PALBA.CZ

No ale keď si tie údaje všetky vypočítaval, a to na základe verejne prezentovaných faktov? Myslel som že to máš z US tabuliek. V tom prípade sa ešte naskýta otázka, či si to zrýchlenie znížil o odpor vzduchu,potrebu nabrať výšku,.. ?

Alchy, a jak jsi do toho započítal výškově proměnou gravitační sílu působící proti zrychlení, stejně jako aerodynamický odpor rakety závisející na čtverci rychlosti?
Sorry, z Tvého popisu jsem to nepochopil.
Není v tom důvod toho, proč Ti vychází mnohem větší rychlost i dostřel?

To, čo mi vyšlo, je absoluné "fyzikálne" maximum, so zanedbaním všetkých možných strát a ostatných vplyvov - nie sú zahrnuté gravitačné a aerodynamické straty, nie sú zahrnuté straty riadením, je zanedbaná premenlivosť ťahu - ťah je považovaný ako konštantný počas celej doby horenia motoru a v jedinej známej hodnote. Reálne výkony budú logicky nižšie.

U Oky bude napríklad údaj o maximálnej dobe horenia 70 sekúnd a/lebo o ťahu 14820kg nevyhnutne nadsadený alebo dezinterpretovaný - preto mi potom vychádza také "úžasne vysoké" Isp. Ak by sme na to išli z opačnej strany a najprv odhadli palivovú náplň - napríklad na tri tony - tak na konštrukciu nosiča zostáva 990kg čo je síce veľmi málo, ale asi dosiahnuteľné, a Isp paliva odhadli na skoro zázračných 2900Ns/kg, tak doba horenia vychádza 60 sekúnd - ani v takom prípade to ale nie je reálne.
Takže jediné logické vysvetlenie je, že chyba je v uvedených 145kN - je to zrejme nejaký štartovací ťah po dobu niekoľko málo sekúnd a potom musí ťah motora značne klesnúť. Tým by samozrejme klesli aj dosiahnuté zrýchlenia a rýchlosti.
To isté sa dá predpokladať aj u oboch stupňov Pershing II.

Alchymista píše:To, čo mi vyšlo, je absoluné "fyzikálne" maximum, so zanedbaním všetkých možných strát a ostatných vplyvov - nie sú zahrnuté gravitačné a aerodynamické straty, nie sú zahrnuté straty riadením, je zanedbaná premenlivosť ťahu - ťah je považovaný ako konštantný počas celej doby horenia motoru a v jedinej známej hodnote. Reálne výkony budú logicky nižšie..

Ten výpočet doletu týmto spôsobom nebude o ničom, pretože je počítaný na aktívnom úseku a ďaľšie kilometre by si získal doletom na pasívnom úseku, ale realita je vzhľadom k tým letovým odporom rádovo menšia.

Měl bych jednu technickou k názvu tématu, slovo kinždal není zcela podle českého/slovenského pravopisu. Jedná se o ruskou transkripci tohoto slova, česká nebo slovenská je správně kinžál . Ruská transkripce do těchto slov přidává nadbytečné d. Je to podobné jako třeba kamikaze vs. kamikadze.

Ruská transkripce je také "Kinžal". To "d" tam přidávají třeba Ukrajinci nebo Poláci, ale jinam než je v nadpisu (kindžal).
To co je v nadpise ... Kinždal ... je zcela špatně. Asi překlep.

Preklep, opravené

EDIT: opravím, keď prídem na to ako...

EDIT2: tak som to hádam zvládol.

Tak to vypadá, že MiG-31K nebude jen "dočasným" nosičem Ch-47M2 Kinžal.

98. smíšený letecký pluk Severního flotu, se základnou na poloostrově Kola, obdrží v příštím roce takto upravené MiGy-31 i s Kinžaly.
https://topwar.ru/178159-rossijskuju-ar ... alami.html

Rusko se evidentně dále připravuje na případnou obranu severní mořské cesty ... až se Země ještě trochu oteplí, bude přeprava zboží v východoasijských zemí touto cestou zhruba o 1/3 levnější než cesta Suezem. A takové prachy jsou lákavé.

Neviem, stále mi príde tá kombinácia ako svojho druhu improvizácia.
Aký bude mať "31tka" s takým hebedom v podvese dolet či rýchlosť?
Na Tu-22M3 by mi to dávalo väčší zmysel.

Možno Mig-31 majú dislokované podstatne severnejšie ako Tu-22.
A možno aj prevádzkovanie Mig-31 v krutejších podmienkach viac na severe je podstatne jednoduchšie ako Tu-22.

Podľa mňa je dostupnosťou a počtom úloh.
Tu-22M bude 30-50 a budú mat čo robiť v prípade konfliktu.
Mig-31 je 120 v službe a 100 v skladoch a okrem PVO a prerážania cesty vlastným útočiacich lietadlám nebudú mat moc práce. A samozrejme Ch-47 unesie.

Julesak píše:Na Tu-22M3 by mi to dávalo väčší zmysel.

To nerozporuji.
Na druhou stranu pro provoz MiG-31K stačí mnohem menší letiště s RWY cca 1.500 až 2.000 metrů ... což bude na severu Ruska velká výhoda.
Navíc MiG-31K s Ch-47M2 si zachová všechny vlastnosti stíhacího letounu, a měl by být schopen nést i omezené množství AA střel.
Jeho úniková rychlost po útoku je také výhodou.
Nezapomínej, že Ch-47M2 je zbraň proti několikanásobně silnějšímu útočníkovi ... "hit and run" je jediná smysluplná taktika.
Tak jako doplněk ke klasickým nosičům ... proč ne.

Letiská na severe (aj ďalekom východe) pre veľké lietadlá sú, VMF malo celé pluky bombardérov Tu-16/22/22M. Z hlavy ma napadá Olenegorsk, Mongochto, Jelizovo, Vorkuta, Severomorsk, Tiksi.
S tým že je ich dnes málo (tých bombardérov) súhlasím.

Pri takom veľkom konflikte akým by bol ten s USN/USA by mala PVOS plné ruky práce so svojou hlavnou úlohou, Tomahawkov a AGM-86 by bola plná obloha, a Mig-31 je jeden z hlavných nástrojov proti nim.
Na naháňanie lietadlových lodí by nebol čas.

Možnosti sledování hyperzvukových zbraní současnými prostředky

tento graf dokazuje , že hyperzvukové zbraně nebudou až tak SUPER DUPER a na twitteru zajímavá diskuze ..
https://twitter.com/nktpnd/status/1339374062246760454

Otázne je, ako je to presné - je to niekoho model.
Ale celkovo súhlasím - hľadať zázračné riešenia a všelieky nie je dobrá cesta.

Takže detekovat a sledovat je asi lze ... a zničit ?
Jak ?

Pavel 15 píše:Možnosti sledování hyperzvukových zbraní současnými prostředky

tento graf dokazuje , že hyperzvukové zbraně nebudou až tak SUPER DUPER a na twitteru zajímavá diskuze ..
https://twitter.com/nktpnd/status/1339374062246760454

Píše sa tam o Glideroch(klzákoch) a sledovaní "IR emissions"(tepelnej stopy).
Takže sa naskýta otázka, či je v prevádzke nejaký IR teleskop ktorý trvale skenuje celú oblohu s dostatočnou rýchlosťou opakovania skenu celej oblohy.
Možno by možnosti detekcie dokreslil aj priebeh "čeljabinského meteoritu".(kde sa vzal tu sa vzal a zrazu rana ako z dela)

Po Čeliabinsku sa hovorilo o potrebe vytvoriť sieť na sledovanie meteorov ale potom som o tom už nikdy nepočul.
Kto vie čo by to obnášalo, koľko teleskopov by bolo potreba na Zemi alebo vo vesmíre, plus čo potom? Nejaký impaktor alebo gravitačný traktor?

Inak čo vlastne znamená slovo Kinžal?

Kinžal je tuším tá (obojstranne brúsená) zahnutá dýka.
https://en.wikipedia.org/wiki/Khanjali
https://pl.wikipedia.org/wiki/Kindżał

kenavf píše:Píše sa tam o Glideroch(klzákoch) a sledovaní "IR emissions"(tepelnej stopy).
Takže sa naskýta otázka, či je v prevádzke nejaký IR teleskop ktorý trvale skenuje celú oblohu s dostatočnou rýchlosťou opakovania skenu celej oblohy.
Možno by možnosti detekcie dokreslil aj priebeh "čeljabinského meteoritu".(kde sa vzal tu sa vzal a zrazu rana ako z dela)

Nevím o žádném teleskopu , USA i Rusko spoléhají na družice. Tohle je americký systém zmíněný v grafu https://en.wikipedia.org/wiki/Space-Bas ... red_System
Rusko intenzivně vyvíjí proti družicové rakety -již uskutečnily 11 zkušebních startů http://russianforces.org/blog/2020/12/n ... from.shtml