Práce na týchto gigantických zbraniach začali už r. 1934, kedy si nemecké velenie u Kruppa objednalo návrh kanóna, schopného ničiť masívne opevnenia Maginotovej línie. Balistickí experti dokončili plány 800 mm obliehacieho dela, stavba sa však nezačala. V marci 1939 navštívil Kruppove dielne v Essene samotný A. Hitler. Veľmi sa zaujímal o deštrukčné účinky tohto druhu zbraní a v októbri toho istého roku predostrel požiadavky na delo, schopné preraziť meter hrubý oceľový plát, sedem metrov hrubú betónovú platňu, alebo tridsať metrov hrubú vrstvu zeme. Požadovaný kaliber bol už teoreticky prepočítaných 800 mm.
Krupp na základe uskutočnených výpočtov a plánov do konca roka postavil zmenšený model a poslal ho do testovacieho zariadenia v Hillerslebene. Testovací program skončil v polovici r. 1940 a výsledky boli poslané do Berlína. Model bol po absolvovaní testov zošrotovaný. Velenie Nemeckej armády bolo s testami nanajvýš spokojné a Kruppove dielne v Essene získali kontrakt na výrobu dvoch diel do konca rokov 1940, 1941 a tretieho do konca r. 1944. Tretia zo spomínaných objednávok nebola nikdy dokončená a rozpracovaný kanón našla postupujúca Americká armáda priamo vo výrobných halách v Essene.
Kruppov koncern bol v tom čase zrejme jedinou továrňou v Nemecku, ktorá si mohla s takouto objednávkou poradiť. Závody v Essene sa skladali z množstva jednotlivých tovární s rôznym zameraním výroby, medzi ktoré patrili železiarne, zlievarne, valcovne plechov, strojárne, boli tu aj rozsiahle dobre vybavené laboratóriá atď. Stálo tu niekoľko pozoruhodných obrábacích strojov – v dielni č. 1, kde boli zhotovené hlavne Dory i Gustava, pracovali tri strihacie lisy, ktoré vyvinuli tlak od 200 do 1500 ton, tri ťahacie stroje od 500 do 2510 ton, ďalší špeciálny 800-tonový strihací lis a mnoho iných strojov.
Železničné delá sa stavali prirodzene i pred týmto gigantickým projektom, no rozmery týchto zbraní si vyžadovali novátorské riešenie. Lafeta Gustava i Dory stála na niekoľkých železničných podvozkoch, usporiadaných v pároch a teda si vyžadovala dve dvojkoľajné železničné trate. Tým bolo počas streľby zabezpečené rozloženie síl, ktoré by jednoduché podvozky nezniesli a zároveň celá sústava nadobudla stabilitu. Štvorkoľajové riešenie sa však používalo len pri streľbe. Oba kanóny museli byť kvôli preprave pomocou špeciálnych 110-tonových železničných portálov, vyrobených pre tento účel, vždy rozmontované na časti. (Pozri obrázok nižšie.) Každý z kanónov si na prepravu vyžadoval zosilnenú súpravu nákladného vlaku. Poskladanie kompletného kanóna od príchodu do operačného priestoru až po prvý výstrel trvalo podľa podmienok od troch do šiestich týždňov!
Samotná lafeta týchto zbraní bola navrhovaná tak, aby mohla niesť hlavne kalibru 700, 800 a dokonca 1000 mm! Bola riešená ako kolíska, tvorená dvoma monolitickými (!!!) podstavcami, na ktorých bola pomocou akýchsi gigantických svoriek uložená samotná hlaveň dela. Výška lafety dosahovala 10 metrov, teda výšku štvorposchodového domu! Pre prvé dva kanóny bol vybraný už spomínaný kaliber 800 mm. Hlaveň bola dlhá 32 metrov a samotná vážila 290 ton (spolu s uzáverom a ďalším príslušenstvom však jej skutočná hmotnosť bola neuveriteľných 400 t!)
Veľkosť týchto dielov skomplikovala prípravné práce pre samotnú výrobu natoľko, že požadovaný dátum ukončenia stavby – jar 1940 – v žiadnom prípade nemohol byť dodržaný. Ako prvý bol až r. 1941 dokončený Gustav Geschutz (alebo aj Schwere Gustav), pomenovaný podľa jedného z Kruppových inžinierov. O niečo neskôr bolo dokončené aj druhé delo, Dora, pomenované podľa manželky ďalšieho z inžinierov, ktorí sa hojnou mierou zaslúžili o vznik tohto projektu.
Každý z kanónov bol pod velením generálmajora a obsluhu tvorilo 500 mužov. Posádku však celkovo tvorilo až 1420 mužov, z ktorých väčšinu tvorili najmä pomocní železniční robotníci, starajúci sa o trate, po ktorých sa kanóny pohybovali. Každé z diel malo navyše samostatný takticko-operačný štáb, ktorý sa skladal z inžinierov, delostreleckých odborníkov, ale aj prieskumníkov a dokonca malého špionážneho oddelenia, ktoré sa staralo o výber vhodných cieľov. Počas bojového nasadenia sa okolo Dory i Gustava staval akýsi improvizovaný opevnený tábor s barakmi pre mužstvo. Obranu dela zabezpečovali dva batalióny protilietadlovej obrany a priamo v okolí dela neustále patrolovali dve roty zosilnených stráží.
Osadzovanie hlavne Dory
Dora - 1400t živej váhy ...
