Spečený val
Napsal: 25/2/2014, 14:20
Spečený val.
Na Slovensku sa nachádza záhadný objekt zvaný Spečený val alebo aj „slovensky čínsky“ múr. Zaoberali sa ním sa ním mnohí počnúc dejateľom Andrejom Kmeťom, vedcom Titusom Kolníkom a nekončiac svorkou Ufológov. Výsledok je taký, že dodnes nie sú jasné odpovede na dve základne otázky zo štyroch.
Vieme KDE a vieme ČO.
Spečený val sa tiahne od Sitna po Dunaj. Temer rovno, len z prerušeniami, kde nebol treba. Dodnes sa jeho zvyšky dajú nájsť v chotároch obci tekovského regiónu. Ma dĺžku asi 60 kilometrov. Konštrukcia valu bola založená na štandardnom starovekom zemnom násype spevnenom kameňmi s komorovou drevenou konštrukciou a drevenými palisádami navrchu. Stal na miestach, ktoré je možne prejsť armádou, presnejšie jazdectvom. Val bol zapálený a tým došlo k vyhoreniu drevenej konštrukcie s palisádou a spečeniu hliny a zeminy, z ktorej bol navŕšený. Umiestnenie v krajine a orientácia ho predurčuje na obranu pred útokom z východu.
Nevieme KEDY a KTO.
Na posledne dve otázky je niekoľko nemožných a niekoľko možných odpovedi. Medzi nemožne odpovede treba zaradiť jeho výstavbu obrami, Ufónmi alebo ako obranu pred Turkami.
Medzi možné odpovede môžeme zaradiť všetky situácie, keď na západnom Slovensku žijúce etnikum cítilo silnú hrozbu útoku nomádov z východu. Táto situácia mohla nastať veľakrát od roku 1700 BC, keď Indoeurópania nasadli v južnom Rusku na kone. Ale veľkosť a to, že bol vystavaný naraz, si vyžaduje, okrem nomádov, splniť niektoré ďalšie podmienky:
1. Početne a blízko usídlene obyvateľstvo živiace sa dlhodobo poľnohospodárstvom. Lovci-zberači alebo kočovníci by sa „zbalili“ a odišli do bezpečnejších končín. Poľnohospodári mali náradie, ťažne zvieraťa, početnosť a hlavne dôvod „brániť vlasť“.
2. Jednotne kmeňové alebo nadkmeňové spoločenstvo s vládnucou vrstvou v priestore temer celého západného Slovenska. Val svojim rozsahom zabraňoval prieniku nepriateľa do strednej Európy vo vnútri karpatského oblúka. Bolo ho možne obísť až cez poľské nížiny.
3. Poznanie železa. Také rozsiahle spracovanie stromov v krátkom čase, nie je možne kamennými ani bronzovými sekerami. Ráz krajiny, v ktorej sa nachádzal, bol podobný dnešku. Nebola zarastená hustým lesom. Materiál na stavbu musel byt v niektorých úsekoch dopravovaný.
4. Dunaj. Ten, kto staval val a pripojil ho k Dunaju sa musel spoliehať na Dunaj nielen ako prírodnú prekážku, ale aj ako bránenú prekážku. Stavitelia dúfali, že val je pre nomádov neprekonateľnou prekážkou a obrana Dunaja na jeho západnom brehu, nedovolí ho obísť.
5. Časový predstih. Budovatelia vedeli pravdepodobný čas kedy nepriateľ zaútočí a verili, že majú čas val vybudovať. Nejednalo o okamžitú hrozbu.
6. Stavitelia poznali spôsob výstavby a vedeli o použití veľkých krajinných valov, ako účinnej obrany proti nomádom.
7. A nakoniec, keďže val bol spálený v celej dĺžke, nemohol sa tak stať v boji. Útočníci by vypálili len krátky úsek a cez vychladnuté zhorenisko mohli pohodlne prejsť na stranu obrancov.
Riešenia.
Všetky uvedené podmienky viac alebo menej spĺňajú len dve poznané dejinne okolnosti, ktoré sa na území západného Slovenska odohrali v čase Antiky. Vpád Dákov na jeho keltské osídlenie západného Slovenska a hrozba Hunov, ktorú pociťovali Germáni na slovenskej strane Dunaja.
Kelti a Dákovia.
