Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav

Odpovědět
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

Ambroise Paré - vojenský ránhojič
Obrázek
Keď sa Ambroise roku 1510 narodil vo franc. dedinke Bourg-Hersent v chudobnej rodine, nik netušil, že ho čaká dobrodružný život a že sa stane ránhojičom štyroch franc. kráľov (Henricha II., Františka II., Karola IX., Henricha III.). To by nebolo až také zaujímavé, ak by zároveň nepriniesol metódy liečenia, za ktoré ho právom možno nazývať "otcom modernej chirurgie." Keď roku 1530 prišiel mladý Ambroise do Paríža, začal pracovať ako barbiersky (cz lazebnický) učeň. Situácia v lekárskom učení sa len pomaly vykryštalizovala. Do tej doby vykonávali liečenie v rivalskom duchu - lekári, ránhojiči a barbieri, ktorí medzi sebou bojovali o svoje práva a prestíž. Barbieri sa snažili priblížiť sa k ránhojičom a pchali sa im do práce. Ránhojiči sa snažili podriadiť si barbierov a zároveň sa vymaniť z područia lekárov. Lekári, ktorí stáli na vrcholu pomysleného rebríčka, odrážali ambície ránhojičov a snažili sa ich kontrolovať. Z tohto dôvodu si radšej ako asistentov brali barbierov, takže boli napokon tým tretím, čo víťazí, keď sa dvaja bijú. Zlosť ránhojičov zvýšil aj fakt, že lekári učili barbierov anatómii a chirurgii. Napokon si ale tieto tri skupinky pekne prácu podelili.

Lekári - prestížne to povolanie, nerobili prakticky nič. Ránhojiči sa venovali vnútornej a vonkajšej farmakologickej liečbe. Špinavá mäsiarčina (rozumej chirurgia), ale aj náprava zlomenín a vykĺbenín ostala na barbieroch. Ambroise, ako barbiersky učeň, začínal teda od piky. O čo sa mohol oprieť? Nič moc, ak neberiem do úvahy desať i viac storočí staré zápisky Galéna a Avicenu, brané ako dogma. Našťastie sa v tej dobe Európou prehnal víchor, ktorý staré dogmy riadne spochybnil. Víchor mal meno Paracelsus - švajčiarsky lekár a filozof, ktorý hneď potom, ako získal profesorské miesto na univerzite v Bazileji, spálil pred poslucháčmi diela Galéna aj Avicenu. "Moje fúzy sa naučili viac, než sa učí v školách" - prehlásil a tipujem, že práve vtedy fúzy nemal. Svojim študentom odporúčal, aby sa anatómiu a nápravu vykĺbenín a zlomenín učili skôr u katov než z kníh. Paracelsus bol teda správny chlapík, na správnom mieste ale v nesprávnom čase. Precestoval mnoho krajín a mal dobrý prehľad o tom, aké zatuchnuté sú európske liečebné metódy. Vykrikoval o tom hlasom síce silným, ale pre tupé hlavičky to bolo príliš skoro. Jeho novátorské myšlienky sa nemohli na prestížnej univerzite dlho trpieť. Dobrí kolegovia Paracelsusa obvinili, že prednáša opitý a lieči opitý, vyhnali ho z mesta a zbavili sa tak nepríjemného krikľúňa. Paracelsus popísal kopu kníh a jeho liečebné metódy sú rôznej kvality. Rozhodne však je jedným zo zakladateľov lekárskej chémie a bol prvý, ktorý spochybnil slepú dôveru v staré zatuchnuté liečebné postupy. Vyzýva k pokusom a k používaniu zdravého rozumu - a toto jeho volanie rozhodne vyslyšal Ambroise Paré.

