Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovenska

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav, Thór, Hektor

Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Milan xyz - ale ty se dopouštíš stejné chyby, kterou vytýkáš mírovikačerů. Nemáš jiný překlad než on a vykládáš ho po svém. Slovo Slovák je tedy jak staré? Je starší než Slovan? A pokud ano tak o kolik roků?

Tvoje zažonglování s únětickou kulturou mě nadchlo. Milane mám obavu že je to maličko jinak. A nálezy datovatelné keramiky pokud jsou i datovatelné nelžou. To škatulkování se rodilo dlouho a pomalu. A stále se upřesňuje.

Tvé pohledny na pražskou kulturu mě pobavily. Minulý týden jsem o ní diskutoval s panem profesorem ..... předním moravským archeologem a kdyby si přečetl co jsi napsla tak by omdlel.

Nezbývá mi než Tě znovu požádat abys sedl a napsal jak to tedy orvadu bylo. A napiš to tak, jako já svoji práci o Rmízu. Tu studovalo několik profesionálů a od všech jsem získal body za kvalitu a přesnost. A hmotové rekonstrukce je vysloveně nadchly.

Kdybych se měl položit skrze Tebe, tak to bych na tom byl hůře než to skutečně bylo. Příčina byla jinde. A ve formě jsem - to jsi poznal zcela jistě sám.

Až dodělám co mám rozděláno tak se podívám sem a asi to udělám jako samostatné téma.

Miroslave drž se svého - zatím je to skvělá práce. A mimo opravdu fakt drsné objevy - které občas překvapí i mě a to jsem viděl ledacos - to má i slušnou fazonku.
Naposledy upravil(a) Pátrač dne 31/5/2010, 18:28, celkem upraveno 1 x.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Sawyerik
praporčík
praporčík
Příspěvky: 317
Registrován: 24/12/2006, 18:37
Bydliště: Ostrava

Příspěvek od Sawyerik »

Pri zmienke o Slovincoch mi vždy príde na myseľ to hriešne zanedbávanie výskumu blízkosti naších dvoch, pravdepodobne najbližších národov v slovanskej (žeby „slovenskej“?) Európe.
Je známe, že Slovinci, tak ako aj Slováci sa považujú za potomkov Slovenov, čomu nasvedčuje ich reč, ktorú volajú slovenčinou, ako aj mená ich žien, ktoré nie sú „Slovinky“, ale „Slovenky“.
Žeby podobnosť s nami, Slovákmi, len čisto náhodná?
Tento příspěvek je pregnatním příkladem Milanovy práce s historií.
Ideu sobě milou vytvořil a teď k ní jen sehnat "důkazy".


Citovaný český preklad Nestora nevystihuje podstatu Nestorových myšlienok:
Proboha Něstorovy letopisy jsou myslím i v Rusku (Ukrajině) chápány jako jedny z pramenů ruské literatury, ale nikoli jako seriózní, neomylný historický zdroj. Za ten by bylo možno považovat popis událostí z jeho současnosti a ne líčení skutků za jeho života již 500 let starých. Z čeho asi tak čerpal? Stejně jako kupř. Kosmas z mýtů, pověstí a vyprávění starců. Takže není vhodnější chápat jeho dílo jako umění a událostem z 5. stol. věřit stejně jako Horymírovu skoku na Šemíkovi z Vyšehradu?
Obrázek

Spálené knihy osvítily svět.
jmodrak
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1376
Registrován: 20/1/2010, 20:53

Příspěvek od jmodrak »

Sawyerik
Tento příspěvek je pregnatním příkladem Milanovy práce s historií.Ideu sobě milou vytvořil a teď k ní jen sehnat "důkazy".
Bohužiaľ ho už predbehli. Téma Slovensko-Slovinsko a literatúra som už dokladal 24.5 . Takže výskum a dôkazi sú, len ich Milan ešte asi nestihol naštudovať.
K mýtom a legendám - oni obsahujú pravdu, len ich treba pochopiť a dať do súvislosti. Odstaniť balast vekov. Viď Šemík - opis prvej finačno - ekonomickej krízy a jej riešenie. Jo Horymír, to bol nejaký ekonóm :D
Milanxyz
Prudič neodbytný
Prudič neodbytný
Příspěvky: 78
Registrován: 19/4/2010, 11:07
Bydliště: sem a tam

Příspěvek od Milanxyz »

Veľavážení,
Doterajší výklad histórie, ako aj archeológie nie je dogma! Pátrač si je toho dobre vedomý, keď píše, že „my nemáme zhusta originály ale přepisy a vnich už je i osobní invence opisovatele.

Takže tak, ako sa vždy nájdu nové archeologické náleziska, ktoré môžu nielen doplniť, ale aj poopraviť doterajší archeologický názor, tak aj v histórii sa môžu nájsť nové podklady a nový výklad opísaných udalostí.

