Zoborské listiny z let (1111 a 1113)

[kacermiroslav]

Zoborské listiny z let 1111 a 1113


V Časoch najvíťaznejšieho kráľa Kolomana, ktorého preslávneho svetu vyjavil ligot zvláštnej svätosti, ale aj osvieteného ostrihomského arcibiskupa Vavrinca, muža naplneného bohatými vedomosťami z filozofie, uskutočnilo sa rokovanie o daroch, ktorými obdaroval najsvätejší kráľ Štefan kláštor svätého Hypolita z vrchu Zobor, nie preto, aby to čo svätý muž po zrelej úvahe spravodlivo udelil sa zmenšilo, ale preto, lebo po uplynutí mnohých rokov a nečinnosťou (nedbalosťou) niektorých predchodcov od začiatku boli (akoby) stŕpnutí. A keď týmto spôsobom tak a onak opát Gaufred v tom čase dosť namáhavo o týchto záležitostiach rokoval z povolenia zbožného kráľa na mnohých miestach, (a napokon) sa záležitosť prešetrovala pred spomínaným arcibiskupom Vavrincom; po poctivom skúmaní a podľa pravdy sa zistilo o mýtach celej Nitry, veľkých alebo malých, v mestách aj mimo miest a v Dvoroch (nad Žitavou) ono, čo sa volá Baba, a po celej rieke, ktorá sa volá Váh a na všetkých trhových miestach rovnako, v meste Trenčín, vnútri aj zvonka celkovo a všade, či sa to v priebehu čias zväčší alebo zmenší, tretinu dal svätý kráľ Štefan svätému Hypolitovi. Vyberači kráľovskej pokladnice, ktorých po maďarsky volajú caliz niekedy tento svätý dar zneucťujú, (preto) ja Gaufred opát som dal (tento dar) písomne zachytiť, aby aj budúcnosť poznala správne oných zatratených (zmätených) mužov. Mená týchto zlomyseľných sú: Porkus, ktorý v tom Čase bol stotníkom a Ete jeho druh; s nimi pracovali ich spoločníci Marek a Magiug, ktorí boli aj ich komesmi, ale aj všetci minciari. Proti ich bezočivej nerozvážnosti vystúpili dvanásti bohabojní muži a nitrianski optimáti, ktorých pamäť siahala neprerušene nepochybne od čias svätého Štefana až do čias spomínaného rokovania. Aj tí vydali svedectvo pravde. Prvý z nich menom Una, po mnoho rokov bol županom Nitry; aj druhý menom Bača tiež boí po mnoho rokov županom tejže Nitry. Tretí a štvrtý Deda a Kača, obidvaja synovia župana Bukena žili v meste Nitre už osemdesiat a ešte viac rokov, keď sa konalo toto rokovanie. Iní svedkovia boli Penet, Seiun, Martin syn Marka, Petre, Kup, Subissa, Figa, sudca Peregrin. Keď slovám iba týchto, hoc aj boli poprednými mužmi, kráľ so svojimi spomínanými služobníkmi nechce! veriť, všetci svedkovia kráľa, na príkaz ostrihomského arcibiskupa Vavrinca a ním vyslaného pristalda menom Batona, potvrdili prísahou v tomže meste Nitre v kostole svätých Emeráma, Ondreja a Benedikta (svoje predchádzajúce tvrdenia). Na to, na opätovné potvrdenie svedectva boli pozvaní iní jedenásti svedkovia. Prvý z nich bol Mojžiš, v tom čase župan tohože hradu; Lambert, dekan tohože kostola, v ktorom spomínanú vec potvrdili prísahou; Viliam gramatik, Vavrinec kňaz, Godefrid kňaz, Martin syn kňaza Matúša, Mikuláš syn Pestreia, Hektor syn Vlfoda, Daniel a Posko, kanonici svätých Emeráma, Ondreja a Benedikta; Jaroslav syn pristalda tejže veci Batonu. Títo jedenásti boli v kostole spomínaných svätcov, keď predtým spomínaní dvanásti svedkovia potvrdili spomínané mýta dedičným právom, (čomu) protirečili Porko a Ethe so svojimi druhmi. Udelil totiž najsvätejší kráľ Štefan svätému Hypolitovi v celom Uhorsku zo všetkého jeho ľudu, teda ľudu svätého Hypolita, poddaného alebo slobodného úplný desiatok zo všetkého a všade.

