PALBA.CZ

Tank T-14 Armata, história vzniku alebo mýty a skutočnosť okolo najnovšieho tanku ruských OS.

domovské označenie: Т-14 «Армата»

Od T-54 po Armatu
Úvod

Pôvodne som chcel napísať len článok o novom chystanom tanku ARMATA, pri štúdiu podkladov som však narazil na množstvo (aspoň mne) doteraz neznámych ale pre filozofiu ruských tankov dôležitých prototypov, že som sa rozhodol svoj zámer rozšíriť o tieto prototypy, s ktorých len niektoré sa dostali do výzbroje už pod známym označením T – xx, ale všetky ovplyvnili vývoj sériových tankov. Niektoré z nich sú už viac-menej rozpísané „služobne“ staršími kolegami, preto sa im vyhnem. Ak chceme pochopiť ruskú konštrukčnú školu moderných tankov, musíme začať rokmi II.WW a prelomom rokov 1945/1946, kedy vznikali nové prototypy povojnových tankov, ktoré mali v sebe zapracované rozbory veľkých tankových operácií od bitky u Kurska (júl – august 1943) po záverečné boje o Berlín(apríl – máj 1945). Ďalej si musíme všimnúť 2 excelentných konštruktérov ruských tankov – Leonida Nikolajeviča Karceva a Valerija Nikolajeviča Venediktova ale treba spomenúť i ďalších, ktorí mali podstatný vplyv na smerovanie ruského vývoja v konštrukcii tankov. Kým prvý - Leonid Nikolajevič Karcev (Леони́д Никола́евич Ка́рцев) je priamym účastníkom bojov Veľkej vlasteneckej vojny v tankových zväzoch a prakticky 20 rokov viedol smerovanie ruskej povojnovej konštrukčnej školy ako hlavný konštruktér Uralvagonzavodu až do r.1969. Neskôr postúpil na Ministerstvo obrany a naďalej sa okrem stratégie použitia tankov venoval aj oblasti rozvoja (tankových)vznetových motorov. Počas svojej činnosti v Uralvagonzavode bol prakticky „otcom“ tankov T-55,cez nám menej známy T-62, až po základné uzly budúceho tanku T-72, ktorý sa stal asi najznámejším a najrozšírenejším tankom v celom svete. Druhý z nich, Valerij Nikolajevič Venediktov (Валерий Николаевич Венедиктов) odpracoval v KB-520(KB = konštrukčné byro), v neskoršom Uralvagonzavode (Nižnyj Tagiľ) takmer 40 rokov. Najskôr 20 rokov bol zástupcom generálneho konštruktéra V.N. Karceva a v r.1969 prevzal po ňom celkom logicky post generálneho konštruktéra. Je otcom prvých členov tankovej „rodiny“ T-72, ako prvý vo svete použil na pohon tanku plynovú turbínu a nebál sa inovácií ako napríklad projekt prelomového tanku 167M, či hlboká modernizácia tanku T-62 ale i prvým použitím kanónu ráže 125 mm(dovtedy bola tvrdo presadzovaná ráž u ruských tankov 100 mm), či ťažkým bojom za presadenie prvej verzie navádzaného systému PTRS 9K112 Kobra, kde jeho boj stroskotal až na vtedajšom maršálovi Ustinovi a ministrovi obranného priemyslu, Zajcevovi. Nakoniec sa mu podarilo tento systém zaviesť na iných tankoch – konkrétne u T-62B. V.N. Venediktov viedol KB 520/Uralvagonzavod až do r.1988, teda prakticky počas celej povojnovej éry ZSSR... Spoločné práce oboch konštruktérov dali vtedajšiemu ZSSR tanky od T-54A/B po T-72 vrátane. Ich tanky boli vyrobené v súhrnnom počte 120 000 sériových strojov, ktoré slúžili vo viac ako 50 štátoch sveta. Od roku 1987 nastupuje na scénu KB-520 iný „nenápadný“ konštruktér Vladimír Ivanovič Potkin (Влади́мир Ива́нович По́ткин ). Nnenápadný preto že nezávisle od režimu (ZSSR/RF) bol pre verejnosť neviditeľný, pracoval v utajenom režime pod drobnohľadom štátnych orgánov. Svoj významný prínos do ruskej tankovej školy začal s T-72B a o.i. sa stal aj otcom novej legendy – tanku T-90, ktorý vedúce orgány, o.i. aj v MO nazvali na jeho počesť (tank) Vladimir. Denne pracoval z vlastnej iniciatívy až 14 – 16 hodín a tak nečudo že KB-520 viedol len 12 rokov. Náhla srdcová príhoda si ho našla priamo v práci za písacím stolom v pracovni KB v r.1999... V súčasnosti vedie KB Uralvagonzavodu riaditeľ a generálny konštruktér v jednej osobe - Andrej Terlikov (Андрей Терликов), tvorca tankov T-90S a a práve zavádzanej poslednej verzie T-90MS. Z inej konštrukčnej školy je dôležitý a významný prínos aj s revolučnými riešeniami - konštruktéra Nikolaja Sergejeviča Popova. N.S. Popov (Никола́й Серге́евич Попо́в) bol bývalý gen. konštruktér KB Kirova a tvorca „lietajúceho tanku“ T-80 a vychýreného T-80U ktorý toto medzinárodné pomenovanie získal na výstave v Abú Dhabí. Medzi ďalšie známe práce N.S. Popova treba spomenúť chýrne obrie kĺbové traktory Kirovec či pásovú platformu pre vojskový PVO systém S-300 V...