V mojom príspevku som poukázal na iný výklad Nestorovej kroniky, ktorý poukazuje na nedostatky dodnes zaužívaného výkladu, v ktorom sa “osobní invence opisovatele” nedá vylúčiť. Po celých 65 rokov na Slovensku, v Čechách a na Morave zaiste oveľa dlhšie, sa generáciam školákov vtĺkalo do hláv, že Československá republika pozostávala z “historických zemí” a Slovenska, ako keby to Slovensko bolo len nejakým bezvýznamným príveskom, ktoré nikdy žiadnu históriu nemalo.

Nemalo, lebo nikto sa jej nevenoval, nikto ju neskúmal. A možno, že to tak niekomu vyhovovalo.

Nepočul som, že by sa z tej plejády významných českých historikov, ktorých Miroslav spomína, niekedy niekto niekde proti tomu ohradil, čiže mĺčky a možno aj otvorene podporovali “osobnými invenciami” písanú históriu.

Alebo mi chce niekto z tu prítomných kritikov dokázať, že to nie je pravda?

“Unětická kultúra” je školským prípadom vplyvu “osobní invence” vo výskume. Napriek tomu, že som doložil prameň, z ktorého som prípad citoval, nikto sa nad takým očividným archeológicko/historickým “omylom” nepozastavil.

O čo teda na Palbe ide? O pritakávanie, alebo o diskutovanie?
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Poukázáním na jisté nedostaky zdrojů písemné povahy jsem ale nijak nedal za pravdu Tvým podle mě krajně neseriozním vývodům. Na nové objevy po linii písemných zdrojů nevěřím. Co se dalo nalézt je se vší pravděpodobností nalezeno a vytěženo.

Archeologie může změnit ledacos ale nezmění, že tvrzení, že Slováci jsou na území Slovenska od neolitu považuji za debilovinu.

Dej si bacha na tvrzení v tomto tématu v duchu že se něco učilo aSlováky to poškozovalo - jinka mažu. Mě je srdečně jedno jestli se někdo cítí dotčený tím, že se učilo, CItuji: " že Československá republika pozostávala z “historických zemí” a Slovenska"

Jestli ti to vadí, obrať se jinam. Sem to netahej. Navíc je to pravda. Nebo by se Ti lépe líbilo: že Československá republika pozostávala z “historických zemí” a Horních Uher, které se nyní nazývají Slovensko"

Proč by se tedy, kterýkoliv český historik měl ohrazovat proti tomu co je , bylo a navždy zůstane pravdivým popisem stavu věci?

Co se týká únětické kultury tak jsou na Palbě asi tak dva lidé, co by to co jsi napsal mohli podrobit kritice nebo rozdiskutovat. Mirakačerů a já. A já mám rozděláno něco jiného a tedy mě toto zajímá jen okrajově.

Dokud nedodělám co je rozděláno, nejdu do toho. A Milanexyz - zde se řeší něco jiného. Tak se toho držmež.

EDIT: takže je nás více - i kolega jmodrak.
Naposledy upravil(a) Pátrač dne 1/6/2010, 10:32, celkem upraveno 2 x.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
jmodrak
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1376
Registrován: 20/1/2010, 20:53

Příspěvek od jmodrak »

Milan
“meď zo slovenského Spiša a cín z českých Krušných hôr dali zrod dobe bronzovej, aspoň európskej, okolo 2 300 rokov pred Kristom. Dnes však zásluhou modernej československej vedy, střepy kultúry Unětické – spojenej, aj keď pochybne s cínom – sú svetoznáme, kdežto črepy kultúry Spišskej – spojenej s meďou a zaiste aj cínom – sú neznáme.
Voziť tažkú medenú rudu, ktorá sa tavila s cínom v pomere 90 – 95% (medi): 5 až 10% (cínu) zo Spiša do Únětic u Prahy by bolo ekonomicky nezmyselné. Preto, ak sa Bronzová kultúra Európy zrodila zo slovenskej
medi a českého cínu, jej kolíska by mala byť na Spiši alebo na strednom Slovensku.
Slovenské rudohorie bezpochybne produkovalo aj cín. (1)
To, že sa bronz produkoval na Slovensku je jasné. Už pred unetickou kultúrov, ktorá prišla zo Západu bola bronzová tzv. Nitrianska. Na Slovensku bolo počas doby bronzovej 30 kultúr. Niečo bolo domáce - Nitianska, Maďarska, niečo západne - unetická, lužická, niečo južné - otomanská, velatická stredodunajská atď. Tieto kultúry niesu pomenované podľa toho, kto ich objavil, ale podľa miesta, kde sa prvý krat našli, resp. odlíšili od ostatných. Toľko k pomenovaniu kultúr.
Meď a cín zo Slovenska a Čiech nedali vzniknúť dobe bronzovej v Europe, ta vznikla niekde inde, iba boli stimulom pre jej rozvoj v oblasti. Samotná unetická kultúra bola rozšírená aj v strednom Nemecku, južnom Poľsku a sev. Rakúsku. S vozením medi do Čiech to nemá nič spoločné. Ak niečo také aj existovalo. Črepy kultúrý Spišskej " tzv. Slovenske Mykény" su známe tiež. Práve táto kultúra dokazuje, že na Slovensko prišli nový obyvatelia, ktorý pôvodne obyvateľstvo vytlačili a s "unetičanmi - skrčencami" neboli príbuzný.. Pozri napr. Śpiesz Dejiny Slovenska, alebo Dvořak Stopy dávnej minulosti 2 / Slovensko v staroveku. Niečo napísal aj B. Klein - Vojenské prvky v pravekých archeologických kultúrach Slovenska.
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od kacermiroslav »

