Srebrenica 1995

Zajatci, Malmédy, Katyň, koncentrační a pracovní tábory.

Moderátor: Pátrač

tomas
vojín
vojín
Příspěvky: 19
Registrován: 8/9/2009, 19:24

Srebrenica 1995

Příspěvek od tomas »

Úvod
Obrázek
Srebrenica sa naveky zapísala do dejín ako miesto najväčšieho masakru na európskom kontinente od čias 2. svetovej vojny. V júli 1995 tu bolo systematicky zavraždených odhadom 7 900 - 8 100 Bosniakov všetkých vekových skupín. Práve vďaka vojnovým zločinom v Bosne sa stali známymi generál Ratko Mladič, prezident Karadžic, či srbské “špeciálne jednotky“ prezývané Škorpióni, ktoré pôsobili v Bosne, ako aj neskôr v Kosove.
Aj napriek snahe srbských vojsk predísť odhaleniu ich činov, už krátko po vykonaní popráv sa začal črtať obraz toho, čo sa v priebehu niekoľkých júlových dní v Srebrenici odohralo. Osoby s podielom na zločinoch boli identifikované a súdené Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (International Criminal Tribunal for the Formert Yugoslavia - ICTY). Aj napriek tomu ale ani po pätnástich rokoch nie je táto kapitola európskej histórie uzavretá.
Boje v Bosne
Samostatnosť a spájanie území
Spočiatko všetko nasvedčovalo tomu, že Bosna bude ďalšou z krajín bývalej Juhoslávie, ktorá vyhlási samostatnosť. Parlament prijal príslušné uznesenie 15. októbra 1991. Po pár mesiacoch, 6. apríla 1992, Európa oficiálne uznala nezávislosť malej balkánskej krajiny, a o deň na to tak učinili aj Spojené štáty. Avšak idylka o kľudnom rozdelení sa rozplynula v momente, keď sa o moc začali biť tri najväčšie etnické skupiny – Srbi, Bosnici a Chorváti. Chaotické rozmiestnenie týchto etník v krajine vopred vyľučovalo pokojné rozdelenie moci bez prekonania vzájomných rozbrojov.
Srbi, ako najsilnejšia menšina, považovali Bosnu a Hercegovinu za súčasť bývalého štátu, a neplánovali sa svojich nárokov len tak ľahko vzdať. Oblasť Bosny na ktorú vzniesli nárok je označovaná ako Republika Srpska, a práve Srebrenica zohrávala pri srbských snahách kľúčovú geografickú úlohu. Srebrenica bola pod kontrolou Bosniakov, no nachádzala sa hlboko v Srbskom území (takýchto izolovaných miest na srbskom teritóriu bolo viacerom, napr. mestá Žepa, Gorazde a i.). Srebrenica je významným mestom v oblasti Centrálne Podrinje, ktorá bola považovaná za kľúč k zjednoteniu srbských území. Preto Srbi nehodlali tolerovať žiadne enklávy vnorené do tohoto územia. Rozdelovali by srbské územia na dve oblasti, čo by sťažovalo ich pozíciu. Na druhej strane, ak by Srebrenica bola v srbských rukách, Srbi by obvládali rozsiahle územia Bosny, v ktorých by predstavovali takmer 100% populácie...
Spory o prevažne Bosniakmi obývanú Srebrenicu sa tiahli už niekoľko rokov, aj keď v nižšej intenzite. Srbské polovojenské oddiely mesto obsadili už začiatkom roku 1992, no dlho si ho neudržali. V máji Bosniaci pod vedením Masera Orica spustili kampaň, ktorej cieľom bolo vyhnať Srbov zo Srebrenice. Tá trvala niekoľko mesiacov, a za jej koniec možno považovať september 1992, keď sa podarilo spojiť koridorom dve izolované mestá v prevažne srbskej oblasti Bosny – Srebrenicu a Žepu ležiacu južne od Srebrenice. Následne sa Bosniaci preorientovali na západ, pravdepodobne s cieľom spojiť enklávu so zvyškom bosniankého územia (jeho prevažná väčšina sa nachádzala v strede Bosny a Hercegoviny). V januári 1993 už mali pod kontrolou aj mesto Cerska. Vtedy dosiahla enkláva okolo Srebrenice najväčšiu rozlohu – zhruba 900 km2 (Bosna a Hercegovina má dohromady vyše 51 000 km2, teda enkláva predstavovala takmer 2% rozlohy štátu). Avšak Srbi si boli vedomí toho, že ak by sa podarilo Srebrenicu prepojiť so zbytkom bosnianského územia, ich sen o Republike Srpskej by bol vážne ohrozený. Odpor srbských milícií teda zabránil Bosniakom v Srebrenici prebojovať sa k svojim druhom na západe. A aj keď šlo o silnú a skúsenú skupinu bojovníkov, obklopení srbskými vojskami nemohli vzdorovať donekonečna.
Boje teda pokračovali. Ešte v januári 1993 Bosniaci zaútočili na dedinu Kravica. Tu sa už ale Bosniaci unavili, a dali tak príležitosť Srbom zahájiť zdrvujúci protiútok. Obrancovia odolávali celé mesiace, no stratili niekoľko kľúčových miest a dedín, ako Konjevic Polje, a strategicky významnú obec Cerska. Spolu s ňou stratili Bosniaci spojenie medzi Srebrenicou a Žepou. Srebrenická enkláva sa náhle scvrkla na 150 km2. Na druhej strane, počet obyvateľov prudko narástol. Bosniaci z oblastí dobitých Srbmi utekali práve sem v nádeji, že mesto je bezpečné. Podľa odhadov sa populácia mesta vyšvihla na 50 000 – 60 000 ľudí, pričom veľká časť nemala ani poriadne ubytovanie. Práve v týchto dramatických mesiacoch sa začali objavovať aj prvé závažné správy o vzájomnej nevraživosti Bosniakov a Srbov, ktoré sa mali ešte vystupňovať.
Bezpečná oblasť Srebrenica
OSN je v očiach mnohých laikov aj odborníkov bezzubá organizácia, ktorá má čím ďalej tým viac formálnu úlohu. Či je tomu tak nech posúdi každý sám, každopádne prípad Srebrenice hrá zástancom tohoto názoru do karát. V marci 1993 navštívil francúzsky generál Philippe Morilon, veliteľ vojsk UNPROFOR (UN Protection Force, teda jednotky OSN čo mala dohliadať na mier v Bosne), Srebrenicu. Vtedy už panovali v meste ťažké podmienky. Tečúca voda bola vzácnosťou, a elektrická energia sa získavala len v obmedzenom množstve pomocou generátorov. Blokáda mesta prinášala aj ďalšie problémy, ako nedostatok potravín či zdravotníckych potrieb. Mnohých ľudí v meste sa ale najviac trápilo kvôli bezpečnosti. Tušili, že srbský útok je otázkou času. Generál Morilon ich ale uisťoval, že Srebrenica je pod ochranou vojsk OSN, a tie ho nikdy neopustia.
