skelet píše:1) ano RIM-161 má kinetickou hlavici a cíle nad 33km mají zase omezenou možnost manévrování.
Ano, a to je ten zásadný dôvod prečo LEAP určená
na zostreľovanie nemanévrujúcich ICBM bude proti ním účinná?
skelet píše:Umí, neumí, s jakou pravděpodobností. Víme z toho něco? Nevíme, domníváme se.
Ale no ták. LEAP nie je stavaná na atmosféru- hlavne ako zabezpečíš že jej nezhoria senzory/antény?
Toto už fakt nechajme tak.
Ciele - napr. spomínané, a nezabúdajme na CM-400 - teda kľúčové strely na kľúčové ciele.
skelet píše: 2) Cíle před zničením musíš nejen sestřelit, ale nejdříve i zachytit. Dá se předpokládat (z logiky věci), že ony Hornety z mého příkladu se k onomu Petru Velikému nebudou plížit ve velké výšce, ale spíše pěkně u hladiny. Ale uvedl jsem příklad, a ty mi ho můžeš kus po kusu rozporovat. Od zachycení, po výstřelení první rakety. Jsem zvědav k jakému závěru dojdeš.
Veď som ti to pekne rozpísal. A nie na Hornety, ale dokonca na to čím útočia - Harpoony a len na kanóny. Čiže po vrstve Fortov, Kindžalov a Kortikových RS. Viac nižšie.
skelet píše: 3) Co jsem u EMG děla konstatoval, že to není až tak? Tím, že jsem řekl, že to není PRO? A hypersonická protilodní střela snad je součástí PRO? Hypersonický kluzák, a lá WU-14 (DF-21D) bude obrovská střela, ale bude to zabiják právě na ty těžce chráněné cíle. Takže ne, nepřesvědčil jsi mě .. stoprocentní obrana neexistuje. Ne, proti masovému útoku.
Napísal si, že nepotrebujú hypersoniky, lebo vyvýjajú niečo iné, čo ich nahradí. PGS to nebude, EGM tiež nie.
Takže čo?
skelet píše:4) Takovéto příklady najdeš všude. Například v RF - Mi-28 a Ka-52, Il-476 a An-70 (byť to se už neuskuteční), BUK Mx a S-350 atd.
Určite, aj v rusku nájdeš kopu príkladov. Ale akurát tie čo si napísal nimi nie sú. Skôr vývoj obrnenej techniky a vo VMF. No, možno vrtuľníky (VPK dodá a následne sa hľadá optimálne zaradenie)
Mirku - to ale nebol problem tendra ktorý som spomínal.
K DEBATE:
Automaticky sa tu v debate predpokladá
superiorita USN. Ale to je omyl. To čo píšem je práve o tom, že USN stráca kľúčové schopnosti a tým superioritu.
Ďalší príklad na úvod:
Growler vznikol tak, že sa doňho implementovala... elektronika s Prowleru. O tom, že sa upgrejduje elektronika v starších lietadlách vieme. Ale že sa zoberie stará elektronika a dá na nové lietadlo?? Vskutku inovatívny prístup... Lebo šetrenie, ofc. (samozrejme, že tam sú nové procesory, dokonalejší datalink. atď. Ale celá architektúra, senzory a rušiče sú z Prowleru).
Lenže - okamžite sa z prostredia USN začali objavovať hlasy, že proti súčasným moderným systémom nie je systém, pôvodne z Vietnamskej vojny, celkom to pravé orechové (napríklad „sa nemusí“ s AESA radarmi).
A tak sa (rok pred zavedením prvého Growleru!) spustil program Next Generation Jammer. S výberom dodávateľa v r. 2013 a systémov od r. 2018. No a tu sa začala tradičná rúbanica dodávateľov. Takže termín sa posúva a momentálne sa dosiahnutie „Initial operation Capability“ predpokladá v r. 20-23. O čo, že sa to nestihne?
Záver: Pred piatimi rokmi USN zaviedlo v podstate zastaralý systém. Čo bude o ďalších 5-10?
