Gaius Iulius Caesar v Británii

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav, Thór, Hektor

Odpovědět
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od Vikomt »

Gaius Iulius Caesar v Británii

Obrázek

Caesar vo funkcii prokonzula využil v Galii všetky možnosti k vzostupu svojej moci a dobyl celú Galiu, čím skoro zdvojnásobil rozsah rímskych dŕžav na Západe. Po krátkom, ale krvavom boji proti Germánom v lete roku 55 pred n. l. sa zastavil na pobreží Lamanšského prieplavu a uprel zrak na Britániu. Ostrov ho lákal. Kmene z Galie a Británie sa dlhé stáročia obchodne stýkali a tovar, ktorý prúdil z miest za prielivom, ako bol Hengistbury Head, sľuboval, že ostrov je plný užitočných nerastov, perleti, cínu, (údajne aj striebra), loveckých psov a otrokov. Navyše, Caesar vo svojich správach tvrdil, že Britovia podporujú odboj Galov proti nemu a treba proti nim zakročiť. Británia však bola pre Caesara terra incognita. Pre Rimanov upadla do zabudnutia z čias starého sveta, keď bola známa ako zdroj cínu a kedy jej pobrežie v 4.storočí pred n. l. preskúmali Gréci a možno ešte o storočie skôr Kartáginci. Márne sa Caesar pýtal obchodníkov na veľkosť ostrova, silu kmeňov, ktoré Britániu obývajú, na ich spôsob vedenia boja, na ich zvyky či prístavy, kde by mohla zakotviť väčšia flotila. Nič sa nedozvedel pravdepodobne z dôvodu, aby obchodníci nestratili svoj monopol. Poslal teda svojho dôstojníka Gaiusa Volusenusa, aby preskúmal britské pobrežie. Volusenus v jednej vojenskej lodi vyrazil k Británii a skúmal pobrežie v oblasti dnešného grófstva Kent, ale neodvážil sa pristáť. Caesar sa medzitým presunul s armádou do Portus Itius (v oblasti dnešnej Boulogne). Tu sústredil 80 prepravných lodí pre pechotu a niekoľko vojenských lodí. Ďalších 18 lodí, určených na prepravu jazdy, poslal do rybárskeho prístavu Ambleteuse. Galského náčelníka Commia poveril diplomatickou úlohou, aby sa vydal do Británie s posolstvom, že britské kmene sa majú zveriť do ochrany Ríma a že majú očakávať skorý Caesarov príchod.

Keď sa Volusenus po štyroch alebo piatich dňoch vrátil z mora a podal vcelku uspokojivú správu, Caesar zahájil prieskumnú expedíciu. Vyplával v noci 26.augusta s dvoma rímskymi légiami a pomocným vojskom. Uprostred prielivu sa zastavil a márne čakal na lode s jazdectvom. Napokon sa rozhodol pokračovať bez nich a ráno sa priblížil k brehu Británie v oblasti Doverských útesov, o ktorých Volusenus tvrdil, že sa tu bude dať pristáť. Britské kmene ale už čakali. Avšak nie s chlebom a soľou ale s oštepmi. Bojovníci obsadili terén nad útesmi, čím sa dostali do výhodnej pozície voči rímskym lodiam. Caesar musel pristáť inde. Vylodil sa asi o 10 kilometrov ďalej približne medzi Walmerom a Dealom, kde bolo pobrežie iba mierne sa zvažujúce. Britskí bojovníci ale nelenili a Caesara predbehli. Rimania nemohli priraziť loďami až k brehu, pretože rozmery prepravných lodí nedovoľovali priraziť až k plytčine. Tým stratili výhodnejšiu pozíciu a vylodenie sa stalo obtiažne. Vojaci museli skákať z lodí do vody s plnou výzbrojou, najprv nájsť pevnú pôdu pod nohami a až potom sa obrátiť proti čulým Britom, ktorí medzitým z plytčiny už do nich hádzali oštepy a preháňali sa na brehu s koňmi a vozmi. O vytváraní slávnej rímskej formácii pred bojom nemohlo byť ani reči a niet teda divu, že Rimania pri pohľade na neznámu vodu a nepriateľských divochov zaváhali, či do vody majú skočiť. Údajne ich k tomu presvedčil nosič orla desiatej légie, ktorý sa s výkrikom "Kamaráti! Vyskočte! Pokiaľ nechcete, aby náš orol padol do rúk nepriateľa!" ako prvý vrhol do vĺn. Ostatní ho nasledovali, ale chvíľu to vyzeralo, že ich nepriateľ rozdelí na malé skupinky, ktoré postupne pobije. Šťastena sa však obrátila na stranu Rimanov. Caesar privolal vojenské lode, ktoré boli ľahšie než prepravné a hrozivejšie na pohľad a pálil do Britov z katapultov. Briti nakoniec boli zahnaní. Caesar neskrýval nespokojnosť, pretože ich nemohol prenasledovať. Nemal s čím, keďže jeho lode s jazdou pre nepriaznivé počasie ešte nedorazili.