OSN sa snažila aspoň čiastočne zmierniť katastrofálne pomery v meste odsunutím časti obyvateľstva. V priebhu marca a apríla bolo evakuovaných zhruba 8 000 – 9 000 utečencov pod dohľadom vysokého komisára OSN pre utečencov. Bosnianská vláda v Sarajeve proti tomuto aktu ostro protestovala, keďže považovala podobné akcie za etnické čistky. Každpopádne dnes už je isté, že časti z tých niekoľko tisíc utečencov zachránili evakuáciou život... Srbi zatiaľ plánovali svoj útok. Vidina rýchlej porážky Srebrenice bola mimoriadne lákavá. 13. apríla 1993 už mali všetci rozhodnutie čierne na bielom. Srbi oznámili OSN, že ak sa Bosniaci v Srebrenici nevzdajú a neopustia mesto, spustia ofenzívu.
Obrázek
OSN samozrejme reagovala, no po svojom – rezolúciou. Bezpečnostná rada OSN prijala 16. apríla 1993 rezolúciu č. 819, ktorou bola Srebrenica a jej okolie oficiálne vyhlásená za “bezpečnú oblasť“, kde je zakázané podnikať akékoľvej nepriateľské aktivity. Došlo k vytvoreniu dvoch ďalších podobných “bezpečných zón“, a síce okolo miest Žepa a Goražde. 18. apríla dorazili do Srebrenice prvé vojská UNPROFOR, ktoré mali mesto chrániť.
Dá sa predpokladať, že ak by sa vojská OSN pustili do boja so srbskými oddielmi (oficiálne Vojská Republiky Srpskej - VRS), čakala by ich ťažká úloha. Srbské vojská boli disciplinované, dobre organizované a vedené, a ich mali dostatok kvalitnej výzbroje. ich organizácia bola založená na geografickom rozdelení krajiny. Srebrenica spadala do pôsobenia zboru Drina. V okolí mesta bolo podľa rôznych odhadov 1 000 – 2 000 mužov z troch brigád tohoto zboru. Rozhodne nepripomínali nejaké milície z rozvojových krajín. Mali k dispozícii tanky, ako aj iné obrnené vozidlá, a relatívne silné delostrelectvo. Ich protivníkom boli Bosniaci združení v 28. divízii, ktorá ale nemala dostatok zbraní ani zásob na to, aby mohla vzdorovať srbským vojskám. Taktiež ich systém velenia nemal potrebnú oporu v komunikačných prostriedkoch. Niektorí vojaci 28. divízie mali len vlastné či ukoristené polovnícke pušky, a niektorí ani tie. Taktiež uniformy boli skôr vzácnosťou. No aj keď Bosniaci nebudili takí rešpekt ako Srbi, podľa niektorých zdrojov mali čo do počtu prevyšovať srbské vojská. Výhodou bola aj ich taktika malých prepadových akcií a sabotáží, ktoré podnikali v okolí Srebrenice.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že “bezpečné oblasti“ zriadené OSN sú skôr časované bomby. Objektívne možno povedať, že obe strany porušovali podpísané dohody o prerušení bojových operácií a rešpektovaní demilitarizovanej zóny. Thomas Karremans z holandských mierových zborov potvrdil, že on so svojimi jednotkami a zásobami bol zastavení srbskými vojskami, ktoré im zabránili presunúť sa do Srebrenice. To isté sa týkalo aj humanitárnej pomoci určenej pre mesto. Na druhej strane je nutné uznať, že prinajmenšom časť z malého množstva humanitárnej pomoci sa veľmi rýchlo dostávala primárne do rúk vojakov miesto civilistov. Generál Halilovic vyhlásil, že vydal rozkaz svojim vojakov v Srebrenici, aby rešpektovali dohodu o demilitarazovanej zóne, no tá preukázateľne nebola rešpektovaná ani zo strany Bosniakov. Ich vrtuľníky vnikali do bezletovej zóny, a v niekoľkých prípadoch spustili paľbu na srbské jednotky. Srbi ihneď obvinili Bosniakov, že porušujú dohodu, a vrtuľníky využívajú na zásobovanie svojej 28. divízie. Nakoniec generál Halilovic sám priznal, že vydal rozkaz ôsmim vrtuľníkom, aby zásobovali muníciou vojská v Srebrenici, no podľa jeho názoru nešlo o porušenie dohody.
Medzitým sa situácia v Srebrenici konštantným tempom zhoršovala. Počet konvojov, ktoré prešli cez srbskú blokádu bol stále nižší. Situáciu teoreticky mali zachrániť vojaci UNPROFOR, no po pár mesiacoch ich pôsobenia sa Bosniakom (ako aj celému svetu) naskytol tragikomický pohľad na posádku v Srebrenici. Sami vojaci mali problém so zásobovaním elementárnymi vecami ako sú jedlo či pohonné hmoty. Nakoniec museli holandskí vojaci začať organizovať pešie hliadky, pretože nemali palivo do vozidiel. Tí, čo enklávu opustili, sa nemohli vrátiť, pretože ich Srbi jednoducho nepustili. Tak klesol počet vojakov UNPROFOR v Srebrenici zo 600 na 400. No aj sami holandskí vojaci si začali uvedomovať, že situácia sa vyhrocuje. Na prelome marca a apríla 1995 už bolo jasné, že Srbi si budujú svoje pozície v blízkosti dvoch pozorovacích stanovíšť (Observation Point - OP) – OP Romeo a OP Quebec.
Že je nastávajúca bitka na spadnutie bol holý fakt. Jedinou nezodpovedanou otázkou zostávalo, kto ho rozpúta. Srbské úmysly boli jasné. Prezident Republiky Srpskej Radovan Karadžic (ktorého zrejme podobne ako Mladica nie je nutné nijak zvlášť predstavovať) vydal smernicu č.7, podľa ktorej mala byť Srebrenica totálne odizolovaná od okolitého sveta, a malo byť vytvorené prostredie, ktoré by tamojším obyvateľom neumožňovalo ďalšie zotrvanie v oblasti. Snáď každému čitateľovi je jasné, že šlo o rozkaz na etnické vyčistenie oblasti.
Na druhej strane aj Bosniaci zvažovali novú ofenzívu. V týždňoch predchádzajúcich masakru bola humanitárna situácia takmer nezvládnuteľná. Ani 28. divízia už nedisponovala dostatočnými prostriedkami, ktoré by umožňovali držať si Srbov od tela. Jej veliteľ sa naliehavo dožadoval spustenia ofenzívy, ktorá by prerušila obliehanie. Jedinou ďalšou alternatívou podľa jeho správ bolo vyhladovanie obyvateľov Srebrenice na smrť.
Pád Srebrenice
Ofenzíva
Samotná srbská ofenzíva bola spustená 9. júla 1995. Úlohou bol poverený zbor Drina, ktorý v oblasti dlhodobo pôsobil. Už v prvý deň dokázali útočné vojská preniknúť štyri kilometre do hĺbky nepriateľského územia, vďaka čomu sa dostali na vzdialenosť jedného kilometra od samotnej Srebrenice. Bosniaci kvôli dlhodobým strastiam neboli vôbec schopní organizovaného odporu. Keď sa Karadžic dozvedel o hladkom postupe svojich vojsk vydal ešte 9. júla večer rozkaz na obsadenie mesta.
