•   Portál
      Obsah fóra
      Album
      Wiki




  •   OZNÁMENÍ A JINÉ
      Náměty
      Filmy, knihy
      Fikce, dohady
      Hospoda
      Vtipy, citáty


      LIDÉ, MILITÁRIE
      Osobnosti, příběhy
      Vyznamenání
      Uniformy
      Zločiny, Holocaust
      Ostatní
      BOJIŠTĚ WW2
      Západní fronta
      Východní fronta
      Středomoří
      Dálný Východ
      Komplexně


      EPOCHY
      Starověk
      Středověk
      Novověk
      WW1
      Po roce 1945
      ARMÁDY 1918-1945
      Německo   Británie
      USA   SSSR
      Itálie   Francie
      Japonsko
      Československo
      Ostatní

      ZÁBAVA, AKCE
      Bazar
      Spolky, akce
      Hry
      Modelařina
    TOPlist
      ARMÁDY 1945-200?
      SSSR-Rusko
      USA   NATO
      Varšavská smlouva
      ČSSR, ČSR
      Jaderné zbraně
      Ostatní




  •   LETECTVO
      Luftwaffe
      RAF
      USA   poválečné
      Rusko   poválečné
      Itálie
      Francie
      Japonsko
      Československo
      NATO
      Švédsko
      Válka ve vzduchu
      NÁMOŘNICTVO
      Kriegsmarine
      Royal Navy
      USA   poválečné
      Rusko   poválečné
      Itálie
      Francie
      Japonsko
      Ostatní, ponorky
      Válka v Atlantiku
      Válka ve Středomoří
      Válka v Pacifiku
      Válka v Ind. oceánu
      TANKY, VOJSKO
      Německo   Tanky
      Zbraně   Pušky
      Waffen SS
      Velká Británie
      USA   poválečné
      Rusko   poválečné
      Itálie
      Francie
      Japonsko
      ČSR   poválečné
      Ostatní   NATO
      Varšavská smlouva
      SPECIÁLNÍ ZBRANĚ
      Wunderwaffen
      Tajné zbraně
      Rusko - PVOS
      Rakety, jaderné
      a kosmické zbraně




  •   Wiki




  •   Album
      Galerie
      Forumfoto



  • Portál     Obsah fóra     Články     Album     Forumfoto     Galerie     Chat     Nová témata     Nepřečtené     Bez odpovědí     Aktivní témata     RSS    
  • Dolů
  • Obsah fóra ‹ STÁTY A JEJICH ARMÁDY 1918-1945 ‹ USA ‹ Námořnictvo (USN, USMC)
  • Změnit velikost textu
  • Verze pro tisk
  • Novinky
  • FAQ
  • Chat
  • Registrovat
  • Přihlásit se

Lietadlové lode triedy Yorktown

Moderátor: jarl

Napsat komentář
Příspěvků: 9 • Stránka 1 z 1

Lietadlové lode triedy Yorktown

Příspěvekod cayman » 28/10/2008, 23:59


Lietadlové lode triedy Yorktown

Obrázek


Tri lode triedy Yorktown boli prvá plnohodnotná trieda amerických lietadlových lodí stavaných od počiatku k tomuto účelu. Boli postavené podla americkej doktríny, že najlepšia ochrana je čo najväčší počet lietadiel. Lode tejto triedy niesli spolu s triedou Lexington hlavné bremeno bojov v prvej časti vojny v pacifiku. Bojovali obvykle proti početnej prevahe ako aj skvelo vycvičeným japonským pilotom, ktorí sa naviac neváhali obetovať a s poškodeným lietadlom priamo naraziť do lode. Častokrát vyplávali do boja po provizornej oprave, prípadne rovno s ešte neodstráneným poškodením. Dve z nich sa po tuhom boji potopili, tretia po mnohých poškodeniach prežila vojnu. Ich úspešná konštrukcia bola základom k stavbe nasledujúcej triedy lietadlových lodí.

Po skúsenostiach s prevádzkou dvojice lietadlových lodí prestavaných z bitevných krížnikov USS Lexington CV-2, USS Saratoga CV-3 a taktiež prvej americkej lietadlovej lode stavanej od počiatku pre ten účel USS Ranger CV-4, zostávalo do vyčerpania washingtonského limitu 55 200 ton[2]. Limit stačil na ďalšie 4 lode veľkosti Rangeru (13 800 t)[1], resp. 3 lode s výtlakom 18 400 t, jedna loď veľkosti Rangeru a dve s výtlakom 20 700 t a nakoniec 2 lode s maximálným dovoleným výtlakom 27 000 t.

Obrázek Obrázek

Požiadavky na nové lode boli nasledovné:
1. Rýchlosť 32,5 uzla.
2. Protitorpédová ochrana niekde medzi úrovňou ochrany bitevnej lode a krížnika.
3. pancierová paluba nad strojovňami, muničnými skladmi a nádržami s leteckým palivom.
4. Hangárová paluba s výškou minimálne 4,57 m [3], zmeny v počte a rozmiestnení výťahov, dve vzletové paluby a zlepšená protilietadlová výzbroj, zahŕňajúca aj 8 až 12 127 mm diel.

Z praktického hladiska sa javila ako výhodná varianta loď veľkosti Rangeru + dve väčšie, nakoľko námorníctvo považovalo operačné skupiny po dvoch lietadlových lodiach za takticky výhodné. Po vyhodnotení dizajnov uvedených veľkostí bolo vyhodnotené že loď veľkosti Rangeru nieje možné postaviť a ďalšej fázi sa posudzovala mierne upravená varianta 2x 20 000 t + 15 200 t.

