Vojenské družice

[petrp]

---

...Doba oběhu zpravodajských družic (asi všichni budou souhlasit, že JV UA je pod drobnohledem ze všech stran) je menší než čas potřebný k odklízení jakékoliv teoreticky zničené velké kolony ...

+- 90 minut, oběžný čas družice LEO (nízká orbita)... http://celestrak.com/

vlákno vzniklo oddělením od vlákna Ruská a ukrajinská vojenská strategie a taktika. Skelet

[Beda]

---

...Doba oběhu zpravodajských družic (asi všichni budou souhlasit, že JV UA je pod drobnohledem ze všech stran) je menší než čas potřebný k odklízení jakékoliv teoreticky zničené velké kolony ...

+- 90 minut, oběžný čas družice LEO (nízká orbita)... http://celestrak.com/

Ta druzice ma nejaky sklon obezne drahy kdy krizi rovnik

Sklon dráhy



Oběžná dráha elipsy leží v rovině, známé jako orbitální rovině. Orbitální rovina vždy prochází středu Země, ale může být nakloněn libovolném úhlu vzhledem k rovníku. Sklon je úhel mezi orbitální rovině a rovníkové rovině. Podle konvence, sklon je číslo mezi 0 a 180 stupňů.

Některé slovní zásoby: Dráhy se sklonem blízko 0 ° se nazývají rovníkové oběžné dráhy (protože satelit zůstává téměř na rovníku). Oběžné dráhy se sklonem 90 stupňů, v blízkosti se nazývají polární (protože satelit prochází přes severní a jižní póly).

Takhle potom vypadaji drahy druzice
http://www.amsat.org/amsat-new/tools/pr ... lite=AO-07
tady je na prikladu druzice AO-07 videt o kolik se kazdy oblet lisi.
Aby to trochu vylepsili, tak maji tech druzic vic, muze mit drahu casove posunutou, treba mezi obehy jedne druzice.

Zalezi na sklonu drahy druzice k rovniku, o kolik stupnu se to krizeni pri kazdem obletu posunuje. Ten sklon maji druzice ruzny.

[Alchymista]

---

pertp -
Čas 80-90 minút platí len pre pozíciu na rovníku a rovníkovú nízku obežnú dráhu.
Inak sa mýliš - je to 12-18-24 hodín (až niekoľko dní), Zemeguľa sa totiž otáča, napodiv. A oblasť Ruska je dosť na severe, takže družica musí lietať na dráhe s vysokým sklonom, ktorá ju nad rovnakú miesto privedie až po niekoľkých obletoch, keď sa Zem otočí do vodnej polohy - v princípe lietajú tieto družice na polárnych heliosynchronnych dráhach, takže za 24 hodín majú práve dva prelety nad "záujmovou oblasťou" - jeden vo dne, druhý v noci.

[kenavf]

---

pertp -
Čas 80-90 minút platí len pre pozíciu na rovníku a rovníkovú nízku obežnú dráhu.
Inak sa mýliš - je to 12-18-24 hodín (až niekoľko dní), Zemeguľa sa totiž otáča, napodiv. A oblasť Ruska je dosť na severe, takže družica musí lietať na dráhe s vysokým sklonom, ktorá ju nad rovnakú miesto privedie až po niekoľkých obletoch, keď sa Zem otočí do vodnej polohy - v princípe lietajú tieto družice na polárnych heliosynchronnych dráhach, takže za 24 hodín majú práve dva prelety nad "záujmovou oblasťou" - jeden vo dne, druhý v noci.

To platí.
Z toho dôvodu je tých družíc viacej aby sa intervaly preletov družíc nad požadovanou oblasťou skrátili.Neviem či náhodou niesú na týchto družiciach namontované aj objektívy,ktoré sa dajú smerovať,aby sa zlepšilo využitie družice pre možnosť sledovania daného územia(družca potom nemusí byť priamo nad daným miestom).

[gogo]

---

Proč řešíte satelity, když dnes existují UCAV systémy. Myslíte že je tam USA a RF nepoužilo?