No Bosniaci mali ešte jedno eso v rukáve. Ním bola ochrana zahraničných vojsk. Hneď po tom, ako Srbi spustili ofenzívu požiadali o leteckú podporu NATO. Tá sa ale dostavila až v tretí deň bojov, 11. júla okolo 14:30. Jej cieľom boli srbské tanky blížiace sa k mestu. Ďalším cieľom mali byť delostrelecké pozície Srbov, no útoky boli kvôli zlej viditeľnosti zrušené. Následky náletov nemali šancu výrazne ovplyvniť dianie na bojisku. Navyše Srbi sa nezdráhali vyhrážať sa NATO masakrom holandských vojakov a bombardovaním strediska OSN v Potocari, kde sa skrývalo okolo 20 000 – 30 000 civilistov v prípade pokračujúcich náletov. Tieto hrozby odradili zahraničné vojská od ďalšieho zasahovania do bojov.
Potocari
Keď bolo jasné, že vojská UNPROFOR sa nijak nezapoja do obrany Srebrenice, museli civilisti hladať ochranu nikde. Posledným útočiskom bola osada Potocari, ktorá bola pod kontrolou OSN. 11. júla sa v osade nachádzalo minimálne 20 000 civilistov, pričom väčšinou šlo o ženy, deti, či starých ľudí. Podľa výpovedí svedkov sa v Potocari nachádzalo len niekoľko stovák mužov. Humanitárna situácia v Potocari nebola o nič lepšia, než v Srebrenici. Navyše, Bosniaci tušili, že ich nečaká nič dobré, takže sa tlačili na vojakov, ktorí ich zas nechceli pustiť dovnútra. Vznikla tak chaotická situácia nad ktorou nemal nik kontrolu.
Z nasledujúceho dňa 12. júla v Potocari pochádzajú prvé svedectvá o mŕtvych civilistoch. Očití svedkovia hovoria o hromade 20 – 30 tiel popri jednej z budov v osade. Iný svedok tvrdil, že videl srbdského vojaka ako nožom podrezal dieťa. Ten istý muž tvrdil, že bol svedkom popravy zhruba stovky Bosniakov pri tamojšej továrni, ktorých telá mali následne naložiť na nákladiaky a odviesť preč.
V noci srbské milície vôbec nepoľavili. Celú noc malo byť v Potocari počuť paľbu a výkriky ľudí. Srbi prehľadávali oblasť a odvliekli množstvo civilistov, pričom väčšina sa už nikdy nevrátila. Jedno zo svedectiev hovorí o trojici bratov, ktorí nemali viac ako 20 rokov, a boli odvlečení milíciami. Ich matka ich šla hľadať, no na druhý deň ich našla s podrezanými hrdlami.
Ďalšie strašné svedectvo pochádza od holandských vojakov, ktorí videli ako Srbi znásilnili ženu priamo na ceste. Žena mala byť dobitá a od krvi. Podľa výpovede vojakov tá žena “úplne zošalela“. Zvesti o zverstvách sa medzi ľuďmi veľmi rýchlo šírili, no Bosniaci plní hnevu a hrôzy nemali proti Srbom najmenšiu šancu.
Ďalším krokom srbských milícií bolo oddelenie mužov od zvyšku populácie. Tí boli následne zadržiavaní vo vyhradených lokalitách. Zároveň dochádzalo k ďalším popravám. Svedčí o tom aj výpoveď desiatnika Vaasena, ktorý videl, ako dvojica Srbov odvliekla muža za budovu, následne sa ozval výstrel, a dvojica vojakov sa vrátila bez tretieho muža. podobné svedectvá pochádzajú od viacerých holandských vojakov. Dohromady sa hovorí o desiatkach zaznamenaných prípadov streľby. Vojaci hlásili svoje zistenia plukovníkovi Kingorimu, pozorovateľovi OSN v Srebrenici. Ten sa ihneď vydal na miesto kde mali popravy prebiehať, no bol zastavený Srbmi skôr, než mohol zhromaždiť nejaké relevantné dôkazy. Vedomí si toho, že jeho ďalšia snaha by mala za následok akurát jeho vlastnú smrť a žiaden prínos, sa vrátil na základňu.
Pokus o útek
Ako sa situácia zhoršovala bolo očividné, že pokus o útek je jediným možným riešením. Nakoniec padlo rozhodnutie zoskupiť mužov do kolóny, ktorá by sa pokúsila lesom preraziť na sever. Konečné rozhodnutie o evakuácii padlo ešte 11. júla o desiatej večer. Mnohí civilisti si boli vedomí rizika ktoré by ich čakalo, ak by mesto neopustili, a tak sa pridali. Kolóna sa zoskupila v okolí dedín Jaglici a Šušnjari, a vyrazila smerom k mestu Tuzla. Podľa odhadov mohla skupina pozotávať z 10 000 – 15 000 mužov. Z tohto počtu asi tretinu tvorili muži z 28. divízie, no ani tí neboli všetci ozbrojení.
Kolóna neschopná vlastnej obrany bola vydaná napospas Srbom. Okolo polnoci sa utečenci nachádzali medzi obcami Konjovic Polje a Bratunac. Krátko na to, počas prechodu cez cestu medzi Konjovic Polje a Nova Kasaba, zahájili Srbi delostreleckí útok. Ten v podstate kolónu utečencov úplne rozmetal. Len tretina mužov sa dostala na druhú stranu cesty, a aj tých pár šťastných sa rozdelilo na dve skupiny. Delostrelecké výpady na zvyšky kolóny pokračovali celý deň.
Časť mužov bola zajatá Srbmi a presunutá k ostatným zajatým civilistom. Až na pár výnimiek boli neskôr všetci popravení. Niektorí boli dokonca zastrelení priamo na mieste, kde na nich srbské milície narazili. Podľa výsledkov vyšetrovania však väčšina z týchto mužov padla za obeť systematickým vraždám ku ktorým došlo 13. júla na sever od Srebrenice. Tie prebiehali všetky zhruba rovnako. Skupiny mužov boli najprv odvedené do opustených budov, ako boli školy či sklady. Po niekoľkých hodinách boli prevezení autobusmi či nákladnými vozmi na iné miesto, kde boli v malých skupinkách popravení popravčími čatami. Tí, čo prežili prvotnú paľbu dostali ešte jednu ranu do hlavy, no často až po tom, ako nejakí čas trpeli.
Popravy
Plán
Dohromady boli teraz v rukách Srbov tisíce bosniackych mužov. Zväčša sa hovorí o zajatcoch mužského pohlavia schopných aktívnej vojenskej služby. No pravda je taká, že v mnohých prípadoch išlo o mládež, ktorá sotva mohla byť považovaná za armádu, či starcov, ktorí taktiež nepredstavovali žiadnu vojenskú hrozbu... Pritom srbské milície nerozlišovali, či šlo o zajatcov, ktorí chceli zostať v Srebrenici, alebo opustiť oblasť v kolóne smerujúcej do Tuzly, čím by vlastne uposlúchli výzvy Srbov.
Aj keď o masakri v Srebrenici nebolo najmenších pochýb, zvádzali sa diskusie o tom, na čí povel vlastne boli vykonané. Až v júni 2004, po deviatich rokoch, bola komisiou vyšetrujúcou zločiny v Srebrenici vydaná správa, podľa ktorej mali byť popravy nariadené najvyššími predstaviteľmi bosniackých Srbov.
