Martinská deklarácia (30.10.1918)

Moderátoři: Pátrač, kacermiroslav

Odpovědět
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Martinská deklarácia (30.10.1918)

Příspěvek od kacermiroslav »

Historické dokumenty

Martinská deklarácia
30.října 1918

Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat.

Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a ozostáuajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev.
Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utuoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady

V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
Karol A. Medvecký, v.r.,

Tajomník Slovenskej Národnej Rady. Matúš Dula, v.r.,
Predseda Slovenskej Národnej Rady

----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Martinská deklarace, nebo též Deklarace slovenského národa, byla přijata na zakládajícím shromáždění Slovenské národní rady (SNR) 30. října 1918 v Martině (tehdy Turčianský Svatý Martin) v budově Tatrabanky. Shromáždění Slovenské národní rady se v této budově scházelo již od 29.října 1918, tedy den poté co byla v Praze vyhlášená Československá republika. O tom ale účastníci ještě nic nevěděli a domnívali se, že Slovenska je stále součástí Uherského království. A právě před obavami ze strany Maďarů byl nakonec napsán text deklarace Samuelem Zochem (ten pozměnil již připravemnou verzi na definitivní). Ve 14hod pak měl projev Matúš Dula o aktuální situacu, poté mluvil Andrej Hlinka a vyzýval Slováky k jednotě. Poté shromáždění ustanovilo 20-čellnou Slovenskou národní radu.

Deklaraci podepsalo na dvě stě zástupců z celého Slovenska a slavnostně ji přečetl Samuel Zoch. Podpisem této deklarace zástupci ze Slovenska souhlasili se vznikem společného státu Čechů a Slováků. Ovšem samotný podpis takto důležitého dokumentu byl docela úsměvný.

Původní text deklarace s podpisy i zápisem ze zhromáždění se totiž ztratil. Večer 30.října 1918 po ukončení shromáždění zasedal ještě výkonný výbor Slovenské národní rady (SNR). Až na něj dorazil Milan Hodža, který se zrovna vrátil z Budapešti a měl nějaké připomínky k textu deklarace na základě zpráv z Prahy (vyhlášení ČSR) a kapitulaci Rakousko-Uherska. Chtěl tedy text deklarace o tyto skutečnosti doplnit. Již podepsaný dokument však zástupci SNR odmítli dále upravovat. Nicméně Hodža si uměl poradit, vnoci si dokument vypůjčil a změnil:-) Později se na to přišlo a řada signátářu tento dokument odmítla a považovala jej tak pouze za obyčejný falzifikát. Podle nich pak z deklarace byly odstraněny požadavky na jejich národní sebeurčení. Aby toho nebylo málo, signatáři se začali mezi sebou dohadovat nad tím, že mezi podpisy fugurovalo příliš mnoho zástupců z Martina, katolíkům se pak nelíbila velká účast evangelíků. I tyto nejasnosti, ale především nejednota slovenských zastupitelů, vedly k oslabení slovenské pozice na jednáních s českými představiteli a na mírových jednáních v Paříži. Kromě vlastního textu deklarace měl existovat ještě tajný dodatek, podle kterého by se státoprávní poměr Slováků a Čechů mělo po deseti letech znovu dojednat úmluvou mezi sátupci obou zemí. U tohoto požadavku údajně tajných ujednání Martinské deklarace se ale jednalo o rozhodnutí zasedání Výkonného výboru SNR 31. října 1918, jak dokládal její zápis.

Celá situace podpisu deklarace a jejího "zcizení" Milanem Hodžou, tak zavdala prostor ke spekulacím o tom, že byl Hodža Čechy koupen. Ostré debaty na toto téma se pak táhly celé meziválečné období Československé republiky. Tento názor je na Slovensku ještě stále dosti silný.
ObrázekObrázekObrázek
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od kacermiroslav »

Telegram uhorského predsedu vlády grófa Károlyho vedeniu SNR

Slovenská národná rada v Turčianskom Svätom Martine Sme presvedčení, že hovoríme z duše celého maďarského národa, keď sa v týchto kritických chvíľach obraciame s vrúcnymi slovami úprimne precítenej bratskej lásky na Slovenskú národnú radu.

Maďarský ľud nedelila od Vášho ľudu ani nenávisť, ani protivy záujmov. Delila ho jedine hriešna politika tvrdošijnej triedy nášho národa, ktorá rovnako škodila i slovenskému, i maďarskému národu. Za tie krivdy, ktoré urážali city slovenského národa, nie je zodpovedný maďarský ľud, on nemá s nimi nič spoločné a podnikne všetko, aby túto hriešnu triedu v základoch vykorenil. My stojíme na tom stanovisku, že podľa svätého práva sebaurčovania, patriaceho každému národu, Slovenská národná rada tak rozhodne, ako uzná za najlepšie v záujme slovenského národa. Chceme však povedať, že podľa nášho presvedčenia a svätej viery slovenský a maďarský ľud sú na seba odkázané a že v priateľskej dohode a bratskej spolupráci musíme hľadať podmienky krajšej budúcnostia zábezpeku lepšieho života. Úspešnú prácu prajeme Slovenskej národnej rade a peknú, šťastnú, slobodnú budúcnosť slovenskému ľudu. S bratským pozdravom v mene Maďarskej národnej rady:

Gróf Michal Károlyi, predseda


Zdroje:
http://sk.wikisource.org/wiki/Telegram_ ... edeniu_SNR
ObrázekObrázekObrázek
Odpovědět

Zpět na „Státy a národy zúčastněné ve WW1“