Roku 1111, za konkurenty 6, epakty deväť, vo 4. (roku) indikcie, za panovania najzbožnejšieho kráľa Uhrov Kolomana, za ostrihomského arcibiskupa metropolitu pána Vavrinca, potvrdené je toto privilégium svätého Hypolita a spečatené z rozkazu spomínaného kráľa záhrebským biskupom Manasesom.

Z ostatných biskupov, ktorí boli potvrdzovateľmi:
pán Pavol kaločský, pán Šimon päťkostolský, pán Šimon sedmohradský, pán Matúš vesprímsky, pán Marcel vacovský, pán Juraj rábsky, pán Sixt biharský, pán Volfer jágerský, pán Vavrinec Čanádsky, pán Gregor jadranský, stoličnobelehradský prepošt Felicián, ostrihomský prepošt Róbert. Zo županov (boli potvrdzovateľmi) palatín Ján, Saul z Biharskej, Keletde z Báčskej, Tomáš stoličnobelehradský, Thebald šomoďský, sedmohradské knieža Merkúr.

Zdroj/Překlad: Mgr. Martin Kráľ

Zoborská listina z roku 1111 je jednou ze dvou nejstarších dochovaných listin z území Slovenska, vydaných v roce 1111 v benediktinském klášteře na Zoboru u Nitry na pověření krále Kolomana. Tato listina řeší majetkové záležitosti zoborského konventu a představuje první písemnou zmínku pro mnoho obcí v ní uvedených. Je považována za nejstarší listinu vydanou a týkající se Slovenska, přičemž se jedná o soudní rozsudek o mýtném jako příjmu zoborského kláštera.

První listina vydaná 1. září 1111 se týká sporu o vybírání mýtného a desátků mezi Zoborským klášterem sv. Hippolyta a královskými výběrčími mýtného. V tomto dokumentu král Koloman potvrzuje právo zoberského opatství na majetky poddaných na západním a středním Slovensku. Tyto majetky dostali zoborští benediktini od krále Štěpána I. Listinu napsal pravděpodobně člen kapituly gramatik Willermus, který zde i vyučoval psaní, což dokazuje, že na Zoboru byla už v těch dobách škola. Zřejmě navázala na velkomoravské učiliště, které po Metodějově odchodu řídil biskup Wiching. Nicméně v této souvislosti je potřeba si uvědomit, že nálezy slovanského osídlení na samotném opevněném hradišti Zobor, jsou velice skromné. V době Velké Moravy Zobor sloužil především jako útočiště pro okolní vesnice a řemeslné dílny, které se nenacházeli za opevněnými valy.

Co se vlastního klášteru na Zoboru týče, jeho počátky můžeme hledat k roku 880 kdy vzniklo Nitranské biskupství podřízené moravskému arcibiskupství vedeném Metodějem. To samozřejmě znamená, že nějaké slovanské osídlení bylo na Zoboru i v závěru existence Velké Moravy. Dá se předpokládat, že se jednalo o nějaký menší chrámový a školní okrsek, jaký například známe z aglomerace Staré Město/Uherské Hradiště v poloze SADY.

[Juraj Tichý]

Práve v tejto listine sú dnešné Zlaté Moravce označené ako Morava.

KulturnecentrastarejMoravy.jpg (36.93 KiB) Zobrazeno 881 x

[kacermiroslav]

Přesněji je to v druhé Zoborské listině z roku 1113 a Zlaté Moravce jsou zde uvedené jako Morowa. Což ale může znamenat, že se sem třeba vystěhovalo větší množství Moravanů z Moravy. Takto jsou v Čechách i na Slovenskou celé řady vesnic, které mají názvy podle krajin, a přitom s původní zemí mají jen to společné, že do dotyčné oblasti byli (často násilně) přesídlení obyvatelé jiných krajin, aby osídlili nějakou oblast.

