobře rozuměl, tak po neúspěšném pokusu intenzivně procvičovali odpálení salvy až do nového ostrého a při tom přišli, kromě jiného i na konstrukční vady systému, které by mohly přivodit zkázu ponorky při odpalu. Ponorku při odpalu salvy může přivést do problémů i změna mořského proudu, nebo slanosti vody
Proto také při prvním pokusu bylo na palubě ponorky plno čumilů, kteří si jeli pro vyznamenání, při druhém, když se už vědělo o co půjde tak nikdo kromě dvou oficiálních pozorovatelů plus konstruktéři lodi a raket, kteří tam byli s tím že "když půjdou ke dnu námořníci, půjdou s nimi"

Dlhšia reportáž z posledného odpalu Bulavy:

Včerajší skúšobný odpal Bulavy s ponorky K-550 Alexander Nevskij:

Že by sa pomer neúspešných odpalov znižoval ?

Určite - celkový pomer je 22 štartov, 14 úspešných (64%), z posledných desiatich už bol neúspešný len jeden (19.)

Ak to môžeme zhrnúť, tak ich asi konečne vyladili a pôjde o následne sériovo vyrábaný produkt s dostatočným množstvom skúšobných odpalov.

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

http://czech.ruvr.ru/infografiky/

Reportáž/dokument z paluby vladimíra Monomacha:

Včera, 26.12. 2014 začala stavba šiestej jednotky Projektu 955 (a celkovo tretej v modifikácii 09552), nesúcej meno Generalisimus Suvorov .

Julesak píše:Včera, 26.12. 2014 začala stavba šiestej jednotky Projektu 955 (a celkovo tretej v modifikácii 09552), nesúcej meno Generalisimus Suvorov .

Video k tomu:

josefg píše:... Ponorku při odpalu salvy může přivést do problémů i změna mořského proudu, nebo slanosti vody....

Dalo by sa to nejako upresniť?

Pozri si to video o operácii Begemot, celkom dosť tam okolo toho hovoria, problém zrejme je, že rusky...
Zjednodušene - ponorka sa pod hladinou chová dosť podobne ako vzducholoď. Prúdy potom predstavujú vietor a slanosť vody má vlyv na hustotu vody a teda v podstate podobný vplyv ako atmosferický tlak alebo teplota vzduchu na vztlak vzducholode.

Štartujúca raketa sa z odpalovacej šachty pohybujúcej sa ponorky vysúva relatívne pomali - trvá to zhruba jednu až dve sekundy, za ten čas ponorka pri rýchlosti okolo 18 uzlov prejde 10-25 metrov, takže raketa sa počas vysúvania môže dotýkať stien kontajneru alebo šachty a byť silne namáhaná na ohyb nabiehajúcim prúdom vody. S tým sa ale zrejme počíta pri konštrukcii rakety i šachty. Ak sa k tomu ale pridá nejaký bočný prúd, hoci aj relatívne pomalý, namáhanie sa zmení a raketa sa može ohýbať smerom, s ktorým sa vo výpočtoch nepočítalo...

Slanosť vody má vplyv na hustoru vody - ponorka pri jednotlivých odpaloch prečerpáva veľké množstvá vody medzi vyrovnávacími nádržami, aby si udržala správnu polohu. Zrejme nie je čas a možnosť počítať a merať vlastnosti vody na určenie presných množstiev prečerpávanej vody, takže sa prečerpáva nejaké vopred vypočítané množstvo. Lenže ak sa ponorka nachádza napríklad tesne pod ľadom (a ruské ponorky s raketami R-39 sú schopné odpalovať rakety aj cez viac ako dva metre hrubý ľad), slanosť vody sa môže zmeniť veľmi rýchlo, prakticky skokom, pretože pod rozsiahlym ľadovým poľom môžu byť "bubliny" praktickej sladkej vody z rozpúšťajúceho sa ľadu. A načerpanie sladkej vody alebo vplávanie do sladkovodnej "bubliny" s odlišnou hustotou bude mať vážny vplyv na vyváženie ponorky a na hĺbku ponorenia podľa vztlaku. Takže ponorka može začať klesať do hĺbky, alebo naopak stúpať k hladine a to pomerne vysokou vertikálnou rýchlosťou, čo môže byť, zvlášť pri tak kritických operáciách ako odpalovanie rakiet, celkom závažná problém.

Ponorka Borej - film telekanálu Zvedza okolo 35 minút