Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav, Bleu

Odpovědět
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

Džingischánov globálny zločin.

Časť 1.
Krátky úvod a primárne zdroje


„Za každú kvapku ich krvi, tiekla rieka krvi veľká ako Oxus. Za každý vlas na ich hlavách sa kotúľali státisíce hláv v prachu krížnych ciest“. Tarikh-i Jahangushay

Vojenské ťaženie Džingischána do Chórezmu, Perzie, na Kaukaz a do Ruska v rokoch 1219 až 1224 svojou krutosťou prekonáva vojny starovekej Asýrie a svojím územným rozsahom všetko od čias ťaženia Alexandra Macedónskeho. Globálny zločin Džingischána a jeho synov v Číne, Rusku, Strednej Ázii a Perzii je desivejší než zločiny Nemecka a Japonska počas Druhej svetovej vojny. Táto snaha o podmanenie veľkej časti sveta, obohacovania sa lúpežou a bezodné vraždenie bolo spojené s devastáciou obrovského územia Strednej Ázie. Všetko to spáchane zlo, bolo zdôvodnené, tak ako veľakrát v dejinách, ideou „spravodlivej vojny“. Je s podivom, že dnešní historici sú náchylní hľadieť na vtedajšie udalosti očami Džingischána a písať, že Mongoli zmenili svet k lepšiemu. V skutočnosti hlavným motívom Džingischána a jeho potomkov bol pocit elitnej nadradenosti, nomádska surovosť a snaha po svetovláde. Úzky okruh ľudí v podstate jedna jediná rodina na stáročie zabrzdila rozvoj.

1. ZÁKLADNÉ ZDROJE

Všetky opisované udalosti majú svoj začiatok v priestore dnešného Mongolska a udiali sa na konci XII. a v prvej polovici XIII. storočia. Je temer zázrak, že medzi kočovníkmi v stepiach dnešného Mongolska keď žilo len niekoľko ľudí schopných čítať a písať, aj to po väčšinou duchovných, nechal Džingischán nažive malého chlapca, ktorý poznal písmo. Šigi-Chutucha, lebo tak sa chlapec volal, napísal pre mongolského chána dielo, ktoré poznáme pod názov Tajná kronika Mongolov. Je to základný mongolský zdroj a naozaj umožňuje pochopiť aká bola spoločnosť nomádov v stepiach Mongolska a čo formovalo ich vojenské schopnosti. Aj keď obsahuje legendy dá sa z nich spoznať, čo predchádzalo udalostiam, ktoré poznáme aj z iných zdrojov. Aj preto na rozdiel od ťaženia Hunov do Európy a Turkov do Strednej Ázie a na Blízky východ mame zaujímavé a aj dosť presne a pravdivé údaje. Hoci pre vtedajších napadnutých krajín boli Mongoli rovnakým „zjavením“ ako Huni pre Európu v roku 400, vďaka Tajnej kronike vieme čo "zjaveniu“ Mongolov predchádzalo.
Mongoli vtrhli do oblasti Strednej Ázie, ktorá už tisícročia predstavovala kultúrnu oblasť s rozvinutými civilizáciami. Počnúc tzv. BMAC - baktrijsko-margianským archeologickým komplexom ako sa nazývajú poľnohospodárske a mestské spoločenstva Strednej Ázie v roku 2000 BCE, cez helénsku Bactriu Alexandra Macedónskeho na prelome vekov, až po „zlatý vek islamu“, ktorý ukončila práve Mongolska invázia. Hlavne udalosti sa udiali v ľudnatých a starovekých mestách ako boli Merv, Samarkand a Buchara. Významným zdrojom sú diela tamojších islamských dejepiscov. Či už bolo očití svedkovia udalosti, alebo sa narodili neskôr a boli informovaní ako sa vraví z „prvej ruky“. Vďaka tradičnej historickej spisbe a veľakrát vynikajúcemu vzdelaniu dokázali opísať nielen samotne udalosti, ale do značnej mieri aj objasniť dôvody konania vládcov, vojvodcov a ľudí a to čo sa udialo zasadiť do rámca vtedajšieho priebehu dejín. Samozrejme ani oni sa nevyhli zaujatosti, aj keď v ich prípade to nebola vždy oslava víťazného chána, ale veľakrát šok a smútok z tragédie ich domovín.
Doplňujúcimi zdrojmi sú kroniky, zápisy a listy vládcov, diplomatov a klerikov Blízkeho východu, Číny a Európy. Ich úroveň je limitovaná nielen vzdialenosťou od oblasti kde došlo k mongolskému ťaženiu, ale hlavne v nedostatočnom poznaní tamojších reálií. Aj keď veľakrát napísane pripomína báchorku, ak sa dá do súvislosti s tým, čo vieme z iných zdrojov, nakoniec dôjde k doplneniu dôležitého kamienka do mozaiky poznania.
Vtedajšie písomné pramene sú dnes doplňované aj archeologickými poznatkami a tiež údajmi, ktoré vznikli pri štúdiu vtedajšieho životného prostredia.

1.1 MONGOLSKÉ A ČÍNSKE ZDROJE

Mongγol-un niγuča tobčiyan - Tajná kronika Mongolov.
Mongoli mali vlastné písmo, ale samozrejme, že písať vedelo len zopár pisárov. Potrebu písma pri správach najmä vojenských na dlhu vzdialenosť vyriešili poéziou. Áno, správu zmenili na báseň aby sa ľahko zapamätala a posol ju bol schopný doslova reprodukovať aj po niekoľko týždennom putovaní. Mongoli mali svoje písmo, ktoré prevzali od Ujgurov. Tajná kronika Mongolov bola objavená v 19. Storočí a bola napísaná z časti v mongolskom jazyku pomocou čínskych znakov a z časti v čínštine. Predpokladá sa, že zachovane znenie slúžilo ako učebňa pomôcka pre výučbu mongolského jazyka.
Keď v roku 1201 Mongoli plienili nepriateľský tábor pri Naratu-Šitüenu našli desaťročného chlapca so zlatým krúžkom v nose, oblečeného v damasku a soboline. Šigi-Chutucha, ako sa volal malý Tatár, nemal viac ako 10 rokov a vedel čítať a písať. Dostal sa do rodiny veľkého chána – Džingischána. Džingischánova matka Höelün chlapca starostlivo vychovala a Džingischán ho neskôr nazval svojím bratom. Keď mal asi pätnásť rokov, nariadil mu Džingischán, aby zapísal „všetko“ modrým písmom do Modrej knihy. Nik nesmel pod trestom smrti zapísané a chánom schválené meniť. Šigi-Chutucha dokončil kroniku za vlády Džingischánovho syna, veľkého chána Ogotaja v roku 1240. Kroniku napísal v mongolskom jazyku, ale dnes presne nevieme, akým písmom, aj keď sa predpokladá, že bolo ujgurské a zachovali exempláre je prepis do čínskeho písma.
Šigi-Chutucha sa osobne zúčastnil ťaženia a velil jednému tumenu. Jeho svedectvo je tendenčné. Tajná kronika Mongolov je rovnako manipulačná ako Zápisky o vojne v Galii. Podobne ako sa cez Caesarove slová v Zápiskoch stanete jeho obdivovateľom, aj slovami Tajnej kroniky ste mimovoľné „natlačený“ do pozície osvojiť si postoj samotného Džingischána. Nadobudnete dojem, že konal vždy spravodlivo, v záujme svojej cti, alebo dokonca v sebaobrane. Názor „Veď sám by som nekonal inak!“ je napriek obrovskej vzdialenosti v kultúre, čase a priestore tak ľahko osvojiteľný, že aj mnohí seriózni historici tvrdia, že Džingischán a Mongoli viedli „spravodlivé“ vojny a konali čestne. Tajná kronika vyšla v českom preklade Pavla Pouchu v Štatním nakladatelstvi krásne literatury, hudby a uměni v Prahe v roku 1955.

