Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodiach

Moderátor: jarl

Odpovědět
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 276
Registrován: 2/6/2005, 22:56
Bydliště: Bratislava

Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodiach

Příspěvek od cayman »

Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodiach

Obrázek
USS Saratoga CV-3, ešte s výzbrojou 8x203 mm diel[/align]

V článku sa budem venovať slepej uličke vývoja - čisto protilodnej delostreleckej výzbroji na medzivojnových lietadlových lodiach. Netýka sa to samozrejme dvojúčelových diel, ktoré sa vo výzbroji lietadlových lodí plne osvedčili. Inšpiroval ma k tomu výskyt delostreleckej výzbroje na nikdy nedokončenej lietadlovej lodi Graf Zeppelin, stavanej v druhej polovici 30. rokov. V tom čase sa na nových lodiach už protilodná výzbroj nevyskytovala a na existujúcich sa odstraňovala v prospech protilietadlových resp. dvojúčelových diel.

Washingtonská konferencia
Washingtonská konferencia zasiahla do osudu mnohých lodí, či už existujúcich, rozostavaných, plánovaných a taktiež aj lodí ktoré vznikli až o mnoho rokov neskôr. Obmedzené boli celkové výtlaky pre jednotlivé typy lodí pre každé námornícvo, a taktiež aj maximálny výtlak pre jednotlivé typy lodí. Pre lietadlové lode boli obmedzené počty a kaliber hlavných diel, ale nie počet nesených lietadiel.

Obmedzenia pre lietadlové lode boli nasledovné:
"Článok IX
Štandardný výtlak lietadlovej lode nesmel prekročiť 27 000 ton. Ako výnimky boli povolené 2 lode s výtlakom do 33 000 ton, na ktoré mohli (ale nemuseli) byť prestavané rozostavané lode, ktoré by inak museli byť podla článku II zošrotované. Výzbroj týchto výnimiek bola podobne ako u ostatných lodí obmedzená podla článku X, až na počet hlavných diel ak niektoré z nich boli kalibru väčšieho ako 152 mm, ktorý u týchto výnimiek nesmel prekročiť 8.
Článok X
Kaliber hlavných diel lietadlových lodí nesmel prekročiť 203 mm. Ak mala výzbroj lietadlovej lode delá nad kaliber 152 mm, celkový počet diel nesmel presiahnuť 10, s výnimkou diel do kalibru 127 mm a protilietadlových diel. Ak kaliber diel nepresiahol 152 mm počet diel nebol obmedzený. Takisto počet diel do kalibru 127 mm a protilietadlových diel nebol obmedzený."


Limit výtlaku pre jednotlivé lode bol na rozdiel od bitevných lodí nastavený dostatočne vysoko, vačšina lodí stavaných od počiatku ako lietadlové mali výrazne menší výtlak ako bol limit. K limitu sa najviac blížili japonské lode triedy Shokaku (25 675 t) a veľmi rozsiahla trieda amerických lodí USS Essex (CV-9) - 27 100 t.

Stručný popis lodí s protilodnou výzbrojou
HMS Furious
Pôvodne stavaná ako veľký ľahký krížnik s výzbrojou 2x457 mm v jednodelových vežiach, bola počas stavby zmenená na ešte podivnejší hybrid, vpredu s letovou palubou a s jedným 457 mm kanónom vzadu. Až do príchodu japonskej triedy Yamato to bol kanón najväčšieho kalibru umiestnený na lodi v otočnej veži(!). Pri neskoršej prestavbe bol kanón definitívne odstránený a loď nakoniec dostala priebežnú letovú palubu. Výtlak 22 000 ton, rýchlosť 31 uzlov, počet nesených lietadiel 22-40. Loď na rozdiel od svojich polosestier prežila 2. svetovú vojnu a po vojne bola zošrotovaná.

Obrázek
HMS Furious, zadná delová veža so 457 mm delom(!)

IJN Akagi
Prvá z dvoch výnimiek v japonskom loďstve, rozostavaná ako bitevný krížnik triedy Amagi (Samotná Amagi bola pôvodne druhá vynimka, ale bola poškodená zemetrasením tak, že oprava by už bola neekonomická), výtlak 33 800 ton, maximálna rýchlosť 31 uzlov, maximum 91 lietadiel po prestavbe. Akagi bola dokončená s výzbrojou 10x203 mm diel, 2x dvojdelové veže na predku a po 3 kasematové delá po oboch stranách trupu. Po radikálnej prestavbe, zahŕňajúcej odstránenie dvoch spodných letových palúb a predĺženie hornej letovej paluby na celú dĺžku lode, boli odstránené aj delové veže a ostali iba kasematové delá.

IJN Kaga
Kaga bola dokončená ako náhrada za Amagi, prestavaná z rýchlej bitevnej lode triedy Tosa. Mala výtlak 38 200 ton, rýchlosť 28,5 uzla, maximálny počet lietadiel 90. Niesla 10x203 mm kasematových diel. Prešla podobnou prestavbou ako Akagi a naviac prešla rekonštrukciou kotlov a turbín po ktorj sa výkon motorov zvýšil z 91 000 na 127 400 konských síl. Spolu s Akagi sa zúčastnili útoku na Pearl Harbor a neskôr boli potopené v bitke pri Midway bombami zhodenými strmhlavými bombardérmi.