Obrázek
Paracelsus

Paré je šikovný a už v roku 1533 ho vidíme kmitať v jednej veľkej parížskej nemocnici, kde pracoval popri štúdiu. Predstavme si 4 veľké haly po 100 lôžok - v jednej hale boli ľahko chorí a zranení, v druhej hale - ťažko chorí, v tretej hale - ženy a vo štvrtej uzdravujúci sa. Vo výstavbe je už aj piata hala - pre pacientov s nákazlivými chorobami . (V čase moru užitočné). Paré sa v nemocnici dostáva k vzácnemu materiálu - mŕtvym telám na pitvu. Okrem množstva inej práce, tiež amputuje nosy pacientom, ktorým za mrazivých dní, nosy v nemocnici omrzli.

Paré sa chce ešte veľa naučiť a k tomu je najlepšia príležitosť na bitevnom poli. Čím väčšia bitka, tým lepšie. Svoju kariéru vojenského chirurga francúzskej armády, zaháji Paré v roku 1537 pri ťažení do Talianska. Hneď sa stretáva s problémom, ktorých ránhojičov vtedy asi najviac trápil: ako ošetriť rany spôsobené strelnou zbraňou. V Galénovi ani Avicenovi sa o tom dočítať nedalo, keďže takéto prípady nepoznali. Vládlo teda presvedčenie, že je potrebné zničiť jed, ktorý sa zo strelného prachu dostáva ako otrava do tela. Kde sa to presvedčenie vzalo, nikto netušil. Do rany sa nalial vriaci olej z čiernej bazy a za revu raneného sa čakalo, či to otravu zastaví. Paré tiež najprv takto konal, ale jedného dňa nemal bazový olej, priložil teda na ranu studený obklad (so zmesou žĺtka, ružového oleja a terpentýnu - čo používal na iné rany) a dúfal v najlepšie. S prekvapením zistil, že takto ošetrený pacient sa vyliečil oveľa skôr a nepodľahol žiadnej otrave. Ihneď o tom povedal kolegom, aby sa liečba rozšírila, neberúc si z nich príklad, pretože tí si tajomstvá svojich úspechov nechávali pre seba.

Paré bol nielen dobroprajný voči kolegom a súcitný voči zraneným, ale bol aj prístupný novým informáciám a to od každého. Jedného dňa, keď mu doviedli kuchtíka, ktorý spadol do kotla s vriacou vodou, ošetril ho tým, čo poradila stará babka. Urobil to ale prefíkane. Polku popálenín namazal masťou, ktorá sa do tej doby odporúčala všehlasnými autoritami a polku babským receptom - pastou z čerstvej cibule rozdrvenej s trochou soli. Táto polka kuchtíka sa oveľa lepšie zahojila.

Paré získava dobrú povesť aj preto, že nerobí rozdiel medzi tým, či lieči sluhu alebo pána - čo bolo vtedy tiež nezvyčajné a dnes už zasa zabudnuté. V roku 1540 vidíme Parého ako v Paríži skladá skúšky barbiera-ránhojiča, žení sa, má deti a zdá sa že sa usadí, ale omyl, zasa ho to ťahá na vojenské polia. V roku 1542 ho vidíme ako pri obliehaní Perpignanu kľačí pri zranenom vojvodcovi generálovi de Brissacovi. Skúsení ranhojiči si nevedia radi. Vojvodca bol postrelený do ramena a guľku treba vybrať, ale kde je? Paré žiada vojvodcu, aby zaujal rovnakú pozíciu ako v okamihu zranenia. Vojvodca zdvíha ruku, tak ako držal v boji piku, zatína päsť a tu ho máš! Pod lopatkou sa mu objavil hrbolček, tam bola guľka.

Možno áno, možno nie, Paré vraj pri obliehaní Boulogne roku 1545 pomohol vojvodovi z Guise. Toho k Parému priniesli prepichnutého ako prasa. Kopija vnikla pod pravým okom a vyšla na ľavej strane medzi krkom a uchom. Čo s tým? Nikto sa nechcel vojvodu ani dotknúť, vyzeral rozhodne na posledné pomazanie. Paré vraj zobral kováčske kliešte, oprel nohu (asi prvý a posledný krát v živote) o ksicht vojvodu, aby zvýšil silu ťahu a zabral. Úspešne. Vojvoda, síce asi menej pekný, prežil.

