Zostrojili Hitlerovi vedci atómovú bombu?

Zázračné zbraně, tajné zbraně a projekty, obrovská děla, podzemní továrny.
laky

Zostrojili Hitlerovi vedci atómovú bombu?

Příspěvek od laky »

Druhá svetová vojna sa vraj mohla skončiť úplne inak, keby nacisti stihli naplno vrhnúť do boja svoje tajne vyvíjané zbrane a pohrozili by spojencom odskúšanou atómovou bombou. Hitlerovi a jeho vedcom chýbalo len málo, aby mohli ešte výrazne zamiešať karty svetového vývoja.

Zážitok Kláry Wernerovej: Pani Klára Wernerová, kustódka nemeckého zámku Wachsenburg, ležiaceho juhozápadne od Erfurtu, podala krátko po skončení druhej svetovej vojny zaujímavé svedectvo. Jej známy, Hans Rittermann, ktorý bol podriadeným šéfa najtajnejších nacistických projektov generála SS Hansa Kammlera, jej tretieho marca 1945 tajuplne oznámil, že ak sa bude večer dívať smerom na Röhrensee, stane sa svedkom epochálnej dejinnej udalosti. Pani Wernerová poslúchla a už o ôsmej večer išla do zámockej veže. Neskôr spomínala, že okolo pol desiatej večer tmavú oblohu akoby ožiarila stovka bleskov. Svetlo bolo vnútri červené a zvonku žlté a také silné, že by sa v tej chvíli dali čítať noviny. Potom krátko nič nevidela, no cítila, ako ju ovanul silný vietor. Všetko sa potom pomerne rýchlo upokojilo. Na druhý deň sa cítila „ako zmlátená“ a ľudia z neďalekých dediniek Holzhausen a Wechmar sa sťažovali na silné krvácanie z nosa, bolesti hlavy a nepríjemný tlak v ušiach. Rittermann neskôr povedal, že to explodovala stogramová atómová bomba. Jeho šéf Kammler chcel údajne, aby vyskúšali až tisícgramovú nálož. Fyzici ho však varovali, že taká silná by zanechala vážnejšie následky. Ustúpil, až keď vedci prišli s ďalším argumentom, že by sa tak všetko mohlo zároveň prezradiť nepriateľovi.

Predbehli Američanov?: Po stopách svedectiev z okolia Durínskeho lesa sa už pred časom vybral nemecký historik Rainer Karlsch. V predvečer šesťdesiateho výročia porážky nacistického Nemecka vydal knihu Hitlerova bomba s podtitulom Tajná história nemeckého hľadania jadrovej zbrane. Vedci nepopierajú, že v oblasti Thüringenu, v podzemí mestečiek Arnstadt, Ohdruf a Stadtilm sa nachádzali tajné nacistické laboratóriá a pracoviská určené na vývoj a výrobu atómovej bomby. To napokon nebolo neznáme ani spojencom, ktorí aj preto s takým veľkým nasadením pracovali na Projekte Manhattan. Karlsch však tvrdí, že nacisti už začiatkom marca 1945, teda niekoľko mesiacov pred Američanmi, testovali ako prví malú jadrovú bombu, pričom prišlo o život asi 500 vojnových zajatcov a väzňov koncentračných táborov. Pravda, nešlo o bombu v pravom zmysle slova, ako boli tie americké, ktoré neskôr dopadli na Hirošimu a Nagasaki, ale len o akúsi minibombu, ktorej akčný rádius neprekročil pol kilometra. Jadrový fyzik Uwe Keyser po analýze vzorky pôdy z Ohrdrufu potvrdil „náznaky, že sa tam odohrala jadrová explózia“. Profesor rádiochémie Richard Brandt z univerzity v Marburgu potvrdil jeho slová: „Nukleárne pokusy zanechávajú urán 235 a jeho štiepne produkty, napríklad cézium 137. Skúšky v Ohrdrufe presvedčivo preukázali prítomnosť týchto izotopov v pôde.“ Brandt vylúčil možnosť, že ide o dôsledky černobyľskej havárie a tvrdí: „V Ohrdrufe môžeme mať do činenia so štiepením jadra sprevádzaným uvoľnením značnej energie.“

Rátali s raketami: Začiatkom júna sa prípad takzvanej Hitlerovej bomby posunul zase vpred, keď Karlsch oznámil, že spolu s americkým kolegom Markom Walkerom našli v jednom súkromnom archíve správu o jadrovom výskume v nacistickom Nemecku a jednoduchý nákres. Na dokumente síce chýbala titulná strana, takže nie je jasné autorstvo, ani dátum vzniku správy. Predpokladá sa však, že bol spísaný hneď po skončení vojny a autorom by mohol byť nemecký fyzik Kurt Diebner. Jednoduchý nákres bomby ukazuje, že nacisti mali k vyrobeniu použiteľnej atómovej bomby ešte ďaleko, no predsa nie až tak, ako sa doposiaľ predpokladalo. Kresba je síce len hrubou schémou, no i tak ide o najdokonalejší zo všetkých doteraz nájdených nacistických náčrtov tohto druhu. Vedecká správa navyše pomerne presne uvádza, koľko plutónia treba na výrobu nálože. Analýzou dokumentu historici prišli k názoru, že Hitlerovi vedci pracovali údajne veľmi intenzívne aj na vzniku ešte ničivejšej vodíkovej bomby. Jasné je aj to, že nacisti, ktorí boli ďaleko vo vývoji raketovej techniky, plánovali dopravovať jadrové bomby na cieľ práve týmto spôsobom. Karlsch pri svojom tvrdení, že nacisti boli len krôčik od výroby použiteľnej atómovej bomby, argumentuje množstvom výskumných správ, konštrukčných plánov, leteckých fotografií, denníkov zúčastnených vedcov a dokumentov z ruských a amerických archívov, ktoré si mohol preštudovať. Zistil, že nemeckí vedci zvládli uvoľnenie jadrovej energie už na jeseň roku 1944, keď urobili jadrový test na baltickom pobreží. Podarilo sa mu objaviť aj nemecký patent na plutóniovú bombu z roku 1941 a dôkaz, že v oblasti Berlína krátko pôsobil funkčný atómový reaktor. Na druhej strane však nemeckí vedci celý čas zápasili s nedostatkom obohateného uránu a nielen z týchto dôvodov sa len ťažko hýbali vo vývoji jadrovej zbrane dopredu.

