Jagdflieger vs Il-2

Operace Barbarossa, bitva o Krym, Moskvu, Stalingrad, Kursko, Čerkassy, Bagration, Berlín.

Moderátoři: michan, Pátrač

Uživatelský avatar
saldy
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 138
Registrován: 12/5/2011, 17:24
Bydliště: Aussig an der Elbe-SUDETENLAND
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od saldy »

Přesně tohle téma by mě taky zajímalo, má někdo nějaké typy?
Jinak, nedávno jsem dolouskal knihu Za boha a národ od J. Rajlicha o působení slovenských pilotů na východní frontě, taky pěkný čtení.
Obrázek
"Zabít se dá každý" V. Corleone
Martas2411
praporčík
praporčík
Příspěvky: 364
Registrován: 3/10/2008, 15:22
Bydliště: Bohumín
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Martas2411 »

Jo,jo pan Rajlich toje kapacita.Jeho knih si velice vážím a v mé knihovně jsou na prvním místě .Je to něco jako sbírka.
ALE TO TROŠKU ODBOČUJEM OD TÉMATU 8-)
Riso
Příspěvky: 5
Registrován: 29/10/2011, 15:47

Re: Jagdflieger vs Il-2

Příspěvek od Riso »

saldy píše: Oberfeldwebel Grislawski, byl jistě nemile překvapen, když jej jeden Il-2 svou obranou palbou srazil k zemi, musel přistát na břicho, a byl rád, že z události vyšel jen s několika škrábanci, jeho dvojku Ericha Hartmanna potkal stejný osud, také měl smůlu, že si vybral dvoumístný Il-2 jako svou kořist, a svého zmrzačeného „Gustava“ musel posadit na polní cestě...
Trosku dlhsie a nie uplne k teme, ale tento pripad je popisany v knihe Grislawski & Graf a pred nejakou dobou som ho cvicne prekladal. Knihu vlastnim a je v anglictine.
Hartmann, Klubov a Šturmoviky nad Kaukazom


