Víceméně to napsal Flader, jen to nerozvedl. Vlákno budeš ohýbat, dokud nepřijdeš o signál/nenastane zkreslení. Stačí si jen uvědomit, proč se to stane? Protože máme zákon lomu světla a ten říká, jak se světlo chová při průchodu mezi dvěmi prostředími. Tím jak se vlákno ohývá začne světlo na stěnu dopadat pod úhlem, který způsobí, že bude procházet i mimo vlákno a nebude se odrážet zpět. To se potom dá zachytit a je to jediný způsob, jak odposlechnout to, co jde kabelem. Tím ale, že se část světelného paprsku vyzáří to ovšem detekuje i obsluha a minimálně to bude považovat za poruchu (ohnutí/přerušení kabelu) a vyrazí to spravit.
V zásadě máš 2 možnosti: a) do kabelu propašuješ vlastní repeater (zařízení, co dostane signál na jedné straně a předává ho dále) a v něm vlastní odbočku. Složité jak ho tam dostat, díky výpadku v době instalace, ale pokud se to podaří udělat už to pak nápadné není (obdobných repeaterů bude na té lince více). b) Asi by se dalo žonglovat s tím ohnutým kabelem, pokud to vlákno ohnu s nějaký rozumným poloměrem bude část energie vyzařovat v tom ohybu. V praxi jsem to viděl při testování optiky (s použitím viditelného světla). Na výstupu byl stále signál byť slabší a současně ta ohnutá část zářila. Ale fakt netuším jestli se dá najít kompromis, kdy dostaneš dost silný signál z toho zářícího vlákna a současně zbývající signál, co jde dál, bude dost silný, aby nevzbudil podezření. Navíc opět se k tomu kabelu musíš fyzicky dostat.
Před lety jsem o tomhle přijal nějáké informace a hovořil se tehdy o několika metodách, ohýbání kabelu byla vskutku nejprimitivnější z nich.
Co jsem teď letmo kouknul třeba sem (EN). Je jich tam nyní pět (a rozhodně to nebudou všechny) a některé z nich jsou těžko (pokud vůbec) zjistitelné. A to jsou to informace z čistě "civilních" zdrojů.
Nemyslím, že by k tomu bylo třeba cokoliv dodávat.
If you're going through hell, keep going. -- Winston Churchill
Trump si teraz môže vybrať, či aj proti Indii spustí sankcie a ohrozí tak jednak vzťahy s významným strategickým spojencom USA a hlavne veľmi sľubne sa rozvíjajúcu obrannú spoluprácu (ono sa to nezdá, ale v niektorých minulých rokoch import voj. techniky z USA dokonca prekročil import z Ruska).
- na obrázku v článku "Prezentace 40N6" je použitá fotka 48N6
- čo by zodpovedalo, že doteraz všetky známe info o 40N6 hovorili že má byť dlhšia a ťažšia ako rodina 48N6
- 9M96/9M96M (9M96E/E2 sú asi naozaj exportné označenia) boli doteraz vždy uvádzané ako 4 namiesto jednej väčšej rakety, že? Nie tri ako je v článku.
- 9M96/M ešte nikto, nikdy nevidel v zostave S-400. čo keď je dôvod tento? 9M96 potrebujú X-band datalink pre navádzanie, je možné, že ani jeden z radarov v zostave S-400 to skrátka nevie?
arten píše:Pluk má dva oddiely/diviziony po 8 OZ, že?
Pluk S-300 mohol operovať s max. 6 oddielmi, každý z nich mohol mať až po 12 OZ ak sa nemýlim. Nie je dôvod aby u S-400 boli tieto maximálne počty menšie, skôr naopak.
V Rusku je štandardom pluk = 2x8 OZ, ale počty oddielov sú aj štyri (Kaliningrad) resp. tri (Elektrostaľ, Krym, Kamčatka, Prímorie), počet OZ v oddieli može byť až 12 ks (Poljarnyj resp. Nová Zem). Tiež je štandardnou súčasťou pluku oddiel so 6 OZ systému Pancir, plus v niektorých prípadoch sa vyskytuje aj oddiel so starším typom (S-300PM) resp. úplne iným (S-300V).