Obrázek
USS Yorktown po dokončení

Z týchto projektov nakoniec vzišli lode USS Yorktown CV-5 (tretia loď tohto mena, pomenovaná podla bitky z americkej vojny o nezávislosť), USS Enterprise CV-6 (siedma loď tohto mena, pomenovaná na počesť predchádzajúcich) so štandardným výtlakom 19 576 t a plným výtlakom 23 507 t. Obe lode boli stavané v lodeniciach Newport News Shipbuilding & Drydock Co., Newport News, Virginia. Tretím plavidlom so zvyšným menším výtlakom sa stala USS Wasp CV-7 (ôsma loď tohto mena, pomenovaná podla bodavého hmyzu). Rozmery plavidla umožňovali s dostatočnou rezervou preplávať panamský prieplav, takže sa mohli podla potreby bez problémov presúvať medzi Atlantickým a Tichým oceánom. V praxi ale lode pôsobili celu bojovú kariéru v Pacifiku.

Obrázek Obrázek

Pohon
Pohonné jednotky tvorilo 9 kotlov typu Babcock&Wilcox, ktorých para poháňala 4 turbíny Parsons. Ich celkový výkon bol 120 000 shp a prenášal sa na 4 lodné skrutky. S ich pomocou dosahovali plavidlá maximálnu rýchlosť 33 uzlov (USS Enterprise dosiahla počas skúšok rýchlosť 33,65 uzlov). Rýchlosť bola považovaná za dôležitú, aby mohli lode operovať spolu s ťažkými krížnikmi. Lode niesli maximálne 6 500 t paliva, čo im dávalo akčný rádius cca. 11 000 námorných míl rýchlosťou 15 uzlov. Tri kotolne boli umiestnené vedľa seba a na ne nadväzovali dve strojovne. Toto usporiadanie znamenalo, že v prípade nešťastného zásahu mohla byť loď napriek pomerne malému poškodeniu znehybnená. U neskorších konštrukcií lietadlových lodí (dokonca už aj u Waspu ktorý s triedou Yorktown priamo súvisel a nadväzoval na ňu) sa striedali kotolne a strojovne, čo zvýšilo odolnosť lode pri poškodení.

Obrázek Obrázek
Provizorne utesnený trup USS Enterprise poškodený v bitke vo východných Šalamúnových ostrovoch

Letová paluba a hangár
Na amerických lodiach štartoval kompletný letecký zväz z letovej paluby, čo znamenalo že kompletný zväz bol bol umiestnený v zadnej časti letovej paluby a následne odtial postupne vzlietali. Pri pristávaní bol postup podobný, s tým že lietadlá sa po pristátí umiestňovali v prednej časti paluby. To malo za následok že počas pristávania nemohlo žiadne lietadlo vzlietnuť, čo bolo problematické napríklad v prípade že by bolo potrebné vyslať prieskumné lietadlo. Bolo potrebné počkať kým sa skončilo pristátie a lietadlá boli výťahmi pozvážané na hangárovú palubu, až potom mohlo prieskumné lietadlo vzlietnuť. Z tohto dôvodu sa zvažovali dve letové paluby, nakoniec sa prijala alternatíva, ktorou bol katapult na hangárovej palube. Katapulty typu H Mk. II, dva na letovej palube a jeden na hangárovej palube, umožňovali vzlet lietadla ťažkého 3 200 kg rýchlosťou 105 km/h na dráhe 16,76 m. Hangár o rozmeroch 166,4x19,2 m s výškou 5,3 m umožňoval skladovať rezervné lietadlá zavesené pod strechou hangárovej paluby (v čiastočne rozloženom stave).
Keďže za najväčšie nebezpečenstvo boli považované strmhlavé bombardéry, z obáv aby v prípade jedného zásahu neboli ohrozené letecké operácie, bola požadovaná dostatočná rýchlosť vzad, aby bolo umožnené pristávanie na oboch koncoch letovej paluby. Za týmto účelom bola paluba na oboch koncoch vybavená záchytnými lanami.
Letová paluba mala rozmery 244,5x26,2 m. Počet výťahov sa zvýšil na tri o rozmeroch 14,63x13,41 m a nosnosťou 7 700 kg oproti dvom u predchádzajúcich tried.
Na lavom boku letovej paluby sa vynímala rosiahla nadstavba ostrova, ktorej podstatnú časť tvoril komín, aj keď zďaleka nie tak mohutný ako u triedy Lexington. Okolo ostrova bola letová paluba velkým oblúkom rozšírená smerom doľava aby bola zachovaná šírka letovej paluby. Aj táto časť prispela k celkovému elegantnému vzhladu lodí.

Obrázek Obrázek

Pancierovanie
Z hladinových plavidiel boli za najväčšiu hrozbu lietadlovým lodiam považované početné (japonské) ťažké krížniky pre svoju rýchlosť a silnú výzbroj. Naopak ľahké krížniky v japonskom ponímaní boli velitelské lode pre divíziu torpédoborcov s výtlakom cca 6000 t a výzbrojou 4x resp. 7x 140 mm diel. Situácia sa zmenila stavbou ľahkých krížnikov triedy Mogami s výzbrojou 15x 155 mm diel. U nich bolo v skutočnosti od začiatku počítané s výmenou výzbroje na 203 mm delá, čo ale v tom čase nemohla rozviedka US Navy vedieť.

Napriek tomu že hlavnú ochranu lode mala predstavovať letecká skupina, trieda Yorktown nepostrádala pancierovú ochranu. Lietadlové lode US Navy boli na rozdiel od britských stavané s podlahou hangáru tvoriacou chránenú (hlavnú) palubu a nadstavbou tvorenou otvoreným hangárom, ktorého strechu tvorila drevená letová paluba. Otvorený hangár mal umožňovať odvádzanie výfukových plynov v prípade zahrievania motorov resp. pri katapultovaní lietadla z hangárovej paluby.