Mnoho mladých chlapcov v Nemecku obdivovalo Hermanna Grafa a snívalo, že dosiahnu podobné úspechy ako on. Jeden z nich bol aj mladý, neznámy absolvent z doplňovacej jednotky Jagdgruppe Ost menom Erich Hartmann. K bojovej jednotke bol priradený v čase keď Graf opustil Východný front. Hartmann bol nadšený keď sa dozvedel, že bude patriť do 7.Staffel/JG 52. Jeho stretnutie s "frontovými hrdinami" však dopadlo úplne odlišne ako si predstavoval.
V tomto čase bola III/JG 52 presunutá na letisko do Soldatskej, jedno z mnohých primitívnych poľných letísk, situovaného v blízkosti opustenej usadlosti pri rieke Terek . Keď sa mladý poručík vyškriabal z Ju-52, ktorá ho do týchto bohom zabudnutých končin doviezla, bol veliteľ skupiny major Hubertus von Bonin ako dvojka rotmajstra Alfreda Grislawskeho na bojovom lete. Keď sa vrátili na letisko Grislawski pristál ako prvý, vyskočil z kokpitu a s nahnevaným pohľadom sa hnal k Boninovej Bf-109 ktorá pomaly rolovala k stojánke na okraji letiska.
"Ten sukin zmätok to neuveriteľne posral! Nakopem ho ako psa!" počul pozemný personal, čo stál blízko Grislawskému.
Kokpit na von Boninovej stíhačke sa ledva otvoril keď sa ozvalo Grislawského rozzúrené "ty inkompetentný bastard! Koľkokrát ti mám opakovať, aby si ma počúval a robil čo ti kážem?! Čo ti to do pekla vliezlo do tej makovice počas súboju? Veď to vyzeralo ako by si bojoval za Ivana! Mohol som toho bastarda mať, nebyť toho, že som ti musel zachraňovať prdel! Kde si sa do pekla učil lietať?"
Major von Bonin stál zahanbene v pozore pred svojím rotmajstrom. Skúsil vykoktať odpoveď, no hneď bol prerušený novou dávkou Grislawského zúrivosti a plejádou nadávok nadobudnutých počas vojenského výcviku, podávaných s o nič menšou hlasitosťou. Keď Grislawski skončil svôj výstup, otočil sa a odchádzal nechajúc bledého von Bonina stojac na mieste, pristúpil k nemu nováčik "Pane, poručík Hartmann hlási nástup k 7. Staffel/JG52 z doplňovacej jednotky".
Grislawski sa k nemu prudko obrátil. "Aké decko", preletelo mu hlavou keď zbadal nováčikovu tvár. "Daj mi pokoj, veliteľ je tamto" odvrkol, ukázal na von Bonina a odišiel.
"Vitajte poručík Hartmann" povedal von Bonin a dodal mierne zahanbene, "ako vidíte, tu v prvej línii neznamená hodnosť nič, jediné čo sa tu ráta je skúsenosť. Vo vzduchu vedie jednotku vždy najskúsenejší pilot a všetci musia poslúchať jeho rozkazy, vrátane mňa. Rotmajster Grislawski, ktorého ste práve stretli, je jeden z našich najlepších pilotov. Sú piloti, čo lietajú len hlavou alebo len svalami, aby dostali protivníka. No Grislawski je jeden z mála, čo pri lietaní používa hlavu aj svaly. Navyše ma čuch na Ivana vo vzduchu, preto som ho požiadal aby som ho mohol na dnešnom lete sprevádzať. Žiaľ spravil som hlúpu chybu a Grislawski ma právom zjazdil"
Dvadsaťročný syn vojenského doktora sa domnieval, že absolvovanie dôstojníckej školy mu okrem poručíckej hodnosti zaručí náležitú úroveň rešpektu pred veliteľmi s nižšou hodnosťou veľmi rýchlo zistil, že Kaukaz nie je Nemecko. 14. októbra uskutočnil svôj prvý bojový let ako dvojka Edmunda Rossmana. Po návrate Rossmann zúril. "Ten Hartmann si myslí, že si môže robiť čo chce len preto, že je dôstojník" sťažoval sa Rossman Grislawskému, "odmietam s ním lietať pokiaľ sa nenaučí správať ako má!".
Von Bonin priradil Hartmanna k Grislawskému, no predtým si musel odslúžiť trest za neuposlúchnutie rozkazov svojho vedúceho letu u pozemného personálu. Rossmann určil dĺžku trestu a tak ambiciózny poručík Hartmann najbližšie dni len pozoroval zo zeme ako stíhačky štartujú na lietajúce bojové akcie po ktorých tak túžil. Znovu a znovu sa dostávali do súbojov s neustale útočiacimi Šturmovikmi z 230 ŠAD. 15. októbra sa Grislawskému podarilo jeden Il-2 zostreliť a zaknihovať tak 60. víťazstvo, denník 230 ŠAD popisuje túto udalosť:
Šesť Il-2 z 850 ŠAP / 230 ŠAD uskutočnilo nálet s fosforovými bombami proti nepriateľským vojskám v oblasti Krivonosovo. Letka vedená mladším poručíkom Beljavinom sa rozptýlila, keď mladší poručík Beljavin so svojou dvojkou seržantom Dudnikom po nálete odlietali z cielovej oblasti v ľavotočivej zátačke a mladší poručík Chucharev v pravotočivej zátačke. V tom momente zaútočila naňho Bf-109. Mladší poručík Beljavin aj seržant Dudnik zbadali Bf-109 ako prenasleduje Chucharevovu Il-2, no nepodarilo sa im v útoku zabrániť. Mladší poručík Chucharev sa nevrátil na základňu a predpokladá sa, že padol za obeť nepriateľskému stíhačovi.