Takže čo a koľko Indovia vlastne kúpia, je otázne.
Hneď v úvode ma " jediné možné vysvětlení" prípony "E" v indexe 40N6E ako vývojovej záležitosti presvedčilo, že autor nemá veľkú znalosť témy o ktorej píše.
arten píše:- na obrázku v článku "Prezentace 40N6" je použitá fotka 48N6
Ktorá, kde? Asi som slepý.
arten píše:- čo by zodpovedalo, že doteraz všetky známe info o 40N6 hovorili že má byť dlhšia a ťažšia ako rodina 48N6
Tu veľmi opatrne, neexistujú zatiaľ overené informácie ani v jednom smere, pokiaľ viem.
arten píše:- 9M96/M ešte nikto, nikdy nevidel v zostave S-400. čo keď je dôvod tento? 9M96 potrebujú X-band datalink pre navádzanie, je možné, že ani jeden z radarov v zostave S-400 to skrátka nevie?
No, dôvodov môže byť aj že VKS rakety 9M96 nechce, resp. nie u kompletov S-400. Alebo že ich proste zatiaľ neprezentujú ale u jednotiek sú(to je ale málo pravdepodobné). Že by to 92N6 (to je navádzací radar v systéme S-400, ktorý iný by to mal byť?) nevedel? Možné to síce je, ale kedže evidentne radar čo s raketami 9M96 spolupracovať dokáže Rusko má (50N6 so systému S-350), tak by to skôr ukazovalo na ten prvý dôvod (VKS ich nechce, kedže technologicky to evidentne vedia).
Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.
foto: táto: Foto: "Prezentace 40N6; větší foto / archív autora" v článku 3 obrázok zhora. Je to isto 48N6 - pamätám si, že takto bola presne táto prezentácia rozoberaná na ruských fórach.
Čo sa týka jej veľkosti, aj tu keď sme debatovali o nej, tak všetky zdroje, schémy, čo tu boli to tvrdili. Nejaké som tu dal sám, pozriem, doplním. Ono logicky - ak sa im podarilo modernými technológiami zdvihnúť dostrel 48N6 zo 150 na 200 a potom na 250 (o 66%), ešte to znie uveriteľne. Ale rovnako veľkú raketu na 400?? (o 166%??)
"No, dôvodov môže byť aj že VKS rakety 9M96 nechce, resp. nie u kompletov S-400. " Naopak, chce ju a chce ju veľmi. 1. Prezentovali to už v r. 2003, vystavovali už neviem ako dlho (rovnaku fotku čo je v tom članku som tu vkladal ja pred nejakymi 8mimi rokmi) 2. Zase - logicky - je úplne zbytočné používať na všetky ciele veľké drahé strely. A oveľa jednoduchšie ako zaradzovať do zostavy celý nový systém (S-350) je predsa - len zaradiť nové strely (logistika, atď.), navyše "quadropackované"
Navádzací systém - no to je práve tá možná príčina. Lebo, keď ohlasovali S-400 tak ohlasovali aj "multifunkčný univerzálny radar" (asi AESA) - ktorý mal nahradiť v zostave viacero súčasných - ale ten evidentne zavedený nebol. Ďalej - 9M96 má úplne iný typ navedenia ako "veľké" strely - je datalink a spôsob prenosu "mid-course correction" rovnaký u rodiny veľkých striel a 9M96? Čo keď nie? Ďalej - pred nejakou dobou som sa hrabal v radaroch a narazil som na zaujímavú info - aj keď sa štandardne pri 92n6 Grave Stone uvádza, že pracuje v pásme X, narazil som aj na info že pracuje - v pásme C.
Takže ak hľadám dôvody prečo 9M96 nie je stále v zostavách, napadá ma len tento problém.
arten píše:táto: Foto: "Prezentace 40N6; větší foto / archív autora" v článku 3 obrázok zhora. Je to isto 48N6 - pamätám si, že takto bola presne táto prezentácia rozoberaná na ruských fórach.
