PALBA.CZ

Našiel som článok o "drobčekovi", ktorý mal prepravovať medzikontinentálne rakety:

MAZ-7907: Ruský kolos mal pohon 24x24! Dodnes nie je prekonaný!

-


http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/34 ... prekonany/

Pekné. Ostalo to v prototype?
Niečo podobné na prepravu ICBM (R-36, UR-100N) ale majú určite v prevádzke.

krásný článek o tomto drobečku :

http://www.autoforum.cz/fascinace/maz-7 ... anych-kol/

existují 2 kousky a jeden je neustále funkční

Píšu tam, že sú oba prototypy: 16-kolesový transportér MAZ-7606 a 24- kolesový MAZ-7907 v v bieloruskom závode MAZ-u.

JiK píše:

Alchymista píše:Ano, pravdepodobne termojadrovú. Je to "exoatmosferiký interceptor", určený proti cieľom vo veľkých výškach, takže presnosť navedenia je nižšia a na efekívne ničenie cieľov v riedkej atmosfére je potrebný veľký výkon bojovej časti.

Neudela ta 1Mt v okoli atmosfery elektromagneticky puls (EMP) ktery by "ochranene" uzemi efektivne zmenil na stredovek? Zadna funkcni auta, zadna elekronika, zadne bankovnictvi, prumysl, automatizace, zadne rozvodny, vodarny, plynarny, elekrarny, chlazeni potravin?

Ono je to celkom "sranda", ale výbuch vo vysokej atmosfére alebo blízkom vesmíre je z hľadiska EMI nebezpečný skôr v o niečo vzdialenejších oblastiach ako bezprostredne pod epicentrom a v jeho blízkom okolí. Takže zariadenia v okruhu povedzme 0-500 km pod epicentrom sú EMI ohrozené relatívne menej, než zariadenia vo vzdialenosti 1000-2500km (potom to zasa klesá). Je to dané na jednej strane charakterom produkcie voľných elektrónov vplyvom roentgenového žiarenia a ich spätnej rekombinácie a na druhej strane charakterom pohybu voľných elektrónov v zemskom magnetickom poli.

Keď je reč o monštrách:
MAZ-7904 (rok 1981)

Pneumatiky sú vraj Bridgestone 3180x1185-1295 dovezené z Japonska. Vrak vozidla je vraj v jednom hangári na Bajkonure...

MAZ-7906


Pokiaľ niekoho zaujíma, na čo sú tie mrežové konštrukcie, tak sú to hmotnostné ekvivalenty rakiet, krátka simuluje len hmotnosť rakety, "dlhá" hmotnosť aj rozloženie hmoty (ťažisko)

Mam otazku. Ako ochrana citlivej elektroniky pred EMP by stacila kovova schranka cca 2 metre v zemi?

Sú tu vhodnejšie témy, tu sme s tým dosť mimo...

---

---

Dôležitejšie by mohli byť práve tie dva-tri metre zeminy, než kovová schránka - spraviť faradayovu klietku, ktorá by odolala EMI, je celkom umenie a vyžaduje dosť vedomostí. EMI totiž bez problémov prekonáva bežne dostupné ochrany proti blesku - strmosť čela je tak vysoká, že kým bežná "bleskoistka" stihne zareagovať, EMI pretlačí do zariadenia/chráneného systému dostatok energie, aby napáchala škody.
Čo som čítal o "amatérskych možnostiach", tak minimálna hrúbka stien schránky by mala byť okolo 5mm feromagnetického kovu (železo, ocele), nemagnetické kovy (hliník) by mali byť asi dva krát hrubšie - aspoň 10mm. Spojenie rohov stien musí byť po celej styčnej ploche, čo najlepšie vodivé. Údajne je takmer nemožné vyrobiť "amatérsky" spoľahlivé dvierka alebo "demontovateľné" steny.
Vyslovene tam bolo uvedené, že predstavy nejakej plechovej krabičky od kávy či čaju, kovovej bedničky na muníciu (vyforená a výrazne prečiarknutá bola americká schránka na náboje .50 pre veľkorážny guľomet), zabalenie do vrstiev alobalu a podobne, sú ako ochrana proti EMI hodne naivné. Presnejšie - fungovať budú, a proti vzdialenejším zdrojom EMI majú isté šance uspieť a zariadenie ochrániť, ale pokiaľ bude vo vašej oblasti EMI vyvolaný cielene, nemajú žiadnu šancu.

Aký je rozdiel medzi "bežným" EMI a EMI cielene vyvolaným?
"Bežný" EMI obvykle vznikne pri normálnom jadrovom výbuchu v malej alebo prízemnej výške, pokiaľ je EMI vytvorený zámerne ako bojový prostriedok, jadrová nálož sa odpaluje vo vysokej atmosfére (60-120km) a má niektoré konštrukčné osobitosti s cieľom vytvoriť veľmi intenzívny, hoci krátky "záblesk" roentgenového a gama žiarenia, ktorý následne masívne generuje v riedkej atmosfére voľné elektróny.
Ako sa to dosahuje - neviem.