Milanxyz píše:Veľavážení,
Doterajší výklad histórie, ako aj archeológie nie je dogma! Pátrač si je toho dobre vedomý, keď píše, že „my nemáme zhusta originály ale přepisy a vnich už je i osobní invence opisovatele.
Milane, nejde o to co si Pátrač a my ostatní uvědomujeme či nikoliv...ale jde o to, něco si o tom přečíst od odobrníků, kteří se dané problematice věnují celý život a to na té nejvyšší mezinárodní úrovni. Pokud má někdo něco v hlavě, tak pak kombinací zdrojů je z toho schopen vyvodit logické závěry, jak správně dělá kolega Pátrač a další.
Milanxyz píše:V mojom príspevku som poukázal na iný výklad Nestorovej kroniky, ktorý poukazuje na nedostatky dodnes zaužívaného výkladu, v ktorom sa “osobní invence opisovatele” nedá vylúčiť.
Milane, uvědom si laskavě prosím, že Nestor je pouze jeden ze stovek písemných zdrojů a jeden z desetitisíců kombinačních zdrojů, který může vyvracet nebo potvrzovat to či ono. Nikdo netvrdí, že celá teorie migrace je postavena jen na tomto písemném prameni. Jsou o tom napsané stovky knih, s desetitisícema zmapovaných arch. nálezů atd. Jistě chápeš, že aby jeden jedinec zde píšící pochopil danou problematiku, tak zde nebudeme opisovat jen pro jeho pobavení (když stejně téměř vše ignoruje) stovky knih, nehledě na autorská práva to ani nejde.
Milanxyz píše:Po celých 65 rokov na Slovensku, v Čechách a na Morave zaiste oveľa dlhšie, sa generáciam školákov vtĺkalo do hláv, že Československá republika pozostávala z “historických zemí” a Slovenska, ako keby to Slovensko bolo len nejakým bezvýznamným príveskom, ktoré nikdy žiadnu históriu nemalo.
Další z celé řady tvých nacionalistických "postřehů". Raději se k takovým věcem ani nevyjadřuju....to fakt nemá smysl. Podle všeho znáš vaše Slovenské dějiny méně, než mnozí zde diskutující.
Milanxyz píše:Nemalo, lebo nikto sa jej nevenoval, nikto ju neskúmal. A možno, že to tak niekomu vyhovovalo.
Odvážné tvrzení. Víš problém je v tom, že pokud ti napíšu, že danou problematikou se v dané době zaobíral ten či onen český historik, věděc, tak to zase smeteš ze stolu, že to bylo namířeno proti Slovákům. Problém je v tom, že těch historiků jste zase hlavně v dřívější době neměli a o české, moravské a slovenské země se třeba nějaký francouzs nebo angličan moc nestarali, když se hrabali v zemi raději u nich doma.
Milanxyz píše:Nepočul som, že by sa z tej plejády významných českých historikov, ktorých Miroslav spomína, niekedy niekto niekde proti tomu ohradil, čiže mĺčky a možno aj otvorene podporovali “osobnými invenciami” písanú históriu.
Víš Milane, mezi tou plejádou českých historiků je i řada slovenských:-))) a budeš se divit, ale u nás čteme i slovenské autory a nestřílíme hned od boku s argumenty, jako že nás chtějí úmyslně poškozovat:-) tuto výsadu "argumentů" tu zatím prezentuješ pořád jen ty.

Milanxyz píše:“Unětická kultúra” je školským prípadom vplyvu “osobní invence” vo výskume. Napriek tomu, že som doložil prameň, z ktorého som prípad citoval, nikto sa nad takým očividným archeológicko/historickým “omylom” nepozastavil.O čo teda na Palbe ide? O pritakávanie, alebo o diskutovanie?
Tak tuhle poznámku jsem nějak zase u tebe nepochopil. Co máš za problém s Unětickou kulturou? Co takhle aby jsi podrobil svému ostrovtipku třeba Homo sapiens Neandrtalis? Víš vůbec kde a jak vznikl ten tvar Neadrtálec?:-) Otázka zní, není pak třeba Slovák dotčen, že se učíme o Neadrtálci a nikoliv třeba o Homo Bratislavas?:-)))
ObrázekObrázekObrázek
Hektor
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1022
Registrován: 28/5/2008, 15:49

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od Hektor »