V prvom storočí pred našim letopočtom Kelti osídlili temer cele územie dnešného Slovenska. Ich strediska sú koncentrované hlavne na západnom Slovensku. Dákovia, žijúci v priestore dnešného Rumunska, za kráľa Burebistu podnikli veľké ťaženie na územie Keltov. Vojna v roku 60. BC bola rýchla a vyhladzujúca. Z celej populácie prežili len Kelti, ktorí unikli alebo už pred útokom žili na severe Slovenska. Ktoré zo siedmych podmienok splna tento konflikt? Prvé tri Kelti spĺňajú. Štvrtú podmienku, že nepriateľ nemohol prekročiť bránený Dunaj, konflikt nespĺňa. Dákovia útočili po oboch stranách Dunaja a aj preto rozhodujúca bitka sa neodohrala na Slovensku, ale pri Neziderskom jazere. Piata podmienka tiež nie je splnená. Kelti o útoku nevedeli s predstihom, hoci ich osídlenie na východe sa dotýkalo priamo územia Dákov. Konštrukciu zemného valu Kelti samozrejme veľmi dobre poznali. Ale jeho použitie na obranu teritória nie. Do roku 60. BC tento spôsob obrany bol použitý v Egypte, Mezopotamii, Číne, na obranu Peloponézu a proti Spartakovym otrokom. Ani jeden tento val „slovenskí“ Kelti nevideli. Posledná podmienka: Spálenie valu mohli urobiť Dákovia. Zachovalo sa ich osídlenie v jeho susedstve a mali na to 100 rokov čas, než boli z územia vytlačení alebo asimilovaní Germánmi.
Germáni a Huni.
Germáni spĺňajú prvé tri podmienky. Žili na území západného Slovenska a ich najľudnatejšie osídlenie bolo na nížinách a v povodiach riek Váh a Hron a Ipeľ. Germáni mali kráľov, či už ich dosadili Rimania alebo si zvolili vlastných. Zároveň boli poľnohospodári, chovali dobytok a kone. Železo vedeli používať a vyrábať. Podmienka číslo 4: Dunaj. Dunaj zo západu a z juhu chránili rímske légie. Pre Rimanov predstavovali Huni rovnaké nebezpečenstvo. „Slovenskí“ Germáni, Svebi, lebo tak sa v tých časoch volali potomkovia Kvádov, iste vedeli o osude Gotov, ktorých Huni porazili na južnej Ukrajine a v Moldavsku. Rímska obrana dolného Dunaja predstavovala vážnu prekážku pre národy utekajúce pred Hunmi. Preto cesta Hunov do oblasti karpatského oblúka bola dlhým časovým úsekom vyplneným ťažkými vojnami od Krymu po dolný Dunaj. Germáni tiež poznali funkciu a výstavbu valu. Temer 400 rokov sa dennodenne pozerali na valy rímskeho limesu. Niekoľko rokov pred vpádom Hunov, rímsky cisár Valentinianus donútil Kvádov stavať na našej severnej strane Dunaja obranne objekty. Druhým vzorom je výstavba alebo obnova rovnakého obranného valu medzi južným oblúkom Karpat a Dunajom v dnešnom Rumunsku. Tento val stavali Goti v roku 376 proti Hunom. Ale Huni nedostavaný val obišli a jeho obrancovia sa zachránili útekom do karpatských lesov. Krátko potom utrpeli Rimania osudovú porážku od Gotov pri Adrianopole a ich légie začali mat na Dunaji vážne problémy.
Výstavbu Spečeného valu treba zaradiť do obdobia po roku 375. Germáni na Slovensku žili v otvorených osadách a spoliehali na svoje vojenské umenie alebo na útek do močarísk a hôr. Historici oni napísali, že germánski muži boli mimoriadne leniví. Spečený val je dielo nevídaného rozsahu, takže strach „lenivých“ Germánov musel byt neskutočný. K opusteniu valu došlo pravdepodobne v roku 400, keď Huni spoločne s poddanými Gotmi porazili Gepidov a ovládli povodie Tisy a východoslovenskú nížinu. Germáni utekajúci z pravo brežného Dunaja strhli zo sebou Svebov a po prekročení Dunaja začali plieniť územie dnešného Rakúska a Bavorska. Pád rímskeho limesu v našej oblasti bol tak rýchly, že Rimania v Carnunte nestačili ani chlieb vybrať z peci. Val zostal opustený. V jeho okolí sa bez boja usadili Huni a vládli zvyšku Svebov. Pravdepodobne vtedy bol val spálený samotnými jeho staviteľmi možno na príkaz Hunov.
Perlička na záver.
Ako hovorieva klasik Pavel Dvořák: „A možno to bolo všetko inak!“ Útek Svebov a spálenie valu nezapríčinili Huni, ale veľká kométa ktorá sa objavila 18.3. roku 400. Požiar v dĺžke 60 kilometrov možno bol ohňostrojom na rozlúčku s posledným slušným storočím v strednej Európe.
http://tajomstva.org/zahady-paranormaln ... -val-obru/
http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=866717
http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/10.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Roma ... _Plain.svg
http://ssd.jpl.nasa.gov/?great_comets
Na Slovensku sa nachádza záhadný objekt zvaný Spečený val alebo aj „slovensky čínsky“ múr. Zaoberali sa ním sa ním mnohí počnúc dejateľom Andrejom Kmeťom, vedcom Titusom Kolníkom a nekončiac svorkou Ufológov. Výsledok je taký, že dodnes nie sú jasné odpovede na dve základne otázky zo štyroch.
