Re: Tlustá Berta
Napsal: 3/2/2015, 21:02
Mám dojem, že konštrukcia striel Rochling sa objavuje až po roku 1940 a skúšky prebiehajú až v roku 1942-43.
Prvé skúšky prebehli na československom opevnení, strieľalo sa priamou paľbou z nemeckého 21cm mažiaru vzor 18 na vzdialenosť menej než 1km. So strelou o hmotnosti ~195kg, dlhou cca 2,5 metra a vonkajším priemerom ~125 mm bola pri počiatočnej rýchlosti 550m/s dosiahnutá priebojnosť 150-220cm pevnostného železobetónu.
Ďalšia séria pokusných strelieb prebiehal o niečo neskôr na belgických pevnostiach, kde boli dosiahnuté lepšie výsledky - strieľalo sa hlavne nepriamou paľbou a bola dosiahnutá priebojnosť 250-350cm železobetónu a až 50m zeminy (niektoré strely prenikli do podzemných armovaných betónových spojovacích chodieb pevnosti). Počas skúšok sa testovali rôzne varianty konštrucie striel, takže známe výsledky sa nedajú celkom porovnávať.
Pokiaľ viem, strely Rochling neboli nikdy bojovo použité - na začiatku vojny ich nemci nemali a potom už nemali príležitosť ostreľovať žiadne podobné opevnenia.
Trabant - vyjadruj sa k veciam, v ktorých sa vyznáš, inak sú tvoje domnienky len a iba domnienky k veciam, o ktorých vieš len málo alebo nič...
Presne rovnaké podmienky a parametre streľby ako húfnice veľmi veľkých kalibrov majú iné zbrane "obliehacieho" delostrelectva - mažiare veľkých kalibrov. Princíp paľby obliehacieho delostrelectva pro betónovým a železebetónovým objektom spočíva vo vystrelení strely do výšky, odkiaľ padá voľným pádom na cieľ. Dôvod takéhoto postupu je pomerne triviálny - strela má najpriaznivejší uhol dopadu vzhľadom na dosiahnuteľnú dopadovú rýchlosť a najlepšiu presnosť - najmenší rozptyl vzhľadom na priemet ostreľovaného objektu.
Prvé skúšky prebehli na československom opevnení, strieľalo sa priamou paľbou z nemeckého 21cm mažiaru vzor 18 na vzdialenosť menej než 1km. So strelou o hmotnosti ~195kg, dlhou cca 2,5 metra a vonkajším priemerom ~125 mm bola pri počiatočnej rýchlosti 550m/s dosiahnutá priebojnosť 150-220cm pevnostného železobetónu.
Ďalšia séria pokusných strelieb prebiehal o niečo neskôr na belgických pevnostiach, kde boli dosiahnuté lepšie výsledky - strieľalo sa hlavne nepriamou paľbou a bola dosiahnutá priebojnosť 250-350cm železobetónu a až 50m zeminy (niektoré strely prenikli do podzemných armovaných betónových spojovacích chodieb pevnosti). Počas skúšok sa testovali rôzne varianty konštrucie striel, takže známe výsledky sa nedajú celkom porovnávať.
Pokiaľ viem, strely Rochling neboli nikdy bojovo použité - na začiatku vojny ich nemci nemali a potom už nemali príležitosť ostreľovať žiadne podobné opevnenia.
Trabant - vyjadruj sa k veciam, v ktorých sa vyznáš, inak sú tvoje domnienky len a iba domnienky k veciam, o ktorých vieš len málo alebo nič...
Presne rovnaké podmienky a parametre streľby ako húfnice veľmi veľkých kalibrov majú iné zbrane "obliehacieho" delostrelectva - mažiare veľkých kalibrov. Princíp paľby obliehacieho delostrelectva pro betónovým a železebetónovým objektom spočíva vo vystrelení strely do výšky, odkiaľ padá voľným pádom na cieľ. Dôvod takéhoto postupu je pomerne triviálny - strela má najpriaznivejší uhol dopadu vzhľadom na dosiahnuteľnú dopadovú rýchlosť a najlepšiu presnosť - najmenší rozptyl vzhľadom na priemet ostreľovaného objektu.