Bitka pri Pyle(Battle of Pylos)
V lete 425 p.n.l. vyplávala athénska flotila pod vedením Eurymedona a Sophocla smerom na Korkýriu. Na palube sa nachádzal aj Demosthenes, athénsky stratég pre vtedajší rok. Po čase Demosthenes predstavil svoj zatiaľ utajovaný plán. Týkal sa vylodenia na Messénskom pobreží v zálive Navarino a opevnenia sa na polostrove Pylos. Táto pevnosť mala slúžiť ako predsunutá základňa na vpády do Peloponézu. Generáli jeho plán zamietli, avšak vďaka búrke musela flotila zakotviť v Navarinskom zálive. Athénčania s Demosthenom začali stavať opevnenia. Po pár dňoch boli práce dokončené. Flotila pokračovala vo svojej ceste. Demosthenes zostal na Pylose s piatimi loďami a s námorníkmi a vojakmi ktorí tvorili ich posádku. Spartská vláda si prítomnosť Athénčanov nevšímala. Predpokladali ich skorý odchod. Keď sa však dozvedeli, že chcú Pylos udržať, kráľ Agis ukončil inváziu na Attike a ponáhľal sa do Sparty. Tohtoročné plienenie Attiky sa tak skrátilo len na 15 dní. Po návrate domov, spartské vojsko namierilo k Pylosu a z Korkýrie bola odvelená flotila. Tiež boli vyslané výzvy spojeneckým štátom na Peloponéze, poskytnúť vojsko. Spartská flotila sa pri Zakynthose pokúšala prekĺznuť okolo athénskej flotile, ale Demosthenes očakával ich príchod a preto vyslal dve z jeho trirém aby informovali Eurymedona a Sophocla. Pylos bol medzitým posilnený dodávkou zbraní z korzárskej lode, ktoré boli prerozdelené námorníkom tiež ich posilnil oddiel hoplitov. Je možné, že Demosthenes mal tieto zásielky naplánované.
Teraz mal Demosthenes okolo mužov, z toho len 90 hoplitov. Svoje jednotky rozdelil tak, že väčšinu umiestnil na miesto kde sa polostrov dotýka pevniny, zatiaľ čo spolu so 60 hoplitmi a niekoľkými lukostrelcami čakal na mieste čelom k moru na juhovýchode polostrova, kde boli opevnenia najslabšie.
Po priplávaní spartskej flotily začali Sparťania pripravovať blokádu a útok na Pylos. Umiestnili hoplitov na ostrov Sphakteria, ktorý rozdeľoval záliv na dve časti. Medzery na stranách ostrova plánovali zaplniť loďami, ak by prišla athénska flotila.
Sparťania zaútočili zo súše, aj z mora. Vylodenie prebehlo na mieste kde to Demosthenes očakával.Bolo však komplikované a iba niekoľko zo 43 trirém v tomto momente dosiahlo pobrežie. Spartskí kapitáni nasledovali príklad Brasidasa a vojsko vylodili na skalnatom pobreží a pokúšali sa zahnať obrancov, ale Athénčania odolávali útočiacim vlnám Sparťanov.
Boje na polostrove prebiehali celý deň, aj časť nasledujúceho dňa. Až potom Sparťania od útoku opustili a začali sa pripravovať na obliehanie.
Na konci dňa priplávala athénska flotila zo Zakynthosu. Na útok v ten deň však už bolo neskoro a rozhodli sa stráviť noc na neďalekom ostrove. Tiež dúfali, že prinútia Sparťanov bojovať na otvorenom mori, čo sa však nepodarilo. Nasledujúce ráno Athénčania vplávali do zálivu. Blokáda vstupu do zálivu sa však Sparťanom nepodarila a Athénčania ich zastihli nepripravených. Po krátkom boji bola spartská flotila porazená. Po boji Athénčania kontrolovali prístav a na ostrove Sphakteria zostalo odrezaných od pomoci 420 spartských hoplitov. Veľká časť z nich patrila k najvznešenejším spartským rodinám.
Správa o porážke spartskú vládu šokovala. K Pylosu vyslala vyjednávačov, ktorí sa stretli s Athénskymi generálmi. Dohodli prímerie a prísun potravín na Sphakteriu, zatiaľ čo budú veľvyslanci v Athénach jednať o trvalom mieri. Taktiež odovzdali svoju flotilu do rúk Athénčanom. Mierové rokovania v Athénach však zlyhali. Štátnik Kleón požadoval ústupky, ktoré Sparta nemohla prijať. Taktiež presadil v ľudovom zhromaždení útok na Sphakteriu. Po návrate veľvyslancov domov sa prímerie skončilo, ale Athénčania odmietli vrátiť spartskú flotilu, pod zámienkou pokračujúcich útokov počas prímeria.