Výskumy na kolene: Pár dní pred Vianocami roku 1938 dostal svet nebezpečný darček. Otto Hahn a jeho spolupracovník Fritz Strassman oznámili priateľom, že atómy uránu sa pri ostreľovaní štiepia. Nielen fyzikom bolo jasné, že objav štiepenia atómu, pri ktorom sa uvoľňuje obrovské množstvo energie, znamená možnosť skonštruovať mimoriadne účinné zbrane. Hoci Werner von Braun zaujal nacistické vedenie už pred vojnou vývojom svojich rakiet, bolo Nemcom jasné, že ani možnosti jadrovej energie nemôžu prehliadať. Po zabratí Československa navyše získal Hitler bez problémov uránovú rudu z Jáchymova. Ďalšiu získal po vstupe do Belgicka - z jeho africkej kolónie Belgického Konga. A dobytím Paríža mu padol do náručia tamojší cyklotrón. Problémom nebola ani ťažká voda. Obsadením Nórska sa dostal k jedinej výrobni ťažkej vody na svete, v tamojšom Rjukane. A keď v roku 1942 Nemci v Hamburgu postavili aj prvú vlastnú ultracentrifúgu na obohacovanie uránu 235, bolo za oceánom už celkom jasné, že USA musia urobiť všetko pre to, aby zostrojili a vyskúšali atómovú bombu skôr ako Hitler. Podarilo sa im to. Karlschom spomínaný pokusný výbuch v Ohrdrufe totiž nemožno označiť za regulárny jadrový pokus. Američania predbehli Nemcov aj vďaka tomu, že získali mnoho vynikajúcich expertov z Európy, ale aj preto, že vo Washingtone si uvedomili, o čo ide, a k vedcom pracujúcim na vývoji atómovej zbrane boli omnoho štedrejší ako v Berlíne, kde sa vojenské a politické špičky stavali ku všetkému s nedôverou. Nacistické Nemecko vydalo na vývoj atómovej bomby podľa odhadov odborníkov len dve percentá zo sumy vyčlenenej Američanmi na Projekt Manhattan. Nemeckí vedci robili výskumy doslova „na kolene“. Prvý vlastný cyklotrón zostrojili napríklad až tesne pred skončením vojny, pričom vedci v USA v tom čase mali k dispozícii už dvadsať cyklotrónov.

Radšej vrabec v hrsti: V roku 1942 žiadal nemecký minister zbrojného priemyslu Albert Speer od svojich vedcov podrobnú správu o atómovom výskume, aby si mohol spolu s generálmi urobiť predstavu o perspektíve výroby jadrovej zbrane. Vedci generálov potešili informáciou, že na zničenie Londýna by stačila bomba s veľkosťou banánu, no vzápätí ich šéf jadrového výskumu Werner Heisenberg schladil oznámením, že bombu nemôžu vyrobiť za pol roka či deväť mesiacov. Skonštatoval, že by na všetko potrebovali nielen dlhší čas, ale aj dostatok materiálu, financií a tiež posily z radov odborníkov, ktorí boli odvelení na front. Pri odchode do civilu však na frontoch stále dostávali prednosť Hitlerovi obľúbenci z radov astrológov, hercov, kúzelníkov… Darmo na generálov naliehal predseda Nemeckej fyzikálnej spoločnosti profesor Ramsauer: „Neprítomnosť tritisíc vojakov, nijako početne neoslabí ozbrojené sily, no neprítomnosť tritisíc fyzikov vo výskume môže mať rozhodujúci vplyv na priebeh vojny.“ Hitler však už v tom čase potreboval onoho „vrabca v hrsti“ a nie „holuba na streche“. Najlepší grafit nedostávali fyzici pre svoje reaktory, ale výrobcovia protilietadlových diel a komponentov pre motory rakiet V-2. Obrovským omylom a chybou nacistov v nukleárnych pretekoch bolo aj to, že v antisemitskom ošiali vyhnali z krajiny štvrtinu všetkých vedcov a aj z tých, čo ostali doma, mnohí boli antinacisticky naladení, a preto ich do výskumu nepustili. Navyše, aj vo výskume mala navrch namiesto slobodného otvoreného myslenia prušiacka nadutosť a plnenie rozkazov bez ohľadu na ich často priam škodlivý efekt. Ignorovali sa mnohé nápady, trieštili sa kapacity, pretože vodcu zaujímala skôr mystika ako fyzika, hoci by priniesla „zázračnú“ zbraň.

Lietajúce disky: Keď špeciálne americké oddiely, pátrajúce po výsledkoch nacistických jadrových výskumov, obsadili koncom novembra 1944 francúzsky Štrasburg, v ktorom pracovala skupina nemeckých atómových fyzikov, našli okrem iného aj množstvo dokumentácie. Po jej analýze skonštatovali, že Nemci sú ešte ďaleko od skonštruovania atómovej bomby. Netušili, že tomuto sa venujú v Nemecku nezávisle tri vedecké tímy. Popri iných užitočných informáciách však komando Alsos objavilo aj rad originálnych štúdií o výskume letov nadzvukovými rýchlosťami, o konštruovaní plynových turbín, o rádiolokačných a optických prístrojoch a príprave bakteriologickej vojny. Získané poznatky americká strana bližšie nešpecifikovala a existuje podozrenie, že tie najúžasnejšie objavy dokonca zatajila. Tajnostkárstvo neskôr vyvolalo mnoho špekulácií a nepodložených tvrdení. Všeobecne sa vie, že nemeckí vedci boli ďaleko vo výskume leteckej a raketovej techniky. Hitler vraj disponoval dokonca medzikontinentálnymi raketami, lietadlami s kolmým štartom, prúdovými motormi a ďalšími, na tie časy prevratnými technológiami. Na podklade dokumentov od nacistických vedcov údajne Američania neskôr skoncipovali aj prototyp známeho lietadla Boeing 747. Medzi najtajnejšie položky však údajne patrili plány lietajúcich diskov, vyvíjaných Victorom Schaubergerom. Konečnú verziu diskov lietajúcich rýchlosťou až 1 300 kilometrov za hodinu vytvorila trojica Bellonzo - Schriever - Miethe. Je to realita alebo fikcia? V polovici novembra 1944 vyšiel v novinách New York Times článok, v ktorom sa písalo: „Letci amerického vojenského letectva hlásia, že sa pravidelne stretávajú so striebornými guľami a diskami vo vzdušnom priestore nad Nemeckom. Tieto čudné telesá lietajú buď jednotlivo, alebo v skupinách. Tajomné stroje sú zrejme novou nemeckou zbraňou.“