Obrázek

Na inom bojisku zasa k Parému priniesli vojaka, ktorý vyzeral ako rešeto, mal 12 rán mečom a kamaráti už mu kopali hrob. Po tom ako Paré vojaka ošetril, hrob musel poslúžiť niekomu inému.

Aj jeden šľachtic mal šťastie, že sa dostal Parému do rúk. Nohu mu zasiahla strela z dela a bolo ju treba amputovať. Aby potom ranený nevykrvácal, musela sa rana vypáliť rozžeraveným železom - tak to bolo vtedy zvykom. Šľachtic teda vedel, čo ho čaká a v tvári bol bledý akoby už predčasne vykrvácal. Paré však uplatnil inú metódu, nad ktorou už dlho predtým premýšľal a šľachtic sa práve hodil ako pokusný králik. Prepiľoval stehennú kosť a šikovne zachytil tepny a veľké žily zahnutými klieštikmi, navliekol niť a podviazal, hoci prd vtedy vedel o krvnom obehu.

Paré ešte pobehal pár bojísk a vracia sa do Paríža, aby napísal knihu "Metóda ošetrovania rán spôsobených hákovnicami a inými strelnými zbraňami"- kde zhŕňa svoje poznatky z predchádzajúcich rokov. Predstavuje v nej aj nové nástroje, ktoré za liečebným účelom zostrojil. V lekárskom svete kniha vyvolala des, pretože, čo si to dovolil taký obyčajný barbierik, aby kdekoho poučoval a prečo knihu napísal po francúzsky, keď vzdelanci hovoria a píšu len latinsky , aby ich učenie nemohlo byť dostupné hocikomu a bla, bla. Paré na to kašlal. Po prvé latinsky nevedel a po druhé chcel, aby jeho kniha bola každému dostupná a užitočná.

Obrázek

Paré sa ešte potom pomotal na viacerých bojiskách, dokonca sa dostal aj do zajatia a po prepustení (ako špión) podal cenné vojenské poznatky o stavu a rozmiestnení nepriateľských vojsk, čo bolo užitočné pre ďalšie vojenské operácie.

V roku 1554 je Paré opäť v Paríži a čaká ho veľká sláva, dostáva od cechu titul ránhojič, aj keď nevie latinsky, čo bola skoro urážka pre cech, ale čo už s ním, keď je dobrý liečiteľ.
Ako skúsený a oficiálny ránhojič sa Paré dostáva aj ku kráľom, na úvodu článku spomínaných. Bohužiaľ, nie vždy sa Parému darilo, niekedy všetka snaha márna, roku 1559 bol privolaný ku kráľovi Henrichovi II., zranenému úlomkom kopije na turnaji, nepekne mu trčiacim z oka. Boli sťatí štyria odsúdenci a kráľovo zranenie sa napodobnilo na ich sťatých hlavách, aby sa zistilo, akú operáciu vykonať, ale kde. Kráľ aj tak zomrel. Potom Paré chvíľu pobudol u Františka II.

U Karola IX. si obzvlášť Paré užil, pretože sa stal jeho hlavným ránhojičom. V roku 1562 sa v rámci náboženských bitiek, Paré poriadne nadrel, pri obliehaní Rouenu zranených bolo neúrekom (ako v každom boji za správnu vieru). Paré na rany používa zmes do ktorej pridáva pálenku, tým zlepšuje jej dezinfekčné účinky.

Paré sa nevyhol skoro žiadnej pohnutej udalosti svojej doby. O bartolomejskej noci ošetruje zraneného významného protestanta tesne pred krvavými jatkami, potom sám uteká, aby niečo nezlizol. Ošetruje Karola IX. až do jeho smrti, potom slúži Henrichovi III.