Obrázek
Pancierová ochrana triedy Yorktown

Letovú palubu tvorili trámy z borovicového dreva o hrúbke 75 mm, pod ktorými bol 2,5 mm ocelový plech. Medzipaluba bola tvorená 6 mm plechom. Na hlavnú palubu a 4. palubu bola použitá kvalitnejšia ocel STS (Special Treatment Steel). Bočný pancierový pás mal v strede hrúbku 102 mm a k okrajom sa zužoval na 64 mm. Pancier mal loď chrániť proti palbe z lahkých krížnikov. Protitorpédová obšívka bola prepážkami rozdelená na 3 vodotesné oddiely.

Obrázek Obrázek
Poškodenie USS Yorktown z bitky v Koralovom mori

Obrázek Obrázek
Poškodenie USS Enterprise z bitky vo východných Šalamúnových ostrovoch

Výzbroj
Zpočiatku bola pre lode požadovaná výzbroj 203 mm delami, čo bol jednak maximálny kaliber pre lietadlové lode, a naviac už bola použitá u lodí triedy Lexington, u ktorej bolo použitie výzbroje považované za úspešné. Výzbroj mala chrániť loď pred spomínanými ťažkými krížnikmi. Podla niektorých názorov po vyradení leteckej skupiny z boja mala bojovať ako štandardný ťažký krížnik. Toto bolo samozrejme nesprávne, a naopak bolo potrebné cennú loď dostať do bezpečia aby ju bolo možné opraviť s nepomerne nižšími nákladmi než by vyžadovala stavba novej lode. Medzi posudzovanými projektami bol aj projekt lietadlového krížnika, s delovými vežami vpredu a letovou palubou s ostrovom za nimi. Nevýhodou toho usporiadania bola drasticky skrátená letová a hangárová paluba, a z toho vyplývajúci nižší počet lietadiel. Ďalším problémom bolo problematické prúdenie vzduchu v okamžiku vzletu nad delovými vežami. Ešte menej príťažlivá bola varianta s výzbrojou lahkých krížnikov so 155 mm delami, výzbroj ktorej prínos by bol veľmi malý oproti obetovaniu časti leteckej skupiny.
Protilietadlová obrana mala zahŕňať dvojúčelové delá účinné jak proti lietadlám tak aj hladinovým cielom, najmä torpédoborcom. Tieto delá boli účinné proti výškovým a torpédovým bombardérom. Nechránené (otvorené) postavenia 127 mm/38 Mk.21 Mod.16 boli rozmientnené po dvojiciach vpredu aj vzadu na medzipalube po oboch stranách letovej paluby pod jej úrovňou[4]. Na riadenie palby slúžili dva zameriavače Mk.33 umiestnené na nadstavbe pred a za komínom. Proti najväčšej hrozbe - strmhlavým bombardérom boli neúčinné až do zavedenia bezkontaktných zapalovačov ktoré explodovali v blízkosti ciela. Proti strmhlavým bombardérom bolo počítané s rýchlopalnými kanónmi a velkorážnymi gulometmi. Štvorhlavňové 28 mm/75 rýchlopalné kanóny boli umiestnené v styroch kompletoch v okolí ostrova. Gulomety Browning 12,7 mm v jednohlavňových postaveniach boli taktiež umiestnené na medzipalube.

Obrázek Obrázek
Hlavňová výzbroj vlavo 127 mm dvojúčelové delo vpravo štvorča 28 mm

USS Hornet CV-8
Po vypršaní Washingtonskej konferencie, bolo plánované postaviť dvojicu lietadlových lodí novej konštrukcie. Vzhladom na to, že prioritu mal projekt 45 000 tonovej bitevnej lode (neskôr známej ako trieda Iowa), by projekt novej lietadlovej lode nebol hotový skôr ako za 15 mesiacov. Nakoniec bolo, keďže potreba novej lode bola veľmi naliehavá, rozhodnuté postavit ešte jednu jednotku triedy Yorktown (ktorou sa stala USS Hornet CV-8, siedma loď tohto mena, pomenovaná podla bodavého hmyzu rovnako ako predchádzajúca CV-7 [5]) a ďalšia ľoď (USS Essex CV-9) už mala byť stavaná podla nového projektu. Napriek tomu že to bol niekoľko rokov starý projekt, bol dobrý projekt a naviac bol okamžite k dispozícii. Uvažovalo sa nad zmenou usporiadania strojovní, ktorá by odstránila možnosť vyradenia strojovní v prípade jedného zásahu torpédom, ale táto zmena nebola realizovaná. Zvažovaný bol aj turbo-elektrický pohon (podobný aký bol na triede Lexington). Zmeny na Hornete sa obmedzili na nahradenie ďialkomeru 127 mm diel typu Mk.33 typom Mk.37 a zmenšenie velitelského mostíka na trojnožkovom stožiari pred komínom.

Obrázek Obrázek
USS Hornet CV-8

Úpravy
Prvotné úpravy zahrňovali inštaláciu rádiolokátoru na trojnožkovú nastavbu na mostíku. Yorktown dostal jeden z prototypov CXAM radaru, Enterprise vylepšený CXAM-1 a Hornet výkonnejší SC ktorý bol po vypuknutí vojny nahradený rádiolokátorom CXAM získaným z bitevnej lode USS California.

Obrázek
USS Enterprise, viditelná "matracovitá" anténa radaru CXAM-1

Obrázek Obrázek
Štvorhlavňové postavenie 40 mm/56 Bofors (vlavo) a 20 mm Oerlikon (vpravo)

Až na jar 1942 boli nahradené gulomety kanónmi Oerlikon, 24 postavení bolo omiestnených na Yorktown a Hornet, Enterprise dostala 32 postavení. Štvorhlavňové postavenie 28 mm bolo doplnené na predok Enterprise a Hornetu. Hangárové katapulty boli odstránené v auguste 1942 na Enterprise a Hornete keďže boli neefektívne, nemohli využívať výhodu protivetra (rovnaké katapulty mohli dostať do vzduchu ťažšie lietadlo) ako katapulty na palube. Počas opráv v novembri 1942 bola na USS Enterprise posilnená protilietadlová výzbroj, štvorhlavňové komplety 28 mm rýchlopalných diel okolo ostrova boli kus za kus nahradené podstatne ťažšími štvorčatami 40 mm/56 Bofors, batéria 20 mm Oerlikonov bola posilnená na 46 hlavní. Radar CXAM bol doplnený druhým rádiolokátorom SC-2 umiestneným na komíne.

