Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výboje

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav

Odpovědět
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výboje

Příspěvek od palo satko »

Temné storočie V. "De sagittis Hungarorum libera nos, Domine" Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výboje a zničenie Mojmírovských sídiel.

V prvej časti som spomínal článok s názvom „Deo odibilis gens Hungarorum“ oder „auxilium Domini“ – Die Ungarn und die christliche Welt im 10. Jahrhundert , od autorov Gyöngyvér Bíró a Péter Langó, ktorý vyšiel spolu s inými v špeciálnom zborníku Rauben • Plündern • Morden – Nachweis von Zerstörung und kriegerischer Gewalt im archäologischen Befund. A spomenul som, že článok je možne použiť aj pre informácie o tom čo sa dialo v našich krajinách v 10. storočí. Poďme si povedať prečo.

Základne rozdelenie kampani

Spomínaný článok analyzuje nájazdy Maďarov pred, ale hlavne po ich usídlení v Karpatskej kotline z niekoľkých hľadísk. V prvom rade je to do ktorej oblasti Európy boli kampane smerovane. Zo 67 kampaní bolo 55 smerovaných na západ a iba 12 na východ. Druhé dôležite kritérium je dôvod, prečo Maďari vykonali tu ktorú kampaň. Prvú skupinu predstavujú kampane, ktoré autori nazvali „obchodne“, jednoducho kampane, keď Maďarom bol prisľúbení a vyplatený primeraný žold a zároveň dostali podiel na koristi. Úlohou Maďarov v týchto „žoldnierskych“ kampani bola vo väčšine prípadov jazdecká podpora a niekedy aj účasť na drancovaní územia nepriateľa. Toto kritérium splna 23 kampani na západ, teda 42%. Druhu skupinu predstavujú kampane, ktoré Maďari viedli vo vlastnom zaujme, či sa jednalo o dobitie územia, získanie mocenského vplyvu, alebo korisť. Týchto kampani bolo 22 čo je 40%. Pri desiatych kampaniach, to je 18%, to je skoro pri temer každej piatej sa nezachovali žiadne informácie, na základe ktorých by sa ta ktorá kampaň dala zaradiť medzi žoldnierske, alebo výbojne.
Ako prvá je spomínaná kampaň už v roku 836 v Macedónsku. Ako posledná kampaň na západ, je ta, ktorá skončila známou bitkou na rieke Lech v auguste 955 a útoky na východ končia v roku 971, keď si ich „objednal“ rusky vládca Sviatoslav vo vojne s Byzanciou. V tabuľke, ktorá je súčasťou štúdie je zoznam všetkých známych kampani s popisom, kto si kampaň „objednal, proti komu sa bojovalo, pod akým menom kronikár zapísal Maďarov, kam kampaň smerovala, koľko dostali Maďari zaplatene, čo bolo výsledkom kampane, nasleduje zoznam prvotných prameňov a nakoniec odkaz na novodobú literatúru.

Kampane pred usadením sa v Karpatskej kotline.

V kampani v roku 836 Maďari pomáhali bulharskému chánovi Malamírovi v boji s Macedóncami. Vie sa len to, že skončila pre Maďarov porážkou. Oveľa dôležitejšie pre dejiny Maďarov, Karpatskej kotliny a Európy je kampaň v roku 962, keď na pozvanie moravského kniežaťa Rastislava a vraj aj Karolmana a Bulharov vpadli na územie Franskej ríše aby bojovali proti cisárovi Ľudovítovi Nemcovi. Táto koalícia ma svoju logiku, lebo Rastislav a Bulhari boli temer trvali nepriatelia Frankov alebo Bavorov a Karolman bol práve vtedy vzbúrenec. Bohužiaľ existuje len strohý zápis, že boje sa odohrávali v oblastiach patriacich Frankom. O rok neskôr si Maďari spoločný útok s Moravanmi zopakovali v povodí Dunaja až po rieku Inn. Nepoznáme ani počet Maďarov, ani veliteľov a ani hodnotu žoldu, alebo koristi, ktorú si odviezli.
Keď si predstavíme vtedajší rozsah Rastislavových dŕžav a to, že hranice jeho ríše nesusedili priamo s oblasťou zvanou Etelköz, musel niekto najatie maďarských jazdcov sprostredkovať. Nevieme nič o tom, kto vzájomné kontakty nadviazal a dohodol podmienky spojenectva. Pravdepodobnejšie kontakt bol nadviazaní cez Bulharov v Potisí.