[Beda]

---

pertp -
Čas 80-90 minút platí len pre pozíciu na rovníku a rovníkovú nízku obežnú dráhu.
Inak sa mýliš - je to 12-18-24 hodín (až niekoľko dní), Zemeguľa sa totiž otáča, napodiv. A oblasť Ruska je dosť na severe, takže družica musí lietať na dráhe s vysokým sklonom, ktorá ju nad rovnakú miesto privedie až po niekoľkých obletoch, keď sa Zem otočí do vodnej polohy - v princípe lietajú tieto družice na polárnych heliosynchronnych dráhach, takže za 24 hodín majú práve dva prelety nad "záujmovou oblasťou" - jeden vo dne, druhý v noci.

To platí.
Z toho dôvodu je tých družíc viacej aby sa intervaly preletov družíc nad požadovanou oblasťou skrátili.Neviem či náhodou niesú na týchto družiciach namontované aj objektívy,ktoré sa dajú smerovať,aby sa zlepšilo využitie družice pre možnosť sledovania daného územia(družca potom nemusí byť priamo nad daným miestom).

Pokud by to bylo focene zesikma, tak by to bylo z vetsi dalky a take prunik smogem by byl delsi a to by se na ostrosti take podepsalo. Podivej pri modre obloze pres cerne sklo na slunicko a uvidis jakou ma okolo sebe bilou svatozar, smog.
Ono tech satelitu bude par kousku, na fotografovani

http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail ... odpovedet/

Pokud to tak bylo, tak je to nebezpecna hra. Cina si sama sestrelila nefunkcni druzici a z ni je potom tisice ulomku, smeti. Tak kdyz si zacnou sestrelovat druzice, bude hromada smeti a druzice budou kapat. JPP rikala ze jak se zacalo s raketoplanama, tak si do vojenskych druzic davaji naloze a tak by to sebou vzalo i ten raketoplan kdyz by ji nekdo chtel ukrast, poskodit.....

[Beda]

---

Proč řešíte satelity, když dnes existují UCAV systémy. Myslíte že je tam USA a RF nepoužilo?

Urcite pouzivaji, ale ten by pres rusko nepreletel. Nedal by tolika prace jako U2. Druzici to nemuze nahradit, jako nad bojistem druzice nenahradi UCAV a podobne stroje. Vsechno ma sve pouziti.

[Beda]

---

4910 2013-001A Kosmos 2482
2013-001B Kosmos 2483
2013-001C Kosmos 2484

jsou to spojovaci druzice a jsou tri s posunutyma obehama a tak je ta vyuzitelnost pro spojeni castejsi

http://prehled-druzic.blogspot.cz/2013/ ... l#2013001A

To radiove komunikacni okno je max okolo 15 minut, teda moznost komunikace a dosah nekolik tisic km.

Ty druzice na foceni jsou tezsi, tak jich take tolika nebude. 1 kg druzice muze byt cena nekolika kg zlata.
Zkuste tam takovou druzici najit a podivat se co umi, kolik vazi a zivotnost.

Tak jsem nasel
http://prehled-druzic.blogspot.cz/2013/ ... l#2013043A
USA 245 USA
NROL-65 (National Reconnaissance Office - Launch 65) Vojenská fotoprůzkumná družice.
Družici zřejmě typu KH-11 pro NRO (National Reconnaissance Office) postavila firma Lockheed Martin.
Družice o přibližné hmotnosti 19 000 kg má přibližně tvar válce o celkové délce asi 19 m.
Družice nese optické zařízení s dalekohledem o průměru 240 cm s teoretickým rozlišením 15 cm (na dráze zřejmě nahradí družici USA-186 - 2005-042A, 28888). Parametry dráhy:
2013-08-28.76 97.80° 97.12 min 251 - 991 km odhadované parametry

Vaha 19 tun, tech nahore moc nebude. Na wikipedii pisou ze cena jedne druzice stoji jako je cena letadlovky Nimitz. Tak je jasne ze jich plne nebe nebude.
http://en.wikipedia.org/wiki/KH-11_Kennan

[kenavf]

---

.... Pokud by to bylo focene zesikma, tak by to bylo z vetsi dalky a take prunik smogem by byl delsi a to by se na ostrosti take podepsalo. Podivej pri modre obloze pres cerne sklo na slunicko a uvidis jakou ma okolo sebe bilou svatozar, smog...

