Od ohlásenia tohto projektu, respektíve jeho zadania – podzvukový, stealth bombardér sa neviuem zbaviť dojmu, že je to nezmysel.
1. Stealth technológia bola „hitom“ dve desaťročia rokov dozadu, dnes už je pohľad na stealth triezvejší. Tak ako stealth technológia dáva výhodu, tak reagujú vývojári v ostatných systémoch. Iné radary ako v centimetrovom pásme (však aj preto má PAK FA dva L-pásmové radary), optoelektronika, prepojenie rôznych detekčných systémov – to všetko dnes znižuje komparatívnu výhodu stealth bombardéru.
Prečo chcú Rusi vyvíjať už prekonanú technológiu?
2. Keď vyvíjali B2 USA mohli sa spoľahnúť na výraznú technologickú prevahu. Mali povedzme 10, možno aj 20 ročný náskok. To však Rusi nemajú. Nemôžu predpokladať, že ich bombardér bude bojovať proti technologicky slabšiemu nepriateľovi. USA určite, EU pravdepodobne, Čína perspektívne.
Prečo chcú Rusi vyvíjať technológiu, proti ktorej majú potenciálni súperi schopnosť obrany?
3. Dosah. Jediným potenciálnym nepriateľom, na ktorého Rusi potrebujú strategický bombardér dlhého dosahu je USA. Všetkých ďalších potenciálnych nepriateľov majú v Euroáziji a teda v dosahu bombardérov stredného dosahu. Vyvíjať len proti USA lietadlo nedáva veľký zmysel. Jednak je otázne či by sa vôbec dostal k svojím cieľom, jednak nákladovo dokážu ohrozenie USA realizovať lacnejšie cez rakety a efektívnejšie (lacnejšie) je sústrediť sa na upgrade hlavíc na prekonanie PVO.
Prečo chcú Rusi vyvíjať bombardér, dimenzovaný na zasiahnutie jediného nepriateľa?
Z týchto dôvodov sa domnievam, že prezentovaná Stealth, podzvuková varianta budúceho PAK-DA je chybou a myslím, že skôr či neskôr dôjde k zastaveniu/zmene programu.
Ako by teda mal vyzerať budúci PAK-DA?
Po prvé, význam má budovať lietadlo na novej unikátnej technológii – konkrétne hypersonické lietadlo schopné prekonať modernú PVO, podobne ako americký LRS-B. To by naozaj malo zmysel a prinieslo nové možnosti. Navyše Rusi majú s náporovými motormi dostatok skúseností a disponujú aj vedecko-technologickou základňou pre vývoj takého lietadla.
To je však finančne a časovo náročný projekt. Kam by sa mali Rusi pohnúť v strednodobom horizonte?
- náhrada bombardérov stredného doletu za použitia dostupných technológii.
Rusi potrebujú nahradiť najmä TU-22M a teda stroj schopný dopraviť Onyxy do okolitých morí a oceánov a resp. strely Kh-101/2 do Európy a Ázie. 90% potenciálnych cieľov v budúcnosti leží práve tam a na to strategický bombardér stredného dosahu plne postačuje.
Riešenie je priamo na stole – a síce jednoduché 2x zväčšenie PAK-FA. Takýto stroj so vzletovou hmotnosťou 70-80 ton, s dvojmiestnou posádkou, štyrmi motormi a nosnosťou povedzme 4 Onixov by bol optimálnou alternatívou. Mohol by si zachovať schopnosť super-cruise, detekčné a obranné systémy PAK-FA, čím by mal aj schopnosť sebeobrany, ba čo viac, takéto lietadlo by mohlo mať aj druhú úlohu.
A síce záchytný stíhač – náhrada MiG-31. Táto kategória lietadiel je natoľko špecifická, že ekonomická efektivita vývoja špeciálnej verzie je nízka. Pre Rusko (asi ako jedinú krajinu na svete) však dôležitá.
Nedávno sa medializoval koncept 4machovej náhrady MiG-31:
http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=339&t=6048
Ale Mach 4 neposkytuje tak závažnú výhodu a ako bolo spomenuté, nákladová efektivita nepustí. Vyvíjať pre tieto potreby špeciálny stroj je mrhaním prostriedkov.
Varianta „2xzväčšeného PAK-FA“ by však plne postačovala na tieto úlohy.