[Juraj Tichý]

Alebo to bude mať celé oveľa jednoduchšie vysvetlenie

[kacermiroslav]

Alebo to bude mať celé oveľa jednoduchšie vysvetlenie

Juraji, vím kam s tím míříš. To tvé "jednodušší" vysvětlení je ve skutečnosti to složité. Nelze jen podle názvu tuto lokalitu (Zlaté Moravce) spojit s hlavním sídlem Velké Moravy. Stejně tak to mohlo být tak jak jsem psal výše, stejně tak to mohla jen být šperkařská vesnice atd. Pokud nemáš tuto teorii podloženou archeologickým výzkumem, tak je to jen teorie, kde podobných kandidátů na hlavní sídlo Velké Moravy najdeš desítky. Prostě takto se s historii nepracuje. Musíš mít písemné prameny + archeologické nálezy dostatečné velikosti odpovídající době + ideálně písemné prameny spojit s těmi archeologickými, což je největší problém. Podívej se na příklad Nitry. Také je psaná jako Nitrawa (WábNit) a její popis a kde přesně ležela, neexistuje. Nicméně pravděpodobnost, že Nitrawa (WábNit) a Nitra jsou jedno a totéž, je vysoce pravděpodobné a shodují se na tom badatelé a archeologové ze Střední Evropy.

[Juraj Tichý]

Mne by na začiatok stačilo, prestať si konečne domýšľať a brať len fakty.
Doby kedy ČSR potrebovala myty a legendy na odôvodnenie svojej existencie a tradície su dávno, pradavno preč, aj spolu so sochou sv. Vaclava v Košiciach.

Tak si může znamenat, třeba, mohlo být,... nechajme tak.

Mame tu miesto so začiatku 12 storočia, s nazvom Morava.
Je to jediné miesto s takýmto dolozenym nazvom zo stredoveku.
Nič si nedomyslajme, nič neodvodzujme, akceptujme realitu zdroja.

Tak isto si, už prosím, vymažme Veľká z nazvu Veľká Morava a vlastne celeho Porfyrogeneta už tiež pošlime do večných lovist. Spolu so spojením nitrianske kniežatstvo, nemáme ho nikde doložené az do 11. storočia.

A ked si celu tu ČS politickú objednávku na legendy konečne preskrtame, aby sa nam Maďari mohli prestať smiať, môžme tie dejiny začať písať nanovo.
Nebude to veľa textu, budem tam samé "nevieme".

Ale je to lepšie ako tie pri*ebane rozprávky, ktorých sa potom chyta narodna hlupač. Howgh.

[kacermiroslav]

Juraji,
promiň, ale co máš v ruce kromě jména? Máš jen to jméno, které je navíc doložené až 200 let po zániku Velké Moravy. Jméno Velká Morava budu uvádět i nadále, protože je to prostě v odborné literatuře zažitý pojem, stejně jako Byzantská říše, která ale "Byzantská" nikdy nebyla. Pokud tě to irituje, tak je to holt jen tvůj problém.

Píšeš, že se máme držet faktů....a to přesně dělám. Takže dotaz na tebe, co máš za trumfy v rukávu? Máš archeologické nálezy? Máš vůbec doložené slovanské osídlení z 9.století??? Pokud ne, tak si musíš přestat domýšlet a držet se těch faktů. A těch zatím proti tvé teorii, je naprostá většina včetně archeologický, včetně písemných. Jméno Zlaté Moravce (Morawa) tak mohl vzniknout za úplně jiných podmínek, než jaké jsou uváděné v Zoborské listině 200 let po konci VM. A 200 let je fakt hoodně dlouhá doba, za kterou se toho mohlo udát mnoho. Jinak pokud bych měl být důsledný, tak by jsi měl Zlaté Moravce spojit s velkomoravským osídlením nikoliv od konce říše, ale z jejího počátku, kdy se vytvářel etatizační proces. Takže cca 300 let před listinou z roku 1113.

Tato diskuse mi připomíná jednu diskusi s jistou slovenskou "historičkou". Ta umístila hlavní město Velké Moravy do Bratislavy, protože se tam našel největší kostel z velkomoravské doby. Jenomže její teorie má silnou trhlinu. Ten největší kostel (bazilika) je největší svého druhu na Slovensku. V Mikulčicích je ještě jedna o 30% větší bazilika. I váš historik Anton Hrnko o těchto pseudohistoricích napsal, že historii čtou z křišťálové koule.