Obrázek

Obrázek

Rimania založili na pobreží tábor a konečne priplávali aj meškajúce lode s rímskou jazdou. Caesar prijal vyslanca Britov. Jednania však k ničomu neviedla. Zo strany Britov išlo asi iba o to, aby Rimanov zdržali a neskôr pobili. Rátali s počasím, ktoré na rozdiel od Rimanov dobre poznali. Lamanšský prieplav začal ukazovať svoju nepríjemnú tvár, o ktorej Rimania nič nevedeli. Nevedeli o tom, že príliv je tu veľmi silný a že silné vetry a búrky sú tu na dennom poriadku. Hrozilo, že kotviaca flotila bude zničená, lode sa plnili vodou, búrka nimi pohadzovala ako s orechovými škrupinami. Rimania sa zhrozili. Pokiaľ by ich lode boli zničené, ostali by odrezaní na neznámej pevnine, bez prostriedkov na opravu lodí a zásob na prezimovanie. Caesar sa ocitol v pasci a Briti si už nanovo brúsili svoje oštepy. Nebol by to však Caesar, ak by hodil flintu do žita a nevynašiel sa. Vydal rozkaz opraviť lode ako sa len dá a časť armády poslal zaistiť potraviny. Britovia ich ale okamžite napadli a na pomoc im musel ísť sám Caesar s malým oddielom. Briti statočne bojovali a zatlačili Caesara aj s jeho oddielom späť k pobrežiu. Rimania tiež statočne bojovali a podarilo sa im Britov zasa zahnať. Caesar však mal nateraz celej Británie plné zuby, zobral svoju armádu a niekoľkých rukojemníkov a vrátil sa do Galie.

Británia mu však nedala spávať. V ďalšom roku sa chcel vrátiť, avšak oveľa lepšie pripravený. A tak celú zimu nechal svojich mužov stavať lode. Výsledok ich práce bol obdivuhodný: osemsto prepravných a dvadsaťosem vojnových lodí špeciálne vystavaných pre danú úlohu. Lode boli širšie než obvyklé rímske lode, schopné previezť ťažký náklad, ľahšie ovládateľné u pobrežia a vybavené ako plachetnice aj veslice zároveň. Lode mali aj nízky ponor, pretože Caesar usúdil, že vzhľadom k častému striedaniu prílivu a odlivu v prieplave, sú v ňom vlny malé.