OK.
arten píše:Ono logicky - ak sa im podarilo modernými technológiami zdvihnúť dostrel 48N6 zo 150 na 200 a potom na 250 (o 66%), ešte to znie uveriteľne. Ale rovnako veľkú raketu na 400?? (o 166%??)
Nehovorím, že je to najpresnejšia analógia, ale porovnaj dolet Ch-55 (2 500 km v pôvodnej verzii a 3 000 km vo verzii Ch-55SM s väčšou zásobou paliva) a Ch-101 (udávaný 4 800, 5000 či 5 500 km)
arten píše:Naopak, chce ju a chce ju veľmi. ...
Áno, logiku to pochopiteľne má.
arten píše:Navádzací systém - no to je práve tá možná príčina. ...
Nemyslím si - radar schopný pracovať s raketami 9M96 (navádzať ich) preukázateľne existuje - 50N6, som vyššie. S-400 tento konkrétny typ nemá. Či to navádzací radar 92N6 systému S-400 dokáže tiež neviem, ale nie je dôvod aby to nevedel - výrobca oboch je rovnaký. Resp. ak by nevedel, prečo by S-400 nepoužíval upravený 50N6? Preto si myslím, že "neviditeľnosť" striel 9M96 u plukov S-400 je daná niečím iným, než (ne)schopnosťami navádzacieho radaru 92N6. Jeden radar ako náhrada viacerých je podľa mňa nezmysel - prehľadový a navádzací radar by mali byť aj fyzicky oddelené (aby sa nedali naraz zničiť). U S-400 išli práve opačným smerom a prehľadový radar (96L6) je ešte extra aj na úrovni oddiel - u S-300 bol len na úrovni pluk.
Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.
arten píše:Ono logicky - ak sa im podarilo modernými technológiami zdvihnúť dostrel 48N6 zo 150 na 200 a potom na 250 (o 66%), ešte to znie uveriteľne. Ale rovnako veľkú raketu na 400?? (o 166%??)
Nehovorím, že je to najpresnejšia analógia, ale porovnaj dolet Ch-55 (2 500 km v pôvodnej verzii a 3 000 km vo verzii Ch-55SM s väčšou zásobou paliva) a Ch-101 (udávaný 4 800, 5000 či 5 500 km)
No lenže Kent má podľa Rusletu hmotnosť 1 250 kg/1 700 kg a 101ka 2 200 - 2 400 kg ( A dĺžku 6,04 m vs. 7,45 m, priemer tela: 514 mm vs. 750 mm)
Julesak píše:
arten píše:Navádzací systém - no to je práve tá možná príčina. ...
Nemyslím si - radar schopný pracovať s raketami 9M96 (navádzať ich) preukázateľne existuje - 50N6, som vyššie. S-400 tento konkrétny typ nemá. Či to navádzací radar 92N6 systému S-400 dokáže tiež neviem, ale nie je dôvod aby to nevedel - výrobca oboch je rovnaký. Resp. ak by nevedel, prečo by S-400 nepoužíval upravený 50N6? Preto si myslím, že "neviditeľnosť" striel 9M96 u plukov S-400 je daná niečím iným, než (ne)schopnosťami navádzacieho radaru 92N6. Jeden radar ako náhrada viacerých je podľa mňa nezmysel - prehľadový a navádzací radar by mali byť aj fyzicky oddelené (aby sa nedali naraz zničiť). U S-400 išli práve opačným smerom a prehľadový radar (96L6) je ešte extra aj na úrovni oddiel - u S-300 bol len na úrovni pluk.
50N6 je síce od rovnakého výrobcu, ale nemá žiadu väzbu na S-400. S-350 je derivát pre/s J.Kóreou vyvíjaného KM-SAM Chun Koong. 50N6 nemusí byť v jednotkách S-400 jednoducho preto, lebo by to bolo už príliš komplikované - ďalší radar, nekompatibilita s prostriedkami velenia 55K6, resp. 30K6E? A jednoduchšie je počkať na integráciu potrebného datalinku do existujúcich systémov S-400?
