jmodrak píše:K Rumunskej zahraničnej politike.
Jej tvorcom bol Nicolae Titulescu, ktorý nebol ani tak politik (neliezol mocným do zadku, nekradol, nespal v práci atď.) ale štátnik. Rozumel sa aj ekonomike – bol určitý čas aj ministrom financií, ale doménou bola zahraničná politika. Patril k elite svetových politikov,
1)udávalo sa, že je v prvej päťke najvplyvnejších politikov sveta. 2x bol aj predsedom Spoločnosti národov. V podstate ho nemali radi nikde, ale on to dokázal využiť vo svoj prospech. Bol asi najlepší diplomat svojej doby a z pohľadu Berlína, Ríma a Budapešti hnusný intrigán, čo im kazí ich predstavy o usporiadaní sveta.
2)Rumunsko po 1.sv. vojne sa stalo z chudobného poľnohospodárskeho štátu doslova cez noc priemyselnou mocnosťou. Obdobie 1919 -1939 sa tiež nazýva aj Veľké Rumunsko. Po roku 1918 bolo pričlenené z Bulharska severná Dobrudža , z Ruska Besarábia a Moldavsko, z R U Bukovina a Transylvánia – Sedmohradsko. Sedmohradsko so svojimi baňami, strojárňami, hutami atď. tvorilo základ priemyselnej výroby Rumunska. Práve udržanie Transylvánie tvorilo základ zahraničnej politiky.
3) Titulescu v prvom rade začal Rumunsko ako novú mocnosť zapájať do medzinárodnej politiky. Na základe Versaillského systému vytvoril Balkánsku dohodu – Rumunsko, Juhoslávia, Grécko namierenú proti revizionistickým snahám a ambíciám Talianska. Potom bola podpísaná Rumunsko – Poľska dohoda proti ZSSR a keď sa Poliaci pridali k Nemecku
4) (Poľsko – Nemecký pakt, rovnaký ako ten, čo podpísal Hitler so Stalinom, toľko kritizovaný)
5)bola podpísaná dohoda Rumunska a ZSSR proti Poľsku. Keď bola vytvorená Mala dohoda, ktorá cez ČSR zabezpečovala priamu angažovanosť v prípade vojny Francúzska, dosiahol Titulescu vrchol svojej kariery tým, že zaangažoval do nej aj Britániu, ktorá to mala celé v zadnici. Uzavrel dohodu s Belgickom, pričom nepriamo zainteresoval Britániu, ktorá mala podobnú dohodu s Belgickom. Zároveň si dokázal nakloniť Litvinenka – Stalina, kde otázky Bukoviny a Besarábie sa mali riešiť plebiscitom. Celý tento zložitý systém dohôd a zmlúv bola vlastne odpoveď na FR, V.B. zbližovanie s Nemeckom viz. Locarno v Pátračovej práci Československé válečné plány a vývoj vojenské doktriny I.
Nicolae Titulescu bol aj tvrdým kritikom FR, ak sa jej politici pozabudli a svoje kontakty dokázal znamenite využiť na to, aby spojenecký politici F a VB sa aspoň formálne cítili zodpovedný za systém ktorý stvorili. V roku 1936 ostro napadol Francúzov za ich nečinnosť počas Hitlerovho pochodu Porýnim. Výpočet je ho Podrobnej činnosti by bol dlhý a nie je ani potrebný pre túto tematiku.
6)V podstate môžem napísať, ak by systém vybudovaný Nicolae Titulescom vošiel v platnosť, t.j. ak by Maďarsko alebo Poľsko vystúpilo proti ČSR a Rumusku, zatiahli by proti sebe nielen Juhosláviu, ale aj ZSSR, Grécko a Belgicko.
Že to Rumuni mysleli vážne s vystúpením za ČSR, svedčí to, že predsedom vlády v období 10. februára 1938 a 6. marca 1939 bol predseda vlády Miron Cristea, patriarcha Rumunský. Okrem toho, že táto vláda už jeho menovaním mala byť vlastne vojnová, ako duchovná osoba mal zjednocovať Rumunov v ťažkej dobe, on osobne bol tvrdý odporca akýchkoľvek dohôd a revízii ohľadne Transylvánie. Sám pred 1sv.v. tam pôsobil a svojou autoritou sa zaslúžil o pripojenie k Rumunsku. O tom, že by po rozbití ČSR nasledovalo Rumunsko nepochyboval.