Existuje nejaký odhad o počte obyvatelov v Česku a na Slovensku v obdobý od doby bronzovej po rok 0?
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od Mirek58 »

Voziť tažkú medenú rudu, ktorá sa tavila s cínom v pomere 90 – 95% (medi): 5 až 10% (cínu) zo Spiša do Únětic u Prahy by bolo ekonomicky nezmyselné
Je to opravdu nesmysl, to už věděli lidičkové v době zrodu bronzovégho věku.
A anžto to nebyli žádní tupci, tak těžili spolu s cínem v Krušných horách i měd ( Kupfenberg- Mědník, Seeberg/ kopec vedle Jezeří/, Černopotocké údolí atd)
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od kacermiroslav »

Hektor píše:Existuje nejaký odhad o počte obyvatelov v Česku a na Slovensku v obdobý od doby bronzovej po rok 0?
Tak bohužel na tuto informaci jsem zatím nikde nenarazil, ale určitě to existuje. Já mám spíše zdroje až z raného středověku. Teď střílím z hlavy, ale tuším že ve vrcholné době Velké Moravy žilo například na Slovensku kolem 120.000 obyvatel. Čechy a Morava byly asi jednou tak lidnaté.
ObrázekObrázekObrázek
nine_mike
nadpraporčík
nadpraporčík
Příspěvky: 434
Registrován: 20/7/2014, 18:52

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od nine_mike »

Práve som dopozeral tento dokument http://www.tvhronka.sk/relacie/potulky- ... ie-dejiny/ o mojom rodnom meste a pri tom ma napadlo niekoľko otázok. Dá sa nejakým spôsobom odhadnúť, alebo existujú nejaké dôkazy o tom ako ekonomicky významné bolo územie dnešného Slovenska v dobe medenej? Narážam na to čo p. Kvietok hovorí v tej relácii, že starohorsko-špaňodolinský rudný revír bol v praveku jedným z troch najvýznamnejších nálezísk medi na svete. Keď si k tomu pripočítam okolie Kremnice, hornú Nitru, Banskú Štiavnicu a celkovo Štiavnické hory + Špišsko-Gemerské rudohorie, tak mi to pripadá že územie Slovenska bolo niečo ako Saudská Arábia doby medenej. Kto boli teda tí prospektori o ktorých sa tam hovorí? Nedávno som čítal knihu Oskara Cvengroša kde spájal názov Hispania ako historický názov Španielska so Špaňou dolinou práve skrz rozsiahle náleziská medi a sídiel z doby medenej v Španielsku a kolonizačné vlny. Tá kniha mi síce miestami pripadá dosť pritiahnutá za vlasy, ale tie názvy sú naozaj vcelku podobné.
Pred pár rokmi som si vypočul aj rozhovor p. Kvietka s jedným pracovníkom Stredoslovenského múzea kde hovoril, že v okolí Kremnice ponachádzal mnoho nálezov mykénskej kultúry, ale pretože niesú peniaze na riadny archeologický výskum, tak ich nechce zverejňovať kvôli detektoristom. Ja sám hocikedy nachádzam pri venčení psa oblé črepy len tak na poli. Tak ma napadá, existuje vedecká metóda akou je možné určiť z ktorého náleziska pochádza meď alebo iný kov v nejakom archeologickom náleze? Mám na mysli niečo také ako keď sa zo skloviny zistí že človek žil v konkrétnej oblasti napr. Nemecka a pod.
jmodrak
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1376
Registrován: 20/1/2010, 20:53

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od jmodrak »

Čo sa týka ekonomického významu, bol to priemer. "Kuvajt" bol vtedy inde. Neboli to už lovci a zberači, boli to poľnohospodári a pastieri, ale stále na nižšom stupni ako na Balkáne. Tam boli vyspelejší - styk so Stredozemným morom. Dá sa to určiť podľa "odpadu", hrobov, domov atď. Toľko archeológia. O duševnej vyspelosti nevieme nič. Prospektori a obyvatelia boli z Lengyelskej kultúry. V tej dobe sa tiahli od Stredomoria po Balt. To, že znalosti zo Stredomoria prenikali a ovplyvňovali život aj u nám, je dokázané. A nielen zo Stredomoria ale aj napr. z Kaukazu, Mezopotámie atď. Aj keď sprostredkované. Čo sa týka mykénskej kultúry, je tu toho veľa, veď tu žili kmene, ktoré sa označujú ako dórske - predkovia Sparty. Do Grécka vstúpili až po páde Mykénskej kultúry. Čo sa týka určenia pôvodu kovu, dá sa to, aj keď niekedy vychádzajú divné výsledky.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od Alchymista »

