Maginotova línia

Maginotova linie a jiné.
Odpovědět
Uživatelský avatar
Bruno
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 824
Registrován: 8/10/2004, 10:51

Maginotova línia

Příspěvek od Bruno »

Francúzsko utrpelo v prvej svetovej vojne ťažké ludské aj morálne straty. V roku 1939 malo o 300 tisíc bojaschopných mužov menej ako v roku 1914 - chýbali nenarodení synovia mužov, ktorí padli pri útokoch na nemecké zákopy. Preto Francúzsko vybudovalo prepracovaný systém podzemných pevností. Stavba bola z každého hladiska pozoruhodným technickým výkonom a skoro všetci oficiálni návštevníci prirovnávali zariadenie pevností k zariadeniu bitevných lodí.

Bunkre boli premyslene rozmiestnené tak, aby poskytovali čo najvýhodnejšie palebné pole, z jedného bunkra bolo možné ostrelovať bunker susedný-v prípade, že by padol do rúk nepriatela. Pozdĺž hraníc ich môžeme vidieť dodnes.Masívne budovy zarastené stromami, pokryté škvrnami od kyslých dažďov, so svojimi 3,5 metra silnými železobetónovými stropmi sú prakticky nezničitelné.

Každý bunker tvorila dvojposchodová budova s ocelovými pozorovacími kupolami na streche a niektoré boli vybavené vysúvacími palebnými kupolami s delami. V hornom poschodí sa nachádzali hlavne delá, zatial čo spodné slúžilo k zásabovaniu muníciou, umiestneniu elektrocentrál a k ubytovaniu mužstva. Bunkre boli zpravidla chránené sústavou protitankových zátarasov a protipechotnými priekopami.

Na vybraných miestach línie stoja velké pevnosti (ouvrages), ktorých fotografie zaplňovali v tridsiatych rokoch stránky novín a mnohí ludia sa doteraz domnievajú, že práve toto je Maginotova línia.

Do výbavy týchto pevností patrila aj podzemná železnica, kiná a rekreačné zóny, a odtial pochádzajú fotografie vojakov, ako sa opalujú na horskom slnku, večerajú pri stoloch, alebo jazdia na elektrických vláčikoch.
Vzduch v pevnosti bol upravovaný a udržovaný v miernom pretlaku, na obranu pred nepriatelským útokom bojovým plynom.

Obrovské podzemné sklady boli plné potravín a voda sa čerpala z hlbokých studní po pevnosťami. Automatické protipožiarne dvere poskytovali ochranu pred požiarom a elektrické prepájače umožňovali dodávať elektrinu do susedných pevností. Niektoré pevnosti mali posádku o sile až 1000 mužov.

Všetko bolo dôkladne premyslené a propaganda hlásala, že posádka môže v pevnostiach vydržať neobmedzenú dobu ...

V skutočnosti až také dokonalé neboli. Obytné priestory boli neobyčajne stiesnené a vojaci spali na úzkych trojposchodových palandách. Vojaci sa sťažovali na hluchotu spôsobenú nepretržitým dunením generátorov a ostatných strojov v uzavretom priestore. Ešte horšie to bolo s odpadom. Žumpy nemali zvláštne vetranie a v niektorých pevnostiach panoval nepredstavitelný puch. Vlhkosť prenikala všetkým a všetko zariadenie muselo byť neustále pretesňované, natierané a vymieňané. Neznesitelné podmienky nakoniec spôsobili, že vojaci bývali radšej v stanoch(neskôr chatách) a v pevnostiach pobývali už len muži, ktorí boli práve v službe.

O tom, či by si Nemci v priamom útoku na Maginotovu líniu vylámali zuby, sa vedú diskusie dodnes. V každom prípade v roku 1940 nič také robiť nemuseli, pretože pevnostná línia chránila len centrálnu časť severovýchodnej francúzskej hranice.

Hranica od Švajčiarskej Basileje po Haguenau vo Vogézach sledovala tok Rýna a pevnostná línia tu bola s ohladom na obrannú funkciu rieky omnoho slabšia než v ďalšom úseku od Haguenau až po Luxemburský Longuyon.

Snáď každého pri prvom pohlade na mapu napadne, prečo Maginotova línia nepokračovala smerom na západ až k moru, zvlášť keď nájazdníci odjakživa prichádzali práve rovinami na severozápade. Tu Francúzsko bojovalo už s Rímanmi a Frankami, španielskou armádou, princom Eugenom, alebo Welingtonom. Nakoniec aj v roku 1914 prišlo Kaiserovo vojsko tadiaľ ...

Ďalšou vecou je, že je to od tejto hranice do Paríža lákavo blízko. Prečo teda nebol ťažko opevnený aj severozápadný úsek hranice? Budovanie pevností v nížinatom území by istotne prinieslo technické problémy. Z podzemných priestorov by musela byť odčerpávaná voda atd. Rozhodujúcou okolnosťou však bolo, že sa velká časť francúzskeho priemyslu rozkladala práve pozdíž tejto hranice.

Maginotova línia nemohla viesť na sever od priemyslovej oblasti-to by musela prekročiť belgické hranice. Ostávalo jedine viesť ju cez priemyslovú zónu, alebo na juh od nej.

V prípade vojny (pripomeňme si, že Francúzi sa chystali na vojnu v štýle rokov 1914-1918) by to znamenalo volbu medzi zničením vlastného priemyslu pošas bojových operácií, alebo odovzdaním do rúk nepriateľa ešte pred bojom.

Tak alebo onak, dodnes sa vedú diskusie či by bola schopná Maginotova línia Nemcov zastaviť, alebo už dávno bola súčasťou zastaralých a nepoužitelných vojnových doktrín..

Obrázek Obrázek
Maginotova lilie - 1. kasamata, 2. tunel.
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Najvačším nepriatelom mieru su pacifisti...
Bull-dogg
desátník
desátník
Příspěvky: 52
Registrován: 7/10/2004, 10:19
Bydliště: Litoměřice

Příspěvek od Bull-dogg »

Další ze sbírky názorů proč ML nepokračovala dál na severozápad je ten, že francouzi si jednoduše mysleli, že ho nepotřebují. ML byla určena především k odražení útoků ze strany Německa. Předpokládali, že pokud by němci chtěli projít do Fr. přes státy Beneluxu, zabere jim to tolik času, že prostě bude stačit shromáždit podstatnou část vojsk právě tam a na nepřítele si jednoduše počkaj. Další z faktů může být ten, že výstavba ML byla příliš nákladná a stavěla se tedy na úkor vyzbrojení armády.
Uživatelský avatar
maxx
desátník
desátník
Příspěvky: 54
Registrován: 5/3/2006, 00:59
Bydliště: Bratislava

Příspěvek od maxx »

Francúzi urobili podobnú chybu,ako Briti v Singapure.Palebné sektory u väčšiny pevností pokryli kvadrant okolo 180 st,samozrejme mimo zdlhavo inštalovaných pancierových delostreleckých kupolí.Prevažná časť palebnej sily bola orientovaná čelne.Nikdy neuvažovali o možnost obchvatu pevnostnej linie a ohrození z tyla.
Uživatelský avatar
maxx
desátník
desátník
Příspěvky: 54
Registrován: 5/3/2006, 00:59
Bydliště: Bratislava

Příspěvek od maxx »

Pri tomto ma napadá,že v dobe zformovaných výsadkových útvarov gen.Studenta,by ani naše pevnostné pásmo dlho neobstálo.
Odpovědět

Zpět na „Opevnění & bunkry“