V každom prípade, ak sám píšeš:
Julesak píše:Áno, logiku to pochopiteľne má.
tak prečo tam (dnes) 9M96 nie je? A ak:
Julesak píše:"neviditeľnosť" striel 9M96 u plukov S-400 je daná niečím iným
arten píše:No lenže Kent má podľa Rusletu hmotnosť 1 250 kg/1 700 kg a 101ka 2 200 - 2 400 kg ( A dĺžku 6,04 m vs. 7,45 m, priemer tela: 514 mm vs. 750 mm)
No veď práve - relatívne veľký nárast hmotnosti oproti dĺžke podľa mňa znamená "lepšie" - rozumej energeticky bohatšie (hustejšie, ťažšie) palivo.
Alebo, aby sme zostali u rakiet PVO - pozri vývoj priamo u rodiny S-300, ako rástol dolet od pôvodných rakiet rodiny 5V55 (47 resp. neskôr 75/90 km podľa verzie), k dnes používaným strelám rodiny 48N6, s doletom udávaným v rozmedzí 150-250 km podľa verzie (250 km pre 48N6DM). A to pri rozmeroch viac - menej zhodných. Ak bol možný nárast z 47 na 200 km (od roku 1970 do roku 1997), prečo by nebol možný nárast z 200 na 400 km (od roku 1997 do roku 2018)?
arten píše:50N6 je síce od rovnakého výrobcu, ale nemá žiadu väzbu na S-400. S-350 je derivát pre/s J.Kóreou vyvíjaného KM-SAM Chun Koong. 50N6 nemusí byť v jednotkách S-400 jednoducho preto, lebo by to bolo už príliš komplikované - ďalší radar, nekompatibilita s prostriedkami velenia 55K6, resp. 30K6E? A jednoduchšie je počkať na integráciu potrebného datalinku do existujúcich systémov S-400?
Jednoducho - ak bol výrobca schopný skonštruovať navádzací radar (50N6) pre rakety (9M96) ktoré sám vyrába, je defaultne vylúčené že by to nevedel - Almaz Antej je "generálny dodávateľ", dodáva rakety aj radary, vlastne systém S-300/350/400 ako celok (od roku 2015 vlastní aj Brjanský automobilový závod, kde sa vyrábajú oi. podvozky pre S-400).
Čo tým príkladom s 50N6 chcem povedať je, že ho nemajú zaradiť ako ďalší typ (nekompatibilita problém nebude - Almaz Antej vyrába veľkú časť ruskej PVO (S-350/400, Buk, Tor...) a uvedené systémy sú jeho dielom prakticky celé vrátane prostriedkov velenia a riadenia, pričom kompatibilita sa vždy uvádza ako cieľ a výhoda, resp. základná podmienka fungovania modernej integrovanej PVO), ale že jeho riešenie nemôže byť problém zaradiť do už existujúceho systému (ktorý s tým mal byť aj tak vyvíjaný od začiatku).
arten píše:tak prečo tam (dnes) 9M96 nie je?
Ale my nevieme, že tam nie je. My si to len myslíme, resp. to tak vyzerá.
arten píše:- tak čím?
Napr. tým že
a) MO RF tie rakety z nejakého dôvodu pre S-400 nenakúpilo resp. len málo (napr. uprednostňujú u S-400 rakety 48N6DM, alebo 9M96 idú prednostne pre námorníctvo - Proj. 20380/385 či 22350 inú rodinu RS pre priestorovú PVO nemajú- aj "kvalitný" článok z AN spomína nejaké problémy s ich výrobou) b) MO RF tie rakety z nejakého dôvodu nechce u S-400 ukázať (napr. chce vyvolať dojem že tam nie sú, pre prípad konfliktu s USA/NATO) c) kombinácia vyššie uvedeného
Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.