Alchymista píše: MAZ-7906


Pokiaľ niekoho zaujíma, na čo sú tie mrežové konštrukcie, tak sú to hmotnostné ekvivalenty rakiet, krátka simuluje len hmotnosť rakety, "dlhá" hmotnosť aj rozloženie hmoty (ťažisko)

To čo je na hornom obrázku sa mi nepozdáva ako hmotnostný ekvivalent rakety.Odhadujem že tá konštrukcia môže mať cca 20ton.
Hmotnostný ekvivalent rakety by mal byť na tomto obrázku dole(je to na tej fotke aj napísané).To už by mohlo mať približne 100ton(ak by to bolo z hodne hrubostenného železa).

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

Alchymista píše:Dôležitejšie by mohli byť práve tie dva-tri metre zeminy, než kovová schránka - spraviť faradayovu klietku, ktorá by odolala EMI, je celkom umenie a vyžaduje dosť vedomostí. EMI totiž bez problémov prekonáva bežne dostupné ochrany proti blesku - strmosť čela je tak vysoká, že kým bežná "bleskoistka" stihne zareagovať, EMI pretlačí do zariadenia/chráneného systému dostatok energie, aby napáchala škody

Přesně popsáno! Důležité je si uvědomit co ta zkratka znamená - Elektro Magnetický Impuls, v tom je skryto jeho kouzlo. Nestačí totiž běžné elektrostatické krytí, nebo přepěťové ochrany na napájení zařízení. Musí to být velmi kvalitní krytí elektromagnetické - proto ty ferromagnetické materiály. Hlavní destrukčním faktorem je totiž efekt elektromagnetické indukce v silném elektromagnetickém poli vyvolaném při explozi - a s tím spojené proudové přetížení obvodů nejen v oblasti napájení zařízení. Veškeré delší vodiče a indukční prvky v zařízení jej spolehlivě zničí a klasická Faradayova klec to nijak neovlivní, ta chrání pouze před elektrostatickou složkou pole. Stejný problém je nutno řešit v kosmu - ochrana elektroniky před účinky slunečních erupcí, které vyvolávají stejný efekt

Krátka reportáž z komplexu Okno v Tadžikistane, slúžiaceho na optické pozorovanie vesmírnych objektov:

Video zo série Военная приемка, tentokrát o systémoch na sledovanie kozmických objektov a o systéme včasného varovania.

Systém Okno na sledovanie objektov na obežnej dráhe (2:10, 33:44), velín 821. centra prieskumu vesmírnej situácie (Noginsk) (6:53, 8:40), radar Voronež-DM v Barnaule (77Ja6DM, v.ú. 84686) (16:23, 17:41), vrátane záberov interiéru (18:07, 20:40, 22:15), radar Voronež-DM(77Ja6DM) v posádke Pionerskij v Kaliningradskej oblasti (v.ú. 42988) (27:40), zahorizontálny radar Kontejner (29B6) v posádke Kovylkino, Mordivnsko (590. rádiotechnický uzol, v.ú. 84680) (26:25), prieskumný (optický+radarový) systém Krona v Karačajevo-Čerskesku( rádiotechnický uzol sledovania kozmického priestoru, v.ú. 20096).

Zaujímavé je aj informácia (19:50) že vybavenie radaru Voronež je "kontajnerizované" - tj. jednotlivé prístrojové bloky sú umiestnené v rámci konštrukcie v samostatných kontajneroch. To umožňuje jednak vyššiu spoľahlivosť pri výrobe (tá prebieha v "laboratórnych" podmienkach u výrobcu), rýchlejšiu montáž (kontajner sa umiestni na pozíciu a "zapne do siete", v podstate "plug & play", a takisto jednoduchú modernizáciu (stačí vymeniť konkrétny kontajner).

Ukážu aj "kozmický kanón" R-23M Karteč (7:44) či radarové skúšky s modelmi zahraničných rakiet (30:15).

Ta konstrukce systému do kontejneru je budoucnosti. Ad. 1 nedá se to rozlišit od speciálních konstrukci třeba při transportu
Ad. 2 Lze to umístit kdekoliv bez identifikace.
Ad3 Naladuju to například na vzletovou palubu vrulnikoveho nosiče a udělám z něho nosič čehokoliv. Treba torped, či protileteckeho systemu nebo protivzdusneho.
Nevýhoda, každý kamion nebo kontejnerová loď bude cílem.
Výhoda, budou jich tisíce.

Nie som si úplne istý či v tomto prípade sú to klasické ISO kontajnery.