Filozofia tankov v povojnovom období:

V druhej polovici 2. svetovej vojny sa klasické delenie tankov na ľahké, stredné a ťažké začalo deliť na ľahké(prieskumné) a tanky útočné ktoré niesli hlavnú záťaž tankových bitiek. Z útočných tankov na Západe postačilo delenie na 2 triedy - stredné a ťažké, pretože super ťažké tanky (vďaka svojej ne- mobilite) boli skôr defenzívne – ich úlohou bolo narušiť postup a zastaviť útočné tankové zväzy. Po vojne zostalo delenie naďalej na 2 typy – stredné(Medium Tank) a tzv. hlavné(bojové) Main Battle Tank – MBT. Úlohu bývalých super ťažkých tankov[ b](Super Heavy Tank)[/b] úspešne na seba prevzali rozvíjajúce sa protitankové raketové prostriedky.
Na Východe – v bývalom ZSSR sa delenie vykryštalizovalo na 3 typy – stredné(srednije, typicky T-34), ťažké(typy KV) a rozrážacie(typy IS) s ktorých v povojnovom období vznikali tanky : stredné (srednije –средние ) hlavné(osnovnyje - основные ) a prelomové(proryvnyje - прорывные ). Kým v druhej polovici 2. svetovej vojny stredné tanky mali hmotnosť 32 – 35 ton a ťažké 40 – 50 ton, po vojne s úrovňou ochrany rástla aj hmotnosť – stredné tanky boli hmotnosťou nad hranicou +- 40 ton a „osnovnyje“ asi 50 ton a viac, západné MBT nezriedka dosahujú hranicu aj 70 ton. U tzv. prelomových tankov sa nehľadelo na hmotnosť ale pohybovala sa okolo 60-tich ton i viac. U ruských tankov postupne zanikala hranica medzi strednými a hlavnými tankami, , tak sa v prvej časti článku sústredím na kategóriu ťažkých(hlavných) tankov(od projektu T-74) po sériovú verziu T-90(objekt 188) ako ideových predchodcov projektu Armata a prerodu stredných tankov(od T-54) na hlavné, či „základné“ – osnovnyje(vrátane T-72) venujem predposlednú časť článku, alias dodatok. Druhú časť článku venujem „tajomnému“ tanku T-95(objekt 195) s ktorým je projekt Armata často porovnávaný. Tank T-95 bol doslovne „prelomový“ jednak predstavoval revolučný pohľad na ťažký tank a zároveň je to posledný návrh ruského „proryvnojo“ tanku. Tretia – nosná - časť je zameraná na fikcie, dohady, poloodborné analýzy ale aj seriózne útržkové správy o možnej konštrukčnej filozofii projektu Armata, vrátane experimentu T-14(ktorý vznikol na pozadí“mystického“ projektu 148), vrátane dostupného obrazového materiálu. Posledná, záverečná časť (ak mi bude dopriate) bude opisovať skutočnú konštrukciu tanku Armata, ako má byť predstavená na jubilejnom 70-tom „Parade s Prazdnikom Osvoboždenia spod fašistkoj okupaciji“ dňa 9. mája 2015 a následných zverejnených informácií....

pokračovanie....

Abrams má hnací kola také vzadu, což není o PR. :-)

Na 95% zaplachtovana T-14
http://gurkhan.blogspot.sk/2015/03/14_23.html

porovnanie T-95 a T-14
http://gurkhan.blogspot.sk/2015/03/14-vs-95.html

Ta veza nemusi byt v skutocnosti tak vysoka ako vypada. Mozno pouzili "fejkovy" rám ako na Koalicii :
http://bastion-karpenko.ru/VVT/KOALICIA_150318_02.jpg

Na tomto videu je pravděpodobně ARMATA

upravil Skelet

Ten lauf nemá ejektor uprostřed hlavně. A zdá se , že ho nemá ani na konci jako u T55. Takže věž bude , opravdu bezposádková .

Jak souvisí ejektor s tím, jestli je věž bezosádková nebo ne? Že nebude vadit, když do bojového prostoru věže budou unika spaliny z výstřelu? Nebo že hlaveň bude mít výfuk ven z věže?