Jane's Defence Weekly indicates that the secondary mirror in the Cassegrain reflecting telescope system could be moved, allowing images to be taken from angles unusual for a satellite.

http://en.wikipedia.org/wiki/KH-11_Kennan

"Podľa Jane agentúry sa môže sekundárne zrkadlo pohybovať a tak umožní fotografovanie z neobvyklých uhlov"....(samozrejme všetko má svoje medze,holywoodske čítanie špz na autách beriem s rezervou)

[Alchymista]

---

Niekde sa uvádza, že "využiteľný priestor" pokrýva pás široký maximálne okolo 1000km z výšky ~300km, pričom na okrajoch pásu už klesá rozlíšenie v lepšom prípade o viac ako jeden rád (zhruba päť krát kvôli veľkej vzdialnosti, zvyšok kvôli dlhej dráhe v atmosfére).

[petrp]

---

pertp - Čas 80-90 minút platí len pre pozíciu na rovníku a rovníkovú nízku obežnú dráhu. Inak sa mýliš - je to 12-18-24 hodín (až niekoľko dní), Zemeguľa sa totiž otáča, napodiv.

Ono je to trochu jinak. Nezáleží na tom, kde jsi, ale jaká je oběžná dráha. Pro LEO a kruhovou oběžnou dráhu to platí nejen pro rovník a průmět dráhy na povrchu je sinusoida. Pro HEO, kde může být oběžná dráha elipsa, to už je samosebou jiná, průmět dráhy na zemském povrchu je pak značně komlikovaný a družice může být "nad obzorem" i několik dní. Více je v přiloženém dokumentu, od strany 9...
http://www.amsat.org/wordpress/wp-content/uploads/2013/06/Intro_sats.pdf
a nebo tady:
http://www.kosmonautix.cz/2013/02/maly-pruvodce-po-obeznych-drahach/
Jinak, "pár" spojení jsem už přes družice za ty léta udělal

[Alchymista]

---

Záleží na oboch veciach - na pozícii zaujmového objektu, i na parametroch obežnej dráhe - a paramtre dráhy sa musia prispôsobiť schopnostiam palubnej aparatúry. Takže vojenské fotoprieskumné družice lietajú na relatívne nízkych polárnych dráhach a tie ich privedú do záujmovej oblasti v časových intervaloch, ktoré som uviedol.

Dráhy typu Molnija sú zaujímavé, ale pre pozorovanie zemského povrchu s vysokým rozlíšením celkom nevhodné - družica je nad záujmovým územím síce celkom dlho, ale vtedy je i veľmi ďaleko - ďalej než je vzdialenosť geosynchrónnej dráhy. Hodí sa na spojovacie účely vo vysokých zemepisných šírkach, kde je geostacionárna pozícia príliš nízko nad miestnym horizontom. Používajú ju i družice včasnej výstrahy, kde nie je vysoké rozlíšenie potrebné.

[Alchymista]

---

http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail ... odpovedet/
Pokud to tak bylo, tak je to nebezpecna hra.

Ten článok je dosť zavádzajúci - trochu viac ako len trochu do bludu.
10. februára 2009 okolo 4:55 UTC sa nad poloostrovom Tajmír zrazili družica Iridium 33 s družicou Kosmos 2251 typu Strela 2M, čož je vojenská spojovacia družica. Kosmos 2251 bol vypustený v roku 1993 a od roku 1995 bol nefunkčný. Plánovaná životnosť družíc Strela-2M /11F626 / "Forpost" bola pol roka, družice letali na "100 minutových" dráhach vo výškach 700-900km s vysokým sklonom 70-80°.
Iridium 33 zaznamenala posledné aktívne zmeny dráhy v období 2001-2003, potom už len klesala.
Kosmos 2251 zaznamenala posledná aktívne zmeny v roku 1993, potom len klesala - a vôbec nemala systém aktívnej korekcie dráhy, podľa niektorých zdrojov ani systém dlhodobej aktívnej stabilizácie a orientácie (družic zrejme mala byť stabilizovaná gradientom gravitačného poľa)

---

Táto udalosť sa vyskytuje v podobe vtipu aj v hre S.T.A.L.K.E.R.