Po zavedení dostatočného počtu nových lietadových lodí mohla byť USS Enterprise konečne 20.7.1943 poslaná na generálnu opravu a modernizáciu do lodeníc Pudget Sound Navy Yard v Bremertone, štát Washington. Generálka zahŕňala opravy mnohých poškodení z predchádzajúcich bojov, pribudli dvojkomorové protitorpédové výdute na troch štvrtinách dĺžky, ktoré rozšírili trup na 29,08 m a zvýšili výtlak a hlavne stabilitu lode, ktorá už trpela zvyšovaním hmotnosti najmä v horných častiach lodi. Hlavným účelom ale bolo výrazné posilnenie protitorpédovej ochrany lode. Letová paluba bola predĺžená o 5,5 metra a rozšírená o 1,5 metra. Výrazne bola posilnená protilietadlová výzbroj, loď teraz niesla 6x4 a 8x2 postavenia 40 mm/56 Boforsov a 48 jednohlavňových Oerlikonov a pokusné dvohlavňové a trojhlavňové postavenia, zanedlho nahradené jednohlavňovými. Zameriavače Mk.33 boli nahradené typom Mk.37 a doplnené streleckým rádiolokátorom Mk.12. Katapulty boli nahradené novým typom H 2-1, ktoré umožňovali dostať do vzduchu lietadlo o hmotnosti 5 000 kg rýchlosťou 113 km/h na dráhe 22,25 m. Radarová výbava bola doplnená o vyhladávací vzdušný rádiolokátor ďalekáho dosahu SK a doplňujúci SM slúžiaci na meranie výšky a navádzanie stáhačiek na krátke vzdialenosti.

Obrázek Obrázek
USS Enterprise v "najpestrejšej" kamufláži Measure 33 (Variant 4AB)

Kamikaze
V závere vojny sa najväčšou hrozbou pre US Navy stali nálety kamikaze, japonský piloti týchto jednotiek útočili od začiatku s úmyslom naraziť s lietadlom priamo do lode. Obeťou takýchto útokov bol aj Hornet ale to boli skôr rozhodnutia jednotlivých pilotov ktorí sa rozhodli naraziť do lode s poškodeným lietadlom. V prípade lietadlových lodí boli cielom kamikaze ostrov a výťahy, ktorých vyradenie malo nepriaznivý vplyv na letecké operácie. Enterprise sa stala obeťou dvoch kamikaze, po druhom zásahu počas útoku na Okinawu bola z leteckých operácií vyradená a odplávala do lodeníc na východnom pobreží USA na opravy.

Obrázek
USS Enterprise brániaca sa proti náletu kamikaze. Dobre viditelná kompletná protilietadlová výzbroj. Najbližšie štvorča 40 mm Boforsov, v strede 20 mm kanóny Oerlikon a najdalej dvojúčelové delo 127 mm/38 v otvorenom postavení.

Posledné posilovanie súviselo práve s hrozbou kamikaze a podobne ako na ostatných lodiach US Navy bola posilovaná výzbroj ťažších Boforsov. Výzbroj bola posilnená na 11x4 a 5x2 postavení Boforsov a 16x2 Oerlikonov. Loď dostala aj nové zameriavače pre streľbu naslepo Mk.57 pre každý pár 127 mm/38 kanónov, 4 typu Mk.63, každé pre 2-3 postavenia Boforsov. Taktiež dostala optické zameriavače Mk.51 štyri pre 127 mm/38 delá a sedem pre Boforsy. V tejto konfigurácii už USS Enterprise nestihla do vojny zasiahnuť.

Obrázek Obrázek

Obrázek Obrázek
Viditelné vydutie letovej paluby a chýbajúci predný výťah USS Enterprise, následky útoku kamikaze 14.5.1945

Letecké skupiny
Hlavná výzbroj lietadlových lodí - letecká skupina sa obvykle skladala z 80-96 lietadiel a naviac ďalšie boli nesené ako rezervné. Bolo by to na samostatný článok popísať každé z lietadiel ktoré na týchto plavidlách pôsobili (a niektoré sú popísané viac než dôkladne, kde bol ku lietadlu článok dal som link), a vzhladom na to že USS Enterprise sa zúčastnila prakticky všetkých operácií od začiatku do konca vojny a naviac na nej operovala špecializovaná nočná letecká skupina, bol by to prakticky kompletný popis palubných lietadiel počas 2. svetovej vojny. Tak skúsim vypísať aspoň ich zoznam.

1934-1941
Stíhacie
Obrázek Obrázek
- Grumman F2F / - Grumman F3F

Strmhlavé bombardéry
Obrázek Obrázek
- Curtiss SBC Helldiver / - Northrop BT

Torpédové bombardéry
Obrázek Obrázek
- Martin BM / - Douglas TBD Devastator

1942
V tomto období sa typická letecká skupina skladala zo stíhacej eskadry(VF) bombardovacej eskadry(VB) torpédovej eskadry(VT) a prieskumnej eskadry(VS) ktorá bola vyzbrojená podobne ako bombardovacia strmhlavými bombardérmi. Postupne sa zvyšoval počet stíhačiek na palube zo 20 až na 38 na konci roku 1942.

Stíhacie
Obrázek
- Grumman F4F Wildcat

Strmhlavé bombardéry
Obrázek
- Douglas SBD Dauntless

Torpédové bombardéry
- Douglas TBD Devastator

Obrázek
- Grumman TBF Avenger

1943-1945
Z pôvodných štyroch eskadier ostali stíhacia(VF), bombardovacia(VB) a torpédová(VT). K nim pribudlo niekolko lietadiel nočnej stíhacej letky(VFN).