[kacermiroslav]

Zoborská listina kráľa Kolomana z roku 1113

V časoch najslávnejšieho kráľa Kolomana, ktorého Boh naplnil nekonečnou milosťou svetskej aj večnej slávy za osvieteného muža ostrihomského arcibiskupa Vavrinca, som ja Godefrid, opát zoborského kostola, v pokoji vlastnil všetky majetky a ľudí tohože kostola, upokojené po vzbure zapríčinenej vojvodom Moravanov Otom. Spomínané majetky som s veľkým úsilím zjednotil a ľudí (svojho) kostola, ktorí sa odvážne vyhlásili, ze slobodných, podľa spravodlivosti tomuto kostolu znova navrátil, za pomoci spomínaného kráľa a spomínaného arcibiskupa Vavrinca a iných kniežat, a hranice spomenutých majetkov som dal preskúmať veľmi starostlivo od skúsených ľudí, ktorí zaznačili akékoľvek pochybnosti o týchto majetkoch, aby sa vyhlo akýmkoľvek chybám.

Keď som teda ja, Godefrid opát, podľa toho ako som mohol, požiadal najvíťaznejšieho kráľa Kolomana a arcibiskupa Vavrinca, kniežatá kráľovstva, Kozmu a Mojžiša, ktorí dosvedčili pravdu, poníže príduc k súdu kráľovskej prítomnosti urobil som zjavným, že môžu byť veľké pochybnosti o týchto majetkoch. Teda skutočne kráľ plný milosti na základe svedectva spomínaných komesov mi ustanovil ctihodných mužov za pristaldov, a to Cevu, kuriálneho sudcu župana Mojžiša, a iného menom Batonu, a nariadil im vyznačiť hranice všetkých majetkov svätého Hypolita. Potom naozaj, aby po uplynutí viacerých rokov a nedbanlivosťou niektorých predchodcov nedošlo ku škode, rozkázal svedectvom ctihodných mužov určiť (hranice), ako to dosvedčuje táto listina. V Mučeníkoch, Debrovo údolie je zemou svätého Hypolita; druhou hranicou (Mučeníkov) je Issol v Jarku, potom Bolerád, ktorej zeme medzníkom je hruška; ďalej hranicou Durada, jej les s dedinou Buš (ktoré ležali v priestore Čápora, Cabaja, Horného Jatova a Trnovca nad Váhom); les, ktorý je pri dedine Veča patrí celý svätému Hypolitovi a je medzníkom zeme (Mučeníky); druhý medzník zeme je s dedinou Strojka na vrchu Reza; rybník patrí celý svätému Hypolitovi; na lúke Ura je druhý medzník s dedinou Čombaj (Dlhá nad Váhom); v druhej dedine Čombaj je druhý medzník; oproti dedine (Horná) Kráľová je medzníkom istý pramen, ktorý sa volá foráš; druhý medzník sa volá Laprečina, v (zaniknutej) dedine Boze (ktorá ležala medzi Hornou Kráľovou a Hájskym) je druhý medzník, (posledný) medzník (Mučeníkov) je v Kepežde (Hájskom).

V dedine Čombaj je toľko zeme, koľko sa obrába ako jedno poplužie. V Hetmíne (chotár Šale, ide hranica) od jasenového stromu, ktorý je vedľa dediny Trnovec (nad Váhom) až po dedinu Chmeľany na vrchu, ktorý sa volá Kozmas, kde je medzník onej zeme Hetmín; rybník, ktorý sa volá Piskor, s dedinou, ktorá sa volá Pieščany je druhý medzník; les, ktorý sa volá Kuleša patrí svätému Hypolitovi; tenže les spolu s dedinou Dvorec je druhým medzníkom; rybník, ktorý sa volá Maga je posledným medzníkom s dedinou Trnovec. Medzník dediny Neded je v údolí v dedine Vlčany; druhým medzníkom je Eik; v dedine Kopčany (v chotári dnešného Palárikova) je rybník, ktorý sa volá Archi a je rozdelený, jedna časť patrí Kopčanom, druhá dedine Neded; je tu rybník, ktorý sa volá Karstis a na jeho konci je druhý medzník s dedinou, ktorá sa volá Zemné; v rybníku, ktorý sa volá Mortus je posledný medzník s dedinou Nariaš. Z dediny Bojničky aj z lesa aj zo zeme, koľko majú hlohoveckí hradčania, toľko má aj svätý Hypolit. V Koplotovciach sú dva ostrovy v rieke Váh, ktoré patria svätému Hypolitovi; v tejže dedine je polovica zeme svätého Hypolita, polovica patrí Hradčanom.