Rieka Jadar
K prvým popravám, ktoré sú pvoažované za súčasť masakry, došlo ešte predpoludním 13. júla. Došlo k ním na dohľad od brehov rieky Jadar. Sedemnásť mužov privizeli na popravisko, zoradili, a následne popravčia čata zahájila paľbu. Jeden muž bol zasiahnutý do boku, a následne sa mu podarilo skočiť do rieky skôr, než ho stihli zastreliť.
Údolie Cerska
V ten istý deň popoludní došlo k prvým masovým popravám, ktoré sa odohrali v údolí Cerska. 1 000 – 1 500 mužov, ktorí sa zúčastnili pokusu o útek zo Srebrenice boli po vlastných alebo autobusmi zhromaždení v sklade v obci Kravica. Okolo šiestej popoludní už bol sklad plný. Srbi následne začali medzi natlačených mužov strieľať a hádzať granáty. Jeden z mála preživších vypovedal o scénach hrôzy, keď sa z ničoho nič začal ozývať hluk streľby a výbuchov. Kvôli tme a zmätku nebolo nič vidno, a ľudia ani netušili, odkiaľ paľba prichádza. Na chvíľu paľba ustala, no potom strelci opäť spustili paľbu. Podľa výpovede tohoto svedka dochádzalo k ojedinelej streľbe až do noci. Niekoľko mužov sa pokúsilo utiecť oknami, no hliadky ich zastrelili. Drvivá väčšina z mužov v sklade behom niekoľkých hodín zomrela.
Forenzná analýza pozostatkov potvrdila túto výpoveď. Pozostatky vlasov, krvi, ako aj deformácie tiel nasvedčovali silnej paľbe a výbuchom v tesnej blízkosti natlačených tiel. Taktiež sa podarilo zistiť, že obete boli pochované najprv v pprimárnom hrobe označenom ako Glogova 2, a neskôr presunuté do sekundárneho hrobu Zeleni Jadar 5 (o pochovávaní, primárnych a sekundárnych hroboch bude reč nižšie).
Tišča
Počas zúfalej snahy o útek z okolia Srebrenice sa časť civilistov vydala autobusmi z Potocari do obce Kladanj, no pri dedine Tišča bola kolóna zastavená. Medzi civilistami bolo mnoho žieň a detí. Srbi prehľadali autobusy a odvliekli z nich mužov. Podľa zhromaždených dôkazov nešlo o žiadnu náhodnú prehliadku, ale o dobre naplánovaný záťah, ktorý bol nariadený srbským vedením.
Následne boli zajatí civilisti prevezení do neďalekej školy, kde už boli predtým zhromažďovaní zajatci. Podľa svedkov bolo celé dianie pod dohľadom veliteľov, ktorí prostredníctvom poľných telefónov komunikovali so svojimi nadriadenými. Okolo polnoci z 13. Na 14. júla začali Srbi odvážať civilistov, a po skupinkách popravovať.
Orahovac
Ďalšia veľká skupina zajatcov bola umiestnená v obci Bratunac. Odtiaľ bola ale v skorých ranných hodinách 14. júla presunutá do školy v obci Orahovac. Tamojšia telocvična taktiež slúžila na zadržiavanie civilistov, a po príchode zajatcov z Bratunacu bola úplne plná. Svedkovia odhadovali, že v telocvični je 2 000 – 2 500 ľudí, no podľa odhadov vyšetrovacej komisie malo ísť zhruba o 1 000 mužov. Niektorí zo zajatcov boli popravení už priamo pri škole. Podľa výpovede jedného zo svedkov sa v škole zastavil aj generál Mladic. Ten mal zajatcov povedať, že ich vláda o nich nestojí, a on sa o nich teraz musí postarať.
Po niekoľkých hodinách začali v skupinách mužov odvážať. Každý zajatec dostal pred odchodom pohár vody. Následne mu zviazali oči a naložili ho do auta. Popraviská sa nachádzali asi kilometer od školy. Nachádzali sa na dvoch lúkach, na ktorých už počas popráv ťažké mechanizmy hĺbili hroby. Podľa niektorých zdrojov mal byť pri niektorých popravách prítomný aj Mladic.
Podľa satelitných snímok sa v okolí obce Orahovac hĺbili hroby v dňoch 5. – 27. júla, a následne medzi 7. a 27. septembrom. Dvojica primárnych hrobov bola pomenovaná Lazete-1 a Lazete-2. Lazete-1 bol vyšetrovateľmi odkrytý medzi 13. júlom a 3. augustom 2000. Všetky identifikované obete boli mužského pohlavia. Lazete-2 bol odkrytý medzi 19. augustom a 9. septembrom 1996, no práce definitívne skončili až v roku 2000. Tak ako v prípade Lazete-1, aj tu boli nájdené len mužské obete, ktoré zomreli vo väčšine prípadov v následku strelných poranení.
Podľa vyšetrovateľov boli telá z primárnych hrobov Lazete-1 a Lazete-2 neskôr premiestnené do sekundárnych hrobov označených Hodžicova cesta 3, 4 a 5. Tieto sekundárne hroby mali byť vykopané v dňoch od 7. septembra do 2. októbra 1995. V nich nájdené telá boli exhumované v roku 1998 (časť tiel, ako aj ďalších dôkazov ale zostala v primárnych hroboch).
Branjevo
14. júla došlo k presunu časti väzňov z dediny Bratunac smerom na sever do školy v obci Pilica neďaleko Zvorniku. Tak ako aj v iných provizórnych väzenských táboroch, aj tu vládli otrasné podmienky – zajatci nedostali žiadne jedlo ani vodu, a časť zomrela kvôli dehydratácii skôr, než začali popravy. V škole strávili zajatci dve noci. 16. júla sa začalo s odvážaním mužov v autobusoch smerom do vojenského komplexu Branjevo, kde boli po desiatich popravení.
Významné bolo svedectvo Dražena Erdenovica, člena 10. sabotážneho oddelenia VRS. Ako priami účastník popráv svojim doznaním výrazne posunul súdny proces dopredu. Tvrdil, že všetky obete, ktoré jeho oddiel popravil boli až na jednu výnimku v civilnom oblečení, a zaznemanali len jeden pokus o útek. Po popravách dostal Erdenovic správu, v ktorej sa hovorilo o ďalších zhruba 500 mužoch, ktorí mali byť popravení. Jeho jednotka ale odmietla účasť na ďalších popravách. Následne boli predvolaní k svojmu veliteľovi. Ako naňho čakali, začuli ďalšiu paľbu, ktorá trvala asi 15 – 20 minút. Keď Erdenovicov nadriadený konečne prišiel povedal len toľko, že už je po všetkom. Podľa odhadov bolo zabitých 1 000 – 1 200 mužov.
Sekundárne hroby
Srbi si samozrejme boli veľmi dobre vedomí, ako svet na masaker v Srebrenici zareaguje. V prvom rade sa snažili zakryť stopy, ktoré by ich mohli usvedčiť z vojnových zločinov. Najmarkantnejším prejavom týchto snáh bolo premiestnenie tiel počiatkom jesene z pôvodných, primárnych, hrobov do sekundárnych.