Jüan-š’ – Dejiny vlády dynastie Jüan
Čínska kronika popisujúca dejiny dynastie mongolských vládcov v Číne. Vznikla v 14. Storočí a okrem chronologických záznamov sa venuje aj opisom etnografickým a zemepisným, životopisom významných vladárov, štátnikov a vojvodcov. Kronika stručne a chronologicky popisuje priebeh ťaženia a v časti ktorá je venovaná životopisom významných osobnosti sa nachádzajú niektoré údaje a opisy odplňujúce údaje z kroniky. Pre dnešného čitateľa je najdostupnejšia praca E. Bretschneidera z roku 1888 pod názvom Medieval researches from eastern Asiatic sources : fragments towards the knowledge of the geography and history of central and western Asia from the 13. to the 17. century. Druhým zdrojom je kniha M. Abel-Rémusata z roku 1829 Nouveaux mélanges asiatiques: ou, Recueil de morceaux de critique et de mémoires, relatifs aux religions, aux sciences, aux coutumes, à l'histoire et la géographie des nations orientales.

1.2 PERSKÉ A ISLÁMSKE ZDROJE

Tarikh-i Jahangushay – Dejiny Dobyvateľa sveta.
Perzský historik Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini, ktorý sa narodil v roku 1226 a zomrel v roku 1283. Pochádzal z významnej rodiny, ktorá zaujímal dôležité funkcie na dvore seldžuckých sultánov, perzských vládcov a aj neskoršej štátnej správe mongolských vládcov v dnešnom Iráne a Iraku. Juvaini bol nielen významný úradník, ale zúčastnil sa niekoľkých ťažení napríklad aj porážky Assasinov v pevnosti Alamut. Juvaini navštívil niekoľkokrát mongolské hlavné mesto Karakorum a poznal mongolsky spôsob života kultúru, vojenstvo a politiku. Jeho dielo sa venuje mongolským dejinám od rokov pred vládou Džingischána až po rok 1260 a je doplnene dejinami vládcov Chórezmu. V jeho knihe sú mnohé jedinečne údaje ale na druhej strane je z napísaného textu jasne vidieť „autocenzúra“ úradníka v mongolských službách. Dielo je dostupné v anglickom preklade J.A. Boyleho pod názvom.: History of the World Conqueror by Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini a vydala ho Manchesterská univerzita v roku 1958

al-Kamil fi at-Tarikh - Kompletná história
Ali 'Izz al-Din Ibn al-Athir al-Jazari (1160 -1233, arabsky a možno kurdský historik, žijúci v dnešnom Kurdistane a Sýrii napísal dielo al-Kamil fi at-Tarikh Kompletnú históriu. Keďže žil v Mezopotámii mal len sprostredkovane informácie o mongolskom ťažení v Turkestane. Vo svojom diele, okrem útoku Mongolov do muslimských oblasti v rokoch 1220 až 1222 opísal aj napadnutie južného Ruska v roku 1223 a 1224

Sirate Jalal –al-din Minkaboerni - História sultána Jalal –al-din Minkaboerni
Shahab –al- din Mohammad Nasavi Khorandezi, ktorý zomrel v roku 1249, bol príslušníkom významnej rodiny v Chórezme. Vedel perzsky aj arabsky a a bol vzdelaný vo vtedajších vedných odboroch. Bol očitým svedkom mongolskej invázie a zničenia jeho domoviny. Šesť rokov bol u Jalal al-dina, posledného vládcu chórezmskej dynastie. Jeho “Sirate Jalal –al-din Minkaboerni” vyšlo pod názvom Historie du Sultan Djelal ed-Din Mankobirti, Prince du Kharezm v roku 1895 v Paríži vo francúzskom preklade O. Houdasa.

Zīj-i Īlkhānī - Il-khanové tabuľky
V tomto astronomickom diele je v úvode spomenutý útok Mongolov na Utrar. Jeho autorom je Khawaja Muhammad ibn Muhammad ibn Hasan Tūsī, ktorý sa narodil 17.2.1201 v Chórezme a 25.6. 1274 in v Bagdade. Dnes je známejší pod menom Nasīr al-Dīn Tūsī . Bol polyhistorom a mal poznatky ako astronóm, chemik, fyzik, lekár a historik.

Jami' al-Tawarikh – Prehľad kroník
Rashīd al-Dīn Ṭabīb známy aj pod menom Rashīd al-Dīn Faḍlullāh Hamadānī (1247–1318), bol štátnik a historik na dvore mongolských vládcov v Perzii tzv. Il-khanov. tento perzský žid sa narodil v Hamadane a ako 30 ročný konvertoval na islam. Bol vezírom Il-khana Ghazana do roku 1316. Je dielo je dôležitým zdrojom informácii o Mongoloch a a ich vládcoch. Mal spoľahlivé informácie aj priamo z Mongolska, ktorých zdrojom bol veľvyslanec Veľkého chána na dvore perzského Il-khana. Svoje dielo Jami' al-Tawarikh začal písať za vlády Ghazana a dokončil ho za vlády jeho nasledovníka Il-khana Öljaitü. Bol obvinený z otrávenia tohto vládcu a v roku 1318 popravený.

1.3 ARMÉNSKE ZDROJE

Havakumn Patmutsyun História Arménov
Významný arménsky klerik a spisovateľ Vardan Arewelts'i narodený niekedy medzi rokmi 1200 až 1210 je autorom Havakumn Patmutsyun historickej kompilácie známej aj ako História Arménov tiež zachytáva ťaženie Mongolov do oblasti stredovekého Arménska a Kaukazu. Vardan vytvoril mnohé významne diela a osobne sa zúčastnil vyjednávania s mongolským chánom Hülegüom a stal sa duchovným poradcom manželky chána Doquz Khatun, ktorá bola vyznaním Nestorianka. Jeho Dejiny zachytávajú zložitú situáciu Arménska, ktoré v časoch vlády Džingischána bolo okrem nájazdov Mongolov aj útokom Kipčakov a chórezmského šacha. História Arménov je dostupná na webovej stránke v anglickom preklade
Roberta Bedrosiana. http://www.documentacatholicaomnia.eu/0 ... y],_EN.pdf

Patmutium azgin nethogats - Dejiny národa lukostrelcov (Mongolov)
Robert Bedrosian je tiež autorom prekladu diela Grigory Aknerts'i'sa s originálnym názvom Patmutium azgin nethogats Dejiny národa lukostrelcov (Mongolov), ktoré ako jedno z mala sa zachovalo v pôvodnom manuskripte. Grigory z Akneru sa narodil okolo roku 1250 a zomrel približne v roku 1335. Bol opátom v kláštora v Aknere a jeho dielo informuje o období rokov 1220 až 1273 nielen v samotnom Arménsku, ale najmä podáva informácie o náboženstve, náboženských predstavách a spôsobe života samotných Mongolov. Ťažením do Chórezmu sa zaoberá len niekoľkými vetami, ale viac priestoru venuje bojom Mongolov v Gruzínsku a v Arménku. Podobne ako História Arménov je dostupne na webe https://ia600208.us.archive.org/15/item ... nertsi.pdf
La Flor des Estoires d'Orient – Dejiny Tatárov
To historické dielo napísal pri svojom pobyte vo Francúzku arménsky mních a historik zvaný Ayton v Europe skôr známy ako Hetum z Korykosu. Jeho kniha bola dlhu dobu hlavným zdrojom informácii Západnej Európy o Mongoloch a ich ríši. Hetum, ktorý sa narodil okolo roku 1240, pochádzal z vládnucej rodiny, ktorá mala sídlo v Korykose v tzv. Malej Arménii. Do Francie prišiel za pápežom Klementom V. v roku 1306 ako opát premostranského kláštora Bellapais na severnom Cypre. Z Francie odišiel v roku 1308 a vrátil sa do Malej Ázie, kde zomrel pred rokom 1332. Prezentoval Mongolov ako nepriateľov islamu a až do svojej smrti sa snažil vytvoriť spojenectvo medzi kresťanským západom a mongolskými vládcami v Perzii, zvanými Il-khani. Jeho dielo sa ťažením Mongolov do Strednej Ázie zaoberá len okrajovo a venuje sa najmä obdobiu pred a po vláde Hülegüa v Perzii. La Flor des Estoires d'Orient je taktiež prístupne v preklade Roberta Bedrosiana v anglickom jazyku na webe: https://ia600201.us.archive.org/18/item ... /Hetum.pdf

