PALBA.CZ

Vyjma aspektu co pospal Alfik, je zde ještě aspekt drah družic. Satelity GDPS létají ve třech skupinách sklonů drah. Pokud chcete poslat tři satelity do jedné skupiny, tak je výhodnější Proton, protože to zvládne. Pokud, ale chcete poslat tři satelity do tří skupin, tak se Proton nevyplatí, protože zvládne jen jednu skupinu sklonů drah a zbylé dva satelity spotřebují mnoho paliva (nebo to vůbec nedokáží) aby se dostrkaly na ty zbylé dvě skupiny. V takovém případě je pak lepší použít menší raketu, jako je Sojuz. Jinak pro zajímavost

RKA nakupuje Sojuz (2.1a) za 1,25 miliardy rublů + Fregat-M za 370 miliónů rublů + náklady startu (palivo, montáž nákladu, rampa etc..) za 300 miliónů rublu a logistika (přeprava součástí, navedení na konečnou dráhu satelitu) za cca 150 miliónů. Sakumprásk cca 2 miliardy rublů.

U protonu to takhle hezky rozepsané nevím, ale uvádí se, že GTO mise protonem (a zřejmě Briz-M) vyjde RKA na 3,5 miliardy rublů. Angara-5 zatím Chruničevu vychází na 6,5 miliardy (včetně Blok-DM), proto to stále na odchod staříka Protono do důchodu příliš nevypadá.

Zaujímavé to je 50 M USD za Proton a 30 za Sojuz, čakal som väčší rozdiel.
Pilotovaný Sojuz bude asi niekde inde keď pýtajú 50M USD za sedačku.
Angara je nová, jej vývoj sa musí utopiť v nákladoch, preto je zatiaľ drahšia.
Pod Proton sa ale aj tak nikdy nedostane kvôli inflácií a vylepšeniam.

Hektor píše:Zaujímavé to je 50 M USD za Proton a 30 za Sojuz, čakal som väčší rozdiel.
Pilotovaný Sojuz bude asi niekde inde keď pýtajú 50M USD za sedačku.
Angara je nová, jej vývoj sa musí utopiť v nákladoch, preto je zatiaľ drahšia.
Pod Proton sa ale aj tak nikdy nedostane kvôli inflácií a vylepšeniam.

Obávám se že na lepší ceny už to nikdy nepůjde - jedině, že by začali pracovat na obdobě Muskových znovupouž. raket. Možnosti na to mají. Na rozdíl od Muska nemusí vymýšlet přistávání na vodě. No a pak jedině až bude fční ta varianta "Skotty energii do transportéru"
Malý rozdíl mezi Protonem a Sojuzem je v tom, že palivo je holt to nejlevnější na celé dopravě.
A rozdíl mezi cenou Sojuzu pro lidi a Sojuzu pro družice je prostě cena kabiny (vč. toho že je musí dovézt zpět na Zem pokud možno v jednom kuse). Družice "tam" zůstane... když se to podaří

Včera, tj. 10.07.2019, štartoval z kozmodrómu Pleseck nosič Sojuz-2-1v Volga. Vyniesol na obežnú dráhu celkom 4 vojenské satelity Kosmos-2535 až 2538.

Bližšie informácie nie sú známe, ale zrejmé malé rozmery a hmotnosť navádzajú k úvahám že ide o ďalších "inšpektorov" resp. stíhače družíc.

Dňa 06.08.2019 (včera) štartoval z kozmodrómu Bajkonur nosič Proton-M so satelitom Kosmos-2539. Ide o štvrtý kus typu Blagovest, jeho orbitálna konfigurácia je týmto kompletná.


Satelit typu Blagovest.

V piatok 30.08.2019 odštartoval z kozmodrómu Pleseck raketový nosič Rokot-KM (derivát bal. rakety UR-100N).

Vyniesol druhý (celkovo tretí, prvý pokus skončil neúspešne) satelit geodetického prieskumu typu Musson-2 (14F31) resp. Geo-IK-2.
Jeho orbitálna konštelácia je týmto kompletná, malo byť trvať cca 2-3 roky, kým zozbierajú dostatok dát na vytvorenie nového modelu tvaru Zeme.
Nasledujúca generácia by mala niesť označenie Geo-RG, bližšie informácie zatiaľ chýbajú

Vo štvrtok 26.9.2019 štartoval z kozmodrómu Pleseck raketový nosič Sojuz-2-1b Fregat-M.

Vyniesol satelit Kosmos-2541, tretieho zástupcu typu Tundra (14F142) označovaného tiež skratkou EKS (Единая космическая система, Jednotný kozmický systém).
Jeho kompletná zostava by podľa rôznych zdrojov mala obsahovať 4 satelity na geostacionárnej dráhe, pokrývajúcimi rovnomerne celý svet. Doplňovať by ich malo 5-6 ďalších na vysokých eliptických dráhach, sledujúcich špecifické regíony, hlavne Severnú Ameriku.

Internety dali zaujímavý obrázok - malo by sa jednať o snímku Gibraltárskeho prielivu vytvorenú radarom satelitu US-A:


Dosť ma prekvapilo akých rozmerov dosahujú brázdy vytvorené za jednotlivými loďami.