Obrázek
IJN Kaga a jej kasematové delá

Trieda USS Lexington (CV-2)
Trieda lexington, zahŕňajúca lode USS Lexington (CV-2) a USS Saratoga (CV-3) vznikla prestavaním rozostavaných bitevných krížnikov triedy Lexington (CC-1). Mali výtlak 33 000 ton, maximálnu rýchlosť 33,5 uzla, počet nesených lietadiel 91. Po dokončení niesli 4 dvojdelové veže s 203 mm delami na úrovni letovej paluby pred a za ostrovom tvoreným predovšetkým typickým mohutným komínom. Neskôr pri prestavbách boli nahradené protilietadlovými delami. Lexington bol potopený v prvej bitke lietadlových lodí v Koralovom mori, Saratoga prežila vojnu s mnohými poškodeniami a po vojne bola potopená ako ciel atómových testov v atole Bikini.

Obrázek
Obrázek
USS Lexington CV-2 a detail jej delových veží

Béarn
Prvá francúzska lietadlová loď prestavaná z bitevnej lode triedy Normandie s výtlakom 22 146 ton, rýchlosťou 21,5 uzla a počet nesených lietadiel bol 35-40. Po dostavaní mala 8x155 mm kasematových diel. Pri neskoršej prestavbe počas 2. svetovej vojny boli odstránené. V 2. svetovej vojne slúžila už iba ako transportná loď pre lietadlá.

Obrázek
Béarn

Graf Zeppelin
Prvá (a jediná) nemecká lietadlová loď, ktorá bola spustená na vodu, ale nebola nikdy dokončená. Výtlak mal dosahovať 23 200 ton, rýchlosť 33,8 uzla, z lode malo operovať 40-50 lietadiel. Kontroverzná bola protilodná výzbroj, ktorú u nových lodí nikto nepoužil, zamýšlaná bola na obranu proti britským krížnikom a na korzárske útoky proti obchodným lodiam. Tvorilo ju 16x 150 mm diel, montovaných po dvojiciach v štyroch kasematách na kazdej strane. Loď nebola nikdy dokončená, pod čo sa podpísali ťažkosti so stavbou z dôvodu že nemci nemali skúsenosti so stavbou lietadlových lodí, spory Kriegsmarine a Luftwaffe o velenie lietadlám na lietadlových lodiach a preferencia stavby ponoriek pred hladinovými loďami. Po vojne ju získal ako korisť Sovietsky zväz, ktorý ju potopil ako pokusnú loď za účelom získania skúseností s bojom proti lietadlovým lodiam.

Obrázek
Graf Zeppelin, viditelné sú otvory v ktorých mali byť umiestnené kasematové delá

USS Midway (CV-41)
Podĺa wikipedie bola na tejto triede plánovaná výzbroj 203 mm diel, no nakoniec bola spolu s časťou dvojúčelových diel obetovaná v prospech pancierovanej letovej paluby. Neviem nakoľko je to hodnoverné, ale pre doplnenie to tu uvádzam.

Ešte pre úplnosť boli rôzne plánované alebo aj skutočne postavené hybridy napr. prestavané bitevné lode Ise a Hyuga, nemecké projekty a sovietska trieda Kiev, ale tieto nebudem posudzovať, nakolko sa nejednalo o "plnohodnotné" lietadlové lode pre lietadlá s vodorovným štartom a pristátím (STOBAR alebo CATOBAR). Zatiaľ poslednou lietadlovou loďou s protilodnou výzbrojou (ale tentokrát už raketovou) je Admiral Kuznetsov v Rusku označovaná ako ťažký lietadlový krížnik, ktorá nesie 12 nadzvukových protilodných striel P-700 Granit (3M45, SS-N-19 Shipwreck),táto ich ale nesie pravdepodobne ako dôsledok obmedzení možnosti pohybu lodí cez Dardanely a úžinu Bospor, aby mohla byť označená ako krížnik s možnosťou niesť lietadlá.

Možnosti lietadlovej lode v hladinovom súboji
Úlohou lietadlovej lode je dopraviť lietadlá k cielu na vzdialenosť menšiu ako je akčný rádius lietadiel aby mohli zaútočiť a bezpečne pristáť, či uz naspäť na lietadlovú loď alebo na pozemné letisko. Za ideálneho stavu by sa nikdy nemala dostať na dostrel hladinových lodí, lebo tým odpadá jej hlavná výhoda - útok na značné vzdialenosti.
Lietadlová loď predstavovala loď veľmi zhruba s výzbrojou a pancierom krížnika, ale enormnou dĺžkou a hlavne výškou a čo sa delostreleckých súbojov týka doslova katastrofálnou výškou. Neviem posúdiť nakolko mala velkosť lode priaznivý vplyv na stabilitu a presnosť streľby oproti krížnikom, ale vzhľadom na to že predstavovala niekolkonásobne väčší ciel, to bola asi výhoda zanedbateľná. Zásahy letovej paluby resp hangárov by mali velice nepriaznivý dopad na letecké operácie a straty lietadiel. Lietadlová loď niesla oproti krížnikom naviac nepomerne objemnejšie nádrže s leteckým benzínom (krížniky obvykle niesli palivo pre 2-4 hydroplány), ktoré by pri zásahu dopadli ďaleko horšie ako nádrže s lodným palivom, ďalej sú to sklady bômb a torpéd, ktoré musela niesť.
Výsledok delostreleckého súboja závisí samozrejme od konkrétnej situácie, okolností, vycvičenosti posádky a v neposlednom rade aj od šťastia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by lietadlová nevyšla ani z víťazného súboja s tak malými poškodeniami, ktoré by ospravedlnili zbytočné ohrozenie cennej lode.
V prípade stretnutia s bitevnou loďou je lietadlová loď prakticky bez šance, sama prakticky nemôže bitevnú loď ohroziť, naopak každý zásah bitevnej lode môže byť pre ňu katastrofálny.
Beriem do úvahy možnosti samotnej lode, nie jej doprovodných lodí resp. leteckej skupiny, prípadne použitie nesprávnej munície, ktoré môžu situáciu radikálne zmeniť (tak ako to bude popisane v súboji Taffy 3 proti výkvetu japonských bitevných lodí a krížnikov).