Vieme KDE a vieme ČO.
Spečený val sa tiahne od Sitna po Dunaj. Temer rovno, len z prerušeniami, kde nebol treba. Dodnes sa jeho zvyšky dajú nájsť v chotároch obci tekovského regiónu. Ma dĺžku asi 60 kilometrov. Konštrukcia valu bola založená na štandardnom starovekom zemnom násype spevnenom kameňmi s komorovou drevenou konštrukciou a drevenými palisádami navrchu. Stal na miestach, ktoré je možne prejsť armádou, presnejšie jazdectvom. Val bol zapálený a tým došlo k vyhoreniu drevenej konštrukcie s palisádou a spečeniu hliny a zeminy, z ktorej bol navŕšený. Umiestnenie v krajine a orientácia ho predurčuje na obranu pred útokom z východu.
Nevieme KEDY a KTO.
Na posledne dve otázky je niekoľko nemožných a niekoľko možných odpovedi. Medzi nemožne odpovede treba zaradiť jeho výstavbu obrami, Ufónmi alebo ako obranu pred Turkami.
Medzi možné odpovede môžeme zaradiť všetky situácie, keď na západnom Slovensku žijúce etnikum cítilo silnú hrozbu útoku nomádov z východu. Táto situácia mohla nastať veľakrát od roku 1700 BC, keď Indoeurópania nasadli v južnom Rusku na kone. Ale veľkosť a to, že bol vystavaný naraz, si vyžaduje, okrem nomádov, splniť niektoré ďalšie podmienky:
1. Početne a blízko usídlene obyvateľstvo živiace sa dlhodobo poľnohospodárstvom. Lovci-zberači alebo kočovníci by sa „zbalili“ a odišli do bezpečnejších končín. Poľnohospodári mali náradie, ťažne zvieraťa, početnosť a hlavne dôvod „brániť vlasť“.
2. Jednotne kmeňové alebo nadkmeňové spoločenstvo s vládnucou vrstvou v priestore temer celého západného Slovenska. Val svojim rozsahom zabraňoval prieniku nepriateľa do strednej Európy vo vnútri karpatského oblúka. Bolo ho možne obísť až cez poľské nížiny.
3. Poznanie železa. Také rozsiahle spracovanie stromov v krátkom čase, nie je možne kamennými ani bronzovými sekerami. Ráz krajiny, v ktorej sa nachádzal, bol podobný dnešku. Nebola zarastená hustým lesom. Materiál na stavbu musel byt v niektorých úsekoch dopravovaný.
4. Dunaj. Ten, kto staval val a pripojil ho k Dunaju sa musel spoliehať na Dunaj nielen ako prírodnú prekážku, ale aj ako bránenú prekážku. Stavitelia dúfali, že val je pre nomádov neprekonateľnou prekážkou a obrana Dunaja na jeho západnom brehu, nedovolí ho obísť.
5. Časový predstih. Budovatelia vedeli pravdepodobný čas kedy nepriateľ zaútočí a verili, že majú čas val vybudovať. Nejednalo o okamžitú hrozbu.
6. Stavitelia poznali spôsob výstavby a vedeli o použití veľkých krajinných valov, ako účinnej obrany proti nomádom.
7. A nakoniec, keďže val bol spálený v celej dĺžke, nemohol sa tak stať v boji. Útočníci by vypálili len krátky úsek a cez vychladnuté zhorenisko mohli pohodlne prejsť na stranu obrancov.
Riešenia.
Všetky uvedené podmienky viac alebo menej spĺňajú len dve poznané dejinne okolnosti, ktoré sa na území západného Slovenska odohrali v čase Antiky. Vpád Dákov na jeho keltské osídlenie západného Slovenska a hrozba Hunov, ktorú pociťovali Germáni na slovenskej strane Dunaja.
Kelti a Dákovia.
