Balada o poľných vtákoch.
V poľnohospodáskej krajine sa posledných 30 rokov znížil počet poľných vtákov - koroptve, bažanty, křepelky, sýčky, dudky a mnoho spevavcov. Iné takmer neexistujú - dropy.
Intenzívne poľnohospodárstvo a chýbajúce zvieratá - veľké kopytníky, ktoré fungujú ako vytvárači domova a potravy pre hmyz a následne aj vtáky.
V článku
https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clano ... -huculoch/ sú dve pekné poznámky.
"Ozýva sa veľa sýkoriek. Robia si hniezda z konskej srsti. Hreje lepšie ako seno či mach. Možno je to nepodstatný detail, usmeje sa Roman. A možno kľúčová vec, ktorá vysvetľuje úbytok spevavcov. Čo ak si dnes stavajú hniezda z machu alebo trávy iba z núdze, lebo nemajú dosť srsti? Nevieme poriadne odhadnúť, o čo všetko krajina prišla, keď z nej ubudlo zvierat.“
"K statku sa blížia jariabky, mimoriadne plaché a čoraz zriedkavejšie vtáky v krajine. „Odvážia sa, pretože na lúke je dostatok trusu a v ňom veľa lariev, chrobákov. Pre malé kurence kurovitých vtákov sú dôležité bielkoviny. Čo ak je ich nízky stav v krajine spôsobený tým, že nedokážu dochovať kurence? Nemajú hmyz."
Ako ozdraviť krajinu ? Zaviesť naspäť do krajiny extenzívnu pastvu.
Česká krajina aj BROZ upozorňujú, že aby to fungovalo, nesmú sa zvieratá ošetrovať ivermectinom a podobnými jedovatými antiparazitikami. Sú jedovaté pre hmyz vyvíjajúci sa v truse. Čím menej šľachtené zvieratá , tým lepšie pretože sú prirodzene odolnejšie.
Niekoľko pekných článkov.
https://www.ceska-krajina.cz/1727/ptaku ... u-potravy/
....Velcí kopytníci přitom usnadňují ptákům nejenom získávání potravy, ale také hnízdění. „Součástí potravy zubrů a praturů, v zimě i koní, jsou i větve a kůra dřevin, které ulamují a loupou. Jindy zase lámou větve či odírají kůru při drbání. Mohou tak vznikat jizvy, kolem nichž se sice kůra zacelí, v jizvě však často zůstane ploška odhaleného dřeva, kde časem vznikne dutina. Takové dutiny využívají někteří doupní ptáci k hnízdění,“ konstatoval Miloslav Jirků. Právě doupné stromy v krajině citelně chybí, řada ptáků tak může hnízdit jen s pomocí člověka a jím vyrobených budek.
https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clano ... v-prirode/
https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clano ... ria-krasu/
aký je najvzácnejší druh vtáka? Lastovička. Na Ekofarme Ostrov šibrinkujú v maštaliach medzi hlavami, napočítali už 28 hniezd. „Sú naviazané na veľké druhy hmyzu – muchy, ovady. Nie sú ako dážďovníky, ktorým stačí s otvoreným zobákom ako s vysávačom zbierať vzdušný planktón. Lastovičky sa narobia. Sú to mimoriadne obratní letci,“ ukazuje na škáru, cez ktorú prelietavajú von. Nezdržiavajú sa v maštaliach len kvôli hmyzu. Aj kvôli teplu. Kým belorítka si dom celý obmuruje a nechá len malý otvor, lastovička urobí len otvorenú „šálku“, bez strechy. Preto potrebuje teplo.