Vo veku 64 rokov sa Paré znova žení a má ďalšie deti. Zomiera roku 1590. Zanechal po sebe kopu pojednávaní nielen o ranách po strelných zbraniach, ale tiež "ako dieťa - mŕtve, živé z tela matky vytiahnuť", "ako liečiť mor, osýpky, čierne kiahne", "ako liečiť poranenia hlavy a zlomeniny lebky" , asi 17 kníh o ránhojičstve - s podrobným popisom atď. a napísal aj pamäti. Za zmienku iste ešte stojí, že napadol dva vtedy "zaručene osvedčené zázračné " lieky - prášok z egyptských múmií (ktorý v skutočnosti pochádzal z oveľa čerstvejších mŕtvol) a prášok z rohu jednorožca (v skutočnosti asi z narvala). Tak či onak, to boli dnes na smiech prípravky, vtedy veľaváženými lekármi do krvi obhajovanými.

Paré bol aj šikovný na techniku. Vymyslel nielen nové chirurgické nástroje a rôzne lekárske pomôcky, ale napr. aj protézy - zo striebra alebo zlata nos, z varenej kože uši, dokonca dal zostrojiť aj umelú ruku, v ktorej bolo možné držať pero. Paré sa stal obľúbeným najmä medzi vojakmi, ktorých citlivo ošetroval a stal sa teda vzorom pre všetkých veľkých budúcich vojenských chirurgov.

Obrázek
Parého umelá ruka.

Zdroje:
Sartori E.: Velikáni francouzské vědy, Praha 2005
Porter R.: Dějiny medicíny, Prostor 2013
http://www.britannica.com/EBchecked/top ... Paracelsus
http://www.lookandlearn.com/blog/27713/ ... ignorance/
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Pátrač »

Tedy fíha, takovou parádu jsme na Palbě asi ještě neměli. Myslím, že tu máme něco k chirurgii vojáků zmrzačených ve Velké válce, ale toto je naprostá nádhera. Vikomte jen houšť a větší kapky, jestli máš další takové borce v šuplíku, tak by to bylo něco nového a velmi neotřelého. :up:
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

Vďaka Pátrač za pochvalu. Poteší, že niekto prácu ocení. :) Aj keď to nie je o Ukrajine alebo ruskej technike.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
mikhail
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1699
Registrován: 19/4/2006, 20:09

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od mikhail »

Super zaujímavé čítanie pojaté doslova akčne. Len tak ďalej :)
Dezoláti všech zemí, vyližte si prdel!
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

Vďaka. Rozprávačský štýl písania mi viac vyhovuje, než ten suchopárny.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
riho
rotný
rotný
Příspěvky: 98
Registrován: 8/2/2013, 08:35

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od riho »

Len na doplnenie: Galén 128-200 n.l., Avicenna asi 980-1037 n.l. František II., Karol IX. a Henrich III. boli synovia Henricha II. Jeho spomínanú smrť predvídal iný známy doktor, Michel de Nostradamus. Ten ich matke, Kataríne Medicejskej, asi najmocnejšej žene svojej doby, predpovedal, že bude matkou 3 kráľov, ale všetkých ich prežije.
Obrázek

Memento Mori
Uživatelský avatar
Bleu
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1693
Registrován: 29/9/2009, 00:00
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Bleu »

Ddovolím si jen malé doplnění této, jinak čtivé kompilačku. Elektronická verze anglického vydání jřejmě všech prací pana Parého.


