Polarfox píše:to je jen prachsprostý antropocentrismus a vlastní ješitnost.
Čiastočne ano, ale - inteligencia je mimoriadne vzácny jav vo vývoji života. A ešte vzácnejšia je inteligencia, ktorá sa prepracuje do štádia strojovej civilizácie.
V tom sme unikátny nielen v celej geologickej histórii Zeme (neexistuje žiadny hodnoverný náznak, že by v minulosti existovala na Zemi civilizácia technologicky podobná našej), ale zrejme aj v meradlách prinajmenšom nezanedbateľnej časti našej Galaxie.
Iná vec je, že strojová civilizácia, ktorá ešte nedokázala prekročiť vákuum je mimoriadne zraniteľná - a to prakticky všetkými známymi vplyvmi:
- spoločensko-politické otrasy/katastrofy typu jadrová vojna
- vyčerpanie surovinových a energetických zdrojov
- narušenie ekosystémov
- geo-tektonické udalosti
- kozmogénne udalosti - dopady malých telies, nestability centrálnej hviezdy, záverečné štádiá vývoja okolitých hviezd atď.
Strojová civilizácia by určite neprežila žiadnu epizódu "veľkých vymieraní" známych z histórie vývoja života na Zemi.
Prírode je srdečne jedno, či nejaký, akýkoľvek, biologický druh prežije - to je viacmenej nesporný fakt, prírodná rovnováha totiž nie je
STAV, ale vysoko dynamický PROCES.
Stuka - príroda sa o nejakú rovnováhu nesnaží, to je len ilúzia.
Existuje jeden ostrov na severe Kanady, kde bola koncom vojny nejaká základňa. Na ostrove žili karibu (asi tak 4-5000) a nejaká populácia vlkov (asi tak tri tucty). Vlci boli "drzý", takže ich vojaci vystrieľali. Vojna skončila, vojaci odišli, karibu zostali... začiatkom 50. rokov ich bolo okolo 30000. "Dokázateľné" maximum dosiahli v polovici 60. rokov - cez 45000 kusov, reálne ešte asi o čosi neskôr (v polovici 70. rokov narátala expedícia na ostrove 82000 lebiek karibu). Koncom 60. rokov ich bolo... asi tucet, všetko samice, ktoré neprežili zimu 1968/1969.
Na ostrove ešte začiatkom 80. rokov nerástla tráva, ale ani machy alebo lišajníky... Premnožený karibu proste zožrali všetku vegetáciu a následne podochli hladom - celkom typický prípad zlyhania "rovnováhy" v "uzavretom" či obmedzenom ekosystéme.
Podobným príkladom by mohli byť aj povestné lumíky, ale keďže ich ekosystém nie je celkom uzavretý, proces má charakter oscilácií.
Tempik píše:Kvůli přežití lidstva by bylo pravděpodobně levnější a snadnější udělat vaulty pod zemí, které vydrží ustájit 1000 lidí na 200 let, než to samé budovat na marsu.
Nehrozí a nie je to logické, žiadny spôsobom...
Problém jedna: výber "obyvateľov", Problém dva: čo s tými neúspešnými, "hodenými cez palubu".
Ručím ti za to, že by sa rýchlo našli jedinci (veľmi veľa "hodených cez palubu" by boli jedinci aj mimoriadne nadaný), ktorý by začali bádať aj nad tým, ako tých "zachránených" tam dolu spoľahlivo zabetónovať, alebo, efektívnejšie, navŕtať do blízkosti vaultu dieru a poslať im tam nejaký kilotonový darček. A boli by plne v práve... Prežitie je totiž kolektívna záležitosť a "ukradnúť pre seba záchranný čln" je trestuhodné.