Výsledok –
USN stratilo ďalšiu zo svojich kľúčových schopností – prevahu v REB.
- TÉZA „POČET“
Dzin píše: Proti námořní síle nepřítele mají Američané i ponorky a přes padesát jaderných stíhacích ponorek dokáže rozstřílet už slušné námořnictvo
Skelet píše: US Navy o síle deseti letadlovek, 22 křižníků a 62 torpédoborců.
Skelet píše: Ale i tak, když to vezmeš jen poměrově, tak v teritoriu ČLR a Ruska operuje hafo lodí.
Dobre tak sa pozrime na to
čím môžu tie lietadlá a ponorky zaútočiť. A
zase sme len pri Harpoonoch (resp. Slamoch). Takže ľahkých cieľoch pre Ruskú, či čínsku PRO. Čo teda tie hromadné útoky?
- TÉZA HROMADNÉ ÚTOKY
Dve kľúčové otázky:
1. Ako by USN vlastne malo docieliť hromadný útok? Ponorky a hladinové lode vedia vystreliť salvu povedzme 4 striel naraz. Lode sa vzájomne vedia skoordinovať, tak povedzme desiatky. Letecké krídlo, tiež desiatky.
Lenže – to by strely museli mať úplne rovnakú rýchlosť, profil letu atď. aby doleteli „naraz.“ o tom sa dá silne pochybovať. Alebo by sa museli koordinovať. No a
majú Harpoon, Slam datalink? Sú schopné koordinovať útok?
Pozrime sa na druhú stranu – 40 ročné Granity áno. A navyše sú supersonické.
2. Kľúčová je však podľa mňa otázka: Postavili by ste zbraňový systém na ničenie kľúčových cieľov protivníka
na pravdepodobnosti, že „niečo prejde?“ A možno nič? Nepostavili. Ani USN pôvodne nechcela.
- TÉZA „TEĎ TU STŘELU NEPOTŘEBUJOU“
Z uvedeného mi vyplýva, nie, že budú mať problém v budúcnosti.
Ale že ho majú už dnes.
Jeden príklad:
Dzin píše: Co se týká ruských ponorek, asi jen deset jich snese přísnější porovnání s americkými (Akula a Jesen). Potom ještě 7 Oskarů a tím končíme. Sedmnáct proti padesáti je dost nepoměr.
Pridal by som Sierry. Ale to je jedno. Pretože s výnimkou Akuly a Jaseňa všetky ostatné USN a Ruské nevedia hromadný odpal. Pre likvidáciu flotíl s pokročilou PRO sú irelevantné.
Avšak Jasene vedia vypáliť supersonických 32 Jachontov z povedzme 500 km a Akuly 24 Granitov zo 700 km (v budúcnosti 72 Jachontov). Toto neberiem:
Dzin píše: potom by se musely ruské ponorky dostat k odpalu na svaz, tedy překonat protiponorková opatření amerického svazu. Zde opět hraje prim nadřazenost US Navy.
(OK, takže nejaký podzvukový Harpoon vždy prejde, ale postavíme tézu na tom, že USN dokáže 100% ochrániť tisíce štvorcových míľ okolo zväzu? Je to nezmysel a príkladov máme veru dosť.)
Mne to vychádza tak, že na ponorkový útok USN na ruský hladinový zväz by musel mať veľké šťastie. Naopak by som si vsadil.
- ZÁVER
Nalejme si však čistého vína. Celá debata nemá zmysel.
V skutočnosti to nie je tak, že by USN supersonické strely nechceli/nepotrebovali. Oni ich chceli. Ale, "šetrí sa," a tak pod tlakom rozpočtu si museli vybrať len lacnejšiu variantu.
A opäť sme pri mojej téze, že výzbrojná politika USA (a strata kľúčových vojenských schopností) je spôsobená absolútnou nadvládou VPK nad vojakmi. Superveľmoc si "nemôže dovoliť" vývoj 2 (dvoch!) PLoRS!!