Svätopluk a Maďari.

Ako som spomínal v predchádzajúcej časti Rusi ovládli Kyjev a susediace slovanské etniká čo zmenilo situáciu nomádov od Karpat po Volgu. Chazarský vládca stratil reálnu moc nad Maďarmi a Pečenehmi a Maďari stratili rusko-slovanských vazalov od ktorých vyberali tribút pre seba a chazarského kagana. Preto v Etelközi žijúci Maďari si museli hľadať nove zdroje tribútu alebo žoldu. Trvale vojny Karpatskej kotline sa stali ich novou obživou.
V roku 881 spoločne s Kabarmi na strane moravského Svätopluka zaútočili proti Karolincom. Keďže v tom čase sa časť nomádov usadila v Hornom Potisi, existuje povesť, že pri bojoch na strane Svätopluka došlo „ku kúpe krajiny za bieleho koňa“. Ak sa uvedená udalosť naozaj stala v roku 881 bola by prítomnosť Maďarov zachytená kronikármi a možno aj v korešpondencii pápeža a iste aj v životopisoch Vierozvestcov. Nič také tam nie je. Tvrdenie, že Maďari získali Karpatskú kotlinu šikovným podvodom na moravskom Svätoplukovi je báchorka. Otázne je či na Hornej Tise so súhlasom Svätopluka zostali Kabari. Tuto oblasť dobil Svätopluk na Bulharoch a je možne, že tam naozaj Kabarom umožnil sa usadiť. Bohužiaľ archeológia nie je tak presná, aby dokázala posúdiť tamojšie nálezy s presnosťou na roky.

Svätopluk, Čechy

Pre to čo sa udialo v „temnom“ 10. storočí je dôležite len krátko spomenúť dve záležitosti. V časoch priateľstva medzi Svätoplukom a Arnulfom potvrdil cisár moravskému vládcovi vládu na Čechami. Dôvodom je nielen smrť dovtedajšieho vládcu Bořivoja v roku 888 a nízky vek jeho synov, ale pravdepodobne bol Svätopluk už predtým dominantným hráčom v Česku. Je možne, že jeho nárok bol podporený aj príbuzenstvom s kniežaťom Bořivojom. Rodové príbuzenstvo, t.j., že Bořivoj bol bratranec Svätopluka vraj vyplýva vraj z očividného príbuzenstva kostier význačných nebožtíkov. Prvého pochovaného v kostole v Sadoch pri Uhorskom Hradišti v hrobe 12/59 (Svätopluk) a druhého pochovaného vo pražskej Svatovítskej rotunde v hrobe označenom ako K1 ( Bořivoj). Nakoniec cisár Arnulf sa mohol pragmaticky rozhodnúť z oboch dôvodov.

Svätopluk a Krakov.