Grislawski očakával na prvý let s Hartmannom ako aj Hartmann s ním. Nováčik potreboval poriadne zaškoliť v lietaní na fronte a Grislawski sa tejto úlohy zhostil s ráznym postojom. Čím viac dával Hartmann najavo, že vie všetko lepšie ako ostatní, tým viac bol Grislawski odhodlaný ho tento názor odnaučiť.
V tom období predstavovali rušivé nočné lety Polikarpovov U-2 pre Nemcov na Kaukaze neprestajný zdroj stresu a iritácie. Tieto staré dvojplošníky boli upravené na ľahké bombardéry a objavovali sa nad nemeckými letiskami večer čo večer, vytŕhajúc unavených pilotov zo spánku klepajúcim zvukom motoru a náhodne bombardujúc príležitostné ciele. Charakteristický zvuku ich motoru stál za ich prezývkou "šicí stroj". Piloti III/JG 52 boli prekvapený keď zistili, že jednotka U-2 pozostáva výlučne z mladých ruských dobrovoľníčiek. Túto známu jednotku 588 NBAP Grislawski a Rossman pomenovali "nočné čarodejky" a tento výraz sa rozširil čoskoro po celej fronte. V priebehu jesene 1942 sa objavovali "nočné čarodejky" nad letiskom III/JG 52 každú noc. Nemci na zemi ležiac vo svojích stanoch počúvali klepavý zvuk U-2 krúžiaceho v tmavej oblohe. Keď motor stíchol, každý zadržal dych - "nočné čarodejky" vždy uskutočnovali bombardovací nálet s vypnutým motorom. Po odznení explózie bomby, väčšinou v neškodnej vzdialenosti sa klepotavý zvuk motor ozval znovu.
Tieto krehké dvojplošníky boli tak pomalé, že lietali menšou rýchlosťou ako bola minimálna rýchlosť Bf-109, takže nemalo zmysel za nimi štartovať do tmavej noci. Avšak Hartmann si uzmyslel, že má riešenie pre tento problém.
"Predsa sa s tým musí niečo dať robiť", hundral si po druhej prebdenej noci, "musia sa dať nejako zostreliť, veď ich predsa ako-tak zo zeme vidno".
Grislawski a Rossman sa na seba uškrnuli, no Hartmann sa nedal odradiť. Za ubikáciami ruských dobrovoľníkov v Soldatskej sa nachádzala veľká jama slúžiaca ako ochrana pred náletmi. Hartmann s pomocou niekoľkých vojakov prikryl jamu hrubými drevenými trámami a nechal v nej provizórne nainštalovať 20mm protiletecký kanón. Grislawski a Rossmann sa jeho snahe s pobavením prizerali a vymysleli mu prezývku "Bubi, vojak od Flaku".
"Veď počkajte, ja vám ukážem" odvetil Hartmann. Tak všetci netrpezlivo čakali na výsledok, očakávajúc nový nezdar neoblomného poručíka.
S príchodom súmraku sa Hartmann presunul k protilietadlovému kanónu. Prešlo niekoľko hodín. Všetci boli v napätí čo sa stane. V tom sa ozval charakteristický zvuk "šijacieho stroja". Po chvíli prerušili zvuk motoru dve dávky z protileckého kanónu. Zvuk motoru ustal a všetci zadržali dych. Bolo počuť hvizd padajúcich bômb a dve, tri explózie po ktorých sa zatriasla zem.
"To bolo celkom blízko!" poznamenal Grislawski. "Čo ak dostali Bubiho?" spýtal sa znepokojene Rossmann. Avšak "nočné čarodejky" dostali Hartmanna trochu iným spôsobom ako predpokladal. Cieliť podľa vychádzajucej streľby v tme muselo byť pre nich pomerne jednoduché a jedna z bômb vybuchla v blízkosti Hartmannovho bunkru. Muži z III/JG 52 našli skľúčeného Hartmanna zasypaného hlinou a bledého ako krieda. Týmto pokusom skončila jeho krátka, ale intenzívna kariéra ako protileteckého vojaka.