V podstate bola chyba našej diplomacie, že tento zložitý prepletenec dohôd a zmlúv nedokázala využiť vo svoj prospech.
1)Kdo, kde, kdy udával? Vliv politiků (na světovou politiku), je předně dán vlivem státu. Představa, že rumunský politik ovlivňuje dění ve světě jako britský ministerský předseda, či prezident USA je hodně přitažená za vlasy. Jeho největší vliv na světovou politiku samozřejmě byl ve chvíli kdy stál v čele SN, tedy v letech 30-32.
2)To je nesmysl jak vrata. Rumunsko se nestalo průmyslovou mocností, ani průmyslovým státem, pořád to byl agrární stát. Oblast Sedmihradska nebylo Porúří a koncetrace zdejšího průmyslu nebyla nijak závratná ani co se týká Uherska.
3)Meziválečné Rumunsko nebylo mocností, ani vojenskou a už vůbec ne ekonomickou.
4)Srovnání smlouvy o neútočení mezi Německem a Polskem s paktem MR, je naprosto mimo mísu.
5)Možná smlouva Rumunska a se SSSR nebyla ani tak následkem smlouvy Německa a Polska, jako změny francouzské zahraniční politiky k SSSR a ani nebyla zaměřena proti Polsku. ČSR a Francie se pak snažili tlačit na Rumunsko a Jugoslávii, aby i zde došlo k přehodnocení vztahů se SSSR.
"Rumunský ministr zahraničních věcí Nicolae Titulescu začal na podzim roku 1935 jednání se SSSR připravovat. Bez souhlasu krále Carola však smlouvu sjednat nemohl. Král nesouhlasil a v rumunské vládě byla většina s premiérem Gheorghe Tˇatˇareskem v čele rovněž proti smlouvě. Tuto opozici posiloval svými intervencemi v Bukurešti i Bělehrad, který byl zásadně proti jakémukoli paktu se SSSR. Titulescu se proto snažil, aby smlouva s Moskvou byla vnitropoliticky přijatelná. Nechtěl připustit klauzuli o možnosti průchodu sovětských vojsk přes rumunské území v případě konfliktu Maďarska s některým ze členů Malé dohody a navíc žádal souhlas sovětské vlády v otázce Besarábie. V listopadu 1935 bylo rumunsko-sovětské jednání přerušeno."
Sládek, Zdeněk. Malá dohoda 1919-1938: její hospodářské, politické a vojenské komponenty. Vyd. 1. V Praze: Karolinum, 2000. ISBN 80-7184-820-4. str. 188.
Rumuni smlouvu se SSSR chtěli předně jako zbavení nároků SSSR na Besarábii, ale odvolání Titulesca v létě 36 myslím dostatečně ukazuje na jakou kartu Rumunsko vsadilo. Raději vsadili na ochranu Besarábie Německem, než na možné záruky SSSR.
6)Ak by takový systém byl reálný, což nebyl.
Mirek58 píše:Myslím, že ano.
1)SSSR mohl ČSR v r. 1938 účinně pomoci ve válce s Německem.
2)Mezinárodní vztahy na straně Malé dohody byl pro toto příznivě nastaveny.
3)Současně by si ale SSSR vyřizoval své soukromé zájmy . Jako je nastíněný případ Polska , Pruska a Litvy.
4)V r. 1938 SSSR postačovalo pouze jižním uskupením podpořit Rumunsko , tím vyblokovat Hitlerova spojence Hortyho a na severním uskupením zatlačit na Polsko a výsledek by byl jednoznačný - ohrožené nebráněné Prusko .
5)Na mapě soutředění vojsk RKKA 1938 není žádné soustředění proti Varšavě.
Ale jako vždy se čekalo na úvodní výstřel , záminku .
1)Mimo materiální pomoci nemohl.
2)Nebyly.
3)Předně.
4)Jak krásně se mění význam slov z obsadit na podpořit.
5)Můžeš tu mapu ukázat?