Bitka na Sfaktérií (Battle of Sphacteria)
Demosthenes spočiatku plánoval Sparťanov na ostrove vyhladovať, ale ukázalo sa, že to bude trvať dlhšie ako očakával. Sparťania si udržiavali nízky, ale stály príjem potravy. Bola totiž ponúknutá sloboda heliótom a peňažné odmeny slobodným mužom, ktorí by zásobovali ostrov. Buď sa naň preplávali v noci, v zlom počasí, alebo niektorí plávali pod vodou s vrecami s jedlom. Keďže Demosthenes chcel obliehanie ukončiť do zimy, kedy rozbúrené more znemožní blokádu, rozhodol sa zaútočiť. Medzitým prišli posily z Athén vedené Kleónom. Jednej noci sa Demosthenes vylodil s 800 hoplitmi na juhu ostrova. Tu sa nachádzalo 30 Sparťanov. Táto hliadka si zrejme myslela, že athénske lode prichádzajú na ich zvyčajné nočné hliadky. Boli prekvapení a pobití. Za svitania sa vylodilo 2 000 ľahkoodencov a tiež
8 000 veslárov, ktorí sa vyzbrojili čímkoľvek čo našli, alebo bolo k dispozícií.
Obr. Priebeh bojov na ostrove Sphacteria
Sparťania vedení Epitadom sa pokúsili zahnať nepriateľa do mora, ale Demosthenes rozmiestnil lukostrelcov v skupinách po 200 mužov na vyvýšené miesta, odkiaľ mohli prichádzajúcich Sparťanov ostreľovať. Tí sa preto radšej stiahli na severnú časť ostrova, kde na útočníka čakali za svojimi opevneniami. Z tejto pozície sa ich Athénčanom nepodarilo vytlačiť. V tejto bezvýchodiskovej situácií sa rozhodol Comon, veliteľ Messénskeho oddielu v athénskych radoch, prejsť cez zdanlivo neprechodný terén pozdĺž brehu ostrova. Demosthenes s tým súhlasil. Comon sa tak dostal Sparťanom do tyla. Tí opustili svoje postavenia, Athénčania obsadili hradby a Sparťania sa ocitli na pokraji zničenia.
V tejto chvíli Cleon s Demosthenom útok zastavili. Sparťania zložili štíty a súhlasili s vyjednávaním. S Athénskymi veliteľmi sa stretol Styphon, ktorý prevzal velenie po Epitadovej smrti. Po dlhých rozhovoroch a poradou so spartskou vládou, Sparťania bez nádeje na víťazstvo kapitulovali. Zo 440 Sparťanov ktorí uviazli na ostrove, 120 patrilo k najvznešenejším spartským rodinám. Padlo tu 148 Sparťanov. Athénske straty sa počítaju asi na 230 mužov.
Záver
Sphaktéria zmenila tvár vojny. Athény vydali ultimátum – ďalšia invázia na Attiku by viedla k poprave tíchto zajatcov. V Pyle bola umiestnená Messénska posádka ktorá podnikala nájazdy do vnútrozemia, do krajiny ktorá kedysi bola ich domovom. V Sparte nastali nepokoje medzi heliótmi. Pre Athény sa vojna začala vyvíjať priaznivo, ale ich vzostup bol nasledujúceho roku zastavený pri Déliu, kde bola Athénska armáda porazená Boiótmi. Sparťania tiež naplánovali odvetnú akciu vedenú Brasidasom. Ten s vojskom nezamieril do Attiky, ale na sever do Thessálie. Popri pobreží postupoval až k Amphipolu na Chalkidiké. Athénam odpadávali dôležití spojenci a ich spolok sa začal rozkladať. Preto vyslali Kleona ktorí mal Brasidasa zastaviť. V bitke pri Amphipole (422 p.n.l.), ktorá skončila jasným víťazstvom Sparťanov, však obidvaja vojvodcovia padli. Po Kleonovej smrti prevzal moc umiernený Nikias. Po rokovaniach v roku 421 p.n.l. vyčerpané strany uzavreli tzv. Níkiov mier, ktorí však nemal dlhé trvanie.
Prílohy
Mapa Messénie
Mapa bojov na Pyle aj na Sphaktérii.
Satelitná snímka oblasti
Polostrov Pylos
Spartský bronzový štít zo Sphacterie vystavený v Athénach
Údaje čerpané z:
Wikipedia.org
Knihy: Bitvy, Dejiny Sveta II.