Obrázek
Siluety Graf Zeppelin a ťažkého krížnika HMS Norfolk pre porovnanie

Lietadlové lode, ktoré sa ocitli v palbe lodných diel
HMS Glorious
Prvá lietadlová loď ktorá sa dostala do delostreleckého súboja bola sesterská loď vyššie popisovanej HMS Furious, ktorou bola HMS Glorious. Iróniou osudu, pôvodne vznikla ako veľký ľahký krížnik (prípadne ľahký bitevný krížnik), idea admirála Lorda Fishera s hlavnou výzbrojou 4x380 mm v dvoch dvojdelových vežiach a s pancierom ľahkého krížnika. Výzbroj hlavných diel (i keď silnejších ako jej budúci protivníci) v dvoch vežiach ako z čias pred-Dreathoughtov a výzbroji absolútne nezodpovedajúci pancier. V dôsledku Washingtonskej koferencie bola prestavaná na lietadlovú loď s výzbrojou 16x120 mm protilietadlových diel.
Jej súperi, dvojčatá Scharnhorst a Gneisenau boli naplánované ako bitevné lode s výtlakom 31 552 t a hlavnou výzbrojou 6x380 mm v troch dvojdelových vežiach a s viac než zodpovedajúcim pancierom. Ako dočasné riešenie ale dostali modifikované trojdelové veže 9x280 mm z triedy Deutchland.
V závere operácie Weserübung, čo bol kódový názov nemeckého prepadnutia Dánska a Nórska, okrem iného najväčšej nemeckej námornej operácie celej druhej svetovej vojny, sa HMS Glorious zúčastnila evakuácie britských vojsk z Narviku. HMS Glorious evakuovala letku Gloster Gladiatorov a letku Hawker Hurricanov (bolo to prvé pristátie moderného lietadla na lietadlovej lodi bez pristávacieho háku) a počas plavby domov sa oddelila od väčšieho konvoja a plavila sa samostatne v doprovode torpédoborcov HMS Acasta (2x120 mm delá) a HMS Ardent (4x120 mm delá). Počas plavby bez vyslania hliadkových lietadiel bola prepadnutá dvojicou nemeckých bitevných lodí. V dvojhodinovej bitke boli všetky tri britské lode potopené.
Scharnhorst bol v bitke poškodený zásahom torpéda z HMS Acasta a mnohými zásahmi zo 120 mm diel. Obidve nemecké lode sa po bitke stiahli do Trondheimu a britský konvoj tadial na ďalší deň bezpečne preplával.

USS Hornet CV-8
Ako ďalšia sa pod delostreleckú palbu, tentoraz vlastnych lodi, dostala USS Hornet (CV-8), legendárna loď z ktorej vzlietali pozemné stredné bombardéry na odvetný nálet na Tokio ako odveta za útok na Pearl Harbor a ďalej sa zúčastnila bitiek lietadlových lodí pri Midway a viacerých bitiek v okoli Guadalcanalu. USS Hornet bola tretia loď triedy USS Yorktown (CV-5), prvej plnohodnotnej triedy amerických lietadlových lodí stavaných od počiatku na tento účel. Niekedy býva uvádzaná ako samostatná (pod-)trieda. Štandardný výtlak lode bol 20 000 t, hlavná výzbroj bolo 8x127 mm/38 dvojúčelových diel v jednodelových vežiach na bokoch tesne pod úrovňou paluby.
V Bitke pri ostrovoch Santa Cruz bol 27.8.1942 Hornet počas koordinovaného útoku japonských palubných lietadiel zasiahnutý postupne troma bombami, ďalšou bombou nasledovanou aj útočiacim Aichi D3A Val, ktorý dopadol na palubu (tento spôsob útoku budú neskôr cielene využívať jednotky Špecálneho útočného zboru Šimpu - spojencami označované ako kamikaze). Ďalej zasiahli Hornet dve torpéda, ďalší Val dopadol na jeho palubu a neskôr v priebehu dňa bol zasiahnutý tretím torpédom z bombardéru Nakajima B5N Kate. Po tomto útoku bolo nariadené opustiť loď a torpédoborce USS Mustin (DD-413) a USS Anderson (DD-411), oba triedy USS Sims každý s výzbrojou 4x127 mm/38 dvojúčelových diel (rovnakých ako Hornet), dostali za úlohu Hornet potopiť, aby nepadol do rúk nepriateľa. Hornet zasiahlo 9 torpéd po ktorých sa stále odmietal potopiť, tak sa ho pokúsili potopiť palbou lodných diel. Vystrelili naňho vyše 400 granátov zo 127 mm diel no naďalej sa nepotápal a torpédoborce museli urýchlene opustit horiaci vrak lode vzhladom na to že sa blížila japonská flotila. Prejavenú odolnosť najmä voči torpédam by lahko pancierovanej lodi uznali snáď aj skalní priaznivci glorifikovanej nemeckej bitevnej lode Bismarck. Nakoniec bol Hornet potopený salvou 4 torpéd z japonských torpédoborcov.