Určenie náleziska medi možné je, napríklad podľa presného pomeru izotopov a sprievodných prvkov. Problém je, že tieto pomery sa dosť menia aj v rámci profilu jedného náleziska - trochu iné zloženie má kov vytavený napríklad z "horných" vrstiev a trochu iné vytavený z "dolných" vrstiev. Proste nálezisko obvykle nevznikalo naraz, ale postupne v dlhšom období, a presné zloženie sa mení podľa toho, ako sa minerály postupne ukladali/kryštalizovali z horúcich roztokov. Čiže určenie náleziska podľa zloženia kovu platí presne len pre nejaké konkrétne obdobie - a o 300 rokov to už nemusí byť pravda, pretože baníci postupne prešli do rudných vrstiev z odlišnými pomermi izotopov a odlišnými prímesami sprievoných prvkov.
Druhý problém je s bronzami - je to zliatina a meď a cín spacovávané na jednom mieste nemuseli nevyhnutne pochádzať z jediného zdroja, surové ingoty putovali aj hodne podivnými cestami - v povolží boli nájdené ingoty cínu pôvodom z britských ostrovov a v Španielsku zasa pôvodom odniekiaľ z predhoria Uralu...
A neslobodno zabudnúť ani na dávnych falšovateľov tovaru (jj, už vtedy), ktorý cín "vylepšovali" napríklad olovom, čo opäť robí s izotopovým zložením divy...

jmodrak - máš pravdu, ale pre "miestne použitie" majú "miestne zdroje" väčší význam, aj keď sú z "globálneho pohľadu" menšie, alebo malé. Dá sa rozumne predpokladať, že ak "Kuvajt" ležal v stredomorí a v Španielsku, tak "slovenské" náleziská mali značný význam aj pre vtedajšie kultúry v okolí, na západ a sever a severovýchod od nich - dopravná trasa zo Slovenska bola značne kratšia ako z hlavných zdrojov, čo určite má významný vplyv na celkové využitie medi a bronzov v spoločnosti, pretože boli dostupnejšie - proste nebol to len "vzácny tovar" dopravovaný na veľké vzdialenosti.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od Pátrač »

Otázka zpracování mědi na území dnešního Slovenska je zajímavá a velmi inspirujíc. Velmi podrobná informace je například zde

http://www.archeologiask.sk/slovenska-a ... eolit.html

CITUJI:

Medené výrobky a metalurgia

Nástup kovových výrobkov a počiatky metalurgie sú popri koncepcii „secondary products revolution“ najdôležitejšou inováciou eneolitu. Hoci prvýkrát sa s medenými výrobkami stretávame na našom území už v období mladého neolitu, početnejší výskyt medených výrobkov zaznamenávame s nástupom lengyelskej a tiszapolgárskej kultúry. Napriek mnohým pred- chádzajúcim názorom o význame kovu v postneolitickej spoločnosti, treba zdôrazniť, že medené výrobky mali predovšetkým symbolický význam. Svedčí o tom vysoká frekvencia masívnych sekeromlatov, ktoré nie sú vhodné na remeselnú činnosť ani na vojenské účely a výroba šperkov. Pracovné nástroje, ako napr. dlátka, u ktorých je možné predpokladať ich profánne využitie, sa vyskytujú len minimálne. Meď sa tak stáva popri iných cenných materiáloch (kvalitné silicity, jantár, jadeit a pod.) ďalším dôležitým artiklom, jej význam však v počiatočnej fáze jej spracovania netreba preceňovať. Počiatky metalurgie siahajú hlboko do obdobia nášho mezolitu (cca 8000 BC), kedy sú na Prednom Východe (Çayönű Tepesi) doložené prvé pokusy s výrobou medených perál, vyrobených zrejme za studena. Tepelné spracovanie medi sa v tejto oblasti objavilo asi o tisíc rokov neskôr. Predpokladáme, že

Karpatská kotlina bola metalizovaná z oblasti Balkánu niekedy okolo piateho tisícročia BC. Najstaršie rudné oblasti s doloženou expoloatáciou medi sú známe už na konci šiesteho a počiatku piateho tisícročia BC v Rudnej Glave, Selevaci a v Belovode v Srbsku, ako aj v bulharskom Aibunare. Tieto banské diela sú späté s kultúrou Vinča, ktorá sa považuje za sprostredkovateľa metalurgických inovácií ďalej na sever a s jej pôsobením môžeme spájať aj výskyt prvých výrobkov z medi v našej želiezovskej skupine (Horné Lefantovce, Patince) a v stupni Lengyel I. Výraznejší výskyt medených výrobkov, aj keď v nepomere napr. s oblasťou severného Maďarska a Zadunajska, zaznamenávame v staršom eneolite – najskôr vo fáze Brodzany. Sú to predovšetkým importované sekeromlaty typu Varna a Čoka, ktoré sa sem dostali obchodnou výmenou (širšia oblasť Bratislavy) z potiského metalurgického prostredia. Na rozdiel od lengyelskej kultúry je polgársky okruh v širšom priestore Potisia pomerne silne metalizovaný. Medené predmety – sekeromlaty, náramky a dlátka, tu pochádzajú najmä z hrobových celkov (Tibava, Veľké Raškovce). Na pohrebisku vo Veľkých Raškovciach sa meď nachádzala v desiatich zo 44 celkovo preskúmaných hrobov. Chemická analýza poukazuje na takmer čistú meď s minimom prímesí, v jednom prípade však obsah cínu presahoval 4,54%, takže táto čepeľ nožíka sa už približovala prvým bronzovým artefaktom. Poukazovalo by to na možnosť včasného legovania medi cínom v Karpatskej kotline už v staršom eneolite.