Stíhacie
Obrázek Obrázek
- Grumman F6F Hellcat / - Vought F4U Corsair

Strmhlavé bombardéry
- Douglas SBD Dauntless

Obrázek
- Curtiss SB2C Helldiver

Torpédové bombardéry
- Grumman TBF Avenger

Doolitle raid
Zvláštnou kapitolou boli vzlety dvojmotorových armádných bombardérov North American B-25B Mitchell z USS Hornet pod velením plukovníka Jimmyho Doolitlea k útoku na Tokio v roku 1942.

Obrázek
B-25 na palube USS Hornet

Nočná letecká skupina
V období medzi 24.12.1944 až 31.5.1945 niesla USS Enterprise nočnú leteckú skupinu CVG(N)90, v tejto súvislosti bola označovaná aj CV(N)-6, N v tomto prípade znamenalo Nočná[6]. Po neúspešných pokusoch vyčleniť ako špecializované nočné lode triedy Independence, bola na tento účel vybraná USS Enterprise. Plavidlá triedy Independence - prestavané lahké krížniky boli na danú ulohu príliš malé, ich malá letová paluba ešte viac komplikovala už beztak zložité nočné pristávanie. Letecká skupina sa skladala z nočnej stíhacej letky (VFN) a nočnej torpédovej bombardovacej (VTN). Okrem iného sa zúčastnila aj útokov na materské japonské ostrovy tentokrát už pod drvivou americkou leteckou prevahou.

Zhodnotenie
Lietadlové lode triedy Yorktown môžeme hodnotiť ako kvalitnú a úspešnú konštrukciu. Niesli na svoj výtlak veľmi vysoký počet lietadiel, mali slušnú rýchlosť a ako sa neskôr potvrdilo, mali aj pomerne dobrú pancierovú ochranu. Ich nedostatkami boli naopak nepancierovaná drevená letová paluba a slabá protitopédová ochrana, najmä zranitelnosť strojovní, čo sa stalo osudným Yorktownu aj Hornetu. A to práve v pre US Navy najťažšom období prvej časti vojny v Pacifiku. Američania vtedy strácali lietadlové lode tempom takmer každý mesiac jednu (USS Lexington CV-2 v máji, USS Yorktown CV-5 v júni, USS Wasp CV-7 v auguste a konečne USS Hornet CV-8 v októbri). Po celý zvyšok vojny stratili z flotilových lietadlových lodí už iba jednu lahkú lietadlovú loď. Všetky tri lode triedy Yorktown sa stretli spolu proti japonskému loďstvu v slávnej bitke pri Midway. Japonsko tam stratilo 4 z 8 ťažkých lietadlových lodí čo malo k dispozícii, američania prišli o Yorktown. V bitke pri Východných Šalamúnových ostrovoch bola Enterprise poškodená a na japonskej strane bolo potopené v roli "návnady" Ryujo. Enterprise a Hornet sa potom stretli v bitke pri ostrovoch Santa Cruz s loďmi triedy Shokaku a ľahkými lietadlovými loďmi Zuiho a Junyo. V bitke bol potopený Hornet[7] a Enterprise ťažko poškodená, na japonskej strane boli ťažko poškodené Shokaku a Zuiho, hlavné boli ale ťažké straty japonských pilotov, ktoré na dlhé obdobie vyradili aj nepoškodené lode.
Keď sa po skoro dvoch rokoch znovu stretli americké a japonské lietadlové lode v bitke vo Filipínskom mori, USS Enterprise posledná loď z triedy Yorktown bola pri tom. To už ale bolo japonské námorné letectvo napriek impoznatnému množstvu už len tieňom svojej slávy. Väčšina elitných pilotov zo začiatku vojny padla v boji a tí čo ich mali nahradiť sa k ich kvalite ani len nepriblížili. Američania boli naopak v plnej sile a napriek tomu že väčšina japonských lietadlových lodí unikla, japonci prišli o väčšinu vycvičených pilotov a zvyšné lietadlové lode poslúžili v ďalšej bitke už iba v roli návnady. Bola to bitka v Leytskom zálive a USS Enterprise bola znova pri tom. Záver vojny strávila USS Enterprise v oprave po zásahu kamikaze a po skončení vojny bola v roku 1947 preradená do rezervy.

Obrázek Obrázek
Enterprise po skončení vojny a v Panamskom prieplave.

Nasledovné pokusy zachovať USS Enterprise ako pamätník neuspeli a 1.7.1958 bola "Big E" predaná do šrotu. V starom železe skončila loď, ktorá bojovala prakticky od začiatku vojny v Pacifiku až do konca, za svoju službu získala 20 bojových hviezd, a hoci ju japonci trikrát prehlásili za potopenú, napriek tomu prežila a bojovala ďalej. No na Kongres Spojených štátov bola prikrátka. Smutný osud jednej z najslávnejších vojnových lodí vôbec.

Obrázek Obrázek
Smutný koniec poslednej lode triedy Yorktown...