Skúsenosť s "nočnými čarodejnicami" uštedrila Hartmannovi lekciu za prehnanú sebavedomenosť. Tá sa však znovu prejavila ako začal lietať a Grislawskému sa nedarilo ho takmer nič naučiť. V tréningových súbojoch bolo očividné, že Hartman, aj keď nemal žiadne bojové skúsenosti, je pomerne talentovaný pilot. Problém však nastal, keď sa ocitli v skutočnom súboji. Grislawski okamžite rozpoznal jeho snahu "vystrielať si Rytiersky kríž, nech to stojí čo to stojí". Hartmann letiac ako Grislawského dvojka sa ledva začal odpútavať zo svojej pozície, aby zaútočil na I-16, keď sa v jeho slúchadlách ozvalo hromové:"Ty idot! Čo myslíš, že do pekla robíš? JA som tvôj vedúci! Mazaj späť na svoju pozíciu, ináč ťa osobne zostrelím!"
Grislawski pokračoval v nadávkach cez vysielačku celou cestou späť na letisko a keď obaja pristáli, zjazdil Hartmanna tak, že to nikdy nezabudol. Stojac pred potiacim sa Hartmannom sa Grislawski obrátil k Rossmannovi a povedal: "Bože, toto je už moc, keď nám posielajú takéto decká. Len sa pozri na jeho tvár - ešte vyzerá ako malý chlapček". V tomto momente sa zrodila Hartmannova prezývka a Grislawski ho odvtedy volal vždy len "Bubi" (malý chlapček).
Von Boninove však vedel čo robí keď určil prudkého a energického Grislawského ako Hartmannovho učiteľa. Muži na letisku Soldatskaja sa zvykli zhŕknuť okolo rádiovej stanice a s pobavením počúvali komunikáciu medzi Grislawskím a Hartmannom, ktorí boli na bojovom lete.
"Nebojíš sa zomrieť Bubi?"
"Prepáčte pane!"
"Prestaň ma salutovať a radšej si kontroluj svôj zadok!"
...
"Bubi za toto ťa roztrhnem ako hada!"
"Prepáčte pane, je mi to ľúto!"
"Lúto? Tvojej mame bude ľúto..."

Grislawski v tom období otvorene povedal Hartmannovi, že keď sa nezlepší v disciplíne, bude v najbližších troch týždňoch zostrelený a jeho veci na ceste späť k jeho rodičom. Videl už príliš veľa nováčikov prísť o život v prvých dňoch na fronte, no mal pocit, že z tohoto talentovaného mladého pilota by mohol jedného dňa vyrásť výborný stíhač, pokiaľ by sa naučil potrebnej disciplíne vo vzduchu. Znovu a znovu však porušoval vo vzduchu formáciu keď sa snažil útočiť na nepriateľské lietadlá a začínal streľbu na príliš veľkú vzdialenosť. Hartmann mal síce dobrú mušku, no na vzdialenosť z akej začínal streľbu, nebolo možné aby bola efektívna. Grislawski preto stále opakoval do rádia:"Bližšie Bubi, musíš mu ísť viac na telo!".
Po počiatočných bojových letoch sa Hartmannova arogancia a prehnaná sebavedomosť úplne vytratila. Neskôr s ním začal lietať znovu Rossmann a Hartmann mohol len ďakovať za oboch školiteľov, ktorý predstavovali dvoch najskúsenejších stíhačov III/JG 52. Medzitým sa však ich oponenti stávali viac a viac skúsenejšími a letecké súboje začínali byť nebezpečnejšie aj pre skúsených veteránov lietajúcich v Bf-109G považované za najlepšiu stíhačku na svete.