Caesar veril, že tentoraz v Británii uspeje. V Galii ponechal iba 3 légie a 2000 jazdcov. Do Británie viedol 5 légií a rovnaký počet - 2000 jazdcov. Po západe slnka vyplával z Portus Itius. Okolo polnoci však v prieplave vietor ustal, Caesara zachytil slapový prúd a ráno zistil, že Británia ostala za ním. Bol by sa bezmocne zmietal na morských vlnách doteraz, ak by vojaci a posádka nezabrali do vesiel a s ťažkým úsilím nedoplávali 6.júla k Dealu. Mohli si vydýchnuť, pretože pobrežie ich privítalo prázdne a tiché. Caesar však dlho neodpočíval a uderil na vnútrozemie. Britov našiel zakopaných v lesnatom teréne pravdepodobne blízko Canterbury. Siedma légia rýchlym úderom vyčistila les a vydala sa prenasledovať nepriateľa. Caesara však vtedy zastihla nemilá správa. Jeho flotilu opäť zasiahla ničivá búrka. Skoro všetky lode boli poškodené a mnohé zničené, (ak Caesar vo svojich správach nezveličoval). Caesar nemeškal, zanechal prenasledovanie nepriateľa a vrátil sa na pobrežie. Začal stavať opevnenie, ktoré by jeho armádu chránilo pred Britmi a jeho lode pred nepriazňou počasia. Keď práce skončili, Caesar sa opäť vrhol do vnútrozemia, ale tu už naňho číhalo silné vojsko. Na čele spojených kmeňových zväzov sa postavil britský náčelník Cassivellaunus. Ten do príchodu Rimanov bojoval snáď proti každému kmeňu a zvrhol aj kráľa najmocnejšieho kmeňa Trinovantes. Syn zvrhnutého kráľa Mandubracius musel ujsť pred Cassivellaunusom do exilu a uchýlil sa do Galie pod ochranu Caesara. Do Británie sa vrátil spolu s Caesarom. Teraz Cassivellaunus ale odhodil staré spory a povolal Britov do zbrane proti spoločnému rímskemu nepriateľovi. Boje boli tvrdé. Rimanov proti presile chránila iba ich legendárna disciplinovanosť. Britov porazili a zahnali na útek. Cassivellaunus si uvedomil, že Rimanov nemôže poraziť v priamom boji. Rozpustil časť svojej armády, ponechal si iba svojich 4000 vojenských vozov a uchýlil sa k partizánskej taktike, aby narúšal pochod Rimanov. Caesarovi sa tým do určitej miery uvoľnila cesta k Temži, ale jeho vojaci boli z ľstivých nepriamych útokov nepriateľa, na ktoré neboli zvyknutí, poriadne unavení. Keď sa Caesarovi podarilo prejsť brod, ktorý bol chránený ostrými kolmi, zamieril na sever, kde chcel vybojovať rozhodujúcu bitku. Do Trinovantesu, ktorý trpel pod nadvládou Cassivellaunusa, poslal poslov sľubujúc pomoc a podporu a Mandubraciusa ustanovil za ich kráľa. Päť ďalších kmeňov sa Caesarovi vzdalo a prezradilo mu, kde sa nachádza Cassivellaunus. Ten medzitým vyzval iné kmene, aby zaútočili na opevnené rímske miesto na pobreží, ale tento útok zlyhal. Caesar údajne dorazil k miestu St.Albans, kde sa Cassivellaunus opevnil a porazil ho, ale ide o sporný údaj. Isté je iba to, že Cassivellaunus napokon zložil zbrane a kapituloval. Práve vo vhodnej chvíli, pretože Caesar už začínal mať iné starosti a potreboval sa vrátiť do Galie, kde hrozili nepokoje. Nemenej významné boli aj jeho obavy zo zhoršeného počasia, ktoré by mohlo celú jeho armádu odrezať od pevniny alebo zdecimovať jeho loďstvo. Cassivellaunusa si narýchlo zaviazal, aby dodal rukojemníkov a neútočil na Trinovantes a dohodli sa aj formálne na ročných poplatkoch Rímu, (ktoré ťažko boli niekedy platené). Z Británie Caesar odišiel po 26.septembri roku 54 pred n. l., ešte pred príchodom zimy a muselo prejsť skoro sto rokov, kým Rimania poslali za prieplav ďalšiu armádu.

Obrázek

Caesarova invázia do Británie sa preto zväčša pokladá za nie veľmi úspešnú, keďže nič podstatné nezískal. Napriek tomu Caesar podal o Britoch niektoré zaujímavé správy, napr. o ich spôsobe vedení boja na vozoch, alebo konštrukcie ich lodí. Z politického hľadiska však prinajmenšom otvoril Rimanom cestu k možnosti trvalého dobytia ostrova. Zaviazal si jedno kráľovstvo, čím čiastočne dostal aspoň časť ostrova pod rímsky (aj keď dočasný) vplyv a vytvoril prvé diplomatické a obchodné väzby.