K premiestňovaniu tiel dochádzalo v priebehu niekoľkých týždňov v septembri a októbri, pričom Srbi hĺbili sekundárne hroby čoraz ďalej od Srebrenice. Vďaka kvalitným výkonom forenzných expertov sa podarilo pospájať primárne a sekundárne hroby. Medzi tie najväčšie patria: Branjevo – Cesta Cancari 12, Petkovci Dam – Liplje 2, Orahovac (Lazete-2) – Cesta Hodžici 5, Orahovac (Lazete-1) – Cesta Hodžici 3 a 4, Glogova – Zeleni Jadar 5 a Kozluk – Cesta Cancari 3. Práce boli stále urýchlované v dôsledku medzinárodného tlaku na sprístupnenie oblasti. Paradoxne, práve vybudovanie sekundárnych hrobov, vďaka ktorým malo dôjsť k zakrytiu zločinov, boli jedným z najzjavnejších usvedčujúcich dôkazov. Ak by totiž telá v masových hroboch patrili obetiam bojových operácií, nebol by dôvod na ich premiestňovanie.
Vyšetrovanie
Obvinenia
Za hlavných vinníkov z vojnových zločinov sú považovaní Mladic a Karadžic. No prvým súdeným z vysokých predstaviteľov moci bol Radislav Krstic, veliteľ srbských vojsk, ktorý sa spolu s Mladicom podieľal na útoku na Srebrenicu. Odsúdený bol v roku 2001. Podľa správy zverejnenej v roku 2004 bolo po útoku na Srebrenicu nezvestných 8 731 ľudí, pričom 7 793 malo byť zabitých medzi 10. a 19. júlom. Ďalších 938 ľudí malo zmiznúť po tomto období.
Skôr či neskôr muselo dôjsť k priznaniu zo strany vlády Republiky Srpskej. Pod váhou nezvratných dôkazov sa prezident Dragan Civic rozhodol oficiálne priznať vraždu tisícov bosniackých civilistov v Srebrenici. No narozdiel od oficiálnych správ používal miesto slova “genocída“ pojem “masaker“. K oficiálnemu ospravedlneniu Bosniakom zo strany Republiky Srpksje došlo 10. novembra 2004. 4. októbra 2005 bola zverejnená správa špeciálnej pracovnej skupiny vlády Republiky Srpskej, podľa ktorej malo byť do zločinov v Srebrenici priamo či nepriamo zapojených 25 083 ľudí, z toho 19 473 príslušníkov rôznych srbských ozbrojených skupín. 19 074 z týchto ľudí bolo identifikovaných.
Snahy o revizionizmus
Pri takej významnej historickej udalosti akou je masaker v Srebrenici nemôžu chýbať teórie spochynujúce oficiálnu verziu udalostí. Nechýbajú ani hlasy, podľa ktorých k žiadnemu masovému vraždeniu civilistov nedošlo. No omnoho početnejšia je skupinca zástancov teórie, podľa ktorej bol počet zabitých civilistov podstatne nižší, než oficiálne štatistiky udávajú. Táto myšlienka je medzi Srbmi hlboko zakorenená, čo možno dávať do súvisú najmä s nedôverou k “západu“ po trpkých skúsenostiach z 90. – tych rokov.
Zástanci revizionizmu vo veci Srebrenice taktiež upozorňujú na nespravodlivé súdenie celej udalosti, ktorá je podľa nich vytrhnutá z kontexu. Opomínané majú byť vojnové zločiny ostatných národov (Chorvátov a Bosniakov), ktoré boli páchané na Srboch (v záujme objektívnosti treba dodať, že ICTY súdil a odsúdil aj nesrbských účastníkov vojnových zločinov, no na “vyváženosti“ súdnych procesov sa zrejme zúčastnení nikdy nedohodnú...). Často sa spomínakú udalosti z roku 1993, keď zo Srebrenice útočili Bosniaci na okolité srbské dediny a vraždili civilistov. Oficiálne údaje zahŕňajú mená 301 srbských civilistov zabitých bosniackymi milíciami, pričom konečné čísla môžu byť podstatne vyššie.
Odporcovia ofociálnej verzie tvrdia, že počet zabitých civilistov sa pohybuje okolo 2 000 (zriedkavo sa objavujú vyššie čísla, max. 5 000). Dôležitým má byť najmä fakt, že nešlo o žiaden riadený a plánovaný masaker. Samozrejme sa môžeme stretnúť s celou plejádou teórií, od nešťastnej súhry okolností, až po premyslenú protisrbskú konštiráciu západu. No v porovnaní s inými historickými udalosťami (napr. holocaust), sa stretávame s relatívne otvoreným prístupom k “iným názorom“, a vyjasnenie historických nejasností vo veci masakru v Srebrenici nie je cudzou témou ani pre serióznych historikov. No vzhľadom na veľmi precíznu prácu ICTY možno predpokladať, že oficiálna verzia v drvivej väčšine faktov súhlasí so skutočnosťou.
Záver
Bez ohľadu na udalosti vedúce k masakru v Srebrenici ide o nezabudnuteľný zločin, a žiadne argumenty ho nemôžu ospravedlniť. Na druhej strane kontext je kľúčom k pochopeniu príčin týchto tragických udalostí, z čoho možno vyvodiť ponaučenia do budúcna. V našom prípade je nutné mať na pamäti fatálne zlyhanie vojsk OSN, ktoré miesto toho, aby udržiavali mier, boli rukojemníkom srbských vojsk.
Pozitívne možno hodnotiť vývoj vzťahov oboch etník, ktorý sa už po niekoľkých krokoch pohol dopredu vďaka priznaniu srbskej strany zodpovednosti za masaker. Táto trpká pilulka je v podobných prípadoch základom ďalšieho budovania dobrých vzťahov. Samozrejme, dodnes nie sú ani zďaleka všetky spory urovnané (čomu neprispievajú ani udalosti okolo Kosova), no situáciu z bezpečnostného hľadiska možno považovať za stabilizovanú. Vo svete nájdeme viacero príkladov pozitívneho vývoja vzťahov bývalých nepriateľov, viď vzťahy USA – Veľká Británia, či Nemecko – Izrael.
Masaker v Srebrenici, ako aj následné intenzívne vyšetrovanie, boli v mnohom unikátne. Šlo o súčasť bolestivého rozpadu bývalej Juhoslávie, a ako ukazuje minulosť, potrvá ešte roky, kým sa všetky spory urovnajú. No je v záujme všetkých, aby sa snažili budovať dobré vzájomné vzťahy, a spory riešiť s chladnou hlavou. Srebrenica bude na veky pomníkom čias, keď tomu tak nebolo.
Referencie
N. Thomas, K. Mikulan, 2006: Válka v Jugoslávii: Bosna, Kosovo a Makedonie 1992-2001; Elite, Bratislava; ISBN: 978-80-247-2375-4
http://www.domovina.net/srebrenica/page_006.php
http://www.gendercide.org/case_srebrenica.html
http://www.martinfrost.ws/htmlfiles/sre ... sacre.html
www.wikipedia.org
http://www.icty.org/x/file/Outreach/vie ... ica_en.pdf
Uživatelský avatar
Rosomak
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2318
Registrován: 7/8/2007, 08:54