V prvom storočí pred našim letopočtom Kelti osídlili temer cele územie dnešného Slovenska. Ich strediska sú koncentrované hlavne na západnom Slovensku. Dákovia, žijúci v priestore dnešného Rumunska, za kráľa Burebistu podnikli veľké ťaženie na územie Keltov. Vojna v roku 60. BC bola rýchla a vyhladzujúca. Z celej populácie prežili len Kelti, ktorí unikli alebo už pred útokom žili na severe Slovenska. Ktoré zo siedmych podmienok splna tento konflikt? Prvé tri Kelti spĺňajú. Štvrtú podmienku, že nepriateľ nemohol prekročiť bránený Dunaj, konflikt nespĺňa. Dákovia útočili po oboch stranách Dunaja a aj preto rozhodujúca bitka sa neodohrala na Slovensku, ale pri Neziderskom jazere. Piata podmienka tiež nie je splnená. Kelti o útoku nevedeli s predstihom, hoci ich osídlenie na východe sa dotýkalo priamo územia Dákov. Konštrukciu zemného valu Kelti samozrejme veľmi dobre poznali. Ale jeho použitie na obranu teritória nie. Do roku 60. BC tento spôsob obrany bol použitý v Egypte, Mezopotamii, Číne, na obranu Peloponézu a proti Spartakovym otrokom. Ani jeden tento val „slovenskí“ Kelti nevideli. Posledná podmienka: Spálenie valu mohli urobiť Dákovia. Zachovalo sa ich osídlenie v jeho susedstve a mali na to 100 rokov čas, než boli z územia vytlačení alebo asimilovaní Germánmi.
Germáni a Huni.
Germáni spĺňajú prvé tri podmienky. Žili na území západného Slovenska a ich najľudnatejšie osídlenie bolo na nížinách a v povodiach riek Váh a Hron a Ipeľ. Germáni mali kráľov, či už ich dosadili Rimania alebo si zvolili vlastných. Zároveň boli poľnohospodári, chovali dobytok a kone. Železo vedeli používať a vyrábať. Podmienka číslo 4: Dunaj. Dunaj zo západu a z juhu chránili rímske légie. Pre Rimanov predstavovali Huni rovnaké nebezpečenstvo. „Slovenskí“ Germáni, Svebi, lebo tak sa v tých časoch volali potomkovia Kvádov, iste vedeli o osude Gotov, ktorých Huni porazili na južnej Ukrajine a v Moldavsku. Rímska obrana dolného Dunaja predstavovala vážnu prekážku pre národy utekajúce pred Hunmi. Preto cesta Hunov do oblasti karpatského oblúka bola dlhým časovým úsekom vyplneným ťažkými vojnami od Krymu po dolný Dunaj. Germáni tiež poznali funkciu a výstavbu valu. Temer 400 rokov sa dennodenne pozerali na valy rímskeho limesu. Niekoľko rokov pred vpádom Hunov, rímsky cisár Valentinianus donútil Kvádov stavať na našej severnej strane Dunaja obranne objekty. Druhým vzorom je výstavba alebo obnova rovnakého obranného valu medzi južným oblúkom Karpat a Dunajom v dnešnom Rumunsku. Tento val stavali Goti v roku 376 proti Hunom. Ale Huni nedostavaný val obišli a jeho obrancovia sa zachránili útekom do karpatských lesov. Krátko potom utrpeli Rimania osudovú porážku od Gotov pri Adrianopole a ich légie začali mat na Dunaji vážne problémy.
Výstavbu Spečeného valu treba zaradiť do obdobia po roku 375. Germáni na Slovensku žili v otvorených osadách a spoliehali na svoje vojenské umenie alebo na útek do močarísk a hôr. Historici oni napísali, že germánski muži boli mimoriadne leniví. Spečený val je dielo nevídaného rozsahu, takže strach „lenivých“ Germánov musel byt neskutočný. K opusteniu valu došlo pravdepodobne v roku 400, keď Huni spoločne s poddanými Gotmi porazili Gepidov a ovládli povodie Tisy a východoslovenskú nížinu. Germáni utekajúci z pravo brežného Dunaja strhli zo sebou Svebov a po prekročení Dunaja začali plieniť územie dnešného Rakúska a Bavorska. Pád rímskeho limesu v našej oblasti bol tak rýchly, že Rimania v Carnunte nestačili ani chlieb vybrať z peci. Val zostal opustený. V jeho okolí sa bez boja usadili Huni a vládli zvyšku Svebov. Pravdepodobne vtedy bol val spálený samotnými jeho staviteľmi možno na príkaz Hunov.
Perlička na záver.
Ako hovorieva klasik Pavel Dvořák: „A možno to bolo všetko inak!“ Útek Svebov a spálenie valu nezapríčinili Huni, ale veľká kométa ktorá sa objavila 18.3. roku 400. Požiar v dĺžke 60 kilometrov možno bol ohňostrojom na rozlúčku s posledným slušným storočím v strednej Európe.
http://tajomstva.org/zahady-paranormaln ... -val-obru/
http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=866717
http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/10.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Roma ... _Plain.svg
http://ssd.jpl.nasa.gov/?great_comets