"The workes of that famous chirurgion Ambrose Parey"
https://archive.org/stream/workesofthat ... 0/mode/2up
Obrázek

"Slepému neukážeš, hluchému nepovíš, debilovi nedokážeš..."
- Anonym -

Historie bude mít právo nárokovat si místo mezi znalostmi opravdu hodnými úsilí pouze tehdy, pokud nám místo pouhého výčtu postrádajícího souvislosti a prakticky i omezení umožní racionální řazení a postupnou srozumitelnost.
Marc Bloch, 1942
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Pátrač »

Vikomte jen takový drobný námět:

Červený kříž byl formálně založen v r. 1863 pěti muži: Henri Dunantem, Gustave Moynierem, válečnými lékaři Louis Appianem a Theodore Maunoirem a velitelem švýcarských jednotek generálem Henri Dufourem. Podnětem byly obrovské počty zraněných na obou stranách v bitvě u Solferina v r. 1859. Jean Henri Dunant získal v roce 1901 za své aktivity první Nobelovu cenu míru.

CO ty na to? Solferino dodám.....v plné kráse
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

Riho Ke´d si to spomenul, podarilo sa mi nájsť peknú rytinu cca z r. 1560 na ktorej je zobrazený umierajúci Henrich II. Trápil sa 11 dní. Vidíme ho vľavo na lôžku, okolo neho sluhovia a tiež jeho manželka Katarína Medicejská, v popredi pri posteli sa motajú jeho synovia. V strede miestnosti pri stole konzultujú náš známy Paré a významný anatóm Andreas Vesalius. Zvažovali trepanáciu lebky (čiže jej vyvŕtanie za živa), ale napokon od toho ustúpili. Poraneniu by to nepomohlo.
Nostradamus predpovedal spravidla v náznakových štvorveršiach a popísal ich veľa. Rozhodne sa dajú vyložiť všelijako - to bol asi účel. Ale, čo sa týka smrti Henricha II. prakticky trafil.
Obrázek

Bleu vďaka za odkaz - nádhera aj s nákresmi. Doporučujem všetkým aspoň trocha prelistovať.

Pátrač: chceš dodať materiál k ďalšiemu článku? Nie tak zhurta, kamarát. :D Zatiaľ ďakujem, nechám si to prejsť hlavou.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 3767
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
Kontaktovat uživatele:

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Hans S. »

Tohle byl první článek, který jsem si na Palbě po mnoha měsících přečetl :). Příjemné počtení a díky za něj.
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

Tak to ma teší.
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11407
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Zemakt »

No, ale zbytek autorů asi sotva :D , ale opravdu je to čtivé. Je to fajn.
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Uživatelský avatar
Martan
praporčík
praporčík
Příspěvky: 301
Registrován: 14/6/2005, 00:11
Bydliště: Domašín

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Martan »

V Magazínu Práva ze 7.2.2015 je o něm taky článek.
Obrázek
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

K tomu článku na Právu sa nedostanem, i ke´d by ma to zaujímalo, ale určite nie je tak dobrý ako môj. :D (vtip)
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Uživatelský avatar
Martin Hessler
poručík
poručík
Příspěvky: 715
Registrován: 12/5/2009, 16:49
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Martin Hessler »

Vikomte, dekuji za pouceni a za zajimave cteni se spoustou informaci. O lekari/ranhojici jmenem Ambroz Pare jsem se poprve docetl jako teenager v romanech Roberta Merleho... Ale sebekriticky priznavam, ze dodnes jsem nemel tuseni, kdo to byl a jak se stal uznavanou autoritou tehdejsi mediciny.
Neexistují žádné zoufalé situace. Existují pouze zoufalí lidé. /Heinz W. Guderian/
Uživatelský avatar
Vikomt
rotný
rotný
Příspěvky: 82
Registrován: 2/1/2015, 16:43

Re: Ambroise Paré - vojenský ránhojič

Příspěvek od Vikomt »

Tiež vďaka. To je to, čo ma baví: ja si dopĺňam vzdelanie pri písaní a pokiaľ ho niekomu doplním pri čítaní - čo viac si ako autor môžem priať?
Len hlupák sa háda s hlupákom.
Odpovědět

Zpět na „ostatní“