1.4 EURÓPSKE ZDROJE

Správy klerikov z Egypta
„Kráľ Peržanov, nadutý pýchou, chcel byť vládcom Ázie. Proti nemu vytiahol kráľ Dávid, ktorého nazývajú synom Kňaza Jána, po prvých plodoch víťazstva nad ním aj ostatní králi boli potlačení a on kraľuje. Spáva všeobecne dokazuje, že sme sa dozvedeli, že žiadna sila na zemi mu neodolá. Je vykonávateľom Božej pomsty, kladivom Ázie.“
Tieto slova napísal Oliver z Paderbornu (1170 – 1227) v egyptskej Damiette a je ich možne nájsť v zväzku: J. Georg Eccardus, Corpus historicum medii aevi, sive Scriptores res in orbe universo ..., Zväzok 2, Lipsko 1723
Spolu s ním tam bol aj slávny kazateľ a biskup z Akka Jakub de Vitry (c. 1160/70 – 1240). Ten z Damietty napísal 18. 4. 1221 list pápežovi Honoriovi III. (1148 – 1227), v ktorom nástupcu svätého Petra informoval, že z východu prichádza kráľ Dávid z rodu Kňaza Jána a cestou poráža mohamedánov. Obaja vychádzali z v arabčine napísaného nestoriánskeho letáka, ktorý preložili do latinčiny s názvom „Relatio de Davide Rege TartarorumChristiano. V tejto Správe o Dávidovi kresťanskom kráľovi Tatárov bola informácia, že bagdadsky kalif an-Násir li-Dín Alláh (6 August 1158 – 4 Október 1225), ktorý bol v nepriateľstve s chórezmským šachom 'Alá ad-Dín Muhammadom (1169 – 1220), požiadal o pomoc patriarchu nestoriánov Yahballaha II (patriarchom od 1190 do 1222). Ten sa obrátil na kráľa Dávida, ktorý napadol Chórezm a postúpil až k Bagdadu.

Templárske zdroje
Alberic z Trois-Fontaines (? – 1252) cistercián, ktorý do roku 1240 pôsobil v Uhorsku, vo svojej kronike píše, že v roku 1221 sa v Európe čítal list templárov zo Svätej zeme o kráľovi Dávidovi, ktorý získal v Perzii kráľovstvo, kde je 300 miest, a aj iné kráľovstvo, v ktorom je 300 hradov, a že keď rozdelí svoju armádu na 40 častí, v každej bude 100 000 bojovníkov. O rok neskôr Alberic píše, že po strate Damietty sa kráľ Dávid, ktorého poznali aj Maďari a Kumáni, vrátil do svojej krajiny a povesti o ňom sa nepotvrdili. Dá sa povedať, že templári tiež nič o Džingischánovi nevedeli.

Správy z Uhorska
Popri správach zo Svätej zeme sa do Uhorska dostali aj správy o porážke ruských kniežat a Kumánov 31. 5. 1223 na rieke Kalka. V knihe pod názvom Ryccardi de Sancto Germano notarii Chronica, vydanej v Hannovery v roku 1864. Pre rok 1223 Ricardus zaznamenal: „Kráľ uhorský informoval pápeža, že kráľ Dávid, zvaný aj Kňaz Ján, s neobmedzeným počtom ľudí prišiel do Ruska. Pred siedmimi rokmi vyšiel z Indie a nesie kosti sv. apoštola Tomáša a v jednom dni zabil 200 000 Rusov a Plavcov.“ Práve použitie slovanského slova Plavci, orig. „Plautis“, je dôkazom, že k Ondrejovi II. (1177 – 21. september 1235) sa dostali tieto správy z Ruska a pochopil ich nesprávne. Takže ani v uhorskí diplomati, klerici a kráľ nevedeli nič o Džingischánovi a verili v kráľa Dávida. A neboli v tom sami.

Novgorodská kronika
Samotní Rusi, ktorí utrpeli od Mongolov a ich spojencov strašnú porážku, nevedeli nič nielen o vládcovi Mongolov a vlastne ani o vojsku, ktoré ich porazilo. V Novgorodskej kronike zaznamenali: „... Neznáme kmene prišli, nik presne nevie, kto to je, ani odkiaľ prišli, ani čo majú za jazyk, ani akej sú rasy, ani aká je ich viera, ale hovoria im Tatári."
Dnes sa už nedá predpokladať, že sa v nejakom archíve podarí objaviť starý rukopis a s autentickými informáciami a výpoveďami očitých svedkov. Dá sa povedať, že každý kto sa začne zaoberať udalosťami mongolských výbojov čerpá z tých istých podkladov ako autori pred ním. Určitou výhodou dneška je lepšia dostupnosť, ale hlavne širšie povedomie o samotných zdrojoch a preto dnes ma autor možnosť korigovať staršie a veľakrát nesprávne názory a vysvetlenia, ktoré obsahujú diela novodobých historikov.
O nových podkladoch ale nabudúce.
Obrázek
kenavf
7. Major
7. Major
Příspěvky: 5997
Registrován: 15/12/2010, 23:13

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od kenavf »

palo satko píše:... Globálny zločin Džingischána a jeho synov v Číne, Rusku, Strednej Ázii a Perzii je desivejší než zločiny Nemecka a Japonska počas Druhej svetovej vojny. Táto snaha o podmanenie veľkej časti sveta, obohacovania sa lúpežou a bezodné vraždenie bolo spojené s devastáciou obrovského územia Strednej Ázie. Všetko to spáchane zlo, bolo zdôvodnené, tak ako veľakrát v dejinách, ideou „spravodlivej vojny“. Je s podivom, že dnešní historici sú náchylní hľadieť na vtedajšie udalosti očami Džingischána a písať, že Mongoli zmenili svet k lepšiemu....
Nemal by byť medzi tými globálnimi zločincami zaradený aj Napoleon?
P.S. Nenašiel som žiadne iné vhodné vlákno kde by som otázku položil.
Edmund Burke: "Jediné čo potrebujú nečisté sily k svojmu víťazstvu je to, aby slušní ľudia neurobili nič."

ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Pátrač »

Zdravím kolego. Palo mám dotaz - bude to celá série článků a nebo je to hotové? Dle nadpisu a poslední věty čekám pokračování.

Bude to jen o zdrojích a co v nich je nebo to bude pojednání s vlastními závěry a komentáři?

Podle toho co napíšeš diskusí počkám nebo začnu hned. Toto je téma, které mě zajímá a hned z počátku mohu říci že už s prvním odstavcem budu nadšeně polemizovat.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

Pátrac, bude to seria člankov je to niečo ako zaklad knihy, ale bez odkazov na literaturu a citacii pod čiarou. Už pred rokmi som sa priebehom toho taženia zaoberal a kedže mam da sa povedat všetky zdroje a aj knihy ktore napisali ludia čo sa tomu kvalitne venovali a tiež je dnes možne vdaka internetu si vyhladat dobove realie a cestopisy, boli mi luto tuto temu nenapisat, lebo v našej krajine je temer neznama.

