Lietadlové lode triedy Unrjú

Japonské lodě, ponorky

Moderátor: jarl

Odpovědět
sahidko
štábní praporčík
štábní praporčík
Příspěvky: 586
Registrován: 26/7/2010, 20:07

Lietadlové lode triedy Unrjú

Příspěvek od sahidko »

Po začatí stavby Taihó v roku 1941 došlo k schváleniu poslednej triedy flotilových lietadlových lodí. Malo ísť až o 15 lodí triedy Unrjú. Tento ambiciózny projekt však zďaleka presahoval vtedajšie možnosti japonských lodeníc, a preto nie je prekvapením, že z plánovaného počtu obdržala mená len šestica a aj z nich sa do konca vojny podarilo dokončiť len tri. Plavidlá triedy Unrjú nenadviazali na predchádzajúcu loď Taihó či aspoň Šókaku, ale v snahe urýchliť stavbu išlo o vlastne vylepšené lode podobné Sorjú (resp. Hirjú). Ich úlohou už nemali byť strety s americkými lietadlovými loďami, ale v súčinnosti s ťažkými krížnikmi napadanie amerických zásobovacích konvojov.

Obrázek
Amagi

Stavba prvej trojice bola zahájená v druhej polovici roku 1942, ďalšia trojica nasledovala v prvej polovici roku 1943. Lode s trupovými číslami 5002, 5005 a 5009 až 5015 boli zrušené, materiál z prvých dvoch bol použitý na prestavbu Šinana. Išlo o lode s plným výtlakom 20 400 ton, dĺžkou 227.4 metra, šírkou 22 metrov a ponorom 7.85 metra. Pancierovanie bolo kombináciu toho použitého na lodiach Sorjú a Hirjú. Bočný pancierový pás teda dosahoval hrúbku 4.5 cm v oblasti strojovní a 15 cm v oblasti muničných skladov. Paluba bol chránená 2.5 cm (strojovne) a 5.5 cm (muničné sklady) pancierom. Pri všetkých plavidlách sa počítalo s pohonnou jednotkou používanou na ťažkých krížnikoch. V dôsledku ich nedostatku a snahe urýchliť stavbu však lode Kacuragi a Aso obdržali pohonný systém z torpédoborcov. Oba typy pozostávali z 8 kotlov a 4 parných turbín. Krížnikový pohon však mal výkon 152 000 k a maximálnu rýchlosť 34 uzlov, zatiaľ čo torpédoborcový len 104 000 k a maximálnu rýchlosť o dva uzly menšiu. Malý ostrov bol umiestnený na pravoboku. Lode mali dva na seba postavené hangáry a napriek dobrým skúsenostiam z ostatných lietadlových lodí, trieda Unrjú obdržala iba dva palubné výťahy. Lietadiel na palube malo byť 65 (z toho 8 v rezerve), lode však nikdy neboli použité pre úlohy, pre ktoré boli navrhnuté a žiadna z nich nikdy neobdržala leteckú skupinu. Pre protilietadlovú výzbroj bolo použitých šesť dvojhlavňových 127 mm diel typu 89 (Taihó tak zostala jediná lietadlová loď s vynikajúcimi 100 mm kanónmi) doplnených postupne až deväťdesiatitromi 25 mm kanónmi (21x3 a 30x3). V roku 1944 lode taktiež obdržali šesť 28 hlavňových raketometov. Na ostrovnej nástavbe bola nainštalovaná až štvorica radarov, dva typu 21 a dva typu 13.

