jeste bych poznamenal ze mi pripada ze prave u kridla nejakeho dopravniho letadla muze byt mnohem pouzitelnejsi kridlo ktere ma dobre vlastnosti jen zanejakych idelanich podminek, protoze si dopravni letadlo muze dovilit techniku ktera ho bude za tech idealnich podminek dlouhodobe urozovat (tj. letet ustalenou rychlosti v dane vysce, pri danem uhlu nabehu ....). Takova mira kontroly u modelu letadylka asi nebude.
Moderné krídla dopravných lietadiel sú skutočne optimalizované na pomerne malý rozsah rýchlostí v okolí typickej cestovnej rýchlosti a letovej výšky daného lietadla. Aby sa s ním dalo "rozumne" vzlietnuť a pristáť pri inej ako optimálnej rýchlosti - od toho je určená vztlaková mechanizácia krídla - klapky, sloty, interceptory ect., ktorá mení profil krídla.
Schéma aj konštrukčné prevedenie krídiel moderných dopravákov a ich vztlaková mechanizácie je celkom zložitá záležitosť. Nejak podrobne som to neštudoval, ale vo viac prípadoch som si všimol, že napríklad vysúvanie klapiek a slotov je riešené elektromotormi a závitovými tyčami, nie hydraulickými alebo pneumatickými valcami.
Jeden z dôvod je, aby bolo vysunutie či zasunutie mechanizácie krídla čo možno presne synchronizované na oboch poloviciach krídla i medzi jednotlivými časťami vztlakovej mechanizácie navzájom.
Prekonfigurovanie profilu krídla (vysunutie/zasunuie klapiek a slotov) sa potom počas vysúvania dá celkom dobre "vybalancovať" prestavovaním iných riadiacich plôch, napríklad súhlasným vychýlením krídielok a výškoviek, prípadne prestavovaním celého stabilizátoru. Tým si lietadlo udrží potrebnú riaditeľnosť počas celého procesu zmeny profilu.
Do krídla bežného, i značne veľkého, RC modelu takto zložitú mechanizáciu pochopiteľne nedostaneš a už vôbec nedokážeš vyriešiť primerané riadenie celého systému - ale ani to riešiť nepotrebuješ. S výkonovými a konštrukčnými parametrami ako plošné zaťaženie krídla, pomer a hodnoty pristávacej a cestovnej rýchlosti, pomer ťah:hmotnosť atď. sa RC modely pohybujú v celkom inej oblasti.
Citlivosť na poryvy, ako píše jersey, je ďalšia dôležitá vlastnosť prakticky použitelného krídla. Poryv je obvykle chápaný ako bočný vietor s výrazne premenlivou rýchlosťou - v extrémnom prípade je jedna strana krídla vystavená dodatočnému prúdeniu kolmému na normálne prúdenie okolo profilu a druhá strana krídla nie - nachádza sa napríklad v aerodynamickom tieni trupu lietadla. Je zrejmé, že takýto rozdiel v obtekaní oboch polovíc krídla musí byť eliminovaný jedine aktívnym riadením.
O pár balzových klzákov som v mladosti takto prišiel aj ja - lietadielko letelo pekne, v kruhoch, ale zrazu sa prevrátilo a domov som si doniesol len hromádku balzového nešťastia... Potom ma to prestalo baviť.
KF profil
Celý článok na wiki celkom dobre ukazuje, ako sa veci majú.
KF profil vznikol ako snaha postaviť "úspešné" papierové hádzadlo ("vlaštovku"). Snahou bolo urobiť hádzadlo, ktoré by pri odhodení rýchlo stúpalo - tj. "efektívnejšie ako iné" menilo prebytok rýchlosti a kinetickú energiu na výšku - a potom pekne a stabilne letelo - tj. pri optimálnej rýchlosti malo vysokú zásobu stability a dostatočný vztlak.
K tomu pristupuje i obmedzenie dané konštrukčným materiálom - papierom. Je zrejmé, že krídlo papierového hádzadla zo skladaného papieru bude zostavené z rovinných plôch. Dosiahnuť tvar klasického profilu krídla je teda takmer nemožné. KF profil je teda kompromis medzi optimálnym profilom a možnosťami konštrukčného materiálu.
Uplatnenie v RC modeloch - penový polystyrén a podobné penové hmoty sú konštrukčné materiály veľmi ľahké a mnoho takýchto modelov vlastne nemá žiadny profil krídla - krídlo je proste plochá doska. Že to lieta (a občas celkom pekne) je predovšetkým zásluhou obrovského prebytku ťahu motorov alebo častejšie elektromotorčekov - mnoho takýchto modelov odštartuje aj kolmo hore ako helikoptéra a takmer všetky odletia zo šikmej "rampy". Potom sa samozrejme každé "vylepšenie" krídla v zmysle zmeny "plochej dosky" na niečo viac podobné skutočnému profilu kladne prejaví na letových vlastnostiach lietadielka.
prisedly vir neni mozne udrzet stabilni bez aktivni kontroly
Tu hrajú úlohu niektoré javy dané absolutnou veľkosťou profilu. Napríklad rýchlosť vzduchu vo víroch za hranami a "doba rotácie" virov, rovnako ako doba vzniku a zániku týchto vírov. Ak je napríklad doby potrebná na vznik/obnovenie "prisadnutého víru" u rozmerovo malého profilu a krídla rádovo desatiny či stotiny sekundy, na relatívnej stabilite letu modelu si ani nevšimneš, že jedna strana krídla prestala na moment vytvárať vztlak, ale pokiaľ je doba obnovenia víru dlhšia - povedzme rádu jedna sekunda a viac (u rozmerovo veľkého profilu), už je zakolísanie viditeľné, a hlavne - pre pilota citeľné.