Druhou záležitosťou je nadvláda nad Krakovom. Podľa životopisu sv. Metoda aj podľa pápežskej korešpondencie, Svätopluk ovládol územie Poľska za severnými Karpatmi zvane Vislansko a pomocou nitrianskeho biskupa Vichinga po roku 881 v ňom presadil kresťanstvo. Jednoznačne vzniklo práve vtedy spojenie medzi Čechmi, Moravou a Nitrianskom na jednej strane a minimálne južným Poľskom na druhej. Pri obnovení moravského arcibiskupstva v roku 900 došlo k ustanoveniu troch biskupov. K samozrejmému umiestneniu sufragenov na Moravu a do Nitry zostava ešte otázka kde sídlil tretí biskup. Uvažovať o Panónii nemá zmysel, lebo takého biskupa, ktorý by pôsobil na ich území, by v uvedenom liste bavorských klerikov, spomenuli nielen po mene, ale by uviedli aj sídlo biskupa. Zostávajú dve sídla: Feldebrő – Dúbrava pri dnešnom Egery, alebo Krakov. Feldebrő – Dúbrava nemá žiadne opodstatnenie. Tamojšie územie reálne už po roku 896 nebolo pod správou Mojmíra II. A spadalo do sféry ovládanej odbojnou Nitrou alebo Maďarmi.
Zostáva Krakov. Existencia tamojšieho biskupstva okolo roku 900, je však problém, pretože zoznam krakovských biskupov začína až v roku 973 a aj to sú biskupi temer hypoteticky a označení dosť neurčito ako pomocní biskupi pražského biskupstva. Ale aj bez biskupstva pretrvalo kresťanské spojenie medzi Moravou, Čechmi a Nitrou na jednej strane a Vislanskom na strane druhej aj po páde Ríše Mojmírovcov.

Maďari raz na jednej, raz na druhej strane.

V rokoch 892 a 894 Maďari bojovali proti Svätoplukovi na strane východofranského kráľa Arnulfa. Moravania stratili Panóniu a niektorí sa dymievajú, že hlavnou príčinou straty bola porážka od Maďarov. V Komárne je obrovský obraz, na ktorom je veľkoryso namaľované ako Arpád poráža Svätopluka pri Bánhide. Svätopluk zomrel v roku 894, ale iste nie v boji s Maďarmi. To by bavorsky kronikár, ktorý ho nazval „vagina totius perfidiae“ zapísal. Ak naozaj porazili Maďari moravské vojsko pri Bánhide, tak by musela existovať nejaká dôležitá spojitosť medzi Mojmírovcami a oblasťou severnej Panónie. Ešte v časoch Rastislava vraj Mojmírovci dostali oblasť od dnešného Gyoru, Vesprému a Pilišké vrchy. Názov Vesprém ma síce slovansky základ, ale predpokladá sa, že pevnosť vybudovali Frankovia. Vo Vespréme stal v roku 1000 už starobylý kostol svätého Juraja. Takéto patrocinium je obvykle v Nitriansku a dávalo sa kostolom, ktoré stali na miestach bývalého pohanského kultu. Bohužiaľ o trvalej mocenskej prítomnosti Mojmírovcov na juh od Dunaja môžeme len špekulovať.

Bitka v roku 894

Česky historik, bohužiaľ dnes už nebohý, Dušan Třeštík predpokladá, že zničeniu aglomerácii na južnej Morave predchádzala veľká „osudová“ bitka. Bitka v roku 894 nemusela byt síce osudová, veď Mojmír II. Vládol ešte ďalších 12 rokov, ale mohla sa stať na začiatku konca Veľkej Moravy. Mohla byt jedným s impulzov pre zmenu politiky voči Maďarom. Víťazstvom si mohli Maďari o rok neskôr vynútiť na Svätoplukových synoch presídlenie zvyškov maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Maďari si postavili najväčšieho turula na celom svete nad týmto bojiskom. Bol som si ho pozrieť.
Ale nemusel to byt vojenský tlak Maďarov, ale aj politika druhého zo Svätoplukových synov, Svätopluka II.. Mladší brat Mojmíra II. mal pravdepodobne inú matku, uvažuje sa dokonca o sestre cisára Arnulfa , Gizele. Je možne, že vládca v Nitre sa spoľahol nielen na pomoc cisára ale týmto spôsobom chcel dosiahnuť aj trvalú prítomnosť aktuálne spojeneckých Maďarov.
V roku 895 sa syn českého kniežaťa Bořivoje, Spytihněv spoločne s Viťazoslavom, pravdepodobne významným veľmožom v južných Čechách, poddal Arnulfovi.
V roku tom istom roku nasledovala ďalšia akcia Maďarov, tentoraz na strane Moravanov proti v Panónii.
Obrázek

Porážka Maďarov vo vojne s Bulharmi.