Chemizmus kovu poukazuje nielen na juhovýchodný pôvod suroviny (Sedmohradsko, Balkán), ale aj na možnú exploatáciu domácich surovinových zdrojov. Ako surovina pripadajú do úvahy najmä čistá meď, oxidy medi (kuprit) a uhličitany medi (malachit, azurit). Primárne zdroje týchto minerálov sa nachádzajú aj na území Slovenska, aj keď čistá meď zrejme bola vyťažená pomerne skoro. Chemická a spektrálna analýza kovových predmetov z epilengyelského horizontu v Liskovskej jaskyni potvrdila, že boli vyrobené z tzv. antimónovej medi, pre ktorú sa zaužívalo označenie „typ Handlová“. Tento typ medi je charakteristický pre celý horizont ťažkých medených sekeromlatov s krížovým ostrím (rôzne varianty: typ Jászladány, Handlová, čiastočne typ Szendrő, ako aj depotov – Handlová). Okrem tohto druhu medi z územia Slovenska pochádza aj meď typu „Nográdmarcal“, kde absentuje v spektre prvkov arzén (chronologicky fixovaná depotom z Malých Levár) a napokon meď typu „Mondsee“, s výrazným podielom arzénu. Antimónová meď bola získavaná z tetraedritu (resp. jej minerálu tennantitu), ktorý patrí medzi polymetalické sulfidické medené rudy a vyskytuje sa predovšetkým na hydrotermálnych ložiskách, ktoré sa hojne nachádzajú aj na území Slovenska. Spolu s chalkopyritom, s ktorým sa najčastejšie vyskytuje, bol tento minerál hlavným zdrojom medi v praveku aj v období stredoveku. V stredoslovenskej oblasti sú najvýznamnejšími rudnými ložiskami týchto minerálov Nízke Tatry a Špania dolina v Starohorských vrchoch. Najmä špaňodolinský rudný revír je potenciálne najpravdepodobnejší ako zdroj medenej suroviny. Tetraedritová ruda z niektorých polôh tu obsahuje významné percento arzénu aj antimónu. Okrem množstva kamenných drvičov nachádzaných vo viacerých polohách, ktoré sa všeobecne považujú za nástroje pravekej úpravy rudy, pre eneolitickú exploatáciu svedčia tiež nálezy fragmentov keramiky datovateľné do mladších stupňov lengyelskej kultúry.

Napokon, aj moderný archeometalurgický výskum pot- vrdzuje dobrú zhodu materiálu eneolitických nástrojov a vzoriek medených rúd, pochádzajúcich z tejto geografickej oblasti. Taktiež analýza predmetov z jaskyne Dzeravá skala v Plaveckom podhradí potvrdila tetraedrit ako zdroj suroviny na výrobu medených nástrojov. Tunajší horizont osídlenia spadá do mladšieho úseku ludanickej skupiny, snáď až do obdobia existencie skupiny Bajč-Retz. V období Epilengyel/Lengyel IV. môžeme už na území Slovenska s istotou rátať s miestnou metalurgickou aktivitou. Severoslovenskú metalurgiu dokladá nález medenej trosky v objekte zo Slovenského Pravna, v sprievode epilengyelskej keramiky s vplyvmi kultúry lievikovitých pohárov. Podobný nález, s kusom medenej trosky (?) sa našiel najnovšie v Banskej Bystrici. Spolu s dokladmi exploatácie medených rúd v Španej doline, spadajúcich do prelomu starého a stredného eneolitu, potvrdzujú domácu metalurgickú provinciu. Chemická analýza predmetov z Moravy však dokladá, že táto „antimónová meď“ tvorila významný vývozný artikel aj do teritoriálne vzdialenejších oblastí Európy. Výskyt unikátnych modelov dvojzáprahu volov z Liskovskej jaskyne, poľskej lokality Bytyń a nemeckého Dieburgu, ako aj keramika s vplyvmi kultúry lievikovitých pohárov poukazuje na tranzitné kontakty medzi epilengyelskými spo- ločenstvami a okruhom kultúry lievikovitých severne a západne od karpatského priestoru. Distribúciu kovu je možné predpokladať okrem hotových výrobkov (sekerky a sekeromlaty), tiež vo forme medených koláčov. Tie pochádzajú ako z ojedinelých nálezov (Špania dolina), tak isto z hromadných nálezov (Handlová). Popri jednoduchých taviacich zariadeniach (otvorené ohniská do ktorých sa vkladali tégliky s rudou - Devín) a plochých vaničiek (Slepčany) bolo treba na spracovanie sulfidických rúd asi náročnejšie metalurgické zariadenia. Pozostatky z nich sa podarilo identifikovať v Bielom Kostole pri Trnave, kde sa na prepálenej mazanici zistili stopy po spracovaní medi. V Bratislave-Dúbravke sa našiel zarovnaný okraj mazanice, rovnako so stopami po tavení medi. Tieto a iné nálezy naznačujú v záverečnom období starého eneolitu možnosť existencie viacerých metalurgických stredísk využívajúcich blízke východzie zdroje medených rúd v oblasti Malých Karpát.