Koncom minulého roku uviedla britská televízna stanica Discovery dokument, podľa ktorého nacisti tajne vyvíjali v Čechách radarom nezachytiteľný diskovitý bombardér s kódovým označením V-7. Letecký historik Henry Stevens v ňom tvrdil, že v českej škodovke na objednávku SS vytvorili

15 prototypov s vrtuľami a prúdovými motormi na spodnej časti. Niekdajší Mussoliniho zbrojný poradca Luigi Romersa ešte upresnil, že UFO bolo oblé, uprostred v kupole z plexiskla malo pilotnú kabínu a na všetkých stranách boli prúdové motory. Pre konštrukčné chyby, nedostatok kvalitného materiálu a rýchly postup spojeneckých vojsk však k ich nasadeniu nedošlo a pred príchodom Červenej armády do Prahy zničili konštruktéri všetky prototypy a výkresy. Američanom však vraj konštruktér Andreas Epp po vojne postavil ďalší prototyp. Českí odborníci tvrdenia o konštrukcii nemeckých UFO popierajú a ako možné pripúšťajú len štádium vývoja. V protektoráte sa skutočne vyvíjali a vyrábali nemecké stíhačky a rakety, presnejšie ich súčasti. A niektoré stroje mali bizarný pohon i dizajn, no o produkcii celých sérií lietajúcich tanierov sa rozhodne hovoriť nedá.
Uživatelský avatar
sa58
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 3477
Registrován: 4/2/2005, 12:43
Bydliště: Zlínsko
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od sa58 »

S tou atomovkou bych byl opatrný, němci nedokázali narozdíl do amíků dát programu výroby bomby přednost před jinými zbraněmi. Roztříštěnost programů byla obrovská, amíci dali prioritu A-bombě.
ObrázekObrázekObrázekObrázek

"Nachystejte květináče, na vánoce sem zpátky!"
Uživatelský avatar
Bruno
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 824
Registrován: 8/10/2004, 10:51

Příspěvek od Bruno »

Toto všetko rozputala kniha jedneho šarlatana,ktorý si dobre spocital,že vydat takuto slataninu sa mu vyplatí...ludia sa furt trasu na senzacne odhalenia...

Znovu sa budem opakovat,ale zostrojit jadrovu zbran s tak lokalnym učinkom ako v prípade ktorý popisuje akási pani Wernerová je technologicky sto krát naročnejšie ako zostrojiť bombu,ktoru zvrhli Amíci na Japonsko...Len snílek si môže myslieť ze Nemci disponovali v programe vývoja jadrovej zbrane vačšimi zdrojmi ako mal americký program Manhattan...
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Najvačším nepriatelom mieru su pacifisti...
Uživatelský avatar
sa58
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 3477
Registrován: 4/2/2005, 12:43
Bydliště: Zlínsko
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od sa58 »

Bruno píše:Toto všetko rozputala kniha jedneho šarlatana,ktorý si dobre spocital,že vydat takuto slataninu sa mu vyplatí...ludia sa furt trasu na senzacne odhalenia...

Znovu sa budem opakovat,ale zostrojit jadrovu zbran s tak lokalnym učinkom ako v prípade ktorý popisuje akási pani Wernerová je technologicky sto krát naročnejšie ako zostrojiť bombu,ktoru zvrhli Amíci na Japonsko...Len snílek si môže myslieť ze Nemci disponovali v programe vývoja jadrovej zbrane vačšimi zdrojmi ako mal americký program Manhattan...
To máš pravdu, první atomovky se rozhodně nebyli zbraně s "lokálním" učinkem. Trvalo poměrně dlouhou dobu než se začali vyrábět malé hlavice o pár kilotunách pro dělostřelectvo.

Nepřipomíná vám ten text například Suvorova a jeho dedukce o Rudé armádě?
ObrázekObrázekObrázekObrázek

"Nachystejte květináče, na vánoce sem zpátky!"
Uživatelský avatar
Lord
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 10860
Registrován: 24/8/2004, 02:48

Příspěvek od Lord »

Každopádně pokud má paní Klára Wernerová pravdu :)

Každopádně by to chtělo více svědků ... co se stalo Hansem Rittermannem, kam se poděl Hans Kammler?

Snad ještě žijí svědci či se vypraví něco ve vesnicích Holzhausen a Wechmar, kteří krváceli?
ObrázekObrázekObrázekObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Haness
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 944
Registrován: 18/4/2005, 22:16
Bydliště: Brno

Příspěvek od Haness »

Hitler se k tomu stavěl taky horem pádem, nejdříve se mu tahle zbraň zdála směšná,jako ještě než bylo vůbec možno ji sestrojit,ale pak když se dozvěděl jaké může mít účinky tak se vychloubali Mussolinymu že ji použije proti Londýnu, to už se mu to zase líbilo a chtěl aby byla sestrojena co nejdříve.

Mě osobně by spíš zajímaly čachry s možnou A-bombou mezi německem a Japonskem,jako třeba plavby ponorky U-234 = jaký byl její úkol,co měla vůbec na palubě a jak s tím mělo být naloženo (ví se že tam byl uran,a rozložená V2 a Me-262 takže jestli to mělo nějak pomoct japoncům v jejich úmyslu bombardovat USA?)

Další hádankou je JU-390= projekt dálkového bombardéru, o kterém se vůbec neví jestli byl sestrojen, někteří hovoří že dokonce 2x letěl jiní že zůstal jen na rýsovacím prkně,a taky hlavně jaký měl být jeho úkol - nést A-bombu,sloužit jako únikový nástroj pro Hitlera ¨nebo něco jiného?Prý měl být taky dodán do Japonska.
ObrázekObrázek

Pouze zasáhnout nestačí.....
Uživatelský avatar
YAMATO
2. Generálporučík
2. Generálporučík
Příspěvky: 2808
Registrován: 19/3/2005, 19:25
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od YAMATO »

Ju 390 samozřejmě byl, ve stádiu prototypů.