Zhodou okolnosti, v roku 895 bojovali Maďari v troch vojnách, čo sa im stalo osudným. Ako spojenci Mojmíra II. V Panónii, na hraniciach Etelközu s Bulharmi a zároveň pocítili útok Pečenéhov na ich sídla v Etelközi. Porážka od Bulharov a decimácia obyvateľstva Pečenehmi, donútili Maďarov sa presídliť do Karpatskej kotliny.

Občianska vojna na Veľkej Morave.

Z rozprávania maďarského princa, vnuka vojvodu Arpáda, Termača, ktorý spoločne s kniežaťom Bulčuom navštívili v roku 948 Konštantínopol vieme, že Moravanov porazili a zničili Maďari vedený Arpádom. Aj podľa nich porážka nebola dôsledkom prevahy Maďarov, ale bola dôsledkom občianskej vojny medzi Svätoplukovými synmi, keď obaja používali Maďarov a Bavorov ako spojencov priamo na svojich územiach. Byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet, ktorý vládol v rokoch 944 -959 na základe rozprávania maďarských princov doslova napísal: „Po Svätoplukovej smrti vydržali bratia žiť rok v mieri. Potom však medzi nimi vznikol svár a roztržky a oni začali navzájom bojovať. Vtedy prišli Turci a úplne ich zničili, zmocnili sa ich krajiny a doteraz ju obývajú. A tí, čo to preži¬li, sa rozptýlili a utiekli k susedným kmeňom, k Bulharom, Turkom, Chorvátom a k ostatným národom.“
Bohužiaľ nemáme dostatok informácii, aby sme dokázali presne lokalizovať oblasti a hradiska kde k bojom počas občianskej medzi Mojmírom a Moravanmi na jednej strane, a Svätoplukom II. Bavormi a Maďarmi na druhej strane došlo. Hradisko v Majcichove mohol zničit Mojmír II. V občianskej vojne rovnako, ako ho mohli zničit aj Maďari pri upevňovaní svojej moci v Karpatskej kotline. Ako sa píše aj citovanej štúdii o nájazdoch, nie každé zničene osídlenie, kde sa nájdu nomádske šípy je dobre pripísať nájazdu Maďarov. Najmä keď nájdete priamo v Mikulčiciach pochovaných nebožtíkov a títo majú pri sebe mince získané pri ťažení do Talianska v roku 900 a ale podľa prevládajúceho názoru by mali byt Maďari a Mojmír medzi rokmi 900 až 906 nepriatelia na život a na smrť. Možno ani samotní Maďari neboli jednotní a jedná časť bojovala na strane Mojmíra II., druhá časť na strane Svätopluka a niektorí zostali neutrálni.


Medzi rokmi 896 až 906

Od presídlenia z Etelközu až do ovládnutia Karpatskej kotliny prešlo 11 rokov. V zozname výbojov sa v tých rokoch nachádzajú: štyri výpravy do Talianska, tri do Panónie, tri do Bavorska a dve na Moravu. Prvá v roku 902 skončila porážkou Maďarov a druha v roku 906 zničením dolnej Moravy a pravdepodobne vyhubením Mojmírovcov a ich družiny.

