Panzerfaust
Napsal: 25/11/2004, 18:09
Princíp kumulativnej nálože umožnil vývoj protitankovej bojovej hlavice ďaleko menších rozmerov, ktorého produktom bola zbrusu nová, jednorázovo použiteľná protitanková raketa.
Nemci jej hovorili panzerfaust,ale oficiálny názov bol faustpatrone.
Prvý model Faustpatrone 30 bol zavedený do výzbroje v roku 1942.
Bola to velmi jednoduchá zbraň pozostávajúca z 36 centimetrov dlhej ocelovej trubky, do ktorej bol na jednom konci vsadený kumulatívny granát a vstrede potom nálož, ktorá po privedení k výbuchu granát vymrštila.
Druhým koncom tryskali von plyny, ktoré kompenzovali spätný ráz, takže zbraň fungovala obdobne ako bezzáklzový kanón.
U rannej verzie mali tieto reaktívne plyny obrovskú energiu a strelec musel zbraň pri odpálení držať čo najďalej od tela(prakticky natiahnutou rukou), čo sťažovalo mierenie a taktiež vojaci za ním si museli dať pozor, aby ich unikajúce plyny nezasiahli.
Neskoršie modely mali trubku dlhšiu a širšiu, takže vojak mal pri strelbe zbraň prakticky pod pazuchou a mohol tak presnejšie mieriť.
Pri hmotnosti len 5kg dokázala kumulatívna bojová hlavica prepáliť pancier o sile 140mm pri sklone 30°, čo stačilo na vyradenie tanku T-34 alebo KV-1 z boja.
Vlastný granát bol vybavený stabilizačnými krídelkami, ktoré boli v "pochodovej" polohe sklopené a napriamili sa silou pružín až po opustení odpalovacej trubice.
Najväčším nedostatkom novej zbrane bol krátky účinný dostrel, ktorý činil u Faustpatrone 30 iba 30 metrov.
Prvé pancierovky mali preto obmedzené možnosti taktického využitia.
Napriek tomu sa však základný princíp osvedčil a sluboval širšie možnosti do budúcnosti.
V roku 1943 vyvinuli Nemci zdokonalenú verziu tejto zbrane, ktorá mala väčší dostrel až 60 metrov.Odtial označenie Faustpatrone 60. V roku 44 ju vystriedala Faustpatrone 100, ktorá už mohla ohroziť nepriatelský tank na vzdialenosť 100 metrov. Na túto vzdialenosť mal už pešiak vyzbrojený touto zbraňou aj viac času zamieriť a dôležitý je aj pozitívny psychologický efekt, kedže nebol vystavený až takému stresu z besprostrednej blízkosti tanku ako napr. u modelu 30 kedy musel čakať s odpálením až kým sa nepriblížil nepriateľ až na vzdialenosť 30 metrov.
V priebehu posledného roku vojny boli "pancierové päste" vyrábané vo velkom, aby nimi mohli byť vyzbrojené špeciálne pešie jednotky určené na ničenie tankov a aj príslušníci Volkssturmu.
Nemecký pešiak mal konečne zbraň , s ktorou mohol ohroziť tanky protivníka na úctyhodnú vzdialenosť a zbraň minimálne náročnú na výrobné náklady a technológie.
Nemci jej hovorili panzerfaust,ale oficiálny názov bol faustpatrone.
Prvý model Faustpatrone 30 bol zavedený do výzbroje v roku 1942.
Bola to velmi jednoduchá zbraň pozostávajúca z 36 centimetrov dlhej ocelovej trubky, do ktorej bol na jednom konci vsadený kumulatívny granát a vstrede potom nálož, ktorá po privedení k výbuchu granát vymrštila.
Druhým koncom tryskali von plyny, ktoré kompenzovali spätný ráz, takže zbraň fungovala obdobne ako bezzáklzový kanón.
U rannej verzie mali tieto reaktívne plyny obrovskú energiu a strelec musel zbraň pri odpálení držať čo najďalej od tela(prakticky natiahnutou rukou), čo sťažovalo mierenie a taktiež vojaci za ním si museli dať pozor, aby ich unikajúce plyny nezasiahli.
Neskoršie modely mali trubku dlhšiu a širšiu, takže vojak mal pri strelbe zbraň prakticky pod pazuchou a mohol tak presnejšie mieriť.
Pri hmotnosti len 5kg dokázala kumulatívna bojová hlavica prepáliť pancier o sile 140mm pri sklone 30°, čo stačilo na vyradenie tanku T-34 alebo KV-1 z boja.
Vlastný granát bol vybavený stabilizačnými krídelkami, ktoré boli v "pochodovej" polohe sklopené a napriamili sa silou pružín až po opustení odpalovacej trubice.
Najväčším nedostatkom novej zbrane bol krátky účinný dostrel, ktorý činil u Faustpatrone 30 iba 30 metrov.
Prvé pancierovky mali preto obmedzené možnosti taktického využitia.
Napriek tomu sa však základný princíp osvedčil a sluboval širšie možnosti do budúcnosti.
V roku 1943 vyvinuli Nemci zdokonalenú verziu tejto zbrane, ktorá mala väčší dostrel až 60 metrov.Odtial označenie Faustpatrone 60. V roku 44 ju vystriedala Faustpatrone 100, ktorá už mohla ohroziť nepriatelský tank na vzdialenosť 100 metrov. Na túto vzdialenosť mal už pešiak vyzbrojený touto zbraňou aj viac času zamieriť a dôležitý je aj pozitívny psychologický efekt, kedže nebol vystavený až takému stresu z besprostrednej blízkosti tanku ako napr. u modelu 30 kedy musel čakať s odpálením až kým sa nepriblížil nepriateľ až na vzdialenosť 30 metrov.
V priebehu posledného roku vojny boli "pancierové päste" vyrábané vo velkom, aby nimi mohli byť vyzbrojené špeciálne pešie jednotky určené na ničenie tankov a aj príslušníci Volkssturmu.
Nemecký pešiak mal konečne zbraň , s ktorou mohol ohroziť tanky protivníka na úctyhodnú vzdialenosť a zbraň minimálne náročnú na výrobné náklady a technológie.