Německá atomovka je nesmysl.
ObrázekObrázek

Když zmizíš, tak budeš zmizelej, jinak tě zmizím já.
Uživatelský avatar
Haness
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 944
Registrován: 18/4/2005, 22:16
Bydliště: Brno

Příspěvek od Haness »

Němci bombu nesetrojili to je určitý,ale teď je otázkou jak daleko k tomu byli,kolik jim scházelo aby ji zhotovili.Spíš taky co všechno s ní Hitler zamýšlel.
ObrázekObrázek

Pouze zasáhnout nestačí.....
trew
vojín
vojín
Příspěvky: 17
Registrován: 15/2/2007, 20:54
Bydliště: Brno

Příspěvek od trew »

Priority na výrobu atomové bomby byly jinde ale fakt je že tzv. těžká voda a jiné komponety pro výrobu A. bomby se vyráběly . Ale k výrobě bomby bylo německo ještě daleko .
Trew.
Uživatelský avatar
Milan J. Zacha Kučera
Příspěvky: 9
Registrován: 4/1/2009, 13:57
Kontaktovat uživatele:

Atomový výzkum

Příspěvek od Milan J. Zacha Kučera »

Němci měli uran z Kowar a Starého Julianova, budovali v Sovích horách (žulové pohoří-odolávající radioaktivitě) obrovský komplex Riese, který šel bránit i pod zemí- štřílny apod. Pravděpodobně šlo o otázku času.

viz:

http://www.jesen.cz/clanek23.html
vodouch
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 936
Registrován: 15/1/2008, 23:15
Bydliště: Praha

Re: Zostrojili Hitlerovi vedci atómovú bombu?

Příspěvek od vodouch »

laky píše:Rittermann neskôr povedal, že to explodovala stogramová atómová bomba. Jeho šéf Kammler chcel údajne, aby vyskúšali až tisícgramovú nálož.
Kdyby měli Němci internet a našli si na něm něco o kritické hmotnosti, možná by se jim podařilo A-bombu sestrojit.
Na těžkovodní reaktor neměli Němci dost těžké vody a ještě jim ji Britové a Norové hodili do jednoho norského jezera.
Německý vývoj atomové zbraně postupoval příliš zdlouhavě, byly odhady, že atomová zbraň nestačí do války zasáhnout, proto byl vývoj přesunut pod civilní správu (nebyl tak střežen-armáda měla absolutní prioritu).
Poznámka: uvedené informace jsou z anglických dokumentů
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Nedávno šel na Viasat Histori nějaký dokument, který tvrdil, že něco jako A-pumelici, Němci vyzkoušeli. Bohužel jsem chtil jen druhou půli. Celé se to opíralo o výslechy nějakých Italů.

Od té doby si hlídám program a nakonec to chytím celé. Vypadalo to dost rozumně včetně nálezů radiokativně zamořených ploch a podobně. Ale taky to mohlo celé být blbost. Pokud to někdo viděl, jaký jste z toho měli pocit?
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Thór
7. Major
7. Major
Příspěvky: 889
Registrován: 7/8/2008, 02:35
Bydliště: Chrudim

Příspěvek od Thór »

Pátrač-pokud to byl pořad z Italské dílny, byl bych skeptický. Němci byli s výrobou A-bomby (spíš s výrobou komponentů) poměrně daleko, ale ne dál než Amíci.
ObrázekObrázek
" Thór "

Kaphar hunnu bhanda marnu ramro
lkala
praporčík
praporčík
Příspěvky: 306
Registrován: 26/8/2008, 12:52
Bydliště: Brno

Příspěvek od lkala »