Bína

Vráťme sa k úvahe Dušana Třeštíka o veľkej rozhodujúcej bitke niekde v Nitriansku. Významný slovensky archeológ Matej Ruttkay vo svojej prednáške v máji 2017 vravel, že sa im podarilo datovať čas vzniku ohromných zemných valov v Bíni na juhozápadnom Slovensku. Valy majú dĺžku 5100 metrov a vnútorná plocha je 107 hektárov. Podobne veľké zemne opevnenie je vraj len niekde v Belgicku. Opevnenie jednoznačne zaradili do obdobia okolo roku 900. To znamená do času zániku Mojmírovskej ríše. Pod valom našli slovanské nálezy z čias Veľkej Moravy, takže val musí byt mladší, ale na druhej strane nebol tak mladý, aby vznikol v roku 997 pri Kopáňovom povstaní.
Teoreticky by sa mohlo jednať o tábor Veľkomoravského vojska na mieste obvyklého vstupu nomádov do priestoru nad Dunajom. Lenže nenašli sa nálezy, ktoré by vypovedali o obrane a boji. V Bíni sa nebojovalo. Pravdepodobne slúžil len ako zhromaždovací tábor. Na tento účel si asi spomenuli potomkovia nitrianskych veľmožov a použili ho na zhromaždenie armády mladého veľkovojvodu Štefana o 100 rokov neskôr.
Možno ma nakoniec Dušan Třeštík pravdu a rovnako ako z toho opevnenia vytiahol s vojskom Sv. Štefan Uhorský aby vyhral bitku o život a kráľovstvo pri Vespréme, tak z neho vytiahol so svojou družinou a celou brannou hotovosťou aj Mojmír II. aby prehral pri Banhíde život aj ríšu.
Je to asi len romantická predstava. Mojmír II. poznal maďarskú taktiku a že by bol svoj osud stavil na riskantnú bitku je malo pravdepodobne. Podľa všetkého zhromaždovací tábor Mojmír aj jeho armáda opustila. Maďari si počkali, keď sa armády vracali do svojich malých kniežatstiev a Mojmíra porazili a zabili keď bol bez spojencov. Druha možnosť je, že v samotnom tábore došlo k roztržke a mnohí sa rozhodli na Mojmírovej strane nebojovať.
Obrázek

Príčina zrady.

Tri storočia pred príchodom Maďarov, ovládli iní nomádi Arabi veľkú časť sveta od Andalúzie až po Čínu. Expanziu vykonali mečom, ale úspech dosiahli zlepšením života porazených. Názorne to je zdokumentovane v Byzantskej ríši. Byzantska administratíva bola účinná, ale drahá, byzantská armáda vynikajúca, ale drahá a byzantské netolerantne kresťanstvo bolo pre rôzne iné kresťanské spoločenstva neznesiteľné. Došli Arabi, porazili miestnu byzantskú posádku, zaviedli daň z hlavy, kto prestúpil na islam neplatil nič. Žiadna vojenská služba a náboženská tolerancia ako bonus. Minimálne v prvých desaťročiach. Žít v kresťanskej Morave alebo Nitre nebol dobrý nápad, keď človek viac veril na Perúna a Kikimoru. Zákony boli zlé, vid. Zakon Sudnyj Ljudem kde sa hneď na začiatku píše: „ Preto svätý Konštantín v prvom zákone napísal a povedal takto: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným.“
Podobne ako Maďari zbavili obyvateľov Karpatskej kotliny poplatkov a služieb pre Mojmírovcov a nemeckého cisára, „odpadol“ aj desiatkov pre nemecký klérus. Doniesli mier, lebo skončili boje medzi Veľkou Moravou a Ríšou, ktoré ničili krajinu obyčajných ľudí a ako bonus umožnili bohatým kolaborantom nasadnúť na koňa a isť plieniť do Talianska, alebo Saska. Kto by sa nepridal? Naše dnešné obavy o národné a štátne zaujmi, nik z nich nemal.

Dátum porážky Mojmíra II. a zničenia mojmírovského jadra ríše.