Příspěvek od Rosomak »

Bývalý velitel sil OSN v Bosně a Hercegovině, britský generál Michael Rose obvinil Spojené státy a NATO v systematickém podkopávání úsilí jednotek OSN během konfliktu v Bosně a Hercegovině 1992-1995 a umožnění vyzbrojování muslimských jednotek...
http://www.ft.com/intl/cms/s/1d0a7e74-a ... abdc0.html
sego13
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 140
Registrován: 11/2/2008, 12:22
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od sego13 »

... tazko sa to cita
Uživatelský avatar
Tkuh
praporčík
praporčík
Příspěvky: 378
Registrován: 26/7/2009, 15:57

Příspěvek od Tkuh »

Musím se přiznat, že jsem vůbec nevěděl, že tady ten článek je. A je dobrý.
A aby těch přiznání nebylo málo, přiznávám, že o válce v Jugoslávii vím málo.
Ale tohle mě dostalo. Když se to stalo, nebyly mi ani tři měsíce.
Uživatelský avatar
Rosomak
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2318
Registrován: 7/8/2007, 08:54

Příspěvek od Rosomak »

No, a pak Ti zamotá hlavu třeba takový článek.

http://krivka.bigbloger.lidovky.cz/c/12 ... valky.html

Třeba začneš hledat jména a situace které se zde popisují...
A hlavu Ti to zamotá ještě víc.
Uživatelský avatar
Tkuh
praporčík
praporčík
Příspěvky: 378
Registrován: 26/7/2009, 15:57

Příspěvek od Tkuh »

Máš pravdu Rosomáku zmátlo mě to. A dost. :evil:
Prozatím si to jen nechám projít hlavou....

A ty názory autora článku sdílíš?
Uživatelský avatar
Rosomak
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2318
Registrován: 7/8/2007, 08:54

Příspěvek od Rosomak »

Lepší je se věnovat v Tvém věku událostem starším 50, lépe 100 let, nejlépe starověk.
Ušetříš si spoustu deziluzí, na které máš ještě brzy. Věř mi.

Zkouším si již spoustu let na tento konflikt vytvořit názor. Když Ty jsi byl malý kluk, na mne padaly informace o tomto konfliktu, Internet a přístup k jiným názorům nebyl. Nebyl důvod jim nevěřit...
Pak přišel internet a možnost dohledání některých informací, které mne zajímaly. A začalo se to hrnout jak potopa, která spláchla totálně můj původní světonázor...

Vždy, když jsou informace dostupné jen z jedné strany, je dobré se zamyslet, proč tomu tak je.
Já jsem ve Tvém věku žil ve státě, kde se jinak mluvilo veřejně a jinak doma. Takovou zkušenost Tvá generace nemá (má zase jiné, zkrátka každá doba má svoje), má však přístup k mnoha informacím a poslední dobou také velmi dobře cíleným dezinformacím (už se to naučili a začíná to fungovat čím dál lépe).
Udělat si v tom guláši nějaký názor je dost těžké a možnost chyby je vysoká.
Např. dnes jsou diskuze na mediálních serverech zamořeny placenými diskutéry, kteří se snaží napadat a znevěrohodnit jiné názory. V některých případech se dají vysledovat programové schémata, tj. virtuální diskutér (počítačový program). Typicky explicitně pouze napadá, nepíše k věci atp.
Dostat se na daná místa, mít možnost si promluvit s lidmi, studovat příslušné dokumenty prostě není možné, čím dále se spoléháme na informace ve virtuálním prostoru a tím více hrozí možnost chyby nebo vytvoření takové konstrukce, která může být nesprávná (konspirativní teorie x hypotéza)


Dám Ti příklad. Operace Oluja, pod záštitou USA a NATO.