Medzi pilotmi na druhej strane frontu lietal 24 ročný starší poručík Alexander Klubov. Svôj prvý bojový let absolvoval v Júli 1941 na starej Čajke I-153 a podarilo sa mu na nej zostreliť tri Bf-109. Alexander Pokryškin o ňom neskôr napísal:" Od ostaných pilotov sa veľmi jasne odlišoval svojou odvahou a perfektným ovládaním svôjho lietadla, ako aj vynikajúcou fyzickou kondíciou a vytrvalosťou". Na jeseň 1942 slúžil Klubov v 84.IAP na tereckej fronte.
Muži z tejto jednotky ho na zemi poznali ako tichého, skromného, trošku flegmatického. Vo vduchu sa však menil na energického a agresívneho stíhača preferujúceho prekvapivé útoky na nepriateľa. Začiatkom novembra 1942 už absolvoval 132 bojových letov a patril k najskúsenejším sovietskym pilotom na Kaukaze. Jeho skóre zahrňovalo okrem 16 zničených lietadiel na zemi aj značný počet vyradených vozidiel, delostrelectva a iného vojnového materiálu. Okrem úspechov na podporu pozemných vojsk si nárokoval v I-153 posledné 4 zostrely proti Bf-110 dňa 31.10.1942.
2.novembra 1942 Klubov narazil na jedného z najtvrdších protivníkov z radov Luftwaffe. Toho dňa boli Čajky z 84.IAP eskortované I-16 z 88.AIP na bojovom lete proti nemeckým poziciám keď ich prekvapil roj nemeckých stíhačiek vedených Alfredom Grislawským. I-16 seržanta Vladimira Judina sa zrútil po Grislawského zásahoch na zem, predstavujúc jeho 61. zostrel. Grislawski si vybral za ďaľší cieľ jednu z Čajek letiacu takmer na úrovni vrcholkov stromov. Aj napriek značnému rozdielu vo výkone oboch lietadiel boli prvé okamžiky súboja nerozhodné. Jeden z pilotov ktorý v ten deň leteli s Klubovom, Georgij Golubev, neskôr uviedol vo svojich pamätiach: "V leteckom súboji nad Mozdokom mali Nemci jasnú výhodu, no Klubov aj napriek tomu zostrelil jedného Mesera. Priblížil sa k nemu a z malej vzdialenosti vystrelil, na čo Meser explodoval".
V skutočnosti nebol stratený žiadny Bf-109, no Grislawski a jeho dvojka museli tvrdo bojovať s neústavne útočiacim I-153. No nakoniec rozhodla nadradenosť Bf-109 a Grislawskému sa podarilo dostať I-153 do zameriavača. Golubev pokračuje,"keď sa Klubov po útoku snažil odpútať, dvojka zostreleného Mesera zaútočila na jeho stíhačku. Tá sa otriasla pod dlhou dávkou a začala horieť od motora až po kabínu. Klubov sa okamžite snažil s horiacim strojom pristáť uprostred pola. Plameňe sa už začali dostávať do kokpitu, avšak počas pristávacieho manévru si nemohol chrániť tvár rukami a tak na nej utrpel vážne popáleniny. Vojaci na zemi dobehli k lietadlu, ktoré medzitým už horelo ako pochodeň a vytiahli pilota z plameňmi zahaleného kokpitu. Následne lietadlo explodovalo a zhorelo úplne do tla."
Alfred Grislawski pozoroval výbuch I-153 na zemi a úkosom pozrel na palubné hodinky ktoré ukazovali 11:40. Po pristatí na letisku oslavovali toho dňa jeho 61. zostrel ako aj 23. narodeniny.
Ťažko popálený Klubov bol prevezený do poľného zberného centra pre ranených a odtiaľ do nemocnice.O päť mesiacov sa však vrátil do aktívnej služby a zapojil sa znovu do bojov proti III/JG 52. Keď sa osud Alexadra Klubova naplnil o rok neskôr pri leteckej havárii, bolo jeho meno známe po celom Sovietskom zväze a jeho skóre predstavovalo 31 samostatných a 19 zdielaných zostrelov.