[Beda]

---

To Molnia je podle ruskych komunikacnich druzicich. Ma to sisatou drahu a ta velka vyska se pouzivala hlavne k prenosum TV z evroske casti Ruska na dalny vychod. Vazila 1000 kg a tak to jiste vyuzivali i vojaci.
S ohledem na polohu SSSR létaly Molnija 1 s periodou 12 hodin se sklonem 62 – 65 stupňů k rovníku. Jejich eliptická dráha vedla ve výšce 400 až 40 000 km. Tak je to urceno hlavne na radiokomunikaci a v SSSR hlavne na prenos TV signalu na velke vzdalenosti. Na zemi to melo prijimaci stanice a dal se to sirilo pres TV vysilace jak zname u nas. Slo to pres hodne casovych pasem, tak se asi hodne vysilalo ze zaznamu.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Molnija_%28dru%C5%BEice%29
http://czech.ruvr.ru/2013_10_02/1-ledna ... e-Molnija/
http://mek.kosmo.cz/druzice/rusko/molnija/molnija.htm
Nekde pisou..druzice dvojiho urceni, bez blizsiho popisu.
Prevaznou cast obletu jsou nad severni casti zemekoule
http://www.lib.cas.cz/space.40/1975/029A.HTM tady je popis
Je součástí systému ORBITA a slouží především pro vnitrostátní distribuci televizního signálu i pro potřeby mezinárodní organizace Intersputnik. Je využívána též jako technický prostředek horké linky mezi Kremlem a Bílým domem. Částečně je využívána i pro vojenské spoje.

Druzice na takove draze si postavili radioamateri, OSCAR AO-10 a AO-13, meli sirku pasma 150kHz a tak tam vedle sebe telegrafem a fone pracovala rada stanic a vzajemne se nerusili.
http://www.om3ktr.sk/druzice/ao10.html
Linear Transponders: Inverting (CW, SSB)
Mode B Uplink: 435.030 - 435.180 MHz LSB
Mode B Downlink: 145.825 - 145.975 MHz USB
Features:
Molniya Orbit - Long Communications Time
Mela jen 90 kg oproti ruske 1000 kg.

Zajimave bylo take vyuzivani druzic pro digitalni komunikaci Packet radio v dobe kdyz nebyl internet. Tady jsem odeslal zpravu ze sve BBS po radiu pro stanici na jinem kontinentu, zadal jeji volaci znacku, odeslo to do centra pro evropu ve Vidni, kdyz druzice byla v dosahu, tak tam nasypala zpravy a ta to zase na prislusnym kontinentem odeslala na zem a te stanici to doslo do jeji BBS
http://sk.wikipedia.org/wiki/Packet_radio
Pisu to proto, ze tady je ta kominikace pomoci druzic znama, vi se jak to funguje, co je k tomu potreba. Tak vojaci to maji jiste vymakanejsi, pouzivaji vyssi frekvence, tak je prenosova rychlost vetsi. Ty Packet BBS nektere funguji dal, ale je to uz linkovane pres internet, tak se ta sit radiovych linek hodne omezila. Ted to hlavne prenasi udaje APRS
http://aprs.cz/
to zanasi do mapy pozici stanic vysilanych na kmitoctu 144,800 MHz, v aute je stanice sprazena s GPS a vysila pozici, ta se siri dal po OK a evrope.

Podobny system pouzivaji ted na dopravnich kontejnerech, aby to davalo jejich polohu a hlasilo otevreni...Maji to dal vymakane, kdyz je na vlaku vic kontejneru, tak si komunikuji mezi sebou a s druzici jen jeden z nich ktery ale predava udaje i tech ostatnich...
http://www.esa.int/cze/ESA_in_your_coun ... oci_druzic
a tim stoji pojistovny.
Tak jiste neni problem neco magnetem pricvaknout na vojensky transport pricvaknout, prijede to na dostrel, da to presne souradnice, namirim a bum.

