Panzerschreck
Napsal: 26/11/2004, 19:04
Spoločne s pancierovou päsťou Nemci vyvinuli jednu z najlepších protitankových zbraní druhej svetovej vojny-tarasnicu.
Niesla označenie Raketenpanzerbusche(RPzB)54, teda v preklade protitankový raketomet.
Zaužíval sa pre ňu názov Panzerschrek, ale vojaci jej vo svojom slangu hovorili "ofenrohr"(roura od kamen).
Jej základ tvorila kovová trubica pre odpálenie protitankovej bojovej hlavice s kumulatívnou špičkou.
Trubica mala vzadu ramennú opierku a v strede pištolovú rukoveď. S ohľadom na nízku hmotnosť bolo všetko z hotovené z ľahkej zliatiny.
Pred spúšťacím mechanizmom bol upevnený ochranný štít opatrený okienkom pre mierenie. Štít mal chrániť strelca pred prúdom horúcich plynov tryskajúcich z raketového pohonu granátu pri opustení odpalovacej trubice.
Krídelkami stabilizovaný projekil vážil 3,3kg a opúšťal zbraň rýchlosťou 105m/s. Na rozdiel od panzerfaustu šlo o zbraň použitelnú viacnásobne.
Hmotnosť samotnej zbrane bola 9,2kg a účinný dostrel 100 metrov.
V boji sa táto zbraň osvedčila hlavne svojou presnosťou.Nespornou výhodou bolo,že sa z Panzerschrecku dalo strielať aj v leže.
Tak ako Panzerfaust aj Panzerschreck sa používal hlavne v záverečnej fáze vojny, keď Wehrmacht už nedisponoval dostatočným množstvom ťažkých protitankových zbraní. Začali dokonca vznikať jednotky určené špeciálne na boj s tankami protivníka,vyzbrojené len pancierovkami,panzerschreckmi,mínami a lahkými pechotnými zbraňami.
Jednou z nich bola špeciálna rota Dora II,ktorá sa zúčastnila urputných bojov v oblasti Seelowských výšin.
Niesla označenie Raketenpanzerbusche(RPzB)54, teda v preklade protitankový raketomet.
Zaužíval sa pre ňu názov Panzerschrek, ale vojaci jej vo svojom slangu hovorili "ofenrohr"(roura od kamen).
Jej základ tvorila kovová trubica pre odpálenie protitankovej bojovej hlavice s kumulatívnou špičkou.
Trubica mala vzadu ramennú opierku a v strede pištolovú rukoveď. S ohľadom na nízku hmotnosť bolo všetko z hotovené z ľahkej zliatiny.
Pred spúšťacím mechanizmom bol upevnený ochranný štít opatrený okienkom pre mierenie. Štít mal chrániť strelca pred prúdom horúcich plynov tryskajúcich z raketového pohonu granátu pri opustení odpalovacej trubice.
Krídelkami stabilizovaný projekil vážil 3,3kg a opúšťal zbraň rýchlosťou 105m/s. Na rozdiel od panzerfaustu šlo o zbraň použitelnú viacnásobne.
Hmotnosť samotnej zbrane bola 9,2kg a účinný dostrel 100 metrov.
V boji sa táto zbraň osvedčila hlavne svojou presnosťou.Nespornou výhodou bolo,že sa z Panzerschrecku dalo strielať aj v leže.
Tak ako Panzerfaust aj Panzerschreck sa používal hlavne v záverečnej fáze vojny, keď Wehrmacht už nedisponoval dostatočným množstvom ťažkých protitankových zbraní. Začali dokonca vznikať jednotky určené špeciálne na boj s tankami protivníka,vyzbrojené len pancierovkami,panzerschreckmi,mínami a lahkými pechotnými zbraňami.
Jednou z nich bola špeciálna rota Dora II,ktorá sa zúčastnila urputných bojov v oblasti Seelowských výšin.