Bitka pri Samare (Eskortné lietadlové lode z Taffy 3 vs. bitevné lode)
Najslávnejší podobný súboj nazvaný Bitka pri Samare sa odohral počas amerického vylodenia na Filipínskom ostrove Leyte, ako súčasť jednej z najväčších námorných bitiek v dejinách. Japonskému námorníctvu vyšiel komplikovaný plán, v ktorom obetovali zvyšné lietadlové lode ako návnadu (v tom čase už bola asi ich jediná bojová hodnota, že boli američanmi považované ako hlavný ciel, v skutočnosti niesli na palbuách sotva 108 lietadiel - tolko zhruba niesla každá loď triedy Essex) na odlákanie Task force 38, bez toho aby bola v oblasti ponechaná skupina rýchlych bitevných lodí (TF 34) na stráženie úžiny San Bernardino. Vďaka tomu tadial prekĺzla japonská skupina pod velením admirála Kuritu v zložení bitevné lode Yamato, Nagato, Kongo a Haruna; ťažké krížniky Chokai, Myoko, Haguro, Kumano, Suzuya, Chikuma, Tone; ľahké krížniky Yahagi a Noshiro; a 13 torpédoborcov, proste podstatná časť veľkých lodí čo ešte mali japonci k dispozícii.
Proti nim sa ocitla skupina doprovodných lietadlových lodí 7. loďstva, Task unit 77.4.3 prezývaná podla rádiového volacieho znaku Taffy 3, bezpochyby jedno zo zoskupení najmenej vhodných na delostrelecký súboj. Skladala sa zo 6 doprovodných lietadlových lodí USS Fanshaw Bay CVE-70, USS St Lo CVE-63, USS White Plains CVE-66, USS Kalinin Bay CVE-68, USS Kitkun Bay CVE-71 a USS Gambier Bay CVE-73 všetky triedy USS Casablanca CVE-55; troch torpédoborcov USS Hoel DD-533, USS Heermann DD-532, USS Johnston DD-557, všetko torpédoborce triedy USS Fletcher; a štyroch doprovodných torpédoborcov USS Dennis DE-405, USS John C. Butler DE-339, USS Raymond DE-341 a USS Samuel B. Roberts DE-413, všetko doprovodné torpédoborce triedy USS John C. Butler.
Doprovodná lietadlová loď bolo malé nepancierované a pomalé plavidlo, určené na ochranu konvojov najmä leteckú a protiponorkovú, taktiež na leteckú podporu vylodenia. Všetky lietadlové lode boli triedy Casablanca, najväčšej triedy lietadlových lodí vôbec, zahŕňajúcej 50 lodí. Boli postavené firmou Kaiser, ktorá sa preslávila najmä rýchlosťou, ktorou chrlila nákladné lode triedy Liberty. Lode s nepancierovaným trupom, drevenou letovou palubou, dvoma výtahmi a jedným katapultom, mali výtlak 7 800 ton a vo výzbroji jediné vzadu umiestnené 127 mm/38 dvojúčelové delo schopné strelby na plávajúce ciele.
Spomedzi japonských lodí spomeniem najmä najmohutnejšiu bitevnú loď Yamato, v tom čase vojnovú loď s najväčším výtlakom a vyzbrojenú najsilnejšími delami kalibru 460 mm, 6 tažkých krížnikov a torpédoborce, oboje patrili už pred vojnou k najdokonalejším na svete a na ktoré boli japonci právom patrične hrdí. Dostatočná sila k tomu aby americkú skupinu zmietli z hladiny mora.
Taffy 3 sa po objavení útočníkov narýchlo ukryla v dažďovej prehánke a torpéhoborce sa ju pokúsili zahaliť dymovou clonou. Prakticky každá z lietadlových lodí bola pri útoku zasiahnutá a poškodená, našťastie pre američanov japonské lode použili protipancierovú (AP) muníciu, ktorá nepancierovanými loďami prešla ako nôž maslom a zanechala škody, ale neexpoldovala. Podstatne katastrofálnejšie následky malo neskoršie použitie trieštivej (HE) munície, ktoré si odniesla Gambier Bay CVE-73 ktorá bola v bitke potopená (údajne bola zasiahnutá aj bitevnou loďou Yamato). Americké doprovodné lietadlové lode odpovedali palbou vzadu umiestnených diel, strelci z USS St. Lo si nárokovali 3 zásahy ťažkého krížnika triedy Tone, strelci z USS Kalinin Bay 2 zásahy ťažkého krížnika triedy Nachi. Boli to jediné dve americké lietadlové americké lietadlové lode ktorím sa podarilo delami zasiahnuť nepriatelské plavidlo. USS St. Lo bola neskôr potopená zásahom kamikaze, USS Kalinin Bay prežila okrem mnohých zásahov delostreleckými granátmi (12 priamych a dva blízke zásahy) aj dva zásahy kamikadze, naviac ju jeden Avenger zachránil pred troma japonskými torpédami.
K záchrane zvyšných lietadlových lodí asi najviac prispeli neustále letecké útoky celej Task group 77.4. a hrdinské útoky torpédoborcov z Taffy 3. Celá letecká skupina mala 450 lietadiel, napriek tomu že neboli vyzbrojené protipancierovými bombami a torpédami , tvorili veľmi slušnú útočnú silu (na Pearl Harbor zaútočilo v dvoch vlnách dohromady 354 lietadiel). Lietadlá neustále útočili na japonské lode aj po vyčerpaní munície naďalej podnikali klamlivé útoky, takže japonské lode sa museli prakticky neustále brániť ich útokom a nemali kľud k útoku na americké lode. Takmer sebevražedný útok torpédorcov prispel vyradeniu japonských ťazkých krížnikov Chikuma, Kumano a Suzuya z boja. Bitevná loď Yamato sa musela plaviť 10 minút v obklúčení dvoch torpéd z USS Heermann v kurze smerom preč od bitky a do bitky už viac nezasiahla.
Obrázek
Obrázek
USS Gamier Bay CVE-73 + horiaca v bitke pri Samare

Obrázek
USS USS St. Lo CVE-63 po zásahu kamikadze

Pozn:
[1] Ak nie je písané inak, vždy uvádzam štandardný výtlak.
[2] Kapitola "Obmedzenia vyplývajúce z Washingtonskej konferencie" je môj voľný preklad z angličtiny.

