Stránka 1 z 1

Plameňomety v nemeckej armáde

Napsal: 3/3/2005, 19:12
od Bruno
Nemci prvý krát použili plameňomet v roku 1914 a to pri bojoch v Argonách. Tam predstavili svetu túto hroznú pechotnú zbraň. Základné prvky plameňometu sú navzájom oddelené nádrže na horlavú kvapalinu a stlačený plyn. Po stlačení spúšťacieho ventilu vytlačí plyn tekutinu do trubice zakončenej tryskou, kde nastane zapálenie zmesi. Vzniklé plamene dosahujú vzdialenosť až 35 metrov.
Plameňomet bol zbraňou zložitou a nešikovnou a pri nasadení proti nepriatelskej pechote mal skôr účinok demoralizujúci než priamo ničivý a vzhladom k obmedzeným taktickým možnostiam sa nijako zvlášť nerozšíril. Prvé nemecké plameňomety boli takými monštrami, že k obsluhe jedného boli potrební traja muži. To bol jeden z dôvodov prečo vo Flanderských rozblatených zákopoch nenašli žiadne širšie uplatnenie.
Tým šťastlivcom , ktorí však takí útok prežili ostala po ňom na tele nezmazatelná pamiatka. Útok plameňometom dokázal dokázal medzi nepriatelskou pechotou vyvolať paniku, ktorá viedla k hromadnému vzdávaniu sa. Plameň sa stal preferovanou zbraňou v rukách nemeckých úderných oddielov hlavne na samom konci 1.svetovej vojny. Na spojencov skúsenosti s plameňometmi tak zapôsobili, že ich vývoj nemcom v dvadsiatych rokoch zakázali. Aj navzdory tomu však vývoj týchto zbraní v Nemecku pokračoval.

Niet divu, že po tom čo Hitler v roku 1935 pošlapal versaillskú zmluvu, nemecká armáda v zápetí obdržala nový plameňomet Flammenwerfer 35(FIW 35). Zbraň bola určená pre jedného muža, bola však natolko ťažká, že ju zpravidla obsluhovali vojaci dvaja. Časom sa podarilo hmotnosť zredukovať. FIW 35, ktorý sa vyrábal až do roku 1941 vážil 35,8 kg. Palivo nosil vojak v objemnej nádrži na chrbte, rovnako ako nádrž so stlačeným dusíkom. Jediným stiskom spúšťacieho ventilu došlo k výstreku aj zápalu horlavej zmesi. Učinný dosah plameňometu FIW 35 bol 23 až 30 metrov a nádrž s 11,8 litra paliva stačila na desať sekundovú ohnivú smršť. Na vlastnú ochranu pred náhodným popálením či spätným plameňom nosili príslušníci obsluhy ohňovzdorné vesty a chrániče nôh ako aj priehladnú tvárovú masku zavesenú na polnej prilbe.

Menšia a lepšie prenosná verzia z roku 1940 niesla označenie Flammenwerfer klein verbessert 40(plamenomet malý vylepšený) a vážila asi o tretinu menej ako klasický FIW 35. Zbraň pripomínala dve záchranné kolesá pričom vonkajšie obsahovalo palivo a vnútorné dusík. Toto riešenie znižovalo hmotnosť a zbraň lepšie sedela ženistovi na chrbte.
V roku 1941 však aj túto verziu nahradila ešte lahšia FIW 41, ktorá vážila iba 18,4 kg. Tento plameňomet mal dve vodorovne umiestnené nádrže, z ktorých horná a väčšia obsahovala palivo. Spúšťací mechanizmus ostal nezmenený až na to že ako zážehové médium sa používal vodík.
Skúsenosti z bojového nasadenia na východnej fronte ukázali, že na vodíkovú zážehovú sústavu sa pri nízkych teplotách nedá spolahnúť a tak ju nahradil patrónový zážihový systém spolu s novou výtokovou tryskou, ktorá mala zásobník na desať zápalných patron. Pri každom stlačení spúšte došlo k nabitiu jednej patrony, jej zapáleniu a vymršteniu.
Tento nový systém sa nazýval Flammenwerfer mit Strahlpatrone 41 a stal sa štandardným nemeckým plameňometom.
Ako obmedzujúci faktor pri používaní plameňometu sa prejavili výrobné problémy, nízka taktická účinnosť a hlavne strach aby podobnú zbraň nepoužil aj nepriatel.
Zaujímavým je jednorázovo použitelný plameňomet Einstossflammenwerfer 46, ktorý mal podla pôvodného určenia slúžiť Luftwaffe. Obdržali ho napríklad aj 500. a 600. vzdušne-výsadkový prapor SS.
Zbraň tvorila kompaktná trubica o dĺžke 597mm so zásobou paliva a nosného média na jedno použitie. Jednoduchý spúšťací mechanizmus v prednej časti zbrane zapálil náplň patrony a plyny potom vymrštili horiace palivo do vzdialenosti zhruba 27 metrov. Celý proces trval cca polovinu sekundy. Vojak mal podla pôvodného zámeru držať zbraň pod pazuchou a použiť ju ako pištol, čo však nebolo nijak bezpečné. Mnohí plamenometčíci preto nedbali tohoto doporučenia a strielali z ruky s natiahnutou pažou, čo sa však neblaho odrazilo na presnosti:-).

Plameňomet bol oblúbený napríklad u jednotiek granátnikov, ktorí ju chápali ako vítané zlepšenie ich palebnej sily.
K nasadeniu tejto zbrane došlo napríklad v roku 1944 počas operácie "Market Garden" pri obrane Arnhemu,ktorej sa zúčastnili aj muži jednej poddôstojníckej školy SS tu dislokovanej. Ti plameňomety použili proti britským parašutistom ,ktorí sa poschovávali v domoch a pivniciach mesta.
Často sa táto zbraň používala aj pri protipartyzánskych operáciach.

Najširšie uplatnenie našiel plameňomet v bojoch v mestskej zástavbe a počas posledných dvoch rokov vojny, tou dobou už však plameňomet bol skôr luxusom, ktorý si Wehrmacht sotva mohol dopriať.

Obrázek

Obrázek

Napsal: 3/3/2005, 19:27
od Lord
Ano a za druhé světové války dosáhl plamenomet vrcholu svých možností. Známé jsou plamenometné tanky a jiné vychytávky.

Napsal: 24/5/2006, 14:57
od Akvaman
Plamenomet to je strašná zbraň a dobrý byl britský plamenometný tank.

Napsal: 30/5/2008, 19:37
od pavlikl
Plamenomety se pouzivali taky v americke armade hlavne kdyz bojovali o ostrovy z japonskem

Napsal: 31/5/2008, 00:49
od vodouch
V roce 1940 zkoušela luftwaffe u KG 51 na letounech He 111 a později na Ju 88 A-4 plamenomet jako obrannou zbraň proti útokům stíhačů. Byl montován pod ocasními plochami a namířen za bombardér. Počítalo se s tím, že pokud nezasáhne útočící letadlo proud hořící kapaliny, pokryjí saze z kouře překryt kabiny útočníka a zhorší jeho výhled; určitou roli mohl hrát i moment překvapení při výšlehu plamene.

Napsal: 31/5/2008, 19:10
od pavlikl
plamenomet v akci doufam že jsem to udělal spravně obrázky jsem jeste nepřidával

Obrázek

Obrázek

Obrázek