Z dediny Voderady je medzníkom od dediny Dobrata potok Dubová; zo strany Maduníc je medzníkom vŕba, od dediny Červeník je medzníkom dub; v tejže dedine je druhým medzníkom istý pramen a buk; v dedine Lučinci je medzníkom riečka, zo strany Otrokoviec je medzníkom potok, ktorý sa volá Bystrica; v dedine Tavvicz je dlhá jama a popri nej nasadili akési kry, čím vyznačili medze; v dedine Bohunice je medzníkom istý dub, oproti Pečenadom je medzníkom veľký dub. Prvý medzník dediny Gán je s dedinou biskupa, druhý je medzi tam urobenými jamami s tou dedinou Gán, čo patrí hradu Hlohovec; a s touže dedinou tretí medzník je v nejakom rybníku, ktorý sa volá Čipkáš.

Medzníkom (Svätej) Chrasti sú vinica v dedine Nekyje (chotár Vlčkoviec), oproti Siladiciam dva stromy, ktoré označili dvoma krížikmi, oproti Brestovanom je medzníkom riečka Blava, oproti Kostoľanom je medzníkom vŕšok. Medzníkom dediny Krupá je oproti dedine Sile Orlí vrch; do (zaniknutej) dediny Sibel prechádza (z Krupej) cesta, ktorá oddeľuje zem komesa Kozmu, kde ako medzník urobili vyvýšeninu (zo zeme); oproti Malženiciam vyznačili medzník tromi vyvýšeninami (zo zeme) Dedina Krakovany mala ako medzník so (zaniknutou) dedinou Bašovce topoľový lesík, jej druhým medzníkom oproti Strážam je riečka Holeška; oproti (zaniknutej) dedine Poskoz je hranicou Šípkovský potok a dub; oproti (zaniknutej) dedine Messan (Mečany ležali asi v časti dnešného vrbovského alebo šípkovského chotára) je medzníkom vŕšok a pri nom dub. Medzníkom dediny Ostrov oproti Orvišťu je vŕba a ešte jeden strom. Medzníkom dediny Trebatíc oproti Piešťanom je hruška, druhým medzníkom oproti Kocuriciam je dub a posledný medzník je v (zaniknutej) dedine Kunoz (ktorá ležela asi v chotári dnešných Boroviec). Medzníkom dediny Dubokany (ktorá ležala v chotároch dnešných Livinských Opatoviec a Chudej Lehoty) boli dub a hruška, ďalším medzníkom oproti Solčiankam bola studna (studnova jama), oproti Norovciam štyri hrušky, oproti Šišovu dub; oproti podhradčanom z Borčian medzníkom bol ostrov a riečka Livina; oproti Nadliciam medzníkom boli duby.