Knavf,
Napolen nepachal zločiny, jeho ťaženie sice prinašalo vojnove utrapy obyvatelstvu ale nebolo zamerane proti obyvatelom - civilom. Vždy malo politicky ciel a vojna bola prostredkom. Vojnu viedol tak aby vyhra rozhodujucu bitku a pri rokovaniach ziskat bud spojenca, alebo vazala. Na druhej strane Nemci, Japonci a Mongoli vedome a programovo použivali teror na civiloch. Vraždenie českej elity v Protektorate sice nebolo genocidou, ale malo jej znaky. Vraždenia v Bielorusku a Rusku ale genocidnym spravanim bolo. Podobne aj spravanie sa Japoncov v Číne.
Mongoli pachali teror velakrat len preto, "lebo mohli", vdaka svojej niekedy až absolutnej prevahe ale hlavne inych životnych hodnot ktore vyznavali. Prave tym sa tiež podobali na Nemcov s ich "nadradenou rasou" a soviništickych Japoncov pohrdajucich slabšími.
Obrázek
kenavf
7. Major
7. Major
Příspěvky: 5997
Registrován: 15/12/2010, 23:13

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od kenavf »

palo satko píše:..
Knavf,
Napolen nepachal zločiny, jeho ťaženie sice prinašalo vojnove utrapy obyvatelstvu ale nebolo zamerane proti obyvatelom - civilom. Vždy malo politicky ciel a vojna bola prostredkom. Vojnu viedol tak aby vyhra rozhodujucu bitku a pri rokovaniach ziskat bud spojenca, alebo vazala. Na druhej strane Nemci, Japonci a Mongoli vedome a programovo použivali teror na civiloch. Vraždenie českej elity v Protektorate sice nebolo genocidou, ale malo jej znaky. Vraždenia v Bielorusku a Rusku ale genocidnym spravanim bolo. Podobne aj spravanie sa Japoncov v Číne.
Mongoli pachali teror velakrat len preto, "lebo mohli", vdaka svojej niekedy až absolutnej prevahe ale hlavne inych životnych hodnot ktore vyznavali. Prave tym sa tiež podobali na Nemcov s ich "nadradenou rasou" a soviništickych Japoncov pohrdajucich slabšími.
Dík. :up:
Edmund Burke: "Jediné čo potrebujú nečisté sily k svojmu víťazstvu je to, aby slušní ľudia neurobili nič."

ObrázekObrázek
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Mirek58 »

Je s podivom, že dnešní historici sú náchylní hľadieť na vtedajšie udalosti očami Džingischána a písať, že Mongoli zmenili svet k lepšiemu. V skutočnosti hlavným motívom Džingischána a jeho potomkov bol pocit elitnej nadradenosti, nomádska surovosť a snaha po svetovláde. Úzky okruh ľudí v podstate jedna jediná rodina na stáročie zabrzdila rozvoj.
A jak se výše uvedený přístup liší od postupů popsaných v bibli?
Mám na mysli chování židů při dobývání.
V bibli je popsaná dokonalá a dokonaná genocida. Kdyby se takto chovali ti výše uvedení Mongolové, Asie by byla dnes územím divoké zvěře.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

Mirek58,

Biblia obsahuje aj niečo čo ludia chapu ako dejiny "vyvoleneho národa". je otazne čo z toho čo sa naozaj udialo od v čase stvorenia Adama až do dobytia Jeruzalemu Nabuchodonozorom. Podla mna je to kompilat bachoriek (polovica), priklašlenych trochu pravdivych bachoriek (temer cely zvyšok) a pravda (skoro nič). Všetky tie "genocidy" su snahou ako opisat velkost celkom okrajoveho kmena ktorý predtym žil v Pelestine a odrazu sa ocitol v babylonskom zajati. Bola to reakcia na vtedajši globalizovany svet. židia sa tam citili ako niktoši a tak ti talentovani z nich napisali "dejiny od Adama". Židia predsa nemohli byt horši než Asyrčania, ktori boli v pamäti zapisani ako najlepši vojaci tamojšieho sveta a použivali teror podobne ako Mongoli. Vtedajšie mezopotamske a egyptske pramene nič o izraelskych "genocidach" nevedia a po pravde ani sa mi nechce verit, že by faraoni, ktori vtedy mal mocensky Pelestinu vo svojich rukach by židom take vojnove uspechy tolerovali. Dnes samotni židovski archeogovia maju problem dokazat existenciu krala Davida, presnejšie najst nejake pamiatky ktore by sa s nim dali spojit.
Obrázek
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Mirek58 »

palo satko

Jde mi o to, že v kontextu dnešní doby se hodnotí podle všeho zmíněné události s "brýlemi času a vzdálenosti" na očích.
Biblí popisované události, dnes přijímáme. Popsané jsme odsunuli do šuplíku možných dějů. Je to pochopitelné vzhledem k času.
U mongolských dějů zase hraje velikou roli vzdálenost i když události jsou celkem nedávné.
Zde v evropském kulturním okruhu máme události zprostředkované především od strany, která prohrála, od uprchlíků. Stačí si srovnat dnešní aktuální dění, jaké informace přinášejí v době internetu uprchlí z prohrávající strany. Mám na mysli např kuvajtská nemluvňata vyházená z inkubátorů.
To je ten problém.
Zde např Timur je líčen jako zvíře, ovšem ve Střední Asii jako tvrdý, úspěšný vládce, nebo car Ivan Hrozný, kde už jen pouhý zde užívaný překlad jeho přídomku je kapitola sama pro sebe a to jde v tomto případě o pouhou kulturní vzdálenost v čase doslova nedávném.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

Nemame len informacie zo strany ktora prehrala. Ked budeš čitat Tajnu kroniku Mongolov a zamysliš nad opisovanymi pribehmi, dojdeš naozaj k genocidnemu chovaniu, hoci Tajna kronika ich opisuje ako obranu a otazku cti Džingischana. Podobne manipulatívna su aj Caesarove Zapisky z vojny galskej. Ked sa Tatari po prvej poražke vzburili Džingischan rozkazal zabit každeho Tatara vyššieho ako "kolik na voze". Bol to kolik ktory istil koleso na ose. Mongolske vozy použivane v stepi mali os vo výške asi 1,1 metra. Aj ked Tatari boli rovnako ako Mongoli nižšieho vzrastu, dal rozkaz aby zabili každeho Tatara staršieho asi 10 -11 rokov. Tajna kronika konči až po ťaženi Mongolov do Strednej Azie a v nej nenajdeš spochybnenie že tie zločiny sa nestali, ale najdeš ich schvalovanie.
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Pátrač »

palo satko píše:Džingischánov globálny zločin.

Časť 1.
Krátky úvod a primárne zdroje


„Za každú kvapku ich krvi, tiekla rieka krvi veľká ako Oxus. Za každý vlas na ich hlavách sa kotúľali státisíce hláv v prachu krížnych ciest“. Tarikh-i Jahangushay

Vojenské ťaženie Džingischána do Chórezmu, Perzie, na Kaukaz a do Ruska v rokoch 1219 až 1224 svojou krutosťou prekonáva vojny starovekej Asýrie a svojím územným rozsahom všetko od čias ťaženia Alexandra Macedónskeho. Globálny zločin Džingischána a jeho synov v Číne, Rusku, Strednej Ázii a Perzii je desivejší než zločiny Nemecka a Japonska počas Druhej svetovej vojny. Táto snaha o podmanenie veľkej časti sveta, obohacovania sa lúpežou a bezodné vraždenie bolo spojené s devastáciou obrovského územia Strednej Ázie. Všetko to spáchane zlo, bolo zdôvodnené, tak ako veľakrát v dejinách, ideou „spravodlivej vojny“.
Co jsem slíbil poté, co jsem dopsal poslední reportáž o Izraelském putování v loňském v roce, bych nyní rád splnil. Podotýkám, že u mě pochopení s ostrakizací Mongolů nelze považovat za možné, já patřím mezi ty, co si myslí, že Mongolům je potřeba vytknou co jejich je a také, že jej jim potřeba uznat, jak jinak, co jejich je.