Obrázek
japonské lietadlové lode po útokom v Kure, marec 1945

Zhrnutie TTD triedy Unrjú:
Výtlak, štandardný: 17 480 ton
Výtlak, plný: 20 400 ton
Dĺžka: 227,4 metra
Šírka: 22 metra
Ponor: 7,85 metra
Posádka: 1595 mužov

Pohon: 8 kotlov, 4 parné turbíny, 4 hriadele, 152 000 / 104 000 k, 34 / 32 uzlov

Výzbroj:
Dvanásť 127 mm diel (6x2)
Deväťdesiatri 25 mm diel (21x3 a 30x3)
Maximálny počet nesených lietadiel 65

Obrázek
lietadlová loď IJN Unrjú

Stavba lode Unrjú (Oblačný drak?)bola započatá v lodeniciach v Jokosuke 1. augusta 1942, na vodu bola spustená 25. septembra 1943 a do služby slávnostne zaradená 6. augusta 1944. Kvôli nedostatku pilotov a lietadiel sa nezúčastnila Bitky o Leytský záliv. 13. decembra 1944 naložila 30 samovražedných pilotovaných bômb Óka, ktoré mala dopraviť na Filipíny. 19. decembra však bola napadnutá americkou ponorkou Redfish. Prvý zásah spôsobil zastavenie lode, ktorá sa tak stala ideálnym terčom. Druhé torpédo zasiahlo na úrovni predného výťahu a spôsobilo výbuch leteckého paliva uskladneného na spodnej hangárovej palube. Unrjú klesla pod hladinu za 7 minút, pričom zachrániť sa podarilo iba 147 mužom posádky, ktorých vyzdvihol torpédoborec Šigure.

Obrázek
Unrjú

Stavba lode Amagi (Nebeský zámok) bola započatá v lodeniciach v Nagasaki 1. októbra 1942, na vodu bola spustená 15. októbra 1943 a do služby slávnostne zaradená 10. augusta 1944. Kvôli kritickému nedostatku paliva a pilotov strávila loď celú svoju kariéru na námornej základni v Kure. V prvej polovici roku 1945 bola trikrát napadnutá americkými palubnými lietadlami, aby sa konečne v dôsledku tretieho útoku prevrátila. Amagi sa dostalo tej pochybnej cti byť poslednou lietadlovou loďou Spojeného loďstva potopenej počas 2. svetovej vojny. Po vojne bola vyzdvihnutá a následne zošrotovaná.

Obrázek
Amagi prevrátená v Kure v roku 1946

Stavba lode Kacuragi bola započatá v lodeniciach v Kure 8. decembra 1942, na vodu bola spustená 19. januára 1944 a do služby slávnostne zaradená 15. októbra 1944. Kacuragi bola taktiež poškodená trojicou náletou na Kure, ale na rozdiel od Amagi prežila. Po vojne bola použitá pre repatriáciu japonských vojakov a následne putovala do šrotu.

Obrázek
Kacuragi vo vojnovej kamufláži

Stavba lode Kasagi bola započatá v lodeniciach v Nagasaki 14. apríla 1943, na vodu bola spustená 19. októbra 1944. Stavba bola zastavená v čase, keď bola loď hotová asi z 84 %. Trup prežil vojnu a po jej konci putoval do šrotu.

Obrázek
nedokončená Kasagi po vojne

Stavba lode Aso bola započatá v lodeniciach v Kure 8. júna 1943, na vodu bola spustená 1. novembra 1944. Stavba bola zastavená v čase, keď bola loď hotová asi z 60 %. Trup prežil vojnu a po jej konci putoval do šrotu.

Obrázek
nedokončený trup Aso po vojne

Stavba lode Ikoma bola započatá v lodeniciach Kawasaki v Kobe 5. júla 1943, na vodu bola spustená 17. novembra 1944. Stavba bola zastavená v čase, keď bola loď hotová asi z 60 %. Trup prežil vojnu a po jej konci putoval do šrotu.

Obrázek
nedokončený trup Ikomy po vojne

Zdroje:
Vládcové Oceánu – René Grégr
Loďstva státu účastnících sa WW2 - Ivan Hrbek, Jaroslav Hrbek
http://www.valka.cz
http://www.globalsecurity.org
http://www.warshipsww2.eu
http://www.en.wikipedia.org
http://www.hazegray.org
Odpovědět

Zpět na „Námořnictvo“