Dnes je počet Srbů v Chorvatsku 580.000. Těch, kteří utekli - nebo byli v podstatě vyhnáni - je oficiálně dle OSN 150.000, Srbové hovořili o 250.000 uprchlících, z nichž se pak 50.000 vrátilo.
Pokud si položíš otázku, jestli přišel někdo o život, tak se hovoří o 14.000 mrtvých.
Ano - byli za to odsouzeni ICTY dokonce dva Chorvati (24 a 18 let).
A teprve na jaře se v ICTY ozvalo, že hlavní roli v tom hrál Franjo Tuđman... Pak si položíš otázku, kdo...

Pak hledat, jak to fungovalo v Bosně z druhé (muslimské) strany...

Ale dej se do toho až za deset, dvacet let. Neboj, o nic hezkého nepřijdeš....
Bax
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 292
Registrován: 23/10/2009, 13:37

Příspěvek od Bax »

Popravy
Plán
Dohromady boli teraz v rukách Srbov tisíce bosniackych mužov. Zväčša sa hovorí o zajatcoch mužského pohlavia schopných aktívnej vojenskej služby. No pravda je taká, že v mnohých prípadoch išlo o mládež, ktorá sotva mohla byť považovaná za armádu, či starcov, ktorí taktiež nepredstavovali žiadnu vojenskú hrozbu...

Ve Srebrenici byli vyselektováni muži ve věku 14-60 (nebo 65). Nám Evropanům se může zdát 15 let jako děcko, ale UČK verbovala od 15 let a vstup tam nebyl vždy dobrovolný. Proto se museli zde Srbové krýt. Každý si dokáže představit, co by se stalo, kdyby je nechali běžet spolu se ženami a s dětmi (-14let).
V jedné firmě jsem dělal s kosovským Albáncem (Sabit) - a ten utekl před verbováním do UČK. Říkal, že přišli, řekli rozluč se s rodinou, za 14 dní si pro tebe přijdem. Když odvětil, že mu Srbi nic neudělali, že proti nim nebude bojovat, dostalo se mu odpovědi, že buď půjde s UČK, nebo že ho zastřelí. Za 14 dní prý přišli a když nechtěl jít, řekli, že dojdou zas za 14 dní, ale opravdu, že tentokrát už bude muset jít. A tak Sabit utekl do ČR.
Ve stejný firmě (ale v jiný pobočce) dělá i Srb (mě řekl, že je major srbský policie). Je jasný proč utekl, když je o major policie.
A ten mě vykládal, jak ta situace v Jugoslávii celá vznikla, že se to táhne už od poválečných let. Že sice tehdy začli střílet Srbi, to přiznal, ale původci všeho jsou muslimi. A taky řekl, že muslim je pro něj to samý co je pro nás cikán. Abych prej pochopil, jaká tam byla situace. A že se tak i chovali. Taky mu SILNĚ vadilo přistěhovalectví albánských uprchlíků, které nebylo nijak kontrolováno. A které navyšovalo stavy muslimů. nevadili mu staří usedlíci, se kterými stovky let žili mezi sebou v míru. Ale vadili mu ti noví, kteří přišli po válce z Albánie a dělali si nároky. To co dělali je na youtube.com A pak se prej jen Srbi nasrali a vzali samopaly do ruky (to byla jeho slova).
To jsem slyšel v roce 1999-2000 kdy jsem o válce v Jugoslávii věděl akorát to, že si tam naši vojáci jezdí pro peníze a bránit demokracii.
Vždy je třeba hledat příčinu, proč se tak stalo. Tady se nám média a články tohoto typu pořád snaží namluvit, že se Mladič jednoho dne vzbudil, nasral se a vystřílel statisíce lidí jen tak ze srandy a že muslimi jsou chudáci, co za nic nemůžou. Kecy v kleci. Shlédl jsem pár dokumentů na youtube a už podle nich je jasný, že tam to muselo bouchnout.
Uživatelský avatar
cover72
7. Major
7. Major
Příspěvky: 3160
Registrován: 12/6/2007, 20:09

Příspěvek od cover72 »

Já se hlavně velice bojím toho, aby to tak nějak "nebouchlo" i u nás. Vzpomněl jsem si na scénu z "Warriors", kde "modré přilby" přijedou do vesnice, kde předtím žili muslimáci a srbové... A najednou tam žijí jen srbové a kterýkoli dům na sobě nemá namalovaný kříž, je vypálený. Bylo by dokonale absurdní, kdybych mne jednou okolnosti dohnaly k tomu, bránit proti české lůze ty samé muslimy, ze kterých mám normálně obavy. A nejen absurdní, ale i velice smutné, protože proti převaze lůzy nemá pár jednotlivců, co se odmítají účastnit kolektivního trestu a vyvražďovaček, příliš šancí :(
Uživatelský avatar
Pozorovatel-signalista
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 150
Registrován: 17/12/2008, 19:12
Bydliště: Umbara
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Pozorovatel-signalista »

Bezesporu zajímavá věc, ke které se ještě vrátím, bo na důkladné pročtení teď nějak nemám čas.

Ale Tome, prosím tě, to formátování je hrůza :roll: Je mi jasné, že i u tohoto platí zásada "když se ti to nelíbí, tak to nečti", ale když ono to zní tak zajímavě, a moje oči po přečtení několika řádků začínají sklouzávat do šilhání.... :roll:
„Dámo, vy jste pravý gentleman.”

Ano, předtím než se někdo zeptá, já jsem ta Pozorovatel-signalista, Pátračova pobočnice (čili ani jeho pes, ani jeho vnuk, aby bylo jasno). Pokud jste se s ním nějak nepohodli, prosím, uvědomte si, že co vy zvířátka jste si podělali, nás rybiček se netýká.
Uživatelský avatar
Tkuh
praporčík
praporčík
Příspěvky: 378
Registrován: 26/7/2009, 15:57

Příspěvek od Tkuh »

Vidím to podobně, Covere. Mě se zdá, že v takovém případě by bylo nejlepší udělat to samý jako ti dva Balkánci v příspěvku od Baxe.
Přemýšlel jsem Rosomáku o tom, co si sem napsal. A došel jsem k závěru, že nic není černobílé. Všechny strany se dopustily hrozivých činů a společnost západního Balkánu se budou z této války ještě dlouho vzpamatovávat (pokud se z toho někdy vzpamatuje). A to mi prozatím asi bude stačit :oops:
Uživatelský avatar
saldy
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 138
Registrován: 12/5/2011, 17:24
Bydliště: Aussig an der Elbe-SUDETENLAND
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od saldy »