Ony mali nedávno nejaké lode v Atlantiku problémy(búrka). Ale stále si neviem predstaviť čo by sa muselo s loďou diať aby sa poškodili rakety v prepravných boxoch a tie boli asi v kontajneroch. Rakety ktoré musia zniesť kymácanie pri jazde na prepravníku v nejakej púšti alebo lesnou cestou cez tajgu. A to nehovorím ani o brutálnych silách pôsobiacich počas štartu a "nasmerovaní" rakety do požadovaného smeru a G-čka pri manévrovaní. To by musel byť snáď len pád kontajneru na palubu lode.
Nikdy never tomu, kto ti vraví komu máš veriť . V danej situácii sa nedivím že klame UA aj opolčenci prípadne Rusko.Ale,mne vadí že klame EU,USA,NATO.
Tak to já si to zas představit dovedu. Za bouře sebou loď zmítá o metry (amplituda) každou sekundu (frekvence). A nadto ne jen v jedné ose. A VELMI dlouhou dobu - i celé dny... V autě (na autě) se bude kymácet tak max. o desítky cm s nižší frekvencí a jen pár desítek sekund, protože když se to hází, tak šofér sundá cihlu z plynu. Ono je rozdíl vézt v kontíku balíky hader, nebo něco tak složitéha a narvaného elektronikou, jako je raketa. A také nelze vyloučit to, co napsal Kenavf - tedy zvržení (pád) kontejnerů. Na Trubce je pár videí jak se to sype např. zde:
a to je jen to úplně první co mi to našlo.
"Dificile est satiram non scribere" Decimus Iunius Iuvenalis "Lidé jako Hitler by nikdy nemohli napáchat tolik zla, nebýt lidí jako Eichmann" S. Wiesenthal "Ranní ptáče dál doskáče, ale pozdní kočka to unavené ptáče večer ráda dočká." Já.
Alfik píše:Tak to já si to zas představit dovedu. Za bouře sebou loď zmítá o metry (amplituda) každou sekundu (frekvence). A nadto ne jen v jedné ose. A VELMI dlouhou dobu - i celé dny....
Raketa a všetko v nej, hardver aj elektronika, je v rakete navrhnutá tak aby vydržala desiatky G počas štartu a letu. Amplitúda aj o metre počas niekoľkých dní nemôže mať také účinky. Plus počas štartu a letu je vystavená veľkým vibráciám, obojsmerné zaťaženie s malou amplitúdou a veľkou frekvenciou(to by museli vyhodiť všetka noteboky s harddiskami čo tá loď viezla ). Napríklad to "vodné chladenie" štartovacej rampy pri štarte kozmických rakiet má chladenie rampy ako sekundárnu funkciu, primárna funkcie je aby sa od rampy "neodrážali vibrácie" a "nerozvibrovalo to raketu"(neviem ako sa to oficiálne pomenuváva,rezonančná vlna?). Takže dôvod vyradenia tých rakiet považujem stále za podivný. Alebo je to možno tak, že po takej ceste tým raketám, ktorá síce nevykazujú žiadnu chybu, nikto nepotvrdí skladovateľnosť na desiatky rokov(možnosť skrytej vady).
Nikdy never tomu, kto ti vraví komu máš veriť . V danej situácii sa nedivím že klame UA aj opolčenci prípadne Rusko.Ale,mne vadí že klame EU,USA,NATO.
kenavf Takhle to nemůžeš porovnávat. Rakety jsou navrženy na určitý typ namáhání. Aby vykazovaly stejnou odolnost, musely by být opět namáhány stejným typem zatížení, což v tomto případě nejspíše nebudou. Působení sil bude jiné a to jak velikostně, tak vektorově a současně i na jiných místech, než jsou navrženy apod. prostě jak rozvádí Alfik, zcela jiný typ namáhání.
např. zde:
). Napríklad to "vodné chladenie" štartovacej rampy pri štarte kozmických rakiet má chladenie rampy ako sekundárnu funkciu, primárna funkcie je aby sa od rampy "neodrážali vibrácie" a "nerozvibrovalo to raketu"(neviem ako sa to oficiálne pomenuváva,rezonančná vlna?).