[Beda]

---

http://www.matrix-2001.cz/clanek-detail ... odpovedet/
Pokud to tak bylo, tak je to nebezpecna hra.

Ten článok je dosť zavádzajúci - trochu viac ako len trochu do bludu.
10. februára 2009 okolo 4:55 UTC sa nad poloostrovom Tajmír zrazili družica Iridium 33 s družicou Kosmos 2251 typu Strela 2M, čož je vojenská spojovacia družica. Kosmos 2251 bol vypustený v roku 1993 a od roku 1995 bol nefunkčný. Plánovaná životnosť družíc Strela-2M /11F626 / "Forpost" bola pol roka, družice letali na "100 minutových" dráhach vo výškach 700-900km s vysokým sklonom 70-80°.
Iridium 33 zaznamenala posledné aktívne zmeny dráhy v období 2001-2003, potom už len klesala.
Kosmos 2251 zaznamenala posledná aktívne zmeny v roku 1993, potom len klesala - a vôbec nemala systém aktívnej korekcie dráhy, podľa niektorých zdrojov ani systém dlhodobej aktívnej stabilizácie a orientácie (družic zrejme mala byť stabilizovaná gradientom gravitačného poľa)


http://czech.ruvr.ru/2009/03/14/77407/
popis co se stalo. Podle rusu ji meli amici jako zivou, ovladatelnou druzici uhnout.

Podle
http://en.wikipedia.org/wiki/2009_satellite_collision
byla ruska druzice mimo ovladani, Iridium byla ziva a bude nehrazena jinou.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kosmos_2251
fungovala 2 roky.
http://www.lib.cas.cz/space.40/1993/I036A.HTM
planovana zivotnost...neomezena

http://www.learned.cz/userfiles/pdf/pre ... k_0509.pdf

Asi to umyslene nebylo, vznikla hromada smeti co bude letat i stovky let. Uz nekde bylo ze se troskam musela vyhnout i ISS. To by byla draha sranda.

[Alchymista]

---

Podle rusu ji meli amici jako zivou, ovladatelnou druzici uhnout.

Aj družica Iridium bola v tom čase už po svojej plánovanej životnosti, ktorá bola 5 rokov, neskôr bola predĺžená až na 10 rokov, ale Iridium 33 bolo na obežnej dráhe od roku 1997. Je otazka, či Iridium ešte malo palivo na aktívny manéver. Že je družica "živá", aktívna a plniaca svoju úlohu ešte neznamená, že môže manévrovať, aktívne meniť svoju dráhu.

Tiež pojem "životnosť" je u družíc trochu nejasný - používa sa jednak v zmysle "plánovaná životnosť", teda predpokladaný čas aktívnej činnosti družice do vyčerpania zásob paliva, do dosiahnutia plánovaných cieľov alebo do pravdepodobnej poruchy palebných zariadení a je typicky mesiace až roky, ale používa sa tiež v zmysle "životnosť na plánovanej dráhe" a potom vyjadruje životnosť objektu na danej dráhe, bez ohľadu na to či je družica funkčná alebo nie - v podstate hovorí o tom, po akom čase klesne daný objekt do atmosféry - a môže byť mesiace, roky, i tisícročia.

Čiže - američania mali aktívnou družicou uhnúť - taká je proste zaužívaná prax, pred "mrtvou" družicou, kozmickým smetím, musí uhýbať "živá" družica. Ak môže...

[petrp]

---

Díky za oddělení vlákna, dobrý nápad...

[Beda]

---

Podle rusu ji meli amici jako zivou, ovladatelnou druzici uhnout.

Aj družica Iridium bola v tom čase už po svojej plánovanej životnosti, ktorá bola 5 rokov, neskôr bola predĺžená až na 10 rokov, ale Iridium 33 bolo na obežnej dráhe od roku 1997. Je otazka, či Iridium ešte malo palivo na aktívny manéver. Že je družica "živá", aktívna a plniaca svoju úlohu ešte neznamená, že môže manévrovať, aktívne meniť svoju dráhu.