Primo: Mám obavu, že se od počátku plánuješ dopustit ahistorického faulu. Jsi člověk historií velmi políbený, což jsi zde prokázal opakovaně. Takže doufám, že se pletu a nebudeš vývoj a výboje Mongolské říše v letech 12 19 až 1290 posuzovat podle dnes ve světě obvyklých morálních principů. Vše co dle zdrojů hodláš postupně na Palbu dávat a já se na to velmi těším, je potřeba posuzovat podle pravidel morálky, politických zvyklostí a zvyklostí vedení válek obvyklých v tehdejší době.

My žijeme nyní ve 21. prvním století a svět je jiný než byl ve století třináctém. Dnes pobít zajatce je válečný zločin, tehdy to byla běžná praktika, kterou dle okolností použil kde kdo.

Secundo: Samotný termín globální zločin v souvislosti s mongolskými výboji je ve své podstatě nesmysl. Běžným letmým pohledem do slovníku cizích slov lze dovodit, že význam slova globální je: souhrnný, celkový, celosvětový, případně povšechný či zběžný.

Pro nás tedy připadá v úvahu celosvětový a já se domnívám, že polovina Evropy a dvě třetiny Asie, kdy třetinu tohoto území pokrývaly pouště a nebo jen velmi řídce osídlená území nejsou celý svět, tedy použití termínu globální je poněkud nadnesené.

Pokud bys použil sousloví - v tehdejším známem světě, bylo by to asi přesnější.

Tertio: skutečně hodláš tvrdit, že Čingischán používal pro odúvodnění svých výbojů termín, jak jsi uvedl, cituji: „spravedlivá vojna“?

Jestli ano, mám obavu, že jsi úplně mimo. Čingischán nikdy svoje výboje neodůvodňoval. Měl jediný cíl a to světovládu, ke které se cítil tak jako mnoho jiných vládců před ním povolán. Tedy nepotřeboval své válečné úsilí nijak odúvodňovat. JInak posouzení spravedlivosti válek pár větami je zde:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Spravedli ... v%C3%A1lka

Pochybuji, že by se něčím takovým Čingis a jeho rod zatěžovali.

Kvarto: Tažení, které jsi vymezil časově roky 1319 až 1224 bylo velmi tvrdé, ale přineslo oběti, jejichž počet není a nebude nikdy znám, ale určitě pod vlivem této války nezahynulo 58 milionů lidí jako v době Druhé světové války, neobsahovaly fenomén holocaustu a další atributy. Za života velkého Čingise, v jeho říši nemělo náboženství žádný význam, neřešil kdo je nebo není nadřazeným - šlo jen o schopnosti.

Prvky náboženství a nadřazenosti - ale jen z pohledu víry - do říše přišly do této říše až za doby jeho vnuků, kdy se říše rozpadala na jednotlivé samostatné státní útvary. Jediní nadřazení byly příslušníci jeho rodu, ale to je v dané době naprosto obvyklé. Pochybuji, že by se kterákoliv evropská či blízkovýchodní či středně východní vládcovská dynastie necítila nadřazená a to platí i pro šlechtu. V mongolské říši šlechta, tak jak ji chápeme my, neexistovala.

Takže Tebou použité srovnání tohoto tažení a jeho krutosti s Německým tažením a tažením Japonského císařství je pro mě osobně obtížně uchopitelné. Tedy řečeno natvrdo - je to blbost.

Tvrzení, že od dob Alexandra velikého nikdo jiný netoužil po světovládě, no nevím, asi bych tvrdil, že podobných úsilí bylo více, ale nedokázali to dotáhnout do konce.

Osobně si myslím, že mongolská tažení od roku 1239 do roku 1268 byla výrazně krutější a ničivější než ta, která hodláš popisovat Ty. A v nich už se projevila i náboženská motivace a s tím související krutosti s tímto podhoubím.

Kvinto: Genocida? Palo, s tímto termínem bych v období, kterému se hodláš věnovat, budiž všem bohům za to sláva, že se do toho pustíš, používal velmi opatrně. Ale to by bylo na samostatný post. A ten samozřejmě dodám.

Tolik dnes, na další dvě věty se podívám zítra, protože mi stojí za vážnou polemiku.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

1. Moralka v historickom nazore ma svoje miesto. Potom by ktokolvek mohol opisat v vyhladenie židov, ako celkom uspešny, vysoko organizovany a zaujimavo motivovany proces, čo si asi ani ty netrufneš napisat, lebo nezdielaš nazor uzkeho vedenia SS a iste by si z pohladu vraždiacich Nemcov a Ukrajincov nenapisal članok v vyročiu oslobodenia Osvienčinu. Vraždenie Mongolov na prikaz Toluia a Ogodeja v mestach Merv a Urgench bolo väčšie než v Treblinke. Druha vec je, že konanie Mongolov odporovalo aj vtedajšej moralke. Nielen moralke obeti, ale dokonca aj moralke nomadov, ktora je kulturne samozrejme ina nez moralka polnohospodarskych civilizacii. Hodnotovy relativizmus sa teraz celkom uspešne predava a tak najdeš v oddeleniach dejin množstvo knih opisujucich statočny boj SS-panzerdivision na Vychodnom fronte, v ktorych si nik nelame hlavu nad tym, prečo boli tak daleko od Nemecka a že ich mimoriadna bojova vykonnost predlžovala vojnu a utrpenie milionov.
2.Globalny je spravny vyraz. Treba si množstvo obeti dat do pomeru k vtedajšiemu počtu obyvatelov planety a aj ked si uvedomíš rozsah uzemia, ktore mongolske zasiahli. Prva svetova vojna sa odohravala na menšom uzemi a nikoho nenapadne ju premenovat.
3. Tajna kronika Mongolov ma jednu užasnu vlastnosť. Väčšinu jej obsahu autor napisal za života Džingischána a každe slovo v nej schvalili na zasadniti Džingischanovej rodini. Iste sa to udialo pred rokom 1240, kedy kniha konči.Takže plne odraža mongolsky pohlad na udalosti a su v nej citacie v priamej reči, vratane slov samotneho Džingischana a samozrejme aj zo slovami, prečo niektore ťaženia začal.Aj ťaženia do Turkestanu zdovodnil slovami "Ako si môžem dat odtrhnut svoju zlatu uzdu mohamedanskym ľudom!" ja viem, že je špecificka veta, ale v nomadskom prostredi vyjadrovala, že to, že sa voči nemu dopustili mohamedani uražky.
4. Otazka počtov je samozrejme otvorena. Historici maju všeobecne chut čisla zaokruhlovat a nadsadzovat. Na každy pád sa budem snažit držat realnješích čisiel, ale aj tak podla nazorov serioznych historikov, mongolske ťaženie nielenže prinieslo množstvo mrtvych, ale viedlo aj k nezvratnej devastacii rosiahlych uzemi založenych na zavlahovom polnohospodarstve. Nie len preto, že Mongoli zničili infraštrukturu, ale najmä preto, že nebolo dostatok ludi, ktori by obnovili krajinu. Mongoli nechapali zložitu citlivost polnohospodarskej produkcie a vzajomnu previazanost miest s ich okolim a na rozdiel napr. od Europanov rolnikov bez zabran použivali pri obliehani miest. Z celej štruktury vtedajšej spoločnosti ušetrili len remeselnikov a knazov.
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Pátrač »

Morálka má v historii své místo. To nikdo, a už vůbec ne já, nezpochybňuje. Ale co bylo morálně přijatelné tehdy, dnes může být zločin. Měnilo se vše možné a díky vývoji o toto. Nejsem vyloženě odborník na nomádské civilizace. Bylo jich historicky několik a vždy jejich výboje byly poznamenány velkou krutostí a zabíjením a to i mezi sebou navzájem.

Vraždění v době Velké války a Druhé světové války bylo v době těchto válek a jiným, právně a to dokonce mezinárodně právně, popsaným. Nelze ho tedy nijak zpochybnit. Ten relativismus je špatná věc, ale SS, horské jednotky a tankisté se dobře prodávají. To u Mongolů nehrozí a proto ten relativizmus u nich dle mého nemá tu správnou sílu.

Vyvrácení a následné obsazení Chorézmu doufám probereš ve své práci padni komu padni a tedy nezapomeneš ani na to že Mongolvé si válku s touto říší nepřáli, v době kdy se rozjela ještě pořád bojovali proti říši Jin. Dokonce s Chorezmem bylo jednáno v duchu - jsme sousedé, neškoďme si. Mongolům šlo o obchod. Jenže aktivní poddaný chorezmského vládne napřed nechal zmasakrovat obchodní karavanu tvořenou 500 mongolskými muslimy a potom dokonce nechal stít další poselstvo - dva významné Mongoly a jednoho mongolského muslima, co je vedl. Ten člověk co to způsobil se jmenoval Inalčuk a byl vládcem města Otrar.

Pro Čingischána nebylo horší urážky. Dle kodexu JASA byli poslové posvátní a jejich zabití bylo automaticky považováno za vyhlášení války.

Následovala invaze. Nebudeme se hádat o slovíčka. Ale přirovnávat vyhlazovaní populace v Chorezmu k Treblince nemohu přijmout. Ani omylem je neomlouvám, jen hledám důvod tohoto chování a nacházím ho ve třech věcech:

1. kodex JASA, který jasně stanovil jak probíhá válka s nepřítelem. Určitě se tomu budeš věnovat, a víš tedy, že dle tohoto kodexu v některých situacích nemohli Mongolové jednat jinak. Jistě víš že některá města byla ušetřena bez ztráty jediného člověka a jiná prošla peklem. Má to nějaký důvod.

2. Hloupost jednoho podřízeného chorezmského vládce- vyprovokoval válku s nepřítelem, na kterého Chorezm neměl.

3. příliš velké vzedmutí vášní, v případě že v bojích o chorezmská města zahynul příslušník Čingichánova rodu, což se prý stalo 2x.

Globální rozhodně není správný výraz a První světová válka Ti to nepomůže ukecat. První světová válka se to jmenuje proto, že se do ní zapojily státy Evropy, obou Amerik, Afriky a Asie. Bojovalo se v Africe, v Tichomoří a v Evropě. Nikoho ani nenapadne ji přejmenovávat, protože to prostě světová válka byla.

Tajná kronika Mongolů je úžasný zdroj. Jestli s ním budeš pracovat, závidím Ti. Ke mě se dostalo jen pár fragmentů.

Otázku jak vypadaly obsazená území po jejich obsazení Mongolu mohu komentovat, ale až zde budou jednotlivé díly. Potom se pokud budu mít k čemu s potěšením vyjádřím.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

ten citat uplne na začiatku, je prave lamentaciou nad neštastím, ktore vyvylala hlupa poprava obchodnikov. Prave na tom pripade je vidiet čo sa stalo. Otrar bolo jedno z prvych miest, ktore Mongoli dobili, zajali živeho aj "hlavneho pachatela". Popravili ho adekvatnym sposobom. Tym by cela trestna vyprava mohla skončit. Ale neskončila. A ani Yasa neprikazovala zautočit na Gruzinsko. Ked Džingis posla 20 000 jazdcov na Zapad to nebol mierovy počin. Učili ma na vojenskej katedre vysokej školy, že to je prieskum bojom. :D
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Pátrač »

palo satko píše:Džingischánov globálny zločin.

Časť 1.
Krátky úvod a primárne zdroje


Je s podivom, že dnešní historici sú náchylní hľadieť na vtedajšie udalosti očami Džingischána a písať, že Mongoli zmenili svet k lepšiemu. V skutočnosti hlavným motívom Džingischána a jeho potomkov bol pocit elitnej nadradenosti, nomádska surovosť a snaha po svetovláde. Úzky okruh ľudí v podstate jedna jediná rodina na stáročie zabrzdila rozvoj.
Mongolové ve třináctém století při svých výbojích věnovali stejnou pozornost nejen loupení všeho cenného, na co narazili. Aby bylo jasno
Ledacos jsem n Palbu o nich napsal. Ledaco jsem nastudoval a použil v diskusích. O to není pochyb. Ale jsem poslední, kdo by zpochybňoval jejich krutost. Vyhlazování populací v tom rozsahu co realizovali je těžko pochopitelné pro nás v dnešní době.

Jinak:
- ano cítili se nadřazení, byl to totiž vládce, a jeho potomci také, a tím se zařadili mezi tisíce podobných vládců kteří se cítili nadřazeni také. Jiným to vytýkat nebudeš?

- ano velký chán skutečně chtěl dobýt celý svět. No a co? Kolik jih bylo před ním a kolik po něm. V čem vidíš problém zrovna u něj?

- nevím co myslíš termínem nomádská surovost, to bych prosil vysvětlit.

Všeobecně se dá říci, že po jejich invazi, pokud země kladla odpor, bylo pobito i 30% populace, případ od případu to bylo i horší. Pokud se země nebránila, obešlo se to bez těžkého osudu. Mnoho zemí s stalo součástí této říše a potom se jejich vojáci s plnými právy původních Mongolů těchto výbojů účastnili, a zde vidím problémy tom, že sice je zde souhrnný název Mongolové ale byly to desítky národů a národností, co se na výbojích podíleli. Ale pravidla určil jedině Čingischán a kodex JASA. Odpovědnost tedy padá výhradně na něj.

Proč se může zdát, že je k nim dnešní historiografie shovívavá? Já si toho nevšiml ale všiml jsem si, že skutečně se o ne vždy píše o krutostech, které páchali – asi díky tomu jak je to pořád omíláno to už nikdo necítí potřebu zdůrazňovat.

Spíše se soustředí na věci, které by u těch krutých vrahů nikdo nečekal. Já se pokusím je trochu popsat a tím odůvodnit tu jakoby toleranci k jejich krutosti.

Po prvotních vývojích a vybudování hlavního msta, od tehdy přestali řídit říši ze sedla koně a soustředili se na mnoho věcí.

Z výbojů si do říše importovali ve velkém znalosti a dovednosti – od arabských a perských matematiků, od lidí znalých písemné administrativy, od zbrojířů (damascénská ocel) či astronomů, ale i od saských horníků, kteří ovládali na tehdejší dobu moderní způsoby těžby. Od Číňanů převzali všechno, co bylo k užitku, a nebylo toho zrovna málo, včetně vynálezu papírových peněz.

Rozdělovali je mezi sebe podle Čingischánem zavedeného a velmi precizního algoritmu. Z naakumulovaného získaného know - ­how nakonec v Mongolsku samotném nic z toho nezůstalo, ale z Číny se za původně mongolské dynastie Jüan - zakladatel Chubilaj, i za následujících Mingů stala největší ekonomika své doby, která značnou část Mongoly shromážděného vědění zužitkovala.

Do rozpadu říše dokázali ledacos, já vybral deset příkladů.

1/ vybudovat sítě poštovních stanic, díky kterým bylo možno doručit zprávu tempem 200 kilometrů denně. V té době bezkonkurenční rychlost

2/ rozvoj a podpora obchodu a s tím související výstavba dopravní infrastruktury – například brody se zpevněným dnem, mosty. Ono totiž v prvních 30 letech existence kromě pastevectví a chovů koní museli Mongolové všechno dovážet. Na dobytých územích po prvotním rabování naopak podporovali podporovali ekonomický rozvoj- podmíněno poslušností a placením daní. Jako jedni z mála v é době dokázali zajistit zcela bezpečný průchod na vzdálenosti tisíců kilometrů, na trasách byly vybudovány první ubytovny a servisní střediska a to od Damašku po Peking.

3/ Rozšíření papírových peněz místo kovových mincí a péče o udržení jejich hodnoty, rozvoj obchodního úvěru s názvem hawala. Je to tato věc, ktrou převzali a zvelebili.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Hawala a funguje to dodnes, dokonce i unás v ČR. Pro podporu obchodu navíc provedli standardizaci měr a vah.

4/ mnoho vědních oborů jako algebra, astronomie, kartografie a další dosáhly rychlého šíření z arabských a perských center díky čínskému vynálezu papíru a tisku do celé říše.

5/ zajistili výměnu čínské skvělých znalosti farmakologie a anatomie za lepší chirurgické schopnosti Arabů. Bohužel rozpadem říše to z části zmizelo.

6/ propojení dodavatelů z Evropy, muslimského světa, Indie a Číny pozemní nebo námořní cestou v oblasti výroby a obchodu s textilními výrobky, sklem a porcelánem.

7/ Rozsáhlá výměna nových zemědělských plodin, pěstebních metod i zpracovatelských technologií mezi Čínou, Střední Asií, Persií a arabskými chalífáty – například rýže a hedvábí z Východu na Západ, bavlna, čaj nebo citrusy z Východu na Západ.

8/ Čingischánův právní kodex Jasa byl na svou dobu velmi moderní

9/ do doby než moc v říši převzali vnukové, v říši panoval neuvěřitelná náboženská svoboda – v říši spolu koexistovali křesťané – nestoriáni a pravoslavní, muslimové, buddhisté, taoisté, konfuciáni, animisté, černá víra a další formy šamanismu. Pokud se některá víra začala moc roztahovat a začala být agresivní vůči víře jiné, skončilo to popravou pár horkých hlav a zase byl klid.

10/ podpora vzdělání a učenosti, kdy učitelé a učenci byli osvobozeni od placení daní.

Z pohledů vedení války se můžeme od nich učit i nyní. Ale to bych moc nerozvíjel, to si nechám, pokud bude to co bych chtěl naspat příslušné k některému dílu Tvé práce, na později.

Tento výčet je nasypaný do počítače narychlo, ale je to vše pravdivé. Jsou to věci které svědčí o tom, že díky pestrosti celé říše z pohledu národů a národností, nebyla to jen obrovská banda loupeživých vrahů, ale byli to i poměrně dobří ekonomové. Žít v jejich říši značilo mít po dlouhou dobu zajištěnu bezpečnost- nikdo si na netroufl a pokud ano, odveta byla nelítostná.

Tak mi řekni Palo, kde vidíš zbrždění vývoje na celá staletí?

Znovu píšu. Jejich krutost a občas šokující zvěrstva znám, neomlouvám je ani nehodlám lobovat za jejich pochopení. Jen bych nerad, aby to v duchu názvu bylo jen o tom. Autor je Palo- co napíše je jeho autorská licence. Já možná občas budu v opozici a už se na to těším. Zde máte malou představu, jak to bude z mé strany vypadat.

A až přijde čas, vložím sem malou práci na téma mongolské dobití Bagdádu v roce 1258, proti tomu Merv a jiné destinace jsou slabým odvarem opravdového pekla.

A Palo, kdy sem vložíš další kus? Svědí mě prsty na klávesnici.

EDIT: Palo, doufám že ses nevyděsil.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Dzin
7. Major
7. Major
Příspěvky: 11488
Registrován: 16/10/2004, 21:31

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Dzin »

Podobně jako Pátrač jsme nechtěl něco psát, než se blíže objeví něco více o tomto, ale když už to začalo.

Mongolové nebyly rozhodně nijak krutější, než jiní dobyvatelé té doby. Jediné, čím se Čingischánovo vojsko lišilo byla úžasná efektivita s jakou bojovalo. Ale tvrdit, že byli snad jediní kdo se primárně zaměřoval proti civilnímu obyvatelstvu nebo že tak činili nějak více je rozhodně ahistorické. Naopak většina válčení v historii lidstva se odehrála právě tak, že jednotlivé armády plenili tzv. týl svého protivníka a k bojům mezi nimi docházelo méně, než se obecně soudí. "Teror na civilech" byla tedy oblíbená a dobře používaná strategie.

Můžeme samozřejmě na Mongoly aplikovat současné standarty morálky, ale potom je musíme aplikovat obecně a potom dospějeme k závěru, že tehdy se proti morálce prohřešovali všichni. Třeba když píšeš o Napoleonovi, za jeho doby také docházelo k zabíjení zajatců a rozhodně to nebylo obecně nijak zásadně odsuzováno. Čingischán vybočoval od vojevůdců své doby jen svými mimořádnými schopnostmi, než svojí krutostí.
Obrázek

Člen palby bez super hlášky pod čarou
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Alchymista »

Povedal by som, že názov témy je zvolený veľmi nevhodne a predložená téza o "nezmyselnej krutosti" je neudržateľná.
Krutosť sa v jednaní a postupoch mongolov samozrejme používala, ale prakticky vždy bola "účelná", slúžila na vynútenie poslušnosti - alebo ako trest a "preventívne opatrenie".
Celkom podstatné pri posudzovaní mongolskej krutosti potom je, že rovnako tvrdo, ako voči protivníkom a podrobeným národom, postupovali aj voči spojencom, či samotným mongolom, ktorý sa dopustili neplnenia rozkazov, príkazov a nariadení, zanedbania povinností, alebo dokonca zrady (v zmysla Jasy alebo vtedajších zvykov).
Domnievam sa, že iný postup ani nebol možný vzhľadom k územnej rozlohe mongolskej ríše a vtedajšej rýchlosti renosu informácií, komunikácie a presunov vojenských síl. Dobyté územie muselo byť zabezpečené tak, aby na ňom nemohli vznikať odstredivé tendencie, inak ríši neustále hrozil rozklad a rozpad.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

Ta diskusia je v poriadku. Dalšie časti budu o vojenskych operaciach. Takže diskusia nahradzuje niečo ako uvod a zdovodnenie v knihach o taženi Barbarossa, alebo invazii do Iraku 2003. Nama predsa zmysel zdovodnovat konanie mongolskych princov a generalov po každom ich viťazstve za ktorym nasledovalo neakceptovatelne konanie.
A teraz k niektorym veciam čo napisal Patrač a dalši.
Mongolska pošta nebola ako rimska pošta, alebo dnešna pošta. Nebola verejna. Nič take, ako že Lucia Lukrecia z Rima napisali list pratelke Victorii na Hadrianovom vale o tom že ma syna, sa nekonalo. A ani nič napisane sa neposielalo. Mongoli si posielali len vladne a vojenske spravy a to vo forme poezie. Ano. Posol sa naučil naspamät basničku z ktorej jasne vyplynula sprava. Preto musel osobne dojst konkretny Mongol od Volgy do Karakorumu. Aj preto sa o smrti Ogodeja v roku 1241, ktora vraj mala zcharanit Europu dozvedeli až 4 mesiace neskor, ked zž boli na spiatočnej ceste z Uhorska. Keby naozaj fungovala rychlost 200 kilometrov za den, tak by to boli o 2/3 kratšie.
Tzv. Hodvabna cesta fungovala davno pred vynajdenim hodvabu. Euroazijsku step otvorili obchodnici už v roku 2000 pred Kristom a v čase mongolskych vybojov bola v plnej prevadzke. Nakoniec aj samotne Čechy v čase velkej Moravy mali spojenie zo strednou Áziou a v Uhorsku v Nitre sidlili obchodnici z Chórezmu už v čase Sv. Ladislava. Obchod prebiehal vymenou vo vyznamnych obchodnych centrach a každa kupecka komunita si „obhospodarovala“ svoj usek Hodvabnej cesty. Nakoniec ani Rimania si nechodili zbierat jantar na pobrežie Baltu. V našich končinach sa to hemžilo, židmi, Arabmi, Armenmi ktori obchodovali z hodvabom z Číny a nik z nich živeho Činana nevidel. Ked Mongoli poslali zvedov do Uhorska nik sa nepozastavoval nad ich výzorom, ale nad tym že nič nekupovali.
Keby boli Mongoli brali dane a vazalske poplatky vo forme papierovych penazi, mal by si s tym ich prinosom pre rozvoj penažnictva pravdu. Lenže Mongoli papierove peniaze po Rusoch nechceli.
Papier doniesli do Levanta Arabi po poražke Činanov staročia pred Mongolmi a nepoznam žiadneho Mongola, ktory by v tych časoch prehlbil svetove poznanie. Činski kartografi podnikali cesty na Západ davno pred Mongolmi. Zachovali za zaznamy o ceste do Rimskej riše.
To, že vnuci a pravnuci Džngischana sa stali vladcami na dlhe staročia a v mnohych častiach sveta nebolo vdaka ich kulturnej prevahe, ale plynulo z predstavy prenosu panovnickej moci cez vyznamneho predka v stredoveku a fungovalo to prakticky až do prvej svetovej vid potomkov kralovnej Victorie alebo ešte lepšie pripad Oldenburgovcov.
To zbrzdenie vyvoja je očivodne. Najlepšim dokazom je Rusko, ktore bolo pred vpadom na rovnakej civilizačnej urovni ako vtedaši zvyšok Europy a Mongoli svojim sposobom vladnutia ich zabrzdili na staročia. Existuje taka pekna študia, ktora to čo ty opisuješ ako mongolske dobrodenie (presun banikov zajatych v bitke pri Legnici do Mongolska), bolo v podmienkach prvych desatroči mongolskej nadvlady brzdou rozvoja dobitych uzemi. Mongoli odvadzali remeselnikov do svojich sídiel nielen po viťaztvach ale trvale a tak ludia opuštali remesla. Museli dojst Taliani za cara Ivana a Petra, aby postavili chrami podobne tym, čo stali v Kijeve pred vpadom.
Samozrejme tam, kde sa mongolsky princ stal moslimom, čo ho „scivilizovalo“ nakoniec ziskali prevahu perski alebo židovski uradnici na vladarovom dvore a v niektorej z nasledujucich generacii ked sa mongolsky živel rozplynul v povodnom obyvatelstve došlo k rozvoju, ale nie pre nejake civilzačne impulzy Mongolov, ale preto že ich vplyv sa oslabil.
Otazka „nomadskej krutosti“. V Česku žije geolog a dnes už aj filozof, politolog a ešte všeličo ine Vaclav Cílek. Talentovany, vzdelany a mudry muž. No a prave on napisal članok v ktorom rozobera otazku života v oblasti limitovanych prirodnych zdrojoch a spravania sa zaručujuceho prežitie.
Skor než sa k tomu dostanem je však treba podotknut ešte jednu vec. Zatial čo rolnictvo najmä pri zavlahovom hospodarstve nutne vyžaduje spolúracu, niel en rodiny a velkorodiny ale prakticky celej komunity v oblasti, pastierstvo si vystači s rodinou. Polnohospdarstvo, budovanie trvalych pribitkov a ich sprava limituje samotnu agresivitu medzi polnohospodarmi a tak isto aj sposob vladnutia danej komunity, aby nedošlo k rozvratu.
Na druhej strane pastiersky život sa vyznačuje mobilitou, bojom o ochranu stat pred zverou a taktiež bojom s inymi skupinami pastierov, ktori sa snažia zaujat lepšie pastviny, napajadla a priamo ukradnut zvierata. Da sa povedat, že zakial rolnik v zlosti može niekoho ovalit lopatou, pastier na koni je celoživotne vycvičeny lukostrelec a bojovnik, ktori dokaže zabit storakym sposobom. Je to obrovska vyhoda a prejavila sa davno pred Mongolmi v obdobi 4000 až 3500 pred. Kristom v juhorusych stepiach a to tamojši pastieri sa ešte s časti živili polnohospodarstvom a tamojši „jazdci“ na konoch vlastne ani nejazdili, len naozaj par minut, ked tlkli chudakov rolnikov po hlavach buzoganmi. Naplno sa to prejavilo až po vynajdeni sedla a pri celkom modernych „Skýtoch“ pri ktorych už ludia na okraji euroázijskej stepi uplne rezignovali na polnohospodarstvo aj v oblastiach, ktore na to boli vhodne ako je dnešna Ukraina.
Ale vratme sa k tej krutosti. Ako píše Cilek, pri limitovanom životnom prostredi a to Mongolsko, podobne ako Arabia, alebo Sahara je, vojna jasne vedie k zabijaniu nielen porazenych mužov ktori sa zučastnili boja, ale aj žien a deti porazenych, lebo su pritažou a limituju plodenie vlastneho potomstva. Tento staročny spôsob života sa samozrejme premietne do spravania nomadov ked pridu do oblasti, ktora vobec nie je limitovana prirodnymi podmienkami.
Arabi mali zakazane usadzat sa v mestach a podobny zakaz vydal vo svojom zakonniku aj Džingischan. To, že ho porušil hned jeho syn Ogodej, vzbudilo medzi Mongolmi pohoršenie. Džngis bol presvedčeny, rovnako ako mnohi nomadi pred nim, že mesta vedu k zahalke a ochabnutiu vojenskych schopnosti. To to predsa očividne, lebo jeden mongolsky vojak hravo poražal desat a viav neprietelov. To, že mesta sa daju zachovat a rolnikov nie je treba vyhubit, vysvetlili samotnemu Džingischanovi dvaja vyznamni obyvatelia Chórezmu (Tajna kronika Mongolov čast 263) a až potom svoj názor zmenil. To však neznamenalo, že Mongoli jednali už potom civilizovane. Nie nadalej jednali svojvolne s ludmi, ktorych si podmanili. Len vyhubenie obyvatelstva, ktore sa zmohlo na obranu prestalo byt pravidlom
Obrázek
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od Mirek58 »

Zatial čo rolnictvo najmä pri zavlahovom hospodarstve nutne vyžaduje spolúracu, niel en rodiny a velkorodiny ale prakticky celej komunity v oblasti, pastierstvo si vystači s rodinou
Teda palo, nezlob se, ale tohle je perla.
Kdepak jsi na takovou blbost došel?
Jestli je autorem pan Cílek, tak jak vysvětluje vyšší stupeň organizace pastevců klan/kmen.
Už jenom samotná existence kmenového uspořádání i u pastevců výše uvedenou " perlu" odkazuje do kategorie blábolu.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. - článok 1.

Příspěvek od palo satko »

Mirek58,
budeš musiet napisat do ENCYCLOPEDIA BRITANNICA že tam maju kravinu https://www.britannica.com/topic/primit ... -societies
Obrázek
Odpovědět

Zpět na „Asie“