Zajímavé téma. V minulosti jsem se o německý výzkum atomové bomby trochu zajímal. Proto zkusím něco napsat.
Na začátku války, tedy v září 1939 byly obě strany (Němci i Američané) ve stejné pozici. Měli o vývoji teorie štěpení jader atomů zhruba stejné informace.
Němci na začátku války, konkrétně v září 1939, vytvořili tzv. "uranový klub". Ten byl pod vedením armády a byly do něho mobilizování nejdůležitější němečtí fyzikové, např. Werner Heisenberg (nositel nobelovy ceny, zakladatel kvantové fyziky), Otto Hahn, Carl Friedrich von Weizsacker a další. Počet pracovníků tohoto klubu nikdy v průběhu války nepřekročil 100. Němci po příchodu Hitlera v moci sice přišli o část vynikajících fyziků židovského původu, kteří postupně emigrovali, ale i tak měli dost vynikajících odborníků na jadernou fyziku.
Hlavní problém německého vývoje atomové bomby byl v činnosti tohoto "uranového klubu". Jednotlivý vědci totiž ne vždy byly ochotni spolupracovat, byly zde osobní antipatie a také jednotlivý pracovníci byly roztříštěni po Německu a na schůzky klubu se museli sjíždět. Výzkum prostě nebyl koncentrovaný.
Postupně byly v německu vyrobeny dva modely jaderného reaktoru. Jeden byl v institutu císaře Viléma v Berlíně, druhá byl u Heisenberga v Lipsku. Němci však měli velkou výhodu, neboť po obsazení Československa získali tehdy největší známé naleziště uranu, které bylo v Jáchymově.
Německé úsilí při výrobě atomové bomby bylo zaměřeno do dvou oblastí. První část byla zaměřena na sestrojení funkčního reaktoru, druhá na výrobu izotopů.
Heisenberg 6. prosince 1939 podal zprávu o situaci jaderného vývoje v Německu. V této zprávě potvrdil reálnost sestrojení jaderného reaktoru a jeho řízení a také potvrdil reálnost setrojení atomové bomby. Podmínil ovšem sestrojení atomové bomby dostatkem izotopu Uranu 235. Ve zprávě rovněž teoreticky navrhl dva druhy tzv. moderátoru. První byl uhlík, druhý těžká voda. Jedná se o látku, která zpomaluje rychlost neutronu. Ta byla klíčová k výrobě izotopů a tedy i sestrojení atomové bomby. Celkově byla tato zpráva velmi optimistická.
Druhou zprávu o atomovém vývoji v Německu podal Heisenberg v únoru 1940. Tato zpráva je již o poznání méně optimistická.
Klíčovým problémem, který v důsledku vedl k nemožnosti (opakuji nemožnosti v reálné době) vyvinout atomovou bombu, bylo zanedbání vývoje v oblatsi izotopů. Němci tedy nebyli schopni sestrojit atomovou bombu a to ani na konci války. Měli k ní ještě velmi, velmi daleko. Zásadní chyba se stala již v roce 1940, kdy byl z Berlínské vysoké škole technické donucen odejít Gustav Herz (byl židovského původu). Tím se v Německu v podstatě zastavil vývoj v oblatsi izotopů. Bez bližších podrobností je v literatuře možno nalézt tvrzení, že postupy, které navrhoval Herz, se později ukázali ve spojeneckém programu Manhatton, jako klíčové pro vývoj atomové bomby. Odchodem Herze si Němci v podstatě zavřeli dveře k možnému sestrojení atomové bomby (a to byl teprve rok 1940).
Němci si ovšem toto asi neuvědomili a pokračovali ve vývoji. V roce 1940 získali jedinou továrnu na těžkou vodu v Evropě v Norském Vermorku. Po obsazení Paříže navíc ukořistili v College de France použitelný Cyklotron, který jim také chyběl.
V letech 1940-1941 následovaly série neúspěšných pokusů s oběma reaktory, ve kterých se Heisenberg pokoušel vyprodukovat váznamější množství Uranu 235. Důležitým teoretickým objevem bylo zjištění teoretické možnosti vyvolání řetězové štěpné reakce z Plutonia, kterou zjistil v srpnu 1941 při svých teoretických výzkumech Fritz Houtermans (do té doby se uvažovalo pouze o štěpění Uranu). Ten ovšem nepracoval v uranovém klubu, ale samostatně u "podivínského" Manfreda von Ardenne, který se v podstatě soukromě zabýval vývojem štěpné reakce a měl blízko k Hitlerovi. Němci ovšem u Plutonia pravděpodobně nebyly tak daleko, jako Američané.
Nejdůležitější a zcela zásadní je ovšem to, že Němci nikdy nezprovoznili žádný reaktor. Navíc v této době měly všichni významní fyzikové (Němci, Američané i Britové) názor, že k výrobě atomové bomby by bylo nutno obrovské množství Uranu (později bylo zjištěno, že byl chybný). Proto se v případě úspěšného sestrojení atomové bomby uvažovalo o jejím dopravení k cíli lodí, jiná možnost by v podstatě neexistovala.
Zásadní krok v této oblasti udělal další uprchlík, Otto Frisch, který v roce 1939 utekl z Dánska. Ten spolupracoval ve Velké Británii s matematikem Rudolphem Peierlsem (další německý emigrant). Společným výzkumem se jim podařilo dokázat, že potřebné (tzv. kritické množství) Uranu pro štěpnou reakci nejsou tuny, ale pouze kilogramy. To zcela zásadně změnilo pohled na reálnost sestrojení atomové bomby. Frisch také zásadně pokročil v problému obohacení Uranu.
V roce 1941 tedy v Německu nebyla žádná metoda separování Uranu 235, navíc němečtí vědci neměli ponětí o tom, jaké je potřebné množství k zahájení štěpné reakce (stále uvažovali v řádu tun, o pokroku v této oblatsi nevěděli). V jejich řadách tedy nepřevládal optimismus ohledně reálnosti sestrojení této bomby. Nicméně Němci věděli o možnosti sestrojení atomové bomby z plutonia.
V prosinci 1941 byla vypracována další zpráva o atomovém vývoji v Německu. Ta konstatovala, že vývoj atomové bomby je možný, ale závisí na zjištění způsobu separování izotopů nebo výrobě Plutonia v reaktoru. Nic z toho Němci v té době nedokázali. Zde se také zásadně rozchází spojenecký a německý vývoj atomové bomby. Spojenci získali ve výše zmiňovaném výzkumu ohledně kritického množství, zásadní náskok. Němci na toto nikdy nepřišli.
Vzhledem k dosavadnímu bídmému pokroku v německém atomovém vývoji došlo k navrácení Fyzikálního ústavu císaře Viléma zpět pod akademickou obec a také k seškrkání rozpočtu.
Zde v podstatě končí vývoj německé atomové bomby. Dále již následovali pouze nekonečné teoretické debaty, ale zásadní věci, jako vyrobení izotopu, plutonia, spuštění reaktoru a další, nikdy nedokázali. Následovali další rány německému vývoji, v létě 1943 Speer uvolnil zásoby Uranu pro použití v jádrech protipancéřových střel, opakované nálety donutili přestěhování mimo Berlín, došlo k výbuchu v reaktoru a další.
Američané v roce 1944 po obsazení Štrazburku na místní univerzitě ukořistili množství dokumentů o Německém atomovém vývoji, protože zdejší katedru vedl Weizsacker. Jejich rozborem zjistili, že Němci jsou za jejich vývojem několik let pozadu a v žádném případě nejsou v dohledné dob schopni sestrojit atomovou bombu.

Všechny uvedené informace jsou z knih. Určitě bude existoval velké množství záhadologů, kteří ví o zaručených německých atomových bombách. Já osobně se ale domnívám, ž Němci v žádném případě nebyly schopni tuto bombu sestrojit, nedokázali vyřešit zásadní problémy. V podstatě jejich vývoj nikam nevedl.
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Skvělý post. Jak budou dávat ten dokument, tak se na to podívám celé a pak třeba budu schopen napsat něco podobně relevantního.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
lkala
praporčík
praporčík
Příspěvky: 306
Registrován: 26/8/2008, 12:52
Bydliště: Brno

Příspěvek od lkala »

Dobrá kniha je Hitlerovi vědci, autor John Cornwell, je tam docela podrobně popsán vývoj atomové bomby v Německu
Uživatelský avatar
Thór
7. Major
7. Major
Příspěvky: 889
Registrován: 7/8/2008, 02:35
Bydliště: Chrudim

Příspěvek od Thór »

Pátrač-já se těším na úterý 6.1.-letečtí stíhači v boji. Ukázky byly super.
ObrázekObrázek
" Thór "

Kaphar hunnu bhanda marnu ramro
Uživatelský avatar
El Diablo
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1872
Registrován: 21/11/2008, 14:11
Bydliště: Xeenemünde
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od El Diablo »

http://tomasmrhi.blog.cz/0801/atomovy-p ... ise-1-cast
Ještě sem to nečetl tak nemůžu kritizovat...
Uživatelský avatar
Tempik
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1690
Registrován: 24/3/2008, 20:27
Bydliště: Brno
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Tempik »

Taková témata by se snad ani na rozumných serverech nemeli vysytovat, ne? (mineno lehce s nadsazkou)
kenpeter
vojín
vojín
Příspěvky: 16
Registrován: 24/9/2009, 22:03

Podrobne

Příspěvek od kenpeter »