Tiež pojem "životnosť" je u družíc trochu nejasný - používa sa jednak v zmysle "plánovaná životnosť", teda predpokladaný čas aktívnej činnosti družice do vyčerpania zásob paliva, do dosiahnutia plánovaných cieľov alebo do pravdepodobnej poruchy palebných zariadení a je typicky mesiace až roky, ale používa sa tiež v zmysle "životnosť na plánovanej dráhe" a potom vyjadruje životnosť objektu na danej dráhe, bez ohľadu na to či je družica funkčná alebo nie - v podstate hovorí o tom, po akom čase klesne daný objekt do atmosféry - a môže byť mesiace, roky, i tisícročia.

Čiže - američania mali aktívnou družicou uhnúť - taká je proste zaužívaná prax, pred "mrtvou" družicou, kozmickým smetím, musí uhýbať "živá" družica. Ak môže...

Nekde se psalo ze na nizkych drahach by se meli vlastnici postarat o stazeni druzice a stacionerni uklidit na parkovaci drahy.
Jsou tu ale mise, které bychom bez raketoplánu uskutečnily jen velmi nesnadno – například oprava Hubbla, zachycení družic na oběžné dráze, stavba ISS…
http://www.epublishing.cz/tajemstvi-ves ... aketoplanu

[Alchymista]

---

Na nízkych dráhach na to drvivá väčšina štátov doslova "prdí", dokonca aj v rámci civilných a vedeckých programov. Hrešia no to, že väčšina družíc pod 500km zaniká behom jedného-dvoch desaťročí. Vyššie dráhy - 500-1500km sú obsadené relatívne málo a potom je prázdno až do výšok >20 000km (cca 12 hodinová orbita), kde lietajú navigačné družice.
Tlačenica je ale na geostacionárnej dráhe, ktorá je dosť prepchatá - tam sa odpratávanie vyslúžilých družíc na "pohrebnú orbitu" GEO +300 až +500km praktizuje pravidelne už minimálne desaťročie. Presná hodnota perigea pohrebnej orbity sa počíta z rozmerov a hmotnosti družice - http://en.wikipedia.org/wiki/Graveyard_orbit , minimálna hodnota je GEO+235km, americký predpis udáva požiadavku GEO+300km.

Pre riadený deorbit sa obvykle využíva ako cieľová plocha tzv. "cintorín kozmických lodí" ("Кладбище космических кораблей", "Spacecraft cemetery"), priestor v Tichom oceáne asi 3900km juhovýchodne od Nového Zélandu / Wellingtonu, kam bol nasmerovaný aj Mir, prakticky všetky Progressy, a tiež európske ATV (Jules Verne...) a japonské HTV. Priestor využívajú ako cieľovú plochu pre riadený deorbit viacmenej všetky štáty - nevedú tadiaľ žiadne letecké ani lodné trasy a dráhy zostupu nevedú ponad žiadne ostrovy... takže kozmickým agentúram odpadá množstvo byrokracie a papierovania s ohrozenými priestormi. V minulosti sa už objavil aj návrh, aby bol tento priestor vyhlásený za "cintorín kozmických lodí" oficiálne, s trvalým režimom "ohrozenia".
Niekde v okolí je tam i cieľová plocha, ktorú využívali sovieti pri skúšobných streľbách svojich balistických rakiet na maximálnu diaľku.

[kenavf]

---

...- tam sa odpratávanie vyslúžilých družíc na "pohrebnú orbitu" GEO +300 až +500km praktizuje pravidelne už minimálne desaťročie. Presná hodnota perigea pohrebnej orbity sa počíta z rozmerov a hmotnosti družice - http://en.wikipedia.org/wiki/Graveyard_orbit , minimálna hodnota je GEO+235km, americký predpis udáva požiadavku GEO+300km..

Umiestňovanie na GEO+235 atď.. aký to má význam,koľko rokov tam tá mŕtva družica vydrží?Nieje to len posúvanie problému na ďaľšie generácie?Myslím že by mal byť daná podmienka pre každú družicu aby ku koncu svojej životnosti bola schopná nasmerovať sa do toho Tichého oceánu.