Pri niektorých typoch ťažkých nástrojov, či zbraní, predpokladáme priamo domácu produkciu. Týka sa to najmä sekeromlatov typu Handlová, ktoré sa v koncentrovanej miere vyskytujú najmä v handlovsko-turčianskom mezoregióne. Ich frekventovaný výskyt naznačuje možnosť ich lokálnej produkcie využívajúc blízke zdroje medi z pohoria Vtáčnik. Tieto, evidentne symbolické insígnie moci, sa distribuovali vo forme hotových výrobkov aj mimo produkčnú oblasť, keďže ich nachádzame až v Poľsku a Zadunajsku. Popri ťažkých sekeromlatoch sa ako nový tvar objavuje v eneolite kovová dýka. Najstaršie dýky s sú rozšírené najmä v Maďarsku a vyskytujú sa v ludanickej skupine a v bodrogkerésztúrskej kultúre. Ukazuje sa, že patria k jednému mor- fologickému typu s tenkou listovitou čepeľou a jazykovitým telom. Z územia Slovenska sem patrí fragment zlomenej dýky z Budmeríc a snáď aj čepeľ dýky (?) z Veľkých Raškoviec. V zásade sa odlišujú od masívnejších dýk so stredovým rebrom, ktoré poznáme z depotu Malé Leváre, alebo z Dolných Semeroviec. Vzhľadom na nepravdepodobnosť výskytu dvoch rozdielnych typov tohto druhu zbraní sa zdá, že dýky so stredovým rebrom sú mladšie a spadajú do horizontu Bajč-Retz. Ich ojedinelý výskyt na severnom Slovensku (Istebné) dokladá už spomínaný trend prenikania obyvateľstva do horských oblastí v snahe vyhľadávať nové rudné ložiská.

Novým sortimentom, ktorý nespadá do kategórie zbraní sú medené šperky, významný reprezentant dobovej módy. Popri už spomínaných jednoduchých náramkoch z hrobov tiszapolgárskej kultúry sú najvýraznejším predstaviteľom tohto horizontu špirálové záušnice (Hakenspirale) typu „Hlinsko“. Ich pôvodná oblasť rozšírenia je viazaná najmä na alpskú zónu (kultúra Mondsee a jej príbuzné kultúry) a na podunajskú oblasť (kultúra Balaton-Lasinja). V súčasnosti evidujeme tento druh šperkov z viacerých lokalít na Slovensku. Najbohatšia kolekcia pochádza z Liskovskej jaskyne na severe územia. V kontexte kultového objektu sa tu našlo celkom až 8 exemplárov čo radí túto lokalitu na prvé miesto v počte týchto šperkov. Analýza potvrdila, že boli vyrobené z takmer čistej medi s drobným množstvom prímesí. Ďalší nález tohto typu je známy z kostrového hrobu z Nitrianskeho Pravna- Vyšehradného, z jamy v Bajči a zrejme aj z jaskyne Dzeravá skala v Plaveckom podhradí. Výskyt všetkých záušníc typu „Hlinsko“ z nášho územia je spätých s epilengyelskými skupinami na úrovni horizontu Bajč-Retz, resp. počiatočného bolerázskeho stupňa badenskej kultúry. S výnimkou sídliska v Bajči pochádzajú všetky nálezy z kontextu hrobových objektov, takže predpokladáme ich sepulkrálny význam.


Ku šperkom treba jednoznačne zaradiť aj zlaté antropomorfné závesky známe z hrobov v Tibave a Veľkých Raškovciach o ktorých sa predpokladá, že boli amuletmi, alebo súčasťami odevu, či časťami ozdobných garnitúr. Tieto pôsobivé klenoty sú najstaršími zlatými výrobkami na našom území. Zlato, ktoré sa v počiatkoch získavalo ryžovaním, sa objavilo už v mladom neolite, pričom na najbohatšom pohrebisku Varna v Bulharsku sa našlo niekoľko tisíc zlatých predmetov z obdobia pred 6500 rokmi. Spracovalo sa podobne ako medené výrobky – tepaním za studena. Okrem toho predpokladáme pre kultúry starého eneolitu tiež znalosť techniky odlievania do tzv. stratenej formy, kde sa na voskový model aplikovala hlinená forma. Touto metódou sa dali odlievať aj náročnejšie výrobky (plastika vola z Liskovskej jaskyne).