Vládnuci mojmírovský rod pochádzal z dolnej Moravy a medzi jemu patriace aglomerácie je možne podľa mňa zaradiť Mikulčice, ktoré sa pravdepodobne nazývali Morava, potom Staré mesto – Veligrad, neskôr v druhej polovici 9. storočia dnešné Pohansko, ktorému nepoznáme jeho moravské meno a nemecké by mohlo byť Lauentenburch. K panstvu Mojmírovcov sa dá priradiť ako strážny hrad ovládajúci pripojenie rieky Moravy k Dunaju hrad Devín. Je ale dosť pravdepodobné, že Devín a aj Bratislava prechádzali často z rúk Mojmírovcov, do rúk Bavorov, alebo Frankov. Ostatne významné sídla na Morave a v Nitriansku mali svoje vlastné kniežatá viac alebo menej závislé na Mojmírovcoch, alebo niekde boli namiesto neposlušných kniežat, Mojmírovcami dosadení „župani“ – správcovia.
Podľa slovenského historika Jána Steinhübela došlo k zničeniu hlavných moravských sídiel v čase medzi sasko-glomačskou vojnou na jar 906 a pustošivým vpádom Maďarov do Saska v júni toho istého roku. Ešte dôležitejšie ako dátum je jeho názor, že dohode medzi Maďarmi a Glomačmi o pomoci proti Sasom došlo pri ničení moravských Mikulčic a že Česi súhlasili s presunom Maďarov cez české územie. Vraj dôvodom pre tento súhlas bola rozpínavosť Sasov, ktorej sa české knieža obávalo. Ak je tento názor správny a on na základe ďalších presunov Maďarov cez Česko do Saska asi správny je, tak musíme predpokladať, že k tejto dohode došlo na Morave. Z toho vyplýva, že český knieža Spytihněv buď bol neutrálny a osud Mojmírovcov a moravských hradísk len z diaľky sledoval, alebo sa zničenia Dolnej Moravy zúčastnil ako spojenec Maďarov a nemusel byt zo slovanských kniežat a vládcov jediný.

Technológia dobíjania Mikulčic.

V článku Pavla Kouřila: „Archeologické doklady nomádského vlivu a zásahu na území Moravy v závěru 9. a v 10. století.“ je opísaný „scenár“ dobitia Mikulčic. Celkový dojem je ten, že toho významné mesto bolo bránené len malým počtom obrancov a mnoho obranných pozícii zostalo bez obrancov a preto boli ľahko prekonane. O prítomnosti nomádov svedči zatiaľ 80 hrotov šípov, ktoré sa im zvyknú pripisovať a dajú sa spojiť s bojom. Tento počet v zásade nevybočuje z údajov, ktoré uvádza Naďa Profantová pri Maďarmi zničenom malom hradisku v Něměticích v južných Čechách. kde sa našlo „ohromných“ (99 ks) kusov hrotov. Samozrejme, že je treba uvažovať s tým, že útočníci mali dostatok času si vlastne šípy pozberať. Taktiež porazení, ktorí pochovali svojich mŕtvych našli zvyšok, ale stále je 80 hrotov na tak veľkú a bohatú aglomeráciu akou boli Mikulčice veľmi málo.
Veľké Mikulčice a aj hradisko v Něměticích blednú v porovnaní s halštatským hradiskom Molpír na Slovensku, ktoré bolo zničene tiež nomádmi a kde sa našlo pri vykopávkach 400 „nomádskych hrotov. Podobne veľké množstvo bronzových hrotov, 234 sa našlo pri výskume hradiska v maďarskom Dédestapolcsány. Toto hradisko bolo dobite rovnakými nomádmi ako molpirské. Je zaujímavé, že 1500 rokov pred zničením Mikulčic zostalo po úspešnom útoku nomádov kultúry Vekerzug - Skýtov päťkrát (trikrát) viac hrotov.
Proste niečo v predstavách o vojenskom konci Mojmírovskej ríše a dŕžav nesedí. V prvom rade zloženie útočníkov na hrady a mesta dolnej Moravy a južných Čiech, nie je s „nomádskym“ poriadkom a tu katastrofu pripísať len Maďarom asi nie spravodlivé.
Ostané hradiska na dolnej Morave vykazujú nomádske útoky, ale v rôznom časovom období od roku 900 až po rok 955 a na iných sa žiadne dôkazy o bojoch zatiaľ nezistili a predpokladá sa kontinuita ich osídlenia. Na Devine sa žiadne útoky Maďarov nenašli. Podľa nálezov, presnejšie podľa neexistencie dôkazov o útoku buď Maďarov samotných alebo útoku v ich spojenectve s nepriateľskými slovanskými kniežatami panuje všeobecný názor, že Morava od Olomouca vyššie nebola nájazdmi dotknutá. Je to samozrejme prekvapujúce, keď si uvedomíme, že na severnú Moravu je z Potisia oveľa bližšie než do Španielska. Jediným dôvodom neútočenia na severnú časť Moravy je spojenectvo s Čechmi.
Na severnej Morave sa našla zvláštna keramika vyrobená síce z domácich surovín, ale ktorá ma svoju predlohu v ďalekom Chorezme. Tento druh keramiky sa našiel aj na Slovensku a v Potisi a nemusia byt vôbec spojené z bojovými aktivitami, ale s diaľkovým obchodom, ktorý organizovali mohamedánski kupci. Ako som už spomínal v predchádzajúcich častiach Chalizi sa mohli usadzovať nielen na miestach pod priamou nadvládou Maďarov, ale aj na severnej Morave a v Poľsku a vyrobiť si keramiku na ktorú boli zvyknutí.
O tom čo sa dialo na území Česka, Moravy, Slovenska, Panónie a Alfoldu budú v ďalšie časti.
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od Pátrač »