Téma rozpadu Jugoslávie by si zasloužilo širší rozpracování, já si na to teda netroufnu. Nedávno jsem jsem viděl český dokument z Kosova, který údajně odmítla ČT odvysílat. Dokument vyzněl velmi prosrbsky, ale jak píšu, chtělo by to zpracovat jako celek, včetně aktivit USA, které svou horlivostí pro vznik problematických států jakoby sledovalo destabilizaci Evropy.
Obrázek
"Zabít se dá každý" V. Corleone
Kutuzov
praporčík
praporčík
Příspěvky: 351
Registrován: 16/11/2006, 17:37
Bydliště: Olomoucký kraj

Ten film se jmenuje "Uloupené Kosovo"

Příspěvek od Kutuzov »

http://video.google.com/videoplay?docid ... 8128880143

a je opravdu prosrbský ? A nebo jen ukazuje záměrně opomíjené fakta ?
Už jsem na Palbě zmiňoval tzv. případ vykonstruovaného snímku s titulkem Belsen 1992, který v USA vyvolal vlnu protisrbské hysterie:

http://www.messin.estranky.cz/clanky/ba ... sna09.html
Lidstvo dává veškerou svoji moudrost do knih a proto samo zůstává blbé.
Uživatelský avatar
saldy
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 138
Registrován: 12/5/2011, 17:24
Bydliště: Aussig an der Elbe-SUDETENLAND
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od saldy »

Ano, tak to bylo myšleno. Ten film, to je prostě rána na solar. Každý nechť si udělá obrázek sám.
Obrázek
"Zabít se dá každý" V. Corleone
Uživatelský avatar
IgorT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1467
Registrován: 25/6/2014, 12:48
Bydliště: BA

Re: Srebrenica 1995

Příspěvek od IgorT »

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v piatok potvrdil doživotné tresty väzenia, ku ktorým boli pred piatimi rokmi odsúdení dvaja bývalí dôstojníci bosnianskosrbskej armády za masaker vo východobosnianskej enkláve v Srebrenici.
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/344 ... y-masaker/
Obrázek
Uživatelský avatar
IgorT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1467
Registrován: 25/6/2014, 12:48
Bydliště: BA

Re: Srebrenica 1995

Příspěvek od IgorT »

USA deportujú 150 prisťahovalcov pre masaker v Srebrenici
Množstvo z týchto bosnianskych podozrivých sú bývalými vojakmi, viacero z nich má už americké občianstvo.

WASHINGTON. Americkí predstavitelia identifikovali približne 300 bosnianskych prisťahovalcov, ktorí zatajili svoju účasť na vojnových zločinoch počas občianskeho konfliktu v bývalej Juhoslávii vrátane masakry v Srebrenici v roku 1995.



Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/7672326/usa-deportu ... z3T7Yl7nMd
Obrázek
Uživatelský avatar
IgorT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1467
Registrován: 25/6/2014, 12:48
Bydliště: BA

Re: Srebrenica 1995

Příspěvek od IgorT »

Srbi zatkli vojakov, ktorí zabíjali v Srebrenici
Zadržaní zrejme nepôjdu pred súd v Haagu. Masaker moslimov síce vykonali, no nenariadili ho.

BELEHRAD, BRATISLAVA. V júli tohto roku uplynie už dvadsať rokov od masakry v Srebrenici, najväčšej masovej vražde civilistov na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Ani dve desaťročia nestačili Srbsku, aby potrestalo vinníkov medzi svojimi občanmi.

V stredu srbská polícia oznámila, že zatkla ôsmich ľudí podozrivých z priamej účasti na vražde viac ako tisícky moslimských Bosniakov v sklade v dedine Kravica, neďaleko od Srebrenice. V roku 1995 zabili bosnianski Srbi v moslimskej enkláve celkovo viac ako osem tisíc mužov a chlapcov.



Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/7705068/srbi-zatkli ... z3UlLr9Ra0
Obrázek
Uživatelský avatar
IgorT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1467
Registrován: 25/6/2014, 12:48
Bydliště: BA

Re: Srebrenica 1995

Příspěvek od IgorT »

Bosniackemu Srbovi potvrdili doživotný trest za masaker v Srebrenici
Tolimir je vinný z genocídy, vyhladenia, vraždy, prenasledovania z etnických dôvodov a núteného presunu.

HAAG. Sudcovia Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v stredu potvrdili trest doživotného väzenia za genocídu pre bývalého veliteľa bosnianskych Srbov Zdravka Tolimira, odsúdeného za jeho úlohu pri masakre 8000 moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici v roku 1995.

http://www.sme.sk/c/7740522/bosniackemu ... z3WjgrNpuO
Obrázek
Uživatelský avatar
IgorT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1467
Registrován: 25/6/2014, 12:48
Bydliště: BA

Re: Srebrenica 1995

Příspěvek od IgorT »

Bezpečnostná rada OSN prijme pri príležitosti masakry v Srebrenici rezolúciu, ktorá má vyhlásiť 11. júl za svetový deň spomienky na viac ako 8000 obetí masakry bosnianskych mužov a chlapcov vo vtedajšej ochrannej zóne OSN.

Návrh rezolúcie pripraví podľa belehradských médií Veľká Británia v spolupráci s USA a Holandskom.

Príbuzní obetí celé roky obviňujú OSN a Holandsko z pripustenia masakry. Po zabratí ochrannej zóny OSN v júli 1995 zavraždili bosnianskosrbské jednotky bosnianskych moslimov pred očami ich príbuzných a holandských mierotvorcov, Pozostatky mnohých z nich sa neskôr našli v masových hroboch. Po viacerých z nich príbuzní stále pátrajú.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/7849761/osn-vyzyva- ... z3cZ0WV4p2
Obrázek
Uživatelský avatar
IgorT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1467
Registrován: 25/6/2014, 12:48
Bydliště: BA

Re: Srebrenica 1995

Příspěvek od IgorT »

Niekdajšieho bosniansko-moslimského generála Nasera Oriča (48), ktorý sa mal podieľať na likvidácii príslušníkov srbských ozbrojených síl a na masakrách srbských civilistov v enkláve Srebrenica, zadržali vo švajčiarskom Berne.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/7852447/v-berne-zad ... z3cgPakqLZ
--------------------

Hnutie Matky Srebrenice a ďalšia organizácia združujúca pozostalých obetí masakry v bosnianskom meste podali v stredu trestné oznámenie na bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika, ktorého obviňujú z popierania genocídy v Srebrenici.
V zdôvodnení podľa mediálnych zdrojov pripomenuli, že najvyšší predstaviteľ bosnianskych Srbov sa opakovane na verejnosti vyslovil o obetiach s maximálnou bezohľadnosťou a bez známok piety.


Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/7852354/matky-srebr ... z3cgPv13pB
Obrázek
Odpovědět

Zpět na „Válečné zločiny & Holocaust“