Po relatívne intenzívnom metalurgickom „boome“ na konci epilengyelského horizontu došlo v priebehu badenskej kultúry k výraznému zníženiu metalur- gickej aktivity. Išlo o závažnú zmenu, ktorá sa prejavila nielen vytratením masívnych nástrojov, ale takmer úplnou absenciou medených predmetov. Do badenskej kultúry môžeme zaradiť len medené dlátka zo Šarišských Michalian, Malých Raškoviec a Nitrianskeho hrádku. Drobné nášivky, ktoré pochádzajú z pohrebísk v Gemeri a Centeri sú jednými z mála ozdôb tohto obdobia. Jediným hromadným nálezom, u ktorého sa navyše predpokladá juhovýchodný pôvod, zostáva depot z Veľkej Lomnice, ktorý obsahoval niekoľko nákrčníkov, plechovú čelenku, plechové ozdoby, dlátka a spondylové mušle. V mladom eneolite dochádza opäť k vzostupu frekvencie výskytu medených predmetov na našom území. Nepoznáme ich síce z postbadenských skupín, aj keď napr. na Morave sa vyskytujú medené výrobky v jevišovickej kultúre. Nový horizont medenej industrie predstavujú tak sekerky s jedným ostrím, ktorých výskyt evidujeme na širokom priestore od Prednej Ázie, cez Kaukaz až po strednú a juhovýchodnú Európu. K najstarším variantom (typ Baniabic) patrí sekerka z Dolného Pialu.

Nálezy odlievacích foriem z Nevidzian a zlomok kadlubu z Veľkého Medera možno spájať s kultúrou Kosihy-Čaka-Makó, ktorá reprezentuje na Slovensku prejav kultúrneho okruhu vučedolskej kultúry. S jej pôsobením sa v severnej časti Karpatskej kotliny rozvíja nové metalurgické centrum, so zásahom aj na JZ Slovensko (hlinená dýza z Tesárskych Mlynian, nožík zo Šale, vrták z Jelšoviec). Určitú participáciu na výrobe týchto sekeriek však nesporne mala aj kultúra Somogyvár-Vinkovci, ktorá sa už hlási do staršej doby bronzovej. O vzraste významu metalurgie, ako samostatného špecializovaného remeselného odvetvia v závere eneolitu, najlepšie vypovedajú hroby s kovolejársko-kováčskym inventárom, ktoré sa považujú za hroby metalurgov. Evidujeme ich hlavne v kultúre zvoncovitých pohárov, ako aj v nasledujúcej unětickej kultúre (Matúškovo).


KONEC CITACE

Rozhodně je potvrzeno že do měděné industrie území dnešního Slovenska zasáhlo významně a to je dobře, máme díky tomu mnoho zajímavých artefaktů kousek od nás.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Rase
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 12903
Registrován: 11/2/2010, 16:02
Bydliště: Prostějov

Re: Vývoj osídlení na území Čech, Moravy, Slezska a Slovensk

Příspěvek od Rase »

Nález studny z roku 5255 př.n.l.

Během záchranného archeologického výzkumu, pod dvěma úseky budoucí dálnice D35 o délce 28 km, archeologové odkryli řadu zajímavých nálezů, kterým vévodí stará dřevěná studna z mladší doby kamenné. Konstrukce studny se skládala ze čtyř rohových sloupků, které měly podélné drážky. Do nich byla zapuštěna prkna v sedmi řadách nad sebou. Půdorysné rozměry byly 80x80 centimetrů a výška 140 centimetrů. Dendrochronologický průzkum odhalil, že stromy použité na stavbu byly pokáceny mezi lety 5256 a 5255 př.n.l. Dubové sloupky a výdřeva se zachovaly díky vysoké hladině spodní vody. Aktuálně je nález v péči odborníků z Univerzity Pardubice, kteří připravují její konzervaci.
Kromě dalších o něco mladších studní archeologové odkryli také osadu pravěkých lovců a sběračů ze sklonku starší a ze střední doby kamenné (10 až 8000 př.n.l.) na návrší poblíž Uherska, kde se v minulosti rozkládalo velké jezero. U Rokytna archeologové odkryli jedno z nejbohatších a nejrozsáhlejších žárových pohřebišť lužické kultury z pozdní doby bronzové (cca 1000 př.n.l.) na českém území. Na pohřebišti v pískové duně našli více než 200 žárových hrobů a více než 2000 keramických nádob, nejednalo se jen o urny, ale i milodary a další předměty. Mezi další významné nálezy patří sídliště z mladší a pozdní doby bronzové u Dolní Rovně, studna s vodojemem z doby laténské (150 př.n.l.) u Ostrova, zahloubená obydlí a pece z 10. až 12. století u opatovické elektrárny a středověká vesnice z 12. až 14. století u Horní Rovně.

https://pardubicky.denik.cz/zpravy_regi ... 90109.html

Obrázek
Obrázek

"Účelem života není být šťastný. Účelem života je být užitečný, čestný a soucitný"
Odpovědět

Zpět na „Ostatní národy“