Medzníkom Trenčianskej dediny svätého Hypolita (Opatovce, dnes súčasť Trenčína) bol dub, vŕba, a topoľ; tieto tri stromy sú aj medzníkom oproti Nozdrkovciam a (okrem nich) dva stromy nad vodou; zo strany (zaniknutej) dediny Radčice medzníkom medzi zemou svätého Hypolita a zemou muža nazývaného Mala je sedem dubov; medzníkmi s ním sú aj rybník a dve doliny a medzník postavený z kamenov na lúke; oproti (zaniknutej) dedine Dobrany je medzníkom riečka Turná; oproti (zaniknutým) Látkovciam je medzníkom riečka Turná a veľmi veľká dolina a na jej konci je medzníkom vojvodské pole, z ktorého tretina patrí svätému Hypolitovi. Medzníkom bol zo strany Račíc vápencový vrch a nižšie jarabina, topoľ a rieka Nitra; a za riekou na lúke medzníkom je vŕšok z kamenov; zo strany Novákov medzníkom je rieka Istobnica; oproti Kocuranom je medzníkom riečka Opočen a stromy, označené krížikmi a riečka Geliska, potom kamen a nad kamenom je kríž ako medzník; pri riečke Jeleška je strom, v ktorom je kamen a (ďalej) popri riečke je druhý kamen, v ktorom je železo a potom je strom, v ktorom sú dva kamene; oproti podhradčanom z Bojníc je medzníkom horúci pramen a potom kamen; oproti Prievidzi sú medzníkom tri (navŕšeniny) zo zeme a štyri duby. V Turci je istá dedina svätého Hypolita, ktorej medzníkom v dedine Viesčany je jedľa a dub; druhý medzník je v akomsi (listina je silne poškodená, nečitateľná), tretím medzníkom je rieka Turiec; oproti (Slovenskému) Pravnu je medzníkom riečka Polerieka. Medzníkom Kostolian (pod Tríbečom) je dolina; od podhradčanov z Kostolian ich oddeľuje riečka Drevenica; oproti (dedine) Subiniza je (medzníkom) dub obložený kamenmi; oproti dedine (Zlaté) Moravce je medzníkom lesa svätého Hypolita dub a oproti Konskej (žrebčincu) les, ktorý sa volá Tribeč; polovica patrí svätému Hypolitovi, druhá (polovica) mestu Nitre. Medzníkom dediny Kolínany je dub obložený kamenmi a dolina; oproti Čeľadiciam je medzníkom dub a oproti Sokolu močiar a z močiara polovica patrí svätému Hypolitovi a druhý medzník je pri istej studni Modor; oproti Jelencu (Gimeš) je medzníkom cesta, vedúca do Lefantoviec; oproti Lefantovciam je medzníkom lesa svätého Hypolita (uhliarska) pec. Medzníkom Žirian je riečka Zutiška.

V Štitároch má svätý Hypolit štyri poplužia zeme, Malanta má tiež štyri poplužia, v Lapáši jedno poplužie, podobne v Janíkovciach, aj v Nevidzi. V Pohraniciach má svätý Hypolit spoločnú zem a vinice s ostatnými roľníkmi; medzníkom dediny Pohranice je studna Ciker a miesto Scumedi. V majeri Gron je kúpená zem sedemdesiatsedem jutár od muža menom Deda. Vo (Veľkom) Kýri je medzníkom od podhradčanov z (Malého) Kýru kamen a druhý medzník je urobený zo zeme na vrchu; oproti Vinodolu je medzníkom riečka Vlčec; z druhej strany riečky máme spoločný les s celou provinciou Prudaš a máme tri spoločné ostrovy, podobne ostrov Trusmer a iný ostrov Cetín. (Zaniknutá) dedina Kút má ako medzník kopec zeme nad riečkou Černíkom; nad brehom (rieky) Nitry je medzníkom jama; medzníky oproti (zaniknutej) dedine Cabaj sú (navŕšené) zo zeme. Medzníkom (asi majetku Továrniky) k dedine (Malá) Kesa bol Vrch sveta, od (Veľkej) Kesy jama, od Továrnikov a iných Továrnikov a od Podhradskej Kesy, spolu s týmito dedinami komesa je zem svätého Hypolita.

V dedine Vajka, koľko majú zeme Gyorčania, toľko majú (aj) služobníci svätého Hypolita. (Územie okolo) kláštora svätého Hypolita má prvý medzník s Hradčanmi pri prameni, ktorý sa volá Narath; a od pramena ide cesta až k vrchu, ktorý sa volá Židovský vrch; na tomto vrchu dve časti patria svätému Hypolitovi, tretia časť patrí k dedine Dvorčany (dnes chotár Krškan); a pod týmto vrchom je istý malý ostrov, potom kamen, potom hruška, potom tiež kamen a rieka Nitra, potom (susedí) so (zaniknutou) dedinou Čierna a s Lužiankami; medzníkom oproti Dražovciam je cesta z Čiernej, ktorá vedie k istému vrchu, ktorému sa hovorí Zajačí vrch a z toho vrchu až k Nitre (ide hranica) s dedinou Dobrotok; oproti Čeľadiciam je medzník až pri hniezde, ktoré sa volá orlie a s dedinou Čierna máme medzník na rieke Nitra; s dedinou Sokolníky máme medzník kamen a potom dva buky a potom je medzník pri jame, ktorej sa hovorí vlčia; oproti Mecheniciam je medzníkom les, ktorý sa volá Bukovina; oproti dedine Štitárom a Hrnčiarovciam je medzníkom vrch Zobor. V (zaniknutej) dedine Staul má jednu časť svätý Hypolit, druhú komes Kozma, tretiu majú komrníci a podhradčania.