Nemecká ofenzíva v tomto období zostala stáť na úpätí Kaukazu a Adolf Hitler odmietal akceptovať fakty ukazujúce na nemožnosť dosiahnuť ropné polia v Baku a Groznom. Führer vyhodil poľného maršála von Lista z postu veliteľa skupiny armád A a osobne sa ujal velenia. Avšak ani tento krok nezmenil nič na celkovej situácii na fronte. Nemecké zásobovacie línie boli hrozivo roztiahnuté, pričom mechanizované jednotky uviazli v horskom teréne a boli sústavným tlakom vysoko motivovaných jednotiek Červenej armady zásobovanej prevažne americkým materiálom prichádzajucim z Iránu.
3. novembra 1942 začala bitka o gruzínske mesto Ordžonikidze, ktoré predstavovalo vstupnú bránu do Grozného. Generál Ewald Kleist, veliteľ 1. Tankovej armády poslal do boja svoje najskúsenejšie jednotky. Avšak kým zima a vlhkosť podporujúca prízemné hmly zabránila Luftwaffe poskytnúť adekvátnu podporu počas prvých dní útoku, na druhej strane pohoria slnečné počasie umožnilo sovietkej 4. leteckej armáde vyvinúť maximálne úsilie o prekazenie ofenzívy. Nemecké tankové jednotky sa dostali pod neustávajuce útoky sovietskych lietadiel, ktoré sa prehupovali cez snehom pokryté končiare z druhej strany pohoria a utrpeli ich útokmi ťažké straty. Medzi sovietskymi leteckými jednotkami bola aj 7.GŠAP ktorá sa vrátila späť na front po znovu obnovení stavu po stratách z Augusta 1942. Vďaka účinnej leteckej podpore a zablokovaním veľkého počtu vozidiel v úzkych horských cestách sa podarilo Červenej armáde prerušiť zásobovacie línie nemeckej 13. tankovej divízie. Táto zásobovacia kríza začínala dosahovať vrchol, keď sa 5.novembra vyjasnilo počasie a umožnilo Luftwaffe predviesť sa v plnej sile. Alfred Grislawski odštartoval ráno o 8:05. Toho dňa príslušníci 7.GŠAP starší seržant Bondarenko a mladší poručík Ježov utrpeli zranenia keď boli zostrelení nemeckým Bf-109, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou patrilo Grislawskému. Ten si zaknihoval v tento deň svôj 62. a 63. zostrel Il-2 v 8:25 a 8:27.
O 11:00 Grislawski znovu odštartoval na druhý bojový let v ten deň. Po nabratí kurzu smerom na juh bol však takmer okamžite požiadaný o podporu smerom na sever, kde sa k Mozdoku približovala letka sovietskych Il-2. Znovu sa jednalo o dvanásť Šturmovikov z 7.GŠAP vedených poručíkom Vasilijom Jemeljanenkom (neskorším Hrdinom Sovietskeho zväzu), ktoré odštartovali z letiska pri Groznom aby napadli prechody cez rieku Terek. Z predsunutého letiska v Digore nachádzajúcom sa necelých 50 km serverozápadne od Ordžonikidze odštartoval Erich Hartmann a adjutant skupiny Rudolf Trepte spolu s ďalšími dvoma pilotmi z III/JG 52. No Grislawského roj sa dostal do boja ako prvý.
Po prílete do cieľovej oblasit už stúpal hustý dym z mostov cez Terek po útoku Šturmovikov. Zanedlho Grislawski zbadal útočníkov - 11 Il-2 letiacich zhruba v 200 metrovej výške - a podarilo sa mu nepozorovane dostať za nich. Letiac tesne pri zemi sa priblížil k jednému Il-2, pritiahol knipel a vypálil. Il-2 sa po ťažkom zásahu nemotorne naklonila dopredu a v plnej rýchlosti vpálila do zeme. Mladší poručík Lejtnant Fjodor Artjomov nemal žiadnu šancu vyskočiť. Toto bola pre 7. GŠAP už druhá strata počas tohoto bojového letu, poručík Lev Kuznecov bol počas útoku na mosty zostrelený nemeckou protilietadlovou ochranou.
Zvyšok Il-2 prešiel do obranného kruhu, keď v tom sa udialo niečo neočakávané. Grislawski sa práve snažil vmanévrovať do palebnej pozície za jeden Šturmovik avšak v rádiu sa ozvala jeho dvojka:"Pozor! Jeden sa snaží dostať za teba!".
Rýchly pohľad za seba prezradil Grislawskému, že jedna z Il-2 sa pomaly dostáva za neho. Ťažký Iljušin v manévrovom súboji s Messerschmittom! "To snáď nie je ani pravda!", pomyslel si. Grislawski nevedel, že seržant Vladimir Zangijev v ten deň letel na odľahčenom Šturmoviku bez bômb a rakiet ako "stíhací doproved", pretože sovietske stíhačky boli prevelené na iný úsek.
Grislawski si najprv z upozornenia moc nerobil, vedel, že Il-2 má oveľa vyššie zaťaženie nosných plôch než jeho Bf-109 a že je podstatne ťažší než aby dokázal krúžiť tak ostro ako on. No Zangijev poznal svôj stroj dokonale a v nízkej rýchlosti krúžil za lietadlom jedného z najlepších es JG 52. Po ďalšom varovaní si už Grislawski začal uvedomovať vážnosť situácie. Šturmovik sa naňho pomaly doťahoval a onedlho sa jeho Messerschmitt otriasol po prvých zásahoch. Grislawski ťahal za knipel z celej sily, aby dostal svoju stíhačku spod paľby, no Šturmovik zostával stále za ním ako prilepený. Zostávala posledná možnosť a Grislawski sa cítil skoro zahanbene, že sa musí uchýliť k otvoreniu pristávacích klapiek. Obe lietadlá pokračovali krúžit kruh za kruhom.
"Ten Rus je čertovsky dobrý", opakoval si Grislawski pre seba,"ako je to vôbec možné?!". Ťahal svôj stroj v tak úzkych zátačkach, že sa Messerschmitt začal otriasať na pokraji pádovej rýchlosti. A stratiť rýchlosť v tejto výške znamenalo istú smrť. Ťahajúc za knipel z plných síl sa rýchlo pozrel za seba a zbadal ku svojej úľave, že Šturmovik stratil rýchlosť a prepadol. Za normálnych okolností by to znamenalo istú smrť. No kombináciou leteckej zručnosti a štastia sa sovietskemu pilotovi podarilo vyrovnať Iljušin tesne nad zemou a položiť lietadlo na zem v núdzovom pristaní tak jemne ako sa len dalo.
O pár minút nato musel Grislawski posadiť svôj poškodený Bf-109 na brucho. Jeho verný stroj s označením Werknummer 13909 utrpel 30% poškodenie a musel byť odoslaný k oprave.
Okrem niekoľkých modrín však neutrpel Grislawski žiadne zranenie. Keď sa vrátil na základňu von Bonin ho informoval, že sovietsky pilot pristátie prežil a bol zajatý. Taktiež sa dozvedel, že Hartmann musel tiež núdzovo pristáť po súboji s Il-2, no že sa mu podaril jeho prvý zostrel. Neskôr v ten deň keď sa stretli mu Hartmann žiariac opisoval svôj prvý úspech:"Spravil som to tak ako si mi vždy hovoril, priblížil som sa úplne blízko, až na 20 metrov a potom vystrelil!"