Technické údaje

Obrázek

Obrázek

Články o bojových kariérach jednotlivých lodí
CV-5 YORKTOWN - historie bojové služby (autor Ralph Kerr)
CV-6 ENTERPRISE - historie bojové služby 1. část (autor Ralph Kerr)
CV-6 ENTERPRISE - historie bojové služby 2. část (autor Ralph Kerr)
CV-8 USS Hornet (na článku sa pracuje)

Poznámky:
[1] Ak nieje uvedené inak, údaje sa vzťahujú k US Navy, napr. zostávajuci limit výtlaku, počty lodí a pod. Pod tonami uvádzam vždy long tony (2240 libier, presne 1016,0469088 kg), tieto boli v danom období bežné a boli uvedené aj vo washingtonskej zmluve. Naviac sa od "našej" tony líši o 1,5% čo je rozdiel z praktického hladiska zanedbatelný (teda z hladiska čo si vieme predstaviť pod pojom tona, resp. z hladiska plávajúceho budúceho železného šrotu).
[2] Zdroj síce uvádzal 52 000 t, ale uvedené prepočty sedia na sumu 55 200 t. Predpokladám že to bolo počítané ako limit 135 000 t mínus 2x 33 000 t trieda Lexington a mínus 13 800 t trieda Ranger. To boli čísla ktoré boli uvádzané ako štandardný výtlak na začiatku 30 rokov (pripadne dodnes v prípade Lexingtonu uvádza oficiálna stránka US Navy), nie ich skutočný výtlak v roku 1945.
[3] Jednotky (až na tony viď. poznámka [1]) uvádzam prerátatné z pôvodných jednotiek (stopy, palce, libry, galóny a iné) na jednotky SI a nejako rozumne zaokrúhlené. Je potrebné brať do úvahy, že už pôvodný údaj je nejako zaokrúhlený. Pripomínam že pre použitie v námorníctve a letectve sú v SI povolené námorné míle a uzly.
[4] Gallery deck. Nenašiel som vhodný cz/sk ekvivalent.
[5] Lode sú pomenované takisto ako aj v prípade Enterprise podla lodí Continental Navy z čias americkej vojny o nezávislosť, pričom vždy boli lode pri vstupe do služby premenované, čiže sa nejednalo o pôvodné názvy lodí.
[6] Neskoršie podobné označenie CVN znamenalo lietadlová loď s nukleárnym pohonom.
[7] Je treba brať do úvahy okolnosti za ktorých boli Yorktown a Hornet stratené. Obidve lode boli ochromené za situácie keď malo japonské loďstvo (aj napriek nenahraditelným stratám) stále prevahu. Ani jedna z nich nebola v stave, keď by im bezprostredne hrozilo potopenie. V prípade Yorktownu mam na mysli situáciu medzi druhým útokom z lietadlovej lode Hiryu a útokom ponorky I-168. Za situácie, keď by ich bolo schopné US Navy ochrániť, by boli s najväčšou pravdepodobnosťou obidve zachránené. Hornet dokonca neboli americké torpédoborce schopné potopiť, ani 9 torpéd neposlalo túto loď ku dnu, čo je zaujímavá okolnosť vzľadom na nedostatočnú protitorpédovú ochranu. Taktiež treba brať do úvahy relatívnu neskúsenosť pri organizovaní záchranných prác. Je možné sa iba dohadovať, ako by za podobných okolností skončili USS Franklin CV-13 a USS Bunker Hill CV-17, ktoré sa ťažko poškodené náletmi kamikaze podarilo zachrániť.

Zdroje:
Friedman N.: U.S. Aircraft Carriers: An Illustrated Design History, Annapolis, Maryland : Naval Institute Press, 1983. ISBN 0-87021-739-9
Viper, S.: Warship pictorial #9 Yorktown class carriers, Tucson, Arizona : Classic Warships Publishing. ISBN 0-9654829-8-7
Stern R.: U.S. Aircraft Carriers in action part 1, Carrollton, Texas : Squadron/Signal Publications. ISBN 0-89747-265-9
http://cv6.org/
http://www.history.navy.mil/
http://www.navweaps.com/
http://en.wikipedia.org/
http://ibiblio.org/hyperwar/index.html#usn
Naposledy upravil cayman dne 29/10/2008, 20:10, celkově upraveno 1
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
 
Příspěvky: 263
Registrován: 2/6/2005, 21:56
Bydliště: Bratislava
Nahoru

potopení Yorktown a Hornet

Příspěvekod Hellcat » 29/10/2008, 15:38


zajímavý a poučný článek, jen v tabulce máš u obou lodí stajné datum potopení, Yorktown šel ke dnu u Midway, Hornet později tuším že v bitvě u ostrovů Santa Cruz ( někde v Šalamounově souostroví)
Hellcat
svobodník
svobodník
 
Příspěvky: 32
Registrován: 2/9/2008, 08:44
Nahoru

Příspěvekod cayman » 29/10/2008, 19:55


Diki za upozornenie, uz som to opravil. Uz ma prideleny vlastny datum potopenia z bitky pri Santa Cruz. Vsak ostatne budem o tom pisat podrobnejsie.
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
 
Příspěvky: 263
Registrován: 2/6/2005, 21:56
Bydliště: Bratislava
Nahoru

Příspěvekod Hans S. » 31/10/2008, 14:02


Je super, jak popisuješ příčiny a důsledky různých konstrukčních řešení (výzbroj, letová paluba..atd). Těžko říct, jestli jsem někdy četl článek o letadlové lodi, který by mě obohatil, jako tento. Doufám tedy v další pokračování :)

Mám tři dotazy:
- Uvádíš, že nosnost výtahů byla 7700 kg - to mě docela překvapuje, protože bych čekal o dost více. Plně naložený Grumman Avenger měl hmotnost přes 8100 kg, tedy o více jak 400 kg nad limit. Nevíš, jak se to řešilo? Sám vidím možnosti v zásadě tři. Buď letoun vyzvedli na palubu ještě nedozbrojený a třeba torpédo namontovali až nahoře, nebo přetížili výtah, nebo z třídy Yorktown nelétaly tyto letouny plně naložené. No a nebo konstruktéři upravili výtahy pro tyto nejtěžší palubní letouny doby?
Sám ale netuším, jestli z Palub letadlových lodí takto zatížené stroje vůbec vzlétaly..
- Uvádíš, že byla požadována vysoká rychlost vzad. Kolik to vlastně bylo? Nemám vůbec představu, kolik může takováhle loď couvat. Nicméně je to pro mě konečně vysvětlením, proč ty lodě měly lana po celé délce paluby. Původně jsem myslel, že je to čistě jako pojistka, kdyby pilot zadní lana přeskočil, nebo došlo k nějaké jiné neočekávané události.
- Z těch palubních katapultů asi bojová letadla vystřelována nebyla, co? :) Já právě nenašel informace o úchytech na katapult u žádné ze stíhaček US NAVY. Tedy tápu, jestli mohly startovat s pomocí katapultů, nebo ne. Hodnoty, které u katapultů uvádíš jsou pro stíhačky (krom F4F) dost šibeniční - o bombardérech ani nemluvě.
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
 
Příspěvky: 2749
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
  • ICQ
Nahoru

Příspěvekod cayman » 1/11/2008, 18:43


Ako ďalšie pokračovanie som už prislúbil "nevlastnú" sestru lodí triedy Yorktown, USS Wasp CV-7, ktorá sa na rozdiel od ostatných lodí najviac preslávila v Stredozemnom mori. Na nej sa podstatne viac prejavia kompromisy vyplývajúce z Washingtonskej dohody, niečo sa u nej proste muselo obetovať.

Výťahy
Domnievam sa že to nebol problém. Nenašiel som žiadny zdroj čo by spomínal úpravy výťahov na vyššiu nostnosť, určite nie prvý rok vojny, ani počas dôkladnej modernizácie USS Enterprise v roku 1943, a nakoniec ani počas poslednej opravy po zásahu kamikaze, po ktorom explózia vymrštila výťah do výšky 120 m. Taktiež som nenašiel ani zmienku o probléme v súvislosti s hmotnosťou Avengeru.
Preťaženie výťahu by bolo maximálne 5%, možno ešte menej v prípade neprítomnosti členov posádky. Tých 5% v prípade výťahu mám pocit že ani nemožno nazvať preťaženie, prípadne opatrenia na zvýšenie nosnosti mohli byť jednoduché (napríklad výmena elektromotorov za silnejšie a podobne). Takže aby som odpovedal na otázku: neviem a tipujem to na druhú možnosť. Letecké operácie (čo sa tankovania i podvesovania bômb a torpéd týka) ale určite naštudujem.

Spiatočná rýchlosť
USS Yorktown dosiahol pri skúškach v júni 1937 rýchlosť 17,5 uzla. U Hornetu sa uvažovalo o turbo-elektrickom pohone práve za účelom zvýšenia rýchlosti vzad. Trieda Essex dosahovala rýchlosť nad 20 uzlov. Nenačiel som údaj o rýchlosti triedy Lexington, u ktorej vzhladom na použitie spomínaného turbo-elektrického pohonu prepokladám nebolo problém v prevode výkonu na opačný smer a tak jediným obmedzením bol tvar trupu a lodných skrutiek, ktoré boli pochopitelne optimalizované na plavbu iným smerom. V skutočnosti bola možnosť pristávať na predku využitá len občas a niekedy v roku 1944 sa prestala používať úplne. V tom čase už asi nebol problém pristáť na niektorej "cudzej" lodi v prípade potreby.

Obrázek
USS Yorktown CV-5 plaviaci sa vzad na skúškach

Obrázek
Avenger pristávajúci na predok lode USS Yorktown CV-10 (tentokrát ale triedy Essex),
na zadnej časti letovej paluby sú naskladané lietadlá pripravené na vzlet


Katapulty
Na lodiach triedy Yorktown boli katapulty naozaj málo používané, hlavne v dôsledku toho, že na čoraz väčsie lietadlá ich výkon nestačil. Kapitán USS Enterprise dokonca doporučoval ich odstránenie, za účelom ušetrenia hmotnosti. Nakoniec na základe dobrých skúseností s ich prevádzkou na doprovodných lietadlových lodiach boli vymenené za novší, výkonnejší typ. Na doprovodných lietadlových lodiach s podstatne kratšiou palubou bol asi katapult nutnosťou. Na fotkách pekne vidno ako to fungovalo, a ani to nemuseli byt nevyhnutne námorné lietadlá. Ak si správne vysvetlujem tie údaje katapultov tak katapult dokázal sám o sebe udeliť lietadlu s maximálnou uvedenou hmotnosťou danú rýchlosť, v bezvetrí na stojacej lodi. V reálnej situácii sa k tomu prirátala sila ktorou ťahala vpred vrtula lietadla, a naviac relatívna rýchlosť lode oproti hladine a keď sa loď natočila proti vetru tak aj rýchlosť vetru. Ostatne to bola príčina neúčinnosti hangárových katapultov.

Obrázek Obrázek
Znova Avenger, tentokrát pripravený na štart pomocou katapultu

Obrázek Obrázek
A ďalšie FM-2 Wildcat a armádny P-47 Thunderbolt, ktorý tiež nebol žiadny "drobček" (max. vzletová 7 938 kg)
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
 
Příspěvky: 263
Registrován: 2/6/2005, 21:56
Bydliště: Bratislava
Nahoru

Příspěvekod Hans S. » 2/11/2008, 00:05


Výtahy - Otázka je, jestli je skutečně bylo možné přetížit, nebo tam byly třeba nějaké bezpečnostní pojistky, které by to znemožnily a nutily tak těžké Avengery dozbrojovat na palubě. Technických možností je řada. Třeba šlo pojistky (pokud tam byly) upravit/demontovat a předpokládat, že při takto nízkém přetížení to nebude mít následky jak na základní funkčnost, tak třeba na dlouhodobou životnost. Nebo upravit celý výtah, jinak dimenzovat namáhané součásti, ale i to už by se mohlo projevit v seznamech úprav při rekonstrukcích. Kdo ví.

Katapulty - díky za fotky. Koukám, že to jejich uchycení bylo dle všeho dosti provizorní. Možná právě proto jsem asi nebyl schopný najít nějaký jejich technický popis :). S těmi katapulty to vidím stejně - tedy např. těleso o hmotnosti 5000 kg dokáže akcelerovat na rychlost 110 km/h. Tedy když bude těleso těžší, akceleruje ho na rychlost nižší, když bude lehčí, dosáhne rychlosti vyšší. Jistě do téhle rychlosti nebude přičítáno zrychlení udělené samotným motorem letounu, i když to bude docela malé.
Mám ještě jednu doplňující otázku: Nevíš, jaké parametry měly nejvýkonnější palubní katapulty, které bych očekával na na malých eskortních letadlových lodích?
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
 
Příspěvky: 2749
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
  • ICQ
Nahoru

Příspěvekod hawkeye5 » 2/11/2008, 14:36


Souhlasím s tebou Hansi lepší článek jsem nečetl.Chtěl bych se zeptat jestli nesepíšte podobně obsáhlý článek o letadlových lodí ze součastnosti neboť by měl taktéž zajímal jinak super díky moc :up:
Uživatelský avatar
hawkeye5
 
Příspěvky: 3
Registrován: 2/11/2008, 13:39
Bydliště: Orlová
  • ICQ
Nahoru

Příspěvekod cayman » 15/11/2008, 02:15


Diiiki za pochvalu. Povojnové triedy už na Palbe popisoval norad/Nelson, nájdeš ich v sekcii ARMÁDY A UDÁLOSTI PO ROCE 1945 » USA » Námořnictvo. Chýba tam už iba najnovšia trieda CVN-78 Gerald R. Ford, ale u tej bude asi viacej (hodnovernejších) informácii až po uvedení do služby.

Katapulty boli na ťažkých lietadlových lodiach neoblúbené a prakticky boli nepoužívané. Sčasti preto že štart lietadiel bez použitia katapultu bol rýchlejší a katapult bol na čoraz väčšie lietadlá nestačil, resp. jeho prínos bol malý. S výkonnejšími katapultmi ale mohla vzlietnuť väčšia letecká skupina naraz, naviac po keď sa po vzlete časti lietadiel pomocou katapultu uvolnila dostatočná dĺžka paluby, ďalšie už mohli vzlietať vlastnou silou.
Naopak na malých doprovodných lietadlových lodiach bol nevyhnutnosťou. Bez katapultu z nich vzlietol Wildcat, ale Avenger by pri rýchlosti lode 18 uzlov horko ťažko vzlietol s dvoma tretinami paliva a bez torpéda. S pomocou katapultu mohol vzlietnuť plne vybavený a mohla vzlietnuť z paluby kompletná letecká skupina naraz. Naviac nebolo nevyhnutné lode natáčat proti vetru, čo pravdepodobne prispelo k záchrane eskortných lietadlových lodí zo skupiny Taffy 3 keď ich napadli japonské bitevné lode v bitke pri Samare počas invázie na ostrov Leyte. S pomocou katapultu naviac mohli vzlietať z doprovodných lietadlových lodí aj pozemné lietadlá, ktoré boli na takýto štart upravené (ku koncu vojny bol takto upravený každý P-51 Mustang a P-47 Thunderbolt určený pre Pacifik, ale aj dvojmotorové P-38 a P-61).

Na doprovodných lietadlových lodiach boli používané katapulty H2-1 (a aj na triedach Independence a po modernizácii aj na USS Enterprise a USS Saratoga). Neskôr sa používali katapulty H4C (ich údaje, ani triedy na ktorých boli používané som nenašiel), čo boli modifikované hangárové katapulty H4A na triede Essex. Na letovej palube triedy Essex boli používané katapulty H4B a na triede Midway H4-1.

Údaje katapultov:
H2-1 - 5 000 kg na rýchlosť 113 km/h (61 uzlov) na dráhe 22,3 metrov.
H4A - 7 260 kg na rýchlosť 137 km/h (74 uzlov) na dráhe 22,1 metrov.
H4B - 8 170 kg na rýchlosť 145 km/h (78 uzlov) na dráhe 29,5 metrov.
H4-1 - 12 700 kg na rýchlosť 145 km/h (78 uzlov) na dráhe 45,7 metrov.

Niekolko konkréných príkladov čo som dohladal:
- Na to aby mohol vzlietnuť Grumman F7F-4N Tigercat (vzletová hmotnosť 11 670 kg) pomocou katapultu H2-1 potreboval na to protivietor 22,5 uzla, zatial čo katapult H4B potreboval protivietor 4 uzly.
- Na lietadlovej lodi triedy Essex bolo možné umiestniť na palube 47 Avengerov aby im ostala dostatočná vzletová dráha 137 metrov pri protivetre 30 uzlov. V prípade že sa zmenšil protivietor o 5 uzlov, bolo potrebných ďalších 46 metrov paluby čo znamenalo že mohlo vzlietnuť o 15 Avengerov menej. S katapultom ale mohli vzlietnuť pri protivetre 3 uzly všetky.
Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
 
Příspěvky: 263
Registrován: 2/6/2005, 21:56
Bydliště: Bratislava
Nahoru

Příspěvekod hawkeye5 » 15/11/2008, 19:25


dík,no jsou taky dobré ale jen by to chtělo trochu víc rozepsat,třeba by mě zajímalo kolik letadel(u třídy nimitz) je schopno najednou vzlétnout nebo jak vlastně vůbec funguje letový provoz na letadlové lodi.Jsem totiž letecký nadčenec a takové informace jsem nikde nenašel není tu nahodou nějaký článek o tomhle?
Uživatelský avatar
hawkeye5
 
Příspěvky: 3
Registrován: 2/11/2008, 13:39
Bydliště: Orlová
  • ICQ
Nahoru


Napsat komentář
Příspěvků: 9 • Stránka 1 z 1

Zpět na Námořnictvo (USN, USMC)

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník

  • Nahoru
  • Portál » Obsah fóra
  • Tým • Smazat všechny cookies z fóra • Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Český překlad – phpBB.cz
Portal by phpBB3 Portal © phpBB Türkiye