Hmm zajimave. Kdyby se to plavidlo nahle potopilo, tak pomoci teto stopy a takoveho snimku i casove znacne zpozdeneho ,by ho nebylo problem najit a naopak zjistit kde byl pred hodinou,paklize to neni skladany snimek nebo snimek s extra dlouhou exposici.Ma na to jiste vliv i stabilita vodni masy . V bouri asi nebude,, kilvaternyj sled ,,tak vyrazny.

Ešte raz - je to snímka z radaru, nie optická. Tj. nie skladaná ani s dlhou expozíciou.

Je otázne, ako hlboká je tá brázda vo vode, voči okoliu, aby to vytvorilo taký tmavý pruh. Prečo nie sú tmavé body medzi vrcholkami vĺn? Alebo to majú počítačovo vyfiltrované= tmavý bod sa zobrazí tam kde sa vyskytuje daná úroveň odrazu signálu po určitú dobu( s častejším opakovaním, 8+ hodnôt z desiatich= brázda, 5 hodnôt z desiatich odrazov=vlny).

Ťažko povedať - možno by Alchymista vedel odpoveď. Ale určite je to počítačovo renderované.

Julesak píše:Internety dali zaujímavý obrázok - malo by sa jednať o snímku Gibraltárskeho prielivu vytvorenú radarom satelitu US-A:

Dosť ma prekvapilo akých rozmerov dosahujú brázdy vytvorené za jednotlivými loďami.

Julesak píše:Ťažko povedať - možno by Alchymista vedel odpoveď. Ale určite je to počítačovo renderované.

Ano, je to počítačem rendrované. Jen ten satelit, který to pořídil, je moderní německý komerční satelit TerraSAR-X, který pořizuje radarové snímky s rozlišením až 1 m. Pořízená fotografie Gibraltaru má rozlišení 3 m. Satelit byl vypuštěn v roce 2007.

Jediný zveřejněný obrázek nějakého „výstupu“ ze sovětského systému US-A vypadá asi takto:

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

V takom prípade sa ospravedlňujem za mystifikáciu.

Včera, 25.11.2019, štartoval z kozmodrómu Pleseck nosič Sojuz-2.1V Volga.
Niesol bližšie neurčený, zrejme nový typ družice, určenej podľa tlačovej správy na monitorovanie ruskej zostavy satelitov, ako aj sledovanie zemského povrchu. Bližšie informácie zatiaľ chýbajú. Známe je len označenie Kosmos-2542.

Dnes štartoval z kozmodrómu Pleseck nosič Sojuz 2-1b so stupňom Fregat-M. Vyniesol satelit nesúci zrejme označenie Kosmos-2543 Kosmos-2544, ide o celkom 49 kus typu Uragan-M zo systému Glonass.

Nádherné záběry. Díky.

Ďáblův advokát opět doplní co nezaznělo:

Jedná se o opakovaný start, včera byla "neudača" - z technických důvodů.
A ano, jedná se 49 družici ,ale v provozu je jich nyní 22+1 - viz: 22 из них используются по целевому назначению, один находится на этапе летных испытаний, еще один - в резерве, а три - на техобслуживании.

Zajímavé je i toto info - cituji:
Zásadní problém družic Uragan byla krátká životnost, což se projevovalo ve zvýšené potřebě obnovovat družice. U družic Uragan/Uragan-M vyžaduje zvýšená poruchovost dlouhotrvající odstávky dlouhé až několik měsíců. Tyto problémy by měly vyřešit nové nehermetizované družice Uragan-K s poloviční hmotností.
ГЛОНАСС включает 27 космических аппаратов (25 "Глонасс-М" и два "Глонасс-К"), из которых 22 работают по целевому назначению

Zajímavá je i tato rovnice - když byly vypuštěny v r.2012 a prodloužená životnost M je (ze 3let) na 7 let a máme prosinec 2019, jedna družice (i kdyby verze K) v celku řeší co?

Některé zdroje NAPŘ:
https://ria.ru/20191211/1562249893.html
https://tass.ru/kosmos/7320347
https://www.interfax.ru/russia/687397

Pri letmom pohľade na https://en.m.wikipedia.org/wiki/List_of ... satellites
Môžme vidieť že sa jedná o druhú družicu modelu K s projektovanou životnosťou 10 rokov.
Prvá funkčná štartovala v roku 2014 (november) takze aj keby mala životnosť 7 rokov, ešte je čas.
Aby to nebolo také tragické od toho novembra bolo vypustených 6 satelitov verzie M.
Jednodňové meškanie je pri tak zložitom stroji a jeho úlohe stále dobrý čas v porovnaní napríklad s Českími dráhami.

Pre "právnika" - to že sa štart posunie (mimochodom o týždeň, pôvodný termín bol 2.12) znamená čo? Resp. čo sa má z toho vyvodzovať?

Že sa družice vynášajú lebo im končí životnosť - to si objavil včera? Keď citiš potrebu upozorniť že nie všetkých 49 vynesených stále funguje. Živostnosť jednotlivých variantov satelitov Uragan je koniec koncov uvedená v článku na začiatku tohto vlákna...
Garantovaná životnosť pre typ Uragan-M je 7 rokov, najstaršie dva kusy ale štartovali v októbri 2007.

Čo má riešiť typ Uragan-K - dlhšia životnosť, vyšší počet signálov resp. viac frekvencií, vyššia presnosť, nižšia hmotnosť (tj. možnosť vyniesť ich pri jednom štarte viacej) - to je takisto písané v úvodnom článku, ktorý si sa asi neobťažoval čítať.