Zdroje:
Caratini R.: Julius Caesar, Praha 2004
Unwin P.: Průliv La Manche, Praha 2004
http://www.athenapub.com/caesar1.htm
http://www.historytoday.com/richard-cav ... ng-britain
http://3dhistory.co.uk/fact-sheet/052-J ... vasion.php
http://old.john844.org/images/british-c ... nnia-54-bc
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4075
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od jarl »

Tak tu po delší době máme zase článek z období starověku. Sice asi nevzbudí velkou pozornost, ale tak už to na Palbě někdy bývá a rozhodně to neznamená, že by si jej lidé nečetli a nedozvěděli se díky němu něco nového.
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
Polarfox
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 5849
Registrován: 5/11/2010, 21:01
Bydliště: Praha

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od Polarfox »

Já ho rozhodně uvítal.
ObrázekObrázekObrázek

U národa, u něhož je nejoblíbenějším historickým spisovatelem Vlastimil Vondruška, se nějakého historického prozření a sebereflexe dočkáme opravdu jen velice stěží. (Polarovo motto pro rok 2019)

“Without data, you're just another person with an opinion.” W. Edwards Deming

Brána do Mordoru: https://twitter.com/fbeyeee?lang=cs
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od Vikomt »

Iba doplním. Hľadal som, či z Caesarových výprav v Británii neostalo niečo hmotné, resp. nejaké archeologické dôkazy - bohužiaľ nenašlo sa nič, aj keď sa pečlivo hľadalo.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
QVAK
praporčík
praporčík
Příspěvky: 384
Registrován: 31/10/2009, 10:02
Bydliště: Praha

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od QVAK »

jarl píše:Tak tu po delší době máme zase článek z období starověku. Sice asi nevzbudí velkou pozornost, ale tak už to na Palbě někdy bývá a rozhodně to neznamená, že by si jej lidé nečetli a nedozvěděli se díky němu něco nového.
Možná máte přesná čísla ze statistik webu. Pro mě jsou takovéto články velkým přínosem a rád je čtu. Oživím si již polozapomenuté znalosti a většinou i doplním o některé mě neznámé detaily. Historii (nejen novodobou) mám rád a zde ji není málo, většinou výborně zpracovanou nebo fundovaně prodiskutovanou na rozdíl od obdobných webů.
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4075
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od jarl »

Tak v tom se shodneme. Na Palbě lze najít spoustu dobře zpracovaných historických témat, ze kterých se lze ledacos dozvědět. Třeba já vůbec nevěděl o té první nepovedené Caesarově invazi do Británie a teď jsem si díky Vikomtovi rozšířil obzory.
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od Vikomt »

To ste ma potešili, chlapci. Naschvál som vybral inváziu Caesara do Británie , o ktorej nie je veľa známe. Inak je Caesar dobre zmapovaný a mám ho osobne vo veľkej obľube.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
skelet
4. Brigádní generál
4. Brigádní generál
Příspěvky: 17708
Registrován: 26/1/2008, 15:48

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od skelet »

[OT]Jak to bylo v jednom z animovaných filmů o Asterixovi, kde Caesar podnikl invazi do Británie."Přišel jsem, viděl jsem, nevěřil jsem vlastním očím" (v českém dabingu)
https://youtu.be/7Bl9nnf-0oo?t=3m36s[/OT]
ObrázekObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od Vikomt »

Tak, tak. :D Pripomeniem pôvodný tvar - Veni, vidi, vici - jeden z najznámejších výrokov Caesara - po bitke pri meste Zela v dnešnom sev. Turecku roku 47 pred n. l. keď sa za protivníkom Farnakésom iba zaprášilo - proste macher.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Re: Gaius Iulius Caesar v Británii

Příspěvek od kacermiroslav »

Pár podrobností k Caesarově tažení a především pak tomu Claudiovu naleznete ZDE: http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=236&t=4596
ObrázekObrázekObrázek
Odpovědět

Zpět na „Řím“