Pezinský Achilles.

Středověk - bitvy, generálové, zbraně

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav

Odpovědět
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

plavecky_rekonstrukc_obr.jpg


Pezinský Achilles.
Hrdinu Achilla pozná každý z Homérovej Iliady, ale aj v malokarpatskom Pezinku máme osobnosť s rovnakým menom, len ju pozná málokto. Nastal čas to napraviť.

V Pezinku máme dve múzeá – Malokarpatské a Mestské. V júni 2003 napísal Peter Wittgrúber z Mestského múzea článok o pezinských grófoch Kosmovi a Achillovi. Potom som si kúpil knihu Tatársky vpád od Richarda Marsinu a Miloša Mareka. Neskôr som čítal monografiu o Svätom Jure, kde bol článok Júliusa Vaváka z Malokarpatského múzea. Vtedy som si spomenul na „Pezinčanov“ a hľadal som viac informácií o našom „pezinskom“ Achillovi. Takže tu je výsledok:

Achilles bol pezinský gróf z významného rodu Hont-Poznan. Achillov dedo, nitriansky župan Tomáš, bol významný vojak. Historici ho spomínajú ako vojvodcu kráľa Emericha v roku 1202 v Bulharsku kde okrem vojnových zásluh pomohol Emerichovi na čas získať titul bulharského kráľa. O rok neskôr v Nemecku Tomáš viedol húf Polovcov (Plavcov) v zostave vojska českého kráľa Přemysla Otakara I., ktorý vytiahol so svojou armádou na pomoc cisárovi Otovi IV. Arnoldi Chronica Sclavorum opisujú Čechov ako skazených a Tomášových Plavcov, pod menom Valwen, ako krutú pohromu, lebo sa viac venovali krádežiam a pľundrovaniu ako samotnému boju. Neskôr bol Tomáš kráľovským sudcom v Nitre. Za tieto zásluhy dostal Tomáš v roku 1208 od nástupcu kráľa Emericha, Ondreja II. zem Bozin – dnešný Pezinok.

Tomášovi synovia Sebeš a Alexander boli osobní priatelia kráľa Ondreja II. A to už v časoch keď Ondrej viedol odboj voči svojmu bratovi kráľovi Emerichovi. Taká klasická uhorsko-slovenská strory: otec na strane kráľa – synovia na strane vzburenca. Po niekoľkých bitkách, keď sa šťastena klonila raz na jednu a raz na druhu stranu došlo k zaujímavému zvratu. Pred rozhodujúcou bitkou, keď armády kráľa Emericha a jeho brata Ondreja si vybudovali tábory, ráno pred bitkou sa kráľ Emerich dal obliecť do kráľovského rúcha a nasadil si korunu. Sám a neozbrojený sa vybral do Ondrejovho tábora a brata zajal. Vo vezení sa ocitol nielen Ondrej ale aj Sebeš. Oboch ale z väzenia vyslobodil Tomášov syn Alexander. Ondrej po nástupe na trón odmenil záchrancu v roku 1206 vlastníctvom preadia Plavecký Štvrtok, oblasť kde na hraniciach Uhorska žili Polovci – Plavci, ktorých Tomáš viedol do Nemecka. Neskôr, za ďalšie služby kráľovi dostal Alexander spolu s bratom Sebešom dediny a mestečka Čeklys (dnes Bernolákovo), Malacky, Skalicu a ďalšie majetky a Sebeš osobne dostal trhovú osadu Svätý Jur nad ktorou bolo obrovské slovanské hradisko, ktoré sa stále používalo. Je zaujímavé, že kráľ nedal bratom obec Mhyr, ktorej územie oddeľuje Svätý Jur od Pezinka. Slovensky historik Matúš Kučera síce „vynašiel“ dôvod, ale tu ho radšej ani nebudem spomínať.

Tomášovi a jeho potomkom sa v službe uhorským kráľom darilo až tak, že Sebešovho a Alexandrovho brata Bukvena Ondrej II. oženil so svojou neterou Alžbetou a dal jej aj príslušné veno – asi 200 kilogramov striebra. Rodu Hont-Poznan patrili veľké majetky pod celom Uhorsku. Niektoré už „od čias Svätopluka“ a ďalšie získali ako odmenu za službu uhorským kráľom už od čias, keď prvý uhorsky kráľ sv. Štefan bol len princom povereným správou Nitrianskeho kniežatstva.

Keď sa stal kráľovič Belo spoluvládcom Ondreja II. odňal mnohé pozemky a výsady grófom zo Svätého Jura a Pezinka až do času keď tieto krivdy napravil kráľ Ondrej II. Tato Belova politika, keď sa snažil získať naspäť majetky ktoré rozdal jeho otec vyvolala v kráľovstve neposlušