Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav

Odpovědět
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od palo satko »

Džingischánov globálny zločin.

Čast 2
2. SEKUNDÁRNE ZDROJE

Mongoli sa z mnohých dobitých území stiahli a šokovaná Stredná Ázia, Perzia a Kaukaz sa počas krátkeho obdobia snažili vrátiť k predchádzajúcemu životu. Džingischán sa venoval vojne v Číne, kde utrpel zranenie a v auguste v roku 1227 zomrel. Po jeho smrti Mongoli dokončili svoje výboje v Čine a na zasadnutiach mongolských princov dohodli nove ťaženia na Západ a do Strednej Ázie. Nove hrôzy na ešte rozľahlejšej rozlohe vtedajšieho sveta prekryli len desať rokov staré udalosti a tie akoby prestali svet zaujímať.
Ale v 18. A 19. storočí začali európske mocnosti najmä Anglicko a Rusko mocensky prenikať do Strednej Ázie a vzdelaní vojaci a neskôr aj vedci sa začali zaujímať o históriu území na, ktorých sa ocitli, alebo vykonávali štátnu službu. Začali študovať zdroje uvedené v prvej časti a niektorí urobili aj ich preklady a tak ich sprístupnili vtedajšej verejnosti zaujímajúcej sa o dejiny. Spoločne s históriou sa zvýšil aj záujem o arabskú, indickú a perzskú literatúru a vzdelanosť. A tak sa okrem prekladov úžasnej poézie a príbehov z Tisíc a jedna noc dostali do Európy aj preklady diel indických, perzských a arabských historikov.
Druhým významným impulzom, bola „westernizacia“ Ruskej ríše vďaka reformám imperátora Petra Veľkého a imperátorke Kataríne Veľkej. Toto otvorenie sa svetu, zvýšilo záujem o dejiny samotného Ruska a aj tú časť dejín nazývanej ako „Tatárske jarmo“. Záujem poznať, čo predchádzalo vpádu Mongolov do ruských kniežactiev zákonité viedol k štúdiu prvotných zdrojov a ruská expanzia na východ umožnila vzdelancom navštíviť nielen mesta v Strednej Ázii ale aj Mongolsko a spoznať zvyky a tradície tamojších etník. Spojenie dejinných záznamov s na vlastne oči videnými reáliami bolo základom pre správne pochopenie niektorých nepresných alebo aj nezapísaných okolnosti mongolských nájazdov.

Histoire des Mongols, depuis Tchinguiz-Khan jusqu'à Timour Bey, ou Tamerlan - Dejiny Mongolov od Džingischána až po Timur Beja, alebo Tamerlána.
V tomto obsiahlom diele je invázia do Chórezmu opísaná v prvom zväzku. Autorom Dejín Mongolov ... je švédsky diplomat arménskeho pôvodu Abraham Constantine Mouradgea d'Ohsson, narodený 26.11. 1779 v Konštantínopole, ktorý zomrel 25.12.1851 v Berlíne. Aj keď sa v dobe svojho vzniku jednalo o naozaj veľkolepý počin, dnes ho ako zdroj poznania používa málokto.

The Mongols, Men at Arms Series 105 – Mongoli Séria Muži v zbrani č. 105
Štandardná publikácia vydavateľstva Osprey, ktorá sa venuje všeobecným informáciám o Mongoloch, ich ťaženiach, zboji a zbraniam, vojnovej taktike a je doplnená vhodnými ilustráciami. Vpádom do Strednej Ázie sa zaoberá len okrajovo.

History of Mongols from the 9th to the 19th century – Dejiny Mongolov od 9. do 19. storočia.
Trojzväskové dielo britského amatérskeho historika Sira Henry Hoyle Howortha (01.07.1842 - 15. júla 1923), ktoré už nespĺňaná dnešné požiadavky na kvalitu informácii.

Gengis Khan & the Mongol Conquest 1190 – 1400 – Džingischán a mongolské dobyvateľské vojny 1190 až 1400.
Ďalšia z publikácii vydavateľstva Osprey venujúca sa mongolskému vojenstvu. Opisuje všetky významné ťaženia Mongolov v stredoveku. Útoku Mongolov do Strednej Ázie sa zaoberá podrobnejšie, než v knihe Mongols, ale samozrejme, tiež len na úrovni všeobecného poznania. Podrobnejšie sa venuje invázii do Európy, najme do Uhorska.

Mongol Warrior 1200 – 1350 Mongolský bojovník 1200 – 1350
Kniha zo série Warriors – Bojovníci, známeho vydavateľstva Osprey. Zaoberá sa mongolským vojenstvom. Počnúc regrutovaním, cez výcvik až po taktiku v rôznych prírodných podmienkach a proti rôznorodým nepriateľom. Venuje sa vojenskému životu Mongolov, osobným zbraniam a zbroji. Ťaženiu sa venuje len pri opisoch bojovej taktiky.

Genghis Khan,His Conquests, His Empire, His Legacy – Džingischán, jeho dobyvačne výpravy, jeho ríša a jeho dedičstvo.
Moderná kniha Franka McLynna, ktorá vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve First Da Capo Press edition. Nie je to kniha historika, ale o to príjemnejšie sa číta. Venuje sa nielen životu a vzostupu samotného Džingischána, ale podrobne aj jeho vojnovým ťaženiam do Činy a Strednej Ázie, nájazdom mongolských generálov do oblasti Kaukazu a juhoruských stepi. V knihe nájdete aj časť venovanú Džingischánovmu nástupcovi Ogotajovi a ťaženiu mongolských princov do Ruska a Východnej Európy. Aj napriek drobným nepresnostiam je výborným zdrojom pre spoznanie tejto výnimočnej časti svetových dejín.

Genghis Khan and the Mongol Empire – Džingischán a Mongolská ríša
Autor Don Nardo v knihe vydanej v roku 2011 sa na necelých 100 stranách venuje nielen mongolskej spoločnosti a životu v stepi, ale hlavne vývoju mongolského vojenstva a životnej ceste samotného Džingischána. Na niekoľkých stranách opisuje aj ťaženia do Strednej Ázii. Ide o nanajvýš informatívny obsah v dnes tak populárnom formáte plnom obrázkov pre začínajúcich záujemcov o dejiny.

Genghis Khan and the Making of the Modern World – Džingischán a vytvorenie moderného sveta.
Kniha Jacka Weatherforda z roku 2004, je založená na použití z prvotných historických prameňov opisuje vývoj mongolských ríši od časov Džingischána až po vládu Kublajchána. Snaží sa o iné hodnotenie konania mongolských vládcov, než na aké sme si my, Európania zvykli. Tato snaha o rehabilitáciu je síce zaujímavá ale treba povedať, že je viac rozporuplným ako absolútne pravdivým pohľadom na udalosti prvej polovici 13. storočia v Eurázii.

The Cambridge History of Iran Volume 5 Dejiny Iránu diel V.
Piaty diel Dejín Iránu obsahuje prace spojene s obdobím vlády Seldžukov a Mongolov. Táto univerzitná kniha z roku 1968 v časti Dynastic and Political History of Il-Khans, ktorej autorom je aj zostavovateľ knihy profesor univerzity v Manchestri J.A. Boyle opisuje dobitie Chórezmu mongolskou armádou. Jedna sa dobrý vedecky zdroj.

Chingis Khan Rides West: The Mongol Invasion of Bukhara, Samarkand, and other Great Cities of the Silk Road, 1215-1221
Autor Don Croner, svoje články z vlastného blogu o cestovaní Don Croner’s World Wide Wanders preniesol do cca 200 stranovej knižky. Čítal som tie články na blogu, ktoré sú dnes samozrejme značne zredukovane. Takže môžem napísať, že v tomto prípade jedna o viac menej beletristickú formu knihy. Práve pre svoju prístupnosť môže byt dobrým začiatkom laických záujemcov o dejiny Mongolov, alebo samotného Džingischána.

The Empire of the Qara Khitai in Euroasian History – Ríša Kara Kitaj v dejinách Eurázie
Aj keď sa kniha, ktorej autor je Michal Biran a vyšla v roku 2005 v Cambridge University Press nevenuje mongolskému útoku do Strednej Ázie dostatočne rozsiahlo čitateľa zoznamuje nielen s dejinami ríše, ktorá zanikla pod útokom Mongolov, ale sú v nej opísané aj politické vojenské udalosti medzi Chórezmom a touto ríšou, ktoré predchádzali mongolskému vpádu.

The Cambridge History of Inner Asia – The Chinggisd Age – Dejiny Strednej Ázia Vek vlády Džingischána a jeho dedičov
Je to učebnica. Časti venujúce sa ovládnutiu Strednej Ázie a počiatkom vlády Mongolov napísali osvedčení autori : Peter Jackson, Michal Biran a Peter B. Golden. Na vedomosti v rozsahu všeobecného vysokoškolského štúdia plne vyhovuje.

History of Bokhara – Dejiny Buchary
Zaujímavá kniha uhorského vedca Arminia Vámbéryho, ktorý spracoval dejiny významného stredoázijského mesta Buchary. Jej rozsah je naozaj široký a na temer 450 stranách sa zaoberá dejinami mesta a celej oblasti od „počiatku po polovicu 19. Storočia. Pre mňa je zaujímavá ani nie tak pre obsiahnuté informácie, ale tým, že autor sa narodil v roku 1832 v susednom Svätom Jure a je pre mňa prvým „rodákom“ ktorý sa zaoberal aj dejinami mongolského vpádu.

History of civilizations of Central Asia, Volume IV A.D. 750 to the end of the fifteenth century Part One The historical, social and economic setting – Dejiny civilizácii v Strednej Ázii, diel IV., Rok 750 A.D. až koniec 15. Storočia, časť prvá, Historicky, sociálny a ekonomicky prehľad.
Zväzky tejto edície predstavu naozaj ucelený súbor poznatkov a informácii o vývoji Centrálnej Ázii od prehistórie až po dnešok. Z toho dôvodu je pochopiteľné, že samotnou inváziou Džingischána sa zaoberá autor Sh. Bira len v najucelenejšom rozsahu. Edícia je ale mimoriadne vhodná pre pochopenie celkového vývoja, kultúry, vedy, sociálneho a ekonomického vývoja oblasti.

Turkestan v epokhu mongol'skago nashestvija - Turkestan v dobe mongolskej invázie.
Podľa môjho názoru najlepšia kniha, aká doteraz bola o mongolskej invázii do Chórezmu napísaná. Aj keď vznikla pred storočím je najkomplexnejším zdrojom poznatkov nielen o samotnom vojnovom konflikte a udalostiam ktoré mu predchádzali, ale je doplnená aj opisom krajiny. Značná časť knihy je venovaná primárnym zdrojom a samotný text obsahuje množstvo priamych citácii z týchto primárnych zdrojov. Autorom knihy je významný rusky historik a orientalista nemeckého pôvodu Vasilij Vladimirovich Bartold, alebo správnejšie nemecky Wilhelm Barthold ; (15.11.1869- 19.8. 1930). Knihu napísal v rokoch 1898 až 1900 ako svoju dizertačnú prácu. Ja som mal k dispozícii druhé autorom upravene anglické vydanie z roku 1928 vytlačene pre Oxford University Press. Dielo je voľne prístupné v niekoľkých formátoch na archive.org.

Okrem kníh sú je dnes k dispozícii množstvo odborných článkov v uznávaných vedeckých periodikách a tiež veľa vysokoškolských a študijných prac zverejnených cez známe informačne zdroje samotných univerzít, alebo cez vedecké weby ako sú http://www.academia.edu, http://journals.plos.org/, http://www.sciencedirect.com/ a ďalšie.
Obrázek
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od Mirek58 »

Doporučuji k důkladnému prostudování:
http://www.literarky.cz/blogy/tereza-sp ... tika-valky
( především zdroje tam uvedené)
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od palo satko »

Mirek58
pozrel som si tu pracu On the statistical properties and tail risk of violent conflicts. je to sice pekny matematicko-štatisticky aparat ako narabat s nepresnymi a presnymi čislami, ma len jednu zasadnu chybu. Na konci každej dobrej matematiky je "skuška spravnosti" Ti važeni vedci sa neodhodlali ani na jednu jedinu. Stačilo napr. aby vyratali počet mrtvych Nemcov cez WWII. a porovnat vyratane udaje s dost presnou štatistikou, ktoru si Nemci viedli. Podla mnojho názoru už v tabulke číslo I. su podivne čisla. Napr. pre WWII. uvadzaju maximalny počet obeti 8 milionov 500 tis.. to čislo je hlupost, lebo len Nemci mali podla naozaj dobrych zdrojov 4 202 030 mrtvych vojakov. k nim treba priratat ešte civilne obete. a to Nemci boli najlepši vojaci. straty ich nepriatelov boli vyššie ako straty Nemcov.
Obrázek
LuciusBaro
vojín
vojín
Příspěvky: 10
Registrován: 27/1/2017, 04:09

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od LuciusBaro »

Zdravím vás. Měl bych jednu otázku: kdo v mongolské armádě prováděl zteč opevněných pozic? Spojenecká pěchota? Nebo měli Mongolové vlastní těžkou pěchotu anebo všichni dělali všechno a do zteče šli jezdci, kteří slezli z koňů? Díky za odpověď :)
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od Alfik »

Těžko říci, ale hádal bych že všichni - poněvadž Mongolové se celkem úspěšně vypořádali i s Čínskými opevněními, a to v době, kdy ještě do jiných opevněných míst (jak v Asii tak v Evropě) nedošli.
Samozřejmě, se začleněním jakéhokoli etnika, které mělo s opevněními zkušenosti, se jejich schopnosti zlepšovaly, ale úplní mimoni to nebyli ani před expanzí.
A kromě toho dvě věci: sama Čína je celkem dost učila, protože císaři k nim vysílali emisary za účelem "kulturní výměny" :) čili snažili se jim vtlouct do hlav nějaké ty vědomosti. Nejspíš včetně vědomostí o opevňování. A pak také - ony ty "vesnice" (kočovné tábory sestavené z jurt, vozíků, harampádí apod.) byly vlastně také opevněné, i když mobilními prostředky. Takže i sami měli (museli mít) aspoň nějaké povědomí o způsobech jak se přes takové opevnění dostat.
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
LuciusBaro
vojín
vojín
Příspěvky: 10
Registrován: 27/1/2017, 04:09

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od LuciusBaro »

Já bych také hádal, že Mongolové v případě potřeby slezli z poníků a řezali se pěšmo. Ale jak? Používali přitom ty svoje šavle? Měli pro útok pěšmo nějakou taktiku? Využívali tumeny jako Římané centurie? Nebo se do průlomů ve zničených hradbách vrhali na ponících? To jsou otázky... :)
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od Mirek58 »

Tak vzhledem k tomu, že základem vojenských úspěchů Mongolů, tedy Čingize, byla přísná organizace vojska- zavedení útvarů, je předpoklad, že dobývání měst bylo přísně organizované.
Tedy lidská síla byla užívaná po jednotkách s konkretními úkoly.
ObrázekObrázek
Wolf
rotný
rotný
Příspěvky: 81
Registrován: 20/3/2016, 11:56
Bydliště: Košice

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od Wolf »

LuciusBaro píše:Zdravím vás. Měl bych jednu otázku: kdo v mongolské armádě prováděl zteč opevněných pozic? Spojenecká pěchota? Nebo měli Mongolové vlastní těžkou pěchotu anebo všichni dělali všechno a do zteče šli jezdci, kteří slezli z koňů? Díky za odpověď :)
Mongoli na dobýjanie miest využívalí znalosti zajatých čínskych a perzských vojenských zajatcov, ktorí im postavili obliehacie stroje a vytvorili stratégiu na dobitie mesta. Samotné dobíjanie po zničení hradieb bolo viacmenej už v réžii Mongolov. Narozdiel od európskych armád, Mongoli necestovali s obliehacími strojmi, ale postavili si pri každom dobíjaní nové resp. zajatí inžinieri. Obrancovia mesta v niektorých prípadoch odstránili veľké kusy skál z okolia mesta, aby nemali Mongoli muníciu do obliehacích strojov, Mongoli to vyriešili tak, že napílili veľké kusy dreva, ktoré nechali vo vode, aby sa napili a potom ich strieľali na hradby. Mongoli všade kam išli posielali špehov (aj s niekoľkoročným predstihom pred samotnou inváziou), takže častorát poznali svojich nepriateľov a vedeli do čoho idú, poznali mestá, ktoré chceli dobiť, ich silné a slabé stránky...

https://www.youtube.com/watch?v=jCUN5JL5Mmo - krátke video ako mohlo vyzerať dobitie Bagdadu
dobitie Bagdadu - historická maľba
obliehanie mesta
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Džingischánov globálny zločin. Članok 2.

Příspěvek od Pátrač »

Ahoj Palo.
Mám dotaz - budeš v této práci ještě pokračovat? Zatím jsi zveřejnil 2 články ohledně globálního zločinu Mongolů na lidstvu. Považuji to za velmi zajímavé a tak bych rád věděl zda se je možno těšit nebo jestli je hotovo. J8 se nejvíce těšil na to, co budeme moci prodiskutovat ohledně konkrétních výbojů.

Díky za info. J
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Odpovědět

Zpět na „státy a říše“