Vyhotovená bola táto listina roku 1100 trinásteho za konkurenty 7, epakty 11, v 6. roku indikcie, za panovania najzbožnejšieho kráľa Uhrov Kolomana, za pána Vavrinca vládnuceho na ostrihomskom metropolitnom stolci.

Potvrdené je toto privilégium svätého Hypolita a spečatené pánom Manassisom, záhrebským biskupom, na príkaz spomenutého kráľa. Z ostatných biskupov boli potvrdzovateľmi pán Pavol kaločský, pán Šimon päťkostolný, pán Volfer jágerský, pán sedmohradský biskup Šimon, pán Matúš vesprímsky, pán Marcel vacovský, pán Juraj rábsky, pán Sixt varadínsky, pán Vavrinec čenádsky, pán Juraj jadranský, Felicián prepošt stoličnobelehradský, Róbert ostrihomský; zo županov Ján nádvorný palatín, Saul biharský, Quelede báčsky, Tomáš stoličnobelehradský, Teobald šomoďský, Merkur knieža sedmohradský.

Zdroj: https://velkykyr.sk/

[kacermiroslav]

Rád bych ukázal, jak je naivní stavět teorie jen na jednom zdroji, jako je výše uvedený "argument" v podobě písemné zmínky o Zlatých Moravcích v Zoborské listině z roku 1113. Pokud má být argumentem jméno vesnice MORAVCE, tak stejným způsobem se můžeme podívat na vesnice, které se jmenují například MORAVANY. Těchto vesnic je hned několik. Tak například MORAVANY NAD VÁHOM jsou v písemných pramenech prvně zmiňované k roku 1348. MORAVANY na Hodonínsku jsou zmiňované prvně k roku 1324. MORAVANY na Pardubicku jsou zmiňované k roku 1244. MORAVANY u Brna mají první zmínku k roku 1289. MORAVANY u Michalovic na východě Slovenska mají první zmínku z roku 1260. A nyní stačí si jen vymyslet nějakou tu historku, proč by tyto vesnice měli být hlavním sídlem Velké Moravy jen díky podobnosti jména. Asi sami všichni cítíte, jak je to přitažené za vlasy. Bez archeologických nálezů z té doby v potřebném rozsahu a v souvislosti s tehdejšími písemnými prameny, se prostě tak ohýbat historie nedá.

[Koba]

Přepište dějiny!!!

Co takhle interpretovat Srbskou Kamenici, Srbsko u Berouna, nebo Vyšné Německé!

[kacermiroslav]

Přepište dějiny!!!

Co takhle interpretovat Srbskou Kamenici, Srbsko u Berouna, nebo Vyšné Německé!

Přesně tak:-) Proto je vysvětlení těchto místopisných názvů obcí poměrně jednoduchý a historiky obecně přijímaný. Ve středověku bylo běžné, že z vojenského tažení si brali zajatce, aby osídlili nějakou část země, která byla nevyužitá. V rámci častých válek bylo civilní obyvatelstvo zabíjeno, nebo odvlečeno někam jinak a to samé dělali i panovníci, kteří vládli na území dnešní české a slovenské republiky. Proto zde najdeme mnoho vesnic, které mají své jméno podle původního obyvatelstva, odkud byli přivlečeni. Někdy tento proces byl i státem řízený. Krásným příkladem, i když z mnohem mladší doby, jsou Volynští Češi, či Češi/Moravané v Banátu v Rumunsku atd.

[Zemakt]

A Chodé v Čechách, že