Seržant Vladimir Zangijev z 7.GŠAP ktorý zostrelil Grislawského bol zajatý nemeckými jednotkami a naložený na náklaďák k prevozu do zajatia. Podarilo sa mu však po dobrodužnom únku zmiznúť nemeckým jednotkám a po pár dňoch sa vrátil k svojej jednotke.
Jeden zo Zangijevových priateľov z 7.GŠAP sa s Grislawskim a Hartmannom stretol v budúcnosti no s oboma za odlišných okolností. 7.novembra 1942 mladší poručík Michail Vorožbijev zinkasol v Ardonskej oblasti zásah po ktorom jeho Il-2 začal horieť - útočníkom bol s najväčšou pravdepodobnosťou Alfred Grislawski. Ako Zangijev aj Vorožbijev musel núdzovo pristáť na území kontrolovanom nemeckými jednotkami. Napriek svôjmu zraneniu oka črepinami (ktoré ho neskôr pripravilo o zrak a oslepol na jedno oko) sa mu podarilo vyhnúť zajatiu a vrátiť sa späť k svojej jednotke.
Podľa knihy Krátke noci v dlhej vojne napísanej iným veteránom 7.GŠAP pilotoval o trinásť rokov neskôr Vorožbijev Li-2 (licenčná DC-3) ktorá viezla zo sovietskeho zajatia späť do Nemecka prepusteného Ericha Hartmanna.
Odpovědět

Zpět na „Východní fronta“