Dzin píše:Jak souvisí ejektor s tím, jestli je věž bezosádková nebo ne? Že nebude vadit, když do bojového prostoru věže budou unika spaliny z výstřelu? Nebo že hlaveň bude mít výfuk ven z věže?

Přesně tak , taková byla moje první myšlenka k tomu velice štíhlému kanonu. Když se spaliny nebudou muset odsávat kvůli posádce ejektorem ústím hlavně a odejdou někde zadním traktem , bude i před tankem více viditelno pro korekci zaměření dalšího výstřelu. I demaskující účinky výstřelu mohou být jiné, nemusí se to všechno slaďovat se zákluzem , tlaky v hlavni mohou být větší. Prostě mi ty díry v hlavni vždycky vadily.

Je zajímavý ten příklon k malým pojezdovým kolům jako na T-64 či Abramsovi.

UAZ 3151 má mít rozměr pneumatik 215/SR15, tzn. 63cm. Těžko říct, nakolik zkresluje perspektiva Armatu oproti UAZu, ale její pojezdová kola by tedy měla být o něco větší, než 47cm, pokud počítám správně.

T-64 měla 55cm; Abrams 63cm; T-80 67cm; a T-72 75cm.

Pokud se dobře pamatuji teorii, velká pojezdová kola si snáze poradí s nepořádkem který by se dostal na pásy, kdežto menší kola mají menší setrvačnost, méně nadskakují od pásů a umožňují lepší odpružení hmot a tedy stabilnější jízdu.

Rusi tie kolesa uz pocitaju vychadza im 670mm, inak podvozok resp. jeho odpruzenie vyzera byt nejaky hybrid medzi podvozkom rady T-72/T90 a T-80

Velký obrázek

Obrázek je vizuálně zmenšen. Zobrazit v plné velikosti

Hmm. Mně to na tom obrázku, ze kterého odvozují 67cm, vychází na 59cm (podle mně se nedá 1:1 srovnávat délka vagonu a Armaty kvůli zkreslení perspektivou; ale dá se srovnávat výška vagonu od kolejnice k podlaze přesně v místě kola armaty, tzn. bez potřeby korekce, kde to pak vychází takto.)

Na každý pád by mne zajímalo, jaké taktické aspekty Rusy vedly k tomuto dalšímu odklonu od "konstrukční školy T-72" ke škole "T-80", potažmo Západu.

Může za tím být vyšší projekční rychlost, při které by odpružení velkých kol a'lá T-72 dělalo problémy?

Inak vsimnite si v 9 sekunde toho videa korbu tanku, vyzera to tak, ze pancierovanie je riesene obdobne ako na merkeve, ocelovy skelet a na tom modularny vrstveny (hybridny) pacier...

ja som na ruských fórach čítal že koleso má priemer 70cm

Video tanku T-14 Armata. Bolo natočené v Sverdlovskej oblasti. Veža tanku je krytá celtou kvôli transportu po železnici. Trojčlenná posádka je v prednej časti tanku. Veža tanku bude bez posádky.

Podle výfuku a hnaciho kola to vypadá, že motor je nade vší pochybnost standardně vzadu.

Ano, je to pravdepodobne tak - nasvedčujú tomu aj viditeľné "závesy" pojazdových kolies - dva vpredu, na prvých dvoch kolesách a zrejme jeden vzadu, na poslednom kolese.

Ještě že ten podvozek má 7 kol, lépe jde poznat, které fotky jsou pravé.

Jsem zvědavý, jak moc bude ta věž nakonec podobná Falconu.
http://armata.cz/jordanska-tankova-vez-falcon/

Jedno je jistý, motorpřevodový agregát je úplně jinak poskládaný , výfuk to má na pravo.
Za další člověk sedící v otevřeném poklopu před věží je další člen osádky, samotný poklop má ohromnou tloušťku cca 15-20 cm což by dokládalo brutální panceřování i ze zhora. To u žádného jiného taknu neuvidíte, průměrné pancéřování horní části korby je u ostatních tanků do max 5-7 cm zezhora.

Uvidíme, jak se ten koncept osvědčí. Bude to hodně závislé na pozorovacích přístrojích. Není totiž nad to, vidět na vlastní oči a slyšet na vlastni uši, asi proto bylo tolik velitelů tanku zraněno nebo zabito když měli vystrcenou hlavu z poklopu - ačkoli mohli být hezky zalezlí. Stejně tak podobné výtky lze najít na dnes moderní bezosádkové kulomety a kanóny u strojů jako je Pandur atd. Člověk zírající na obrazovku v útrobách stroje prostě nemůže využít smysly tolik, jako když je venku a reakční doba a vůbec přehled o situaci má pak lepší. Mluvím o boji na kratší vzdálenost samozrejmě. Už jen sedět ve věži, i když zalezlý bude zřejmě o dost přirozenější.