Zdroje:
http://en.wikipedia.org/
http://www.history.navy.mil/danfs/h8/hornet-vii.htm
http://www.ibiblio.org/pha/pre-war/1922/nav_lim.html
http://www.warship.org/no11994.htm
http://handle.dtic.mil/100.2/ADA003026

Skratky:
AP - Armour piercing.
HE - High explosive.
CATOBAR (Catapult Assisted Take Off But Arrested Recovery) - Štart pomocou katapultu a pristávanie so záchytným hákom.
STOBAR (Short Take Off But Arrested Recovery) - Krátky štart (pomocou skokanského mostíka) a pristávanie so záchytným hákom.
Naposledy upravil(a) cayman dne 9/9/2008, 16:05, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
Thór
7. Major
7. Major
Příspěvky: 889
Registrován: 7/8/2008, 02:35
Bydliště: Chrudim

Příspěvek od Thór »

No tedy musím říct, že His Majesty ship Furious teda to opravdu byl hybrid! Nechystáš nějaký elaborát o konkrétně takovýchhle hybridních monstrech? Docela by mě tyto slepé uličky vývoje lodí zajímali. Článek se mi moc líbí.
ObrázekObrázek
" Thór "

Kaphar hunnu bhanda marnu ramro
Uživatelský avatar
sa58
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 3477
Registrován: 4/2/2005, 12:43
Bydliště: Zlínsko
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od sa58 »

Něco málo o těchto "bastlech" je už tady - http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=1585
ObrázekObrázekObrázekObrázek

"Nachystejte květináče, na vánoce sem zpátky!"
Uživatelský avatar
sa58
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 3477
Registrován: 4/2/2005, 12:43
Bydliště: Zlínsko
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od sa58 »

Limit výtlaku pre jednotlivé lode bol na rozdiel od bitevných lodí nastavený dostatočne vysoko, vačšina lodí stavaných od počiatku ako lietadlové mali výrazne menší výtlak ako bol limit. K limitu sa najviac blížili japonské lode triedy Shokaku (25 675 t) a veľmi rozsiahla trieda amerických lodí USS Essex (CV-9) - 27 100 t.

Zrovna třídu Essex bych tady asi neuváděl, ta se začala stavět až někdy v roce 1940/41, typickým "produktem" smlouvy je spíš třída Yorktown, i když je menší než 27000 tun. Proto byl taky Wasp menší, musel se vejít do celkové tonáže letadlovek. Později už "šly rukavice dolů", Hornet už byl zase postaven s výtlakem podobným svým předchůdcům ve třídě.

Jinak děla pro dělostřelecky souboj byla opravdu na letadlovkách na dvě věci, to těch vysokých, nechráněných boků by to bylo pro trochu znalé dělostřelce asi cvičení....
ObrázekObrázekObrázekObrázek

"Nachystejte květináče, na vánoce sem zpátky!"
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Re: Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodia

Příspěvek od kacermiroslav »

cayman píše:HMS Furious
Pôvodne stavaná ako veľký ľahký krížnik s výzbrojou 2x457 mm v jednodelových vežiach, bola počas stavby zmenená na ešte podivnejší hybrid, vpredu s letovou palubou a s jedným 457 mm kanónom vzadu. Až do príchodu japonskej triedy Yamato to bol kanón najväčšieho kalibru umiestnený na lodi v otočnej veži(!).
Chválím autora...super článek. Snad nebude příliš OT, pokud se trošku zmíním o těch dělech na HMS Furious.

BL 18 inch / 40 naval gun
Jednalo se o Britské 18" námořní dělo, největší námořní dělo použité u Royal Navy a až do příchodu Japonských monster Yamato a Musaši i největší námořní dělo na světě. Oficiální název byl 18 inch / 40 Mark I. Dělo konstrukčně vycházelo z námořního děla BL 15 inch / 42 naval gun. U firmy Armstrong Whitworth z Elswicku byla vyrobena celkem tři tato děla. První bylo instalováno (až do svého odstranění) právě na HMS Furious, a další dvě byla vždy po jednom kuse instalována na monitorech Lord Clive a General Woolfe. Tyto monitory se zůčastnily bombardování německých pozic v Belgii v roce 1918. Po válce je britské námořnictvo vyřadilo ze služby a postupně sešrotovalo ve 20tých letech. Děla byla ještě nějaký čas uložena ve skladě, ale nakonec v roce 1933 i tato byla sešrotována. Zůstalo tak pouze jedno dělo, které se používalo ke zkouškám, ale i to nakonec bylo v roce 1947 sešrotováno. Celkem bylo z těchto tří děl vystřeleno jen 85 střel.