Tím jak se obsah práce dostal k nám domů, tedy pro mě na Moravu, je to velmi zajímavé.

Mám dotazu: píšeš o bitvě v roce 894. Já o ní nic nevím. Máš něco více? Já doposud žil v informaci, že v tomto roce zemřel Svatopluk I a říši po něm převzal Mojmír II., a Svatopluk II převzal Nitru. V tento moment končí expanzivní část dějin říše a začíná rozklad. Ale pod vlivy z venčí. O občanské válce k roku 894 jsem zatím nikdy neslyšel, s výjimkou legendy o lámání prutů.

O válce mezi bratry se píše až k roku 898.

O vlivu Maďarů na zánik říše asi nemá cenu pochybovat, jejich aktivity na sever v tomto směru pokračovaly až do konce 13. století, proč by to mělo být dříve jinak.

Dobrá čtení pane kolego.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od palo satko »

Madarski autori vychadzaju z Fuldskych analov Ann. Fuld. (Anm. 68) 410; a narodnej tradicie.
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od Pátrač »

To je v pořádku.

Zdrojové linie jsou různé.

Ale já bych se rád dověděl něco o té bitvě. Pokud tedy máš něco co by se dalo naspat. Ona tam tak nějak pasuje. Ale ne jako bitva z občanské války ale bitva, kde si po změně vládce mohl někdo zkusit, jestli je Mojmír II. jestli je to stejně tvrdá nátura jako byl Svatopluk.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od palo satko »

O tej bitke pisal hlavne Šimon z Kezy v Gesta kronike Hunnorum et Hungarorum. Je sučastou znamej bachorky o "Bielom konovi a Svätoplukovi". Samotni Madari sice ctia tradiciu, ale odbornici až tak nachylni uverit Šimonovi z Kézy nie su. Dr. Laszlo Veszpréme podplukovník, vojenský historik a riaditeľ VHÚ je názoru, že si ju tradicia zamiena s bitkou pri Bratislave v roku 907. Bohužial naozaj sa nie je realne o čo opriet.
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od Pátrač »

Super, díky za info. Je to tedy sice v linii legendy ale to nevadí - ledacos v legendách má reálný základ. Mě to stačí a třeba časem něco vyplave. Byl by to sice malý zázrak, ale to nic neznamená.

Přiznám se, že tento soubor o Maďarech je neuvěřitelný a myslím si, že je to ojedinělost. Zatím si tady diskutujeme jen mi dva, třeba se někdo připojí.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Inconnu
desátník
desátník
Příspěvky: 48
Registrován: 23/3/2010, 14:43

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od Inconnu »

Diskutujete sice jen dva, ale tahle série článků je hodně zajímavá a kvalitní. Pro mě spousta přínosných informací.
Peace through superior firepower
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11465
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Temné storočie V. Maďari v Karpatskej kotline. Prvé výb

Příspěvek od Zemakt »

Taktéž musím pochválit, fakt zajímavé čtení.
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Odpovědět

Zpět na „Evropa“