Nacistické Nemecko, najmä Adolf Hitler ako jeho vedúca osobnosť, nikdy nevenovali výrobe atómovej bomby veľkú pozornosť. Hitler, ktorého jedinou vojenskou skúsenosťou boli zákopy v Prvej svetovej vojne, žil v domnienke, že vojna sa dá vyhrať pomocou obyčajných pušiek, samopalov, granátov, guľometov, tankov, lietadiel, obrovských lodí a ponoriek. Lietajúce strely V-1 a V-2 boli preňho veľkou neznámou. Zelenú dostali až vtedy, keď to s Ríšou vyzeralo biedne. No a projekt Uranbombe (Uránová bomba) bol v úzadí až do konca vojny.
Pred tým, než popíšem, ako to bolo s vývojom atómových zbraní, by som rád poukázal na niekoľko udalostí, ktoré sa odohrali pred Druhou svetovou vojnou.
Nemecká fyzika bola svojho času najlepšou na svete. Kaiser Wilhelm Gesellschaft (KWG) (Vedecký inštitút cisára Wilhelma) v Berlíne bol centrom novodobých objavov - teórie relativity a kvantovej mechaniky.
Otcom teórie relativity bol prof. Albert Einstein (Nobelova cena za rok 1921) a otcom kvantovej fyziky bol prof. Werner Karl Heisenberg (Nobelova cena za rok 1932). Nacisti sa pôvodne o tieto dve odvetia fyziky nezaujímali. Javili sa byť príliš teoretické a navyše sa toho času nedali využiť na zostrojenie žiadnej zbrane. Keď sa Hitler dozvedel, že Einstein je žid, jeho hlasná trúba Goebbels hneď vyhlásil, že teória relativity je len "špekulatívnou židovskou fyzikou" a každý správny Nemec by mal vyznávať tzv. "pravú germánsku fyziku". Keď sa nacisti dostali k moci roku 1933, geniálni fyzici, ktorí boli temer všetci židovského pôvodu, z Nemecka utiekli a usadili sa vo Švajčiarsku alebo USA. Na ich miesta prišla generácia neskúsených ledva doštudovaných mladíkov. Do vedúcich postov sa napchali priemerní fyzici, niektorí dokonca bez vysokoškolského vzdelania. Už vtedy sa diskutovalo o atómovej bombe. Keďže princíp jadrového výbuchu je v súlade s teóriou relativity, a tá sa nesmela uznávať, vec rozbitia atómu sa uzavrela ako čosi nereálne.
Lenže vtedy sa na scéne objavil Heisenberg. Ten pomocou kvantovej fyziky síce nevedel priamo dokázať jadrové reakcie, ale bol presvedčený o možnosti ich praktického uskutočnenia. Navyše bol Einsteinovým známym, zastával sa ho, takže onedlho upadol do nemilosti.
Heisenberg sa aj s rodinou ocitol v nezávideniahodnej situácii. Dennodenne ho nacisti označovali za bieleho žida, za zradcu národa, za bludára, čo vyznáva nepravú fyziku. Esesáci mu vybíjali okná, vyhrážali sa jeho deťom a manželke, okydávali ho v novinách. Heydrich údajne organizoval komando, ktoré by Heisenberga aj s celou rodinou na výstrahu zavraždilo a vypálilo mu dom. Ale k tomu už nedošlo, lebo sa neočakávaná vec - Heisenbergova matka bola dlhoročnou priateľkou matky H. Himmlera, ktorá s názormi svojho syna nesúhlasila. Heisenbergov dedo a Himmlerov dedo boli baníkmi, poznali sa vyše dvadsať rokov. Heisenbergova matka teda šla za tou Himmlerovou a poprosila ju, aby Reichsfuehrer nechal jej syna na pokoji. Pani Himmlerová si dôkladne pohovorila so synom. Ten napísal v roku 1938 Heisenbergovi veľmi milý a srdečný list, v ktorom Heisenberga pozýva k sebe na neformálne stretnutie. Heisenberg tam šiel. Rozhovoru sa zúčastnil aj Heydrich. Podľa Heisenbergových vyjadrení sa k nemu Himmler správal dosť arogantne. Sľúbil mu, že mu dá vysoký vedecký a že mu už nebude hroziť koncentrák, ale musí splniť tri podmienky - urobí všetko preto, aby kvantová a jadrová fyzika slúžili na výrobu zbraní (čo Heisenberg splniť nemohol, pretože nebol jadrovým fyzikom), verejne zavrhne všetkých židovských vedcov a pokúsi sa presvedčiť Nielsa Bohra žijúceho v Dánsku, aby prišiel do Nemecka pracovať na výroba zbraní. Heisenberg to všetko sľúbil, inak by si zrejme podpísal rozsudok smrti. Verejne odsúdil Einsteina (za čo sa mu po vojne ospravedlnil), zašiel za Hahnom do Dánska a viedol s ním dvojzmyselný rozhovor, z ktorého Hahn vyrozumel, že musí ujsť do Ameriky, pretože Dánsku hrozila invázia. Heisenberg sa na svojom novom poste v KWG stretol s profesormi Carlom Friedrichom von Weizsäckerom a Karlom Eugenom Juliusom Wirtzom. Všetci mali rovnaký osud - nenávideli nacistov, boli pacifistami, upadli do nemilosti a aby zachránili svoje životy, súhlasili s Himmlerovým nátlakom. Ich šťastím bolo, že si na nich do konca vojny nik nespomenul. Boli v zabudnutí.
Tajne však bádali, aj keď ich prostriedky boli obmedzené, a podarilo sa im dať dohromady viac-menej správny postup, ako vyrobiť jadrovú zbraň a použiť ju. Svoje výsledky nikdy nepublikovali. Či by sa podľa ich teoretických úvah dala skutočne postaviť jadrová elektráreň alebo ničivá bomba, je dnes ťažko povedať, ale rozhodne svoje objavy uskutočnili skôr ako Oppenheimer v USA, ktorý je dnes považovaný za otca jadrovej explózie.
Po vojne Heisenberga obviňovali z toho, že sa zapredal nacistom, že mu šlo o posty a o uznanie, no nič z toho nebola pravda.

Druhý vedecký tím zaoberajúci sa atómovou zbraňou patril pod Heereswaffenamt (HWA) (Úrad armádnych zbraní), ktorý patril pod Reichskriegsministerium (RKM) (Ríšske ministerstvo vojny). Tento tím súčasne patril pod Reichsforschungsrat (RFR) (Ríšska rada pre výskum). Členmi tímu boli Dr. Erich Rudolf Bagge, prof. Walther Wilhelm Bothe, prof. Kurt Diebner, Dr. Georg Robert Doepel, prof. Abraham Robert Esau (ktorý bol istý čas šéfom RFR), prof. Walther Gerlach (ktorý bol istý čas šéfom RFR, lenže ho potom pre neschopnosť vyhodili), Dr. Wilhelm Groth, prof. Paul Karl Maria Harteck, Dr. Otto Haxel a prof. Karl Erich Schumann. Šéfom tímu bol de jure Schumann a de facto Diebner, inteligentný človek a presvedčený nacista. Ostatní boli karieristi, išlo im hlavne o slávu a uznanie. Vzdelaním to bola skupina deviatich fyzikov a jedného fyzikálneho chemika.

No a teraz sa dostávame k samotnému bádaniu, ktoré začalo roku 1939.
Vyvstala otázka, z čoho bude bomba vyrobená. Do úvahy prichádzali tri možnosti: urán 235, urán 238 alebo plutónium. Nemci sa rozhodli pre urán 235 a ich projekt dostal názov Uranbombe (Uránová bomba). V USA tomuto projektu vraveli atómová bomba.
Pokusného materiálu, teda uránu 235, bolo v Nemecku málo. Keď nacisti prepadli Belgicko, rozviedka zistila, že v Bruseli sa nachádza veľké množstvo čistého uránu, ktoré sa do Belgicka dovážalo raz za mesiac loďou z Belgického Konga, kde boli uránové bane. Tento urán Nemci zhabali a odviezli do Nemecka. Medzitým rozviedka zistila, že na území Ríšskeho protektorátu Čechy a Morava sa nachádza mesto Joachimstahl (dnešný Jáchymov), kde sa v baniach ťaží smolinec, teda oxid uráničitý. Tento poznatok bol istý čas v zabudnutí, lebo panoval názor (správny názor!!!), že zo smolinca sa atómová bomba vyrobiť nedá. Ibaže Dr. Doepel potom objavil proces, pomocou ktorého sa dá zo smolinca získať čistý urán. Proces sa dodnes nazýva Doepelov. Pre Nemcov to ale nebola veľká výhra, pretože vtedajšími metódami sa urán zo smolinca získaval veľmi ťažko a pomaly.
Za ten čas prof. Diebner vypočítal, že uránová bomba bude vážiť asi tak 5 - 6 t a bude dlhá najmenej 7 m (nemýlil sa). Bolo treba zostrojiť lietadlo, ktoré by takúto bombu zhodilo. Voľba padla na Heinkel 177, jeden z najväčších bombardérov Ríše. Lietadlu dali väčšie krídla a rozšírili mu bombovnicu. Tieto úpravy sa vykonali v Prahe leteckou spoločnosťou Letov. Lietadlo celú vojnu stálo na pražskom letisku a čakalo na bombu.
Diebner sa rozhodol výskum decentralizovať. Najmä kvôli možnému bombardovaniu, ale aj kvôli možnosti atentátu či sabotáže.
Laboratóriá vykonávajúce čiastkový výskum sa nachádzali v Merseburgu, Hamburgu, Freiburgu, Hechingene, Mníchove, Kiele, Frankfurte nad Mohanom, Stadtilme. Centrála sídlila v Heidelbergu. Prvý jadrový reaktor postavili Harteck a Bagge. A to skôr ako v Amerike. Problém bol v tom, že iba na papieri. Popísali, ako by asi mal vyzerať proces štiepenia jadra (čo už, ako bolo spomenuté, popísal aj Heisenberg, ale nikde to nepublikoval). Pochopili, že treba postaviť akúsi uzavretú komoru, dať do nej urán, ostreľovať ho neutrónmi a ako prostredie zvoliť niečo, čo by rýchle neutróny trochu spomaľovalo. Prvú maketu postavili vo svojom pracovisku v Kiele. Dozvedel sa o tom Diebner a dal ich zavolať do Heidelbergu, kde začali s reálnou výstavbou prvého jadrového reaktora v Nemecku. Samozrejme, Diebner sa snažil pripísať si ich úspechy.
Otázku, čo použiť na spomaľovanie toku rýchlych neutrónov, aby sa tie zachytili v jadre atómu uránu, rozriešil profesor Bothe. Na základe určitých podivných výpočtov (ktoré sa ukázali byť celkom nesprávne) vyhlásil, že na spomaľovanie je treba použiť ťažkú vodu. Podaktorí sa ozvali, že by radšej mohol byť grafit, ale ďalšie "výpočty" pána profesora "jednoznačne dokázali", že grafit sa v jadrovom reaktore nedá nijako využiť.
Pravda je taká, že ťažká voda sa používa na definitívne zastavenie jadrovej reakcie. Naopak grafitové tyče, ak sú správne umiestnené, sa používajú na spomalenie jadrovej reakcie.
Ale to Nemci ešte vtedy nevedeli. Miesto toho sa snažili zohnať ťažkú vodu.
Jediné miesto v celej Európe, kde sa vyrábala ťažká voda, bolo mestečku Rjukan v Nórsku, ktoré nacisti okupovali. Sídlila tam továreň Vemork, ktorá pôvodne patrila americkej firme Hydro-Electric-Company. Z tejto továrne Nemci brali ťažkú vodu, nakladali ju na lode alebo do ponoriek a cez Severné more prepravovali do Hamburgu a odtiaľ tajnými konvojmi do Heidelbergu.
Jedna konšpiračná teória tvrdí, že Nemci mali ešte jednu továreň na ťažkú vodu kdesi v Oceánii, odkiaľ ju prepravovali ponorkami, ale toto tvrdenie je asi také pravdivé ako hypotézy o tajných základniach Nemcov v Antarktíde, kde sa vyrábali kozmické rakety.
Prvá snaha o spustenie jadrového reaktora bola v roku 1942. Celý pokus ale stroskotal, asi preto, že bez grafitu to proste nejde, Diebner musel neúspech hlásiť Hitlerovi. Ten dal príkaz heidelbergský reaktor zapečatiť a potom rozobrať.
Zdalo sa, že je všetkému koniec.
Nemci navyše ani bombu nepotrebovali. Na východe vyhrávali jednu bitku za druhou (maršál Buďonnyj to riadne pobabral - viď tretiu bitku o Charkov), Stalingrad mali na dosah ruky, Rommel bol pánom Afriky. Snáď jediné, čo nevyšlo, bolo dobytie Moskvy, aj keď to sa považovalo len za otázku času, a letecké útoky na Veľkú Britániu sa tiež veľmi nedarili.
Vedecký tím sa de facto rozpadol, každý si išiel po svojom.
Haxel začal pracovať pre Kriegsmarine, snažil sa vyrobiť ponorku na jadrový pohon, Groth pracoval pre Goeringa, ktorý financoval pokusy s rádioaktivitou na vlastnú päsť, to isté robil Harteck pre Bormanna.
Keď sa ale tisícročná Ríša začala rúcať, znova sa dali dokopy a začali bádať.
Bothe uznal svoje omyly a tak do procesu štiepenia jadra zahrnuli aj grafit.
