Re: Budoucí výbava / augumentace / náhrada pěchoty
Napsal: 17/11/2013, 21:50
V zásade je taká predstava správna a môže, ale tiež nemusí, zodpovedať realite. Proces formovania kumulatívneho prúdu je komplexný problém a jeho teória je stále neúplná (a aj môj vhľad do celej problematiky je hodne povrchný - o tom jednookom to poznáme...).
Napríklad jedným z problémov je správny popis chovania materiálu vložky. Treba si uvedomiť, že tento materiál je vystavený extrémnym tlakom a šokovej premene/preformovaniu. Pri formovaní kumulatívneho prúdu materiál vložky tečie rýchlosťami blízkymi alebo aj vyššími ako je normálna rýchlosť zvuku v danom materiále (a tá je často blízka detonačnej rýchlosti trhavín - ocel ~5700-6100m/s, hliník 5100-6500m/s, meď 3500-4600m/s, berýlium ~12900m/s... pozor, parametre sú to vždy dva, rôzne pre priečne a pre pozdĺne vlnenie), extrémne tlaky vznikajúce pri zrážkach jednotlivých častí vložky (prekračujú i detonačný tlak) zas spôsobujú, že merná hmotnosť/hustota materiálu môže lokálne (a samozrejme dočasne) vzrásť o 25 až 50% (u hliníku a berýlia i viac ako dvojnásobok) atď. Ťažnosť a tvárnosť materiálov sa tu chová celkom odlišne od bežných podmienok.
Ďalším problémom je, že materiál kumulatívneho prúdu tečie a navyše tu existujú gradienty rýchlosti pozdĺž prúdu i v jeho priereze. Takže predpoklad o štvornásobnom priereze lúča môže, ale nemusí byť splnený a lúč môže byť tenší i hrubší (a teda i tenší alebo kratší, prípadne i s dopadom na rýchlosť čela prúdu), s priamym vplyvom na priebojnosť.
Čiže zodpovedať správne na otázku, či bude mať dvakát väčšia nálož dvakrát väčšiu priebojnosť sa dá len lyšiacky - mohla by/mala by... Navyše, u každej kombinácie vlastností trhaviny a materiálu vložky to môže byť odlišné aj pri inak rovnakej geometrii nálože.
Jedna taká zaujímavosť - zváranie a plátovanie výbuchom je v podstate tiež jav blízky kumulatívnemu javu. Na rozhraní dvoch výbuchom zvarených materiálov pritom často vzniká spoj (je doslova žiadúci), ktorý v reze veľmi pripomína vzor "kármánovej vírovej cesty" (http://en.wikipedia.org/wiki/K%C3%A1rm% ... tex_street), ktorá je celkom známa z aerodynamiky a hydrodynamiky laminárneho a tubolentného prúdenia.
Napríklad jedným z problémov je správny popis chovania materiálu vložky. Treba si uvedomiť, že tento materiál je vystavený extrémnym tlakom a šokovej premene/preformovaniu. Pri formovaní kumulatívneho prúdu materiál vložky tečie rýchlosťami blízkymi alebo aj vyššími ako je normálna rýchlosť zvuku v danom materiále (a tá je často blízka detonačnej rýchlosti trhavín - ocel ~5700-6100m/s, hliník 5100-6500m/s, meď 3500-4600m/s, berýlium ~12900m/s... pozor, parametre sú to vždy dva, rôzne pre priečne a pre pozdĺne vlnenie), extrémne tlaky vznikajúce pri zrážkach jednotlivých častí vložky (prekračujú i detonačný tlak) zas spôsobujú, že merná hmotnosť/hustota materiálu môže lokálne (a samozrejme dočasne) vzrásť o 25 až 50% (u hliníku a berýlia i viac ako dvojnásobok) atď. Ťažnosť a tvárnosť materiálov sa tu chová celkom odlišne od bežných podmienok.
Ďalším problémom je, že materiál kumulatívneho prúdu tečie a navyše tu existujú gradienty rýchlosti pozdĺž prúdu i v jeho priereze. Takže predpoklad o štvornásobnom priereze lúča môže, ale nemusí byť splnený a lúč môže byť tenší i hrubší (a teda i tenší alebo kratší, prípadne i s dopadom na rýchlosť čela prúdu), s priamym vplyvom na priebojnosť.
Čiže zodpovedať správne na otázku, či bude mať dvakát väčšia nálož dvakrát väčšiu priebojnosť sa dá len lyšiacky - mohla by/mala by... Navyše, u každej kombinácie vlastností trhaviny a materiálu vložky to môže byť odlišné aj pri inak rovnakej geometrii nálože.
Jedna taká zaujímavosť - zváranie a plátovanie výbuchom je v podstate tiež jav blízky kumulatívnemu javu. Na rozhraní dvoch výbuchom zvarených materiálov pritom často vzniká spoj (je doslova žiadúci), ktorý v reze veľmi pripomína vzor "kármánovej vírovej cesty" (http://en.wikipedia.org/wiki/K%C3%A1rm% ... tex_street), ktorá je celkom známa z aerodynamiky a hydrodynamiky laminárneho a tubolentného prúdenia.