Neolit, eneolit a bronzová doba v Europe

[pjaro77]

Šírenie poľnohospodárstva a chovu zvierat v europe a zmeny genetiky europanov

https://www.aktuality.sk/clanok/255341/ ... y-po-mori/
Analýzy DNA podporili názor, že veľká časť etník, ktoré v neolite, mladšej kamennej dobe, priniesli do Európy produkciu potravín, dorazila na náš kontinent námornou cestou. Cez grécke ostrovy do pevninského Grécka a odtiaľ na Balkán a do Talianska.
Produkcia potravín vznikla niekedy v rozpätí rokov 10.000 a 8800 p. n. l. vo východnom Stredomorí. V takzvanom Úrodnom polmesiaci, oblasti, ktorá dnes zahŕňa Izrael, Západný breh, Jordánsko, Sýriu, južné Turecko, severný Irak a severozápadný Irán.
Tamojší ľudia zdomácnili zrnoviny a kľúčové zvieratá. Vďaka tomu mohli prejsť od života lovcov-zberačov k usadlému životu farmárov. To umožnilo prerozdeľovanie potravín, vznik profesijnej špecializácie a spoločenského rozvrstvenia. V kocke: zrod civilizácie.
Kadiaľ do Európy?
Rozvoj produkcie potravín určuje začiatok neolitu. Okolo roku 7000 p. n. l. poľnohospodári prenikli aj do Európy. Priniesli poznatky i gény jej śkorším obyvateľom, tiež členom nášho druhu Homo sapiens, ktorí migrovali na náš kontinent 30.000 až 40.000 rokov predtým. Archeológovia už dlho diskutujú o spôsobe, akým sa sem dostali. A o trasách. Rozšírená teória tvrdí, že to bolo po súši. Putovaním z Levanty najprv na sever do Anatólie v dnešnom strednom Turecku a potom cez Bospor a Balkán do strednej Európy.
Iná teória zasa tvrdí, že nositelia produkcie potravín prišli po mori. Ak áno, kadiaľ? Priamo z pobrežia Levanty na Krétu a potom do pevninského Grécka? Alebo do Anatólie a odtiaľ cez Dodekaneské ostrovy na Krétu, do pevninského Grécka a ďalej do Európy?
Odpovede z DNA
Tím analyzoval genetické znaky 32 dnešných populácií z Blízkeho východu, severnej Afriky, Anatólie, egejských ostrovov, Kréty, pevninského Grécka a južnej a severnej Európy.
Logika bola nasledovná. Keď niekam vstúpia migranti a zmiešajú sa s domácimi, vnesú do miestneho genofondu gény. Iné získajú od domácich. Ide o takzvaný génový tok. Výmenu génov opakujú nové generácie migrantov. Odrazí sa to vo frekvencii výskytu špecifických genetických znakov. Tú potom možno určiť vo výsledných populáciách.
Členovia tímu preverovali spomenutý názor, že neolitickí migranti prišli do Európy najmä po mori. Porovnaním frekvencie výskytu genetických znakov v populáciách, ktoré dnes obývajú Levantu, Turecko, egejské ostrovy a celkove Stredomorie, európsku i africkú stranu.
Potvrdilo sa, že neolitickí migranti prišli z Levanty. Najprv migrovali do Anatólie a cez Dodekaneské ostrovy na Krétu. Odtiaľ do Lakónie na juhovýchode pevninského Grécka. Časť populácií pokračovala na sever, do severného Grécka. Väčšina migrantov však vyrazila po mori na západ na Sicíliu, stredomorské pobrežie južnej Európy a do severnej Európy.
„Do Európy zamierili viaceré migrácie neolitických ľudí a niet pochýb o tom, že niektoré suchozemskou cestou. Hlavná trasa však viedla cez Anatóliu a potom cez more, pričom ako dôležité etapové stredisko slúžila Kréta,“ povedal George Stamatoyannopoulos.
...

[palo satko]

Predpokladat že nejaký roľník zvládal moreplavbu je asi dosť naivné. Jednoducho na pobreží museli žiť iní ľudia ktorí ich prevážali.

[pjaro77]

Vtedy neboli len roľníci, boli aj rybári a pomaly začínal diaľkový obchod. Koncom neolitu zvládali dlhé cesty za jantárom. Aj s malými loďkami sa dalo ísť na dlhé cesty pozdlž pobrežia.

[palo satko]

Ani Cyprus a ani Kreta nie su pri pobreži a tak plavba bolo trochu zložitejšia. Lenže podla tohoto članku ludia sa plavili na Cyprus už davno pred rolnikmi (12 000 BCE), rolnici tam prišli až medzi 7600 a 6800 pred Kristom. Vyzera to skôr tak, že pri osidlovani boli rolnici skôr pasažiermi ako navigatormi.
http://secher.bernard.free.fr/blog/inde ... -de-Chypre

[pjaro77]

https://tech.sme.sk/c/20218503/farmarce ... chodu.html
Farmárčenie zrejme nevymyslela jedna skupina ľudí, za vznikom poľnohospodárstva a chovu dobytka boli mnohé menšie kmene na území Mezopotámie, Levantu, dnešného južného Turecka a Egypta. Antropológ Joachim Burger a jeho tím to dokázali analýzou pozostatkov štyroch pravekých ľudí.
„Pravdepodobne najväčšie prekvapenie v tejto štúdii je, ako veľmi geneticky odlišní boli farmári z východnej a západnej časti Úrodného polmesiaca,“ povedal pre web BBC spoluautor štúdie Mark Thomas.
Nový výskum tiež naznačuje, že farmári síce počas migrácie svoje vedomosti posunuli do iných kútov sveta, nie však na západ do Európy.
Pestovanie plodín a chod dobytka sa zrejme presúvali na východ. Pričom prví farmári sa geneticky podobali na moderných ľudí žijúcich na juhu Ázie – najmä v dnešnom Afganistane a Pakistane.

[Wolfhound]

Analyzovat DNA ze 4 (!) jedinců z jednoho (!) regionu v Íránu a zjistit, že tito konkrétní neolitici nemají vztah k populaci v Evropě, to je zajímavé, ale nijak zvlášť překvapivé zjištění.

[Alfik]

https://tech.sme.sk/c/20218503/farmarce ... chodu.html
Farmárčenie zrejme nevymyslela jedna skupina ľudí

No to je snad nabíledni, když jen v samotné Americe jsou hned dvě centra se samostatným vynálezem zemědělství, s jinými postupy a podinami, apod.