Lenže medzitým prišiel ďalší pech. Továreň Vemork, ktorá sa z času na čas stala terčom bombardovania RAF, celá vybuchla. Stalo sa tak koncom roku 1943. Bol to v poradí tretí sabotážny pokus, ktorý vykonali nórski partizáni prezlečení za príslušníkov anglických špeciálnych jednotiek. Neďaleko od továrne, v ktorej bolo zničených 500 kg ťažkej vody, nechali pohodený anglický STEN MARK, aby to vyzeralo, že ide o britskú akciu, aby sa Gestapo nemstilo na nórskych civilistov.
Vemork aspoň čiastočne obnovila činnosť až o tri mesiace. (A potom nasledovali ešte ďalšie dve sabotáže, obe úspešné, ale nie tak, ako tá zo štyridsiateho tretieho.)
Medzitým bol dokončený Heinkel 177, čakal na letisku v Prahe, lenže po jednom nálete v r. 1944 z neho ostali len trosky. Hitler situáciu vyriešil po svojom - von Braun mal v tom čase ešte posledných 500 striel V 2. Od Hitlera dostal za úlohu odmontovávať hlavice s amatolom a nahrádzať ich jadrovými náložami od Diebnera. Fuehrer si myslel, že keď bude mať 500 jadrových rakiet, vyhrá vojnu. Asi by ju aj vyhral, lenže tým by zničil celú Európu. Premenil by ju na púšť a radiácia by zabila aj mnohých obyvateľov Nemecka.
V januári roku 1945, keď boli nálety na nemecké mestá samozrejmosťou, sa vedci stiahli do Haigerlochu, maličkej dedinky blízko Stuttgartu. O Haigerlochu len asi toľko, že to bola obec v kotline medzi vysokými horami, bol tam pokoj, ľudia sa venovali vinohradníctvu.
V jednej vínnej pivnici si vedci zriadili provizórne laboratórium. Postavili nový jadrový reaktor, dali doň urán, ťažkú vodu aj grafit (nie tyče, ale kocky, čo bola nevýhoda) a spustili to. Mali len jeden pokus a ten im nevyšiel. Stalo sa tak koncom apríla, kedy už Ríša de facto nejestvovala. Chyba bola v tom, že dali príliš veľa ťažkej vody a príliš málo grafitu. Vďaka tomu sa reakcia nechcela spustiť. Ak by to urobili naopak, možno by došlo k jadrovému výbuchu.
Po oznámení o neúspechu sa mníchovskí členovia NSDAP rozbehli po všetkých domoch a bytoch v meste a informovali ľudí, že Uranbombe je pripravená a onedlho bude zbombardovaný Londýn, New York a Moskva.
Išlo o posledný záchvev fanatizmu v Mníchove.
23.4.1945 dorazili do Haigerlochu americké jednotky. Vedci boli deprimovaní, mnohí prepadli alkoholu (opakujem, obyvatelia Haigerlochu sa venovali vinohradníctvu). Očakávali, že ich zavrú do väzenia, tam ich budú mučiť a až sa od nich všetko dozvedia, zabijú ich. Príjemne ich prekvapilo, keď im Američania ponúkli možnosť ďalej vedecky pracovať v USA. Podaktorí sa dokonca začali Američanom doslova pchať do zadku. Jediný, kto odmietol, bol Diebner. Ten ostal nacistom až do konca života.
Koncom apríla 1945 bola zo severného Nórska, ktoré ešte ovládali Nemci, vyslaná ponorka U-234 so supertajnou misiou. Mala ísť do Japonska a okrem iného viezla aj 50 dutých olovených trubíc dlhých 230 mm s priemerom asi tak 5 cm. Bol v nich Präparat 38. Čo bol Präparat 38, nik nevedel.
Kapitán ponorky, istý Fehler, sa dosť čudoval, keď mu oznámili, že jeho ponorka sa premenuje na U-235. To, čo bolo v trubiciach, bol totiž smolinec. Bolo ho 560 kg a dalo sa z neho vyrobiť 3, 92 kg čistého uránu 235 (v skratke U 235, preto sa aj tak volala ponorka).
Na palube ponorky boli aj japonskí experti na jadrovú fyziku veliaci poručík Dr. Genzo Šodži a veliaci poručík Dr. Hideo Tomonaga.
Ponorka vyplávala z Nórka, mala oboplávať celú Afriku, prejsť cez Indický oceán a zakotviť v Japonsku.
Nepodarilo sa to, lebo nórski partizáni informovali anglickú tajnú službu a tí ponorku chytili spolu s Američanmi 14.5.1945.
Japonskí dôstojníci spáchali rituálnu samovraždu, ostatní šli do zajatia. Urán prišiel osobne zhabať Oppenheimer.
Aj po skončení vojny v máji 1945 sa ešte niektoré nemecké jednotky odmietali vzdať. Niektoré z nich používali atómovú bombu ako prostriedok vydierania. Napr. na dánskom ostrove Bornholm sa opevnila jednotka SS. Ich veliteľ nechal do podzemného úkrytu schovať 500 sudov čohosi ťažkého a kovového. Tvrdil, že je tam urán a že môže kedykoľvek vybuchnúť. Spojenci mu na to ale neskočili. Keď potom sudy otvorili, našli tam starý železný šrot.

Vo všeobecnosti treba konštatovať, že Nemci si nedávali veľkú námahu s bezpečnosťou, urán nebol temer nikdy dobre zabezpečený, takže úroveň radiácie bola hrozivo vysoká, haigerlošská pivnica mala zvýšené hodnoty radiácie ešte 50 rokov po vojne. To, ako aj klamstvo mníchovských fanatikov o bombe, niektorých pseudohistorikov zvádza k vyhláseniam, že Nemci mali atómovú bombu. Je to lož.
Ak by Nemecko vyhralo vojnu, možno by ju naozaj vyrobilo, ale to sú už len prázdne špekulácie.

A na okraj ešte spomeniem Uranverein (Uránový spolok). Tento spolok bol zoskupením popredných aj neznámych nemeckých fyzikov, mnohí z nich pracovali v Diebnerovom vedeckom tíme. Nebol to však spolok určený na výrobu atómovej bomby, skôr šlo o taký debatný krúžok, kde sa diskutovalo o mierovom i vojenskom využití jadrovej energie.
Odpovědět

Zpět na „Wunderwaffen“