TTD_BL 18 inch / 40 naval gun
-----------------------------------------------------------------
* Zařazeno do výzbroje: 1917
* Ráže: 18" (457 mm)
* Délka: 40 kalibrů (18,29 m)
* Rychlost střelby: 1 rána za minutu
* Hmotnost střely: 1.506 kg
* Hmotnost střeliviny: 285,8 kg
* Dostřel 45°: 36.855 km (praktický dostřel 33 km)
* Rychlost střely: standard 683 m/s (max 738 m/s)
* Instalace:
1) Věž na HMS Furious typ 15"B (hmotnost 840 t, elevace 30°)
2) Věž monitorů Lord Clive a General Woolfe (hmotnost 390 t, elevace 45°)
ObrázekObrázekObrázek
Návštěvník

Příspěvek od Návštěvník »

Jen pár drobností

U třídy Midway ale velmi pochybuji, že by byly plánovány s těžšími děly než byla tehdy běžná 5'' DP. Projektové práce na těchto plavidlech byly zahájeny někdy v první polovině roku 1942 a přitom už před válkou byla 8'' děla třídy Lexington označena jako zbytečná a bylo naplánováno jejich sejmutí. Přijde mi potom divné, že by plánovali použití té samé výzbroje kterou u jiné letadlové lodě chtěli odstranit.

A ještě k japonským plavidlům:
Akagi a Kaga ve skutečnosti nenesly děla ráže 203 ale pouze 200 mm. Jsou to sice pouze 3 mm rozdílu, uvádím to pouze pro upřesnění. I Kaga nesla zprvu výzbroj jako Akagi (2x2 ve věžích a 6x1 v trupových kasematách). Po rekonstrukci byly obě věže na prostřední palubě odstraněny a o čtyři děla byly rozšířeny právě kasematy. Na rozdíl od Akagi, kde k tomuto rozšíření nedošlo.

Jinak dobře napsaný článek, musím se připojit k pochvale.
Uživatelský avatar
Michal.Lipka
svobodník
svobodník
Příspěvky: 30
Registrován: 8/5/2008, 14:18

Příspěvek od Michal.Lipka »

Jak je možné, že je předchozí příspěvek uveden jako anonymní. Při jeho psaní jsem byl normálně přihlášen.
Válka je nejbestiálnějším šílenstvím
Leonardo da Vinci
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 3767
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Hans S. »

Lexington a Saratoga měly menší výtlak než Kaga a Akagi? Myslel jsem, že krom Šinana to byly ty nejtěžší CV?
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 276
Registrován: 2/6/2005, 22:56
Bydliště: Bratislava

Příspěvek od cayman »

Dakujem za pochvaly.
Thór píše:No tedy musím říct, že His Majesty ship Furious teda to opravdu byl hybrid! Nechystáš nějaký elaborát o konkrétně takovýchhle hybridních monstrech?
Ona Furious asi nebola úplne typický plánovaný hybrid. Skorej bola dostavaná tak, že na predku sa už zacínala budúcnosť, kým zadná časť stále blúdila v slepej uličke minulosti. Ešte než ju stihli dokončiť, už využili predok na pokusy s lietadlami a zadnú časť proste dostavali podla projektu. Ostatne nakoniec sa postupne v niekoľkých krokoch zmenila na štandardnú lietadlovú loď.

No a z ostatných hybridov sa prakticky do služby dostali iba IJN Ise a Hyuga a aj tie boli iba núdzová prestavba po prekvapujúcej strate 4 lietadlových lodí v bitke pri Midway. Pokial viem tak z nich žiadne lietadlo do bojovej akcie nevzlietlo, nieto ešte aby na tú kratučkú letovú palubu pristálo. Iné dopredu plánované hybridy už ostali iba pri projektoch (prípadne to boli lode pre hydroplány, alebo pre kolmo štartujúce lietadlá/vrtulníky).
Michal.Lipka píše:U třídy Midway ale velmi pochybuji, že by byly plánovány s těžšími děly než byla tehdy běžná 5'' DP. Projektové práce na těchto plavidlech byly zahájeny někdy v první polovině roku 1942 a přitom už před válkou byla 8'' děla třídy Lexington označena jako zbytečná a bylo naplánováno jejich sejmutí. Přijde mi potom divné, že by plánovali použití té samé výzbroje kterou u jiné letadlové lodě chtěli odstranit.
Znova Midway :-), tentokrát loď. Predsa len som našiel niečo viac ako bolo na wiki. Bol to jeden z návrhov a tá výzbroj je asi rovnaká ako na ťažkých krížnikoch triedy USS Baltimore CA-68. Odkaz je TU

Obrázek
Jeden z predbežných návrhov lietadlovej lode triedy Midway, variant "A"

Ďalší návrh bol so 16x152 mm delami, z toho 4 dvojdelové veže so 152mm/47DP Mk.+ž dvojúčelových diel a 8 samostatných jednoúčelových(!) diel. Domnievam sa že keby aj vyhral tento variant, tie jednoúčelové delá by boli rýchlo nahradené protilietadlovými delami delami (či už 4x40/56 mm, 1x127/38, 1x127/54 prípadne 2x76mm/50RF Mk.27). Odkaz je TU

Obrázek
Jeden z predbežných návrhov lietadlovej lode triedy Midway, variant "B"

Návrhov bolo viac a stále to bolo v čase keď vojna pre američanov ešte nezačala, čiže vlastné skúsenosti stále nemali. Z Lexingtonu a Saratogy sa krížnikové delá odstránili až po prepade Pearl Harboru a ostali na Havajských ostrovoch ako pobrežné batérie. No a nakoniec predsa len boli vyzbrojené protilietadlovými (resp DP) delami.
Michal.Lipka píše:A ještě k japonským plavidlům:
Akagi a Kaga ve skutečnosti nenesly děla ráže 203 ale pouze 200 mm. Jsou to sice pouze 3 mm rozdílu, uvádím to pouze pro upřesnění. I Kaga nesla zprvu výzbroj jako Akagi (2x2 ve věžích a 6x1 v trupových kasematách). Po rekonstrukci byly obě věže na prostřední palubě odstraněny a o čtyři děla byly rozšířeny právě kasematy. Na rozdíl od Akagi, kde k tomuto rozšíření nedošlo.
Presne ako vravíš. Japoci boli snad experti v konštukcii diel desatina (palca) hore/dole: 7,9", 6,1", 16,1", 18,1".

A taktiež experti v označovaní diel:
[font=Courier New]20 cm/50 3rd Year Type No.1..kaliber 200 mm
20 cm/50 3rd Year Type No.2..kaliber 203 mm
40 cm/45 3rd Year Type.......kaliber 410 mm
40 cm/45 Special.............kaliber 460 mm[/font]

Rovnaké označenie, rôzny kaliber.
Hans S. píše:Lexington a Saratoga měly menší výtlak než Kaga a Akagi? Myslel jsem, že krom Šinana to byly ty nejtěžší CV?
No mám pocit že to bol (33 000 ton) štandardný výtlak v čase uvedenia do služby a mohol to byť výtlak pre verejnosť, ktorý sa zmestil do limitu (nebolo by to prvý ani posledný krát). Postupom času sa určite zväčšoval. Akagi a Kaga prešli cez radikálnu prestavbu kedy sa im výtlak určite skokovo zvýšil, zatial čo americkým lodiam viacmenej iba postupne pribúdali protiletecké delá.
Druhá vec je že rôzne zdroje uvádzajú rôzne hodnoty. Taktiež sa môžu miešať štandardný a plný výtlak, prípadne sa uvedie číslo bez upresnenia či sa jedná o štandardný alebo plný výtlak (36 000 ton; 38 746 ton; 53 000 ton (1945)).
Myslím že boli s tými japonskými +/- porovnatelné.
Uživatelský avatar
hydrostar
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1717
Registrován: 26/9/2006, 21:19
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od hydrostar »

Mám takový pocit, že uvedené odkazy jsou špatně napsané. Odkaz nenalezen. Jinak jsem si vždy myslel, že Ise byla přestavěná na loď pro hydroplány.
Hydrostar se s námi trvale rozloučil...
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 276
Registrován: 2/6/2005, 22:56
Bydliště: Bratislava

Příspěvek od cayman »

hydrostar píše:Mám takový pocit, že uvedené odkazy jsou špatně napsané. Odkaz nenalezen...
Funguje odkaz na stránku s náhladom a popisom obrázku. Potom v ňom nefunguje odkaz na samotný obrázok. Ten je ale priložený nižšie.
hydrostar píše:...Jinak jsem si vždy myslel, že Ise byla přestavěná na loď pro hydroplány.
Máš asi na mysli dvojčatá INJ Chitose a IJN Chiyoda. Ise a Hyuga boli hybridy prestavané z prvovojnových bitevných lodí. Tu je na ne odkaz na palbe.
Obrázek
IJN Ise
Inak všetky uvedené štyri lode sa spolu zúčastnili bitky pri Leyte v jednom zoskupení, bol ním Ozawov Severný zväz.
Uživatelský avatar
hydrostar
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1717
Registrován: 26/9/2006, 21:19
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od hydrostar »

S tím odkazem TU, tak po kliknutí na něho mně to prostě tu stránku vůbec nenačte. Nevím jestli je to jen u mě nebo to dělá i ostatním.

A snad se nepletu, že Chitose a Chioda byly ke konci války přestavěny na klasické letadlové lodě. A na tom odkaze na palbě je přece jen nakreslená Ise s hydroplány na palubě. Takže moc tomu nerozumím.
Hydrostar se s námi trvale rozloučil...
Uživatelský avatar
Michal.Lipka
svobodník
svobodník
Příspěvky: 30
Registrován: 8/5/2008, 14:18

Příspěvek od Michal.Lipka »

Tak u té třídy Midway se omlouvám, šlo sice pouze o předběžné studie, ale i tak je to divné. Na druhou stranu, jsou to nákresy studií oficiálně označených jako CV-A a CV-B a postupnými úpravami projektu se došlo až minimálně k CV-I (čili projektově se začal zpracovávat devátý, možná až desátý návrh).
8'' děla z tř Lexington byla skutečně odstraněna v únoru (Sara) a koncem března (Lex) 1942, jde ale o to že už v polovině roku 1940 byly autorizovány projekty modernizace obou lodí. A jednou ze zásadních změn bylo právě přezbrojení na 5'' Mk 12. U Lexingtonu došlo k odstranění v takovém spěchu, že uvolněné plošiny byly provizorně osazeny pouze čtyřhlavňovými sestavami ráže 28 mm.

K těm dělům ještě dodám, že Japonci u děl vlastních konstrukcí nepoužívali palcovou ráži. Tu lze uvádět pouze u plavidel která byla postavena v Anglii, používala výzbroj vyráběnou podle britských licencí (tedy až po třídy Ise a Fuso), nebo pokud uživatel z jakéhokoliv důvodu nakupoval britskou munici. Ten pozdější japonský návrat k ráži 203 mm je vysvětlován tak že to byla největší povolená křižníková ráže. A proč by tedy Japonci používali něco menšího i když jen o blbé 3 mm. Jejich pozdější projekty křižníkových děl měly zase mít ráži 210 mm. Ale takové označování jako vámi uváděné 7,9", 6,1", 16,1", 18,1" je opravdu nesmyslné. Šlo prostě o milimetrové hodnoty, čili 200, 155, 410 a 460 mm. Stejně tak se palcová ráže neudává například u Bismarcku nebo Richelieu, tyto státy prostě používaly metrický systém.

A nakonec výtlak LL.
Ta výtlaková výjimka, kterou uvádíte nakonec nebyla 33 000 tun (ve skutečnosti to bylo přesně 33 528 tun protože se ve smlouvě počítaly americké Long Ton které jsou 1016 kg). Američanům se tuto hodnotu nakonec podařilo usmlouvat o 3 000 tun vyšší, podmínkou ale bylo že tato dodatečná hmotnost nebude investována do výzbroje ale do pancéřování. Všeobecně se to moc neví, ale projektové práce nad přestavbou třídy Lexington (původně všech jednotek) na letadlové lodě začaly už v červenci 1921, tedy půl roku před Washingtonem. Takže američtí konstruktéři už před konferencí věděli, že vzhledem k velikosti bude problém těch 33 000 tun standardního výtlaku dodržet. Obě lodě nakonec měly po dokončení st. výtlak 38 700 - 38 900 tun (takže se nevlezly ani do zvýšeného limitu) a plný 47 700 tun. Saratoga koncem války dosahovala plného výtlaku až 53 000 tun. Takže mimo Šinana to byly skutečně největší letadlové lodě války (délkově největší byly až do nástupu třídy Midway).
Válka je nejbestiálnějším šílenstvím
Leonardo da Vinci
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 276
Registrován: 2/6/2005, 22:56
Bydliště: Bratislava

Příspěvek od cayman »

hydrostar píše:A snad se nepletu, že Chitose a Chioda byly ke konci války přestavěny na klasické letadlové lodě. A na tom odkaze na palbě je přece jen nakreslená Ise s hydroplány na palubě. Takže moc tomu nerozumím.
IJN Chiyoda a IJN Chitose, materské lode pre hydroplány uvedené do služby v roku 1938 a v rokoch 1942-44 prestavané na ľahké lietadlové lode.

Obrázek
Nosič hydroplánov triedy Chitose (1938)


Obrázek
Lietadlová loď triedy Chitose (1944)

IJN Ise a IJN Hyuga, bitevné lode z roku 1918, v roku 1943 prestavané na hybridné bitevno-lietadlové lode.

Obrázek
Obrázek
Bitevná loď triedy Ise (1918)

Obrázek
Obrázek
Hybridná bitevno-lietadlová loď triedy Ise (1944)
T-35
štábní rotmistr
štábní rotmistr
Příspěvky: 234
Registrován: 29/12/2013, 23:22

Re: Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodia

Příspěvek od T-35 »

Doplním že došlo ještě k jednomu případu, kdy se letadlová lod ocitla pod palbou děl - 25. 10. 1944 v bitvě u mysu Engano americký svaz tvořený křižníky New Orleans, Wichita, Mobile, Santa Fe a 9 torpédoborců dorazil japonskou letadlovou lod Čijoda s torpédoborcem Hatsuzuki
Uživatelský avatar
Polarfox
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 5843
Registrován: 5/11/2010, 21:01
Bydliště: Praha

Re: Delostrelecká (protilodná) výzbroj na lietadlových lodia

Příspěvek od Polarfox »

Budu sice trošku oživovat mrtvolky, ale pro úplnost :)
Michal.Lipka píše:Ta výtlaková výjimka, kterou uvádíte nakonec nebyla 33 000 tun (ve skutečnosti to bylo přesně 33 528 tun protože se ve smlouvě počítaly americké Long Ton které jsou 1016 kg). Američanům se tuto hodnotu nakonec podařilo usmlouvat o 3 000 tun vyšší, podmínkou ale bylo že tato dodatečná hmotnost nebude investována do výzbroje ale do pancéřování.
Ve skutečnosti se Američanům nepovedlo nic usmlouvat, ale spíše kreativně a drze využít/zneužít ustanovení smlouvy ohledně 3 000 tunového vylepšení na ochranu proti podvodním a leteckým útokům. Ten byl sice určen pro bitevní lodě (resp. capital ships), ale americká logika byla následující - Lexington a Saratoga jsou původně bitevní křižníky, tudíž to lze aplikovat i na ně. Takže ze dvou 33 000 tunových lodí byla 36 000 tunová plavidla (alespoň nominálně) a ještě se těchto 6 000 tun vylepšení navíc "samozřejmě" nepočítalo do 135 000 tunového limitu pro LL. Tenhle švindl měl sice některé odpůrce i v samotných Spojených státech, ale veskrze byl podporován a vítán.

Jinak co se těžkých děl na LL týká, tak celkově to může být slepá ulička, ale na počátku 20tých let snadno omluvitelná. Tehdy ještě chyběly zkušenosti a koncepce nasazení LL (případně byla v plenkách a odlišná od pozdější doby). Celkem běžně se počítalo s tím, že LL (především ty rychlejší) budou operovat víceméně samostatně a při svých úkolech se mohou setkat s křižníky protivníka a tudíž musí být schopny jim i čelit.

Ve Washingtonu zároveň muselo dojít ke kvalitativním omezením (výtlak, ráže a počet děl), aby se předešlo za 1) stavbě pseudo-bitevních lodí a 2) stavbě superkřižníků. Takže dané limity úzce korelovaly s těmito dvěma limitovanými kategoriemi (bitevní lodě a křižníky).
ObrázekObrázekObrázek

U národa, u něhož je nejoblíbenějším historickým spisovatelem Vlastimil Vondruška, se nějakého historického prozření a sebereflexe dočkáme opravdu jen velice stěží. (Polarovo motto pro rok 2019)

“Without data, you're just another person with an opinion.” W. Edwards Deming

Brána do Mordoru: https://twitter.com/fbeyeee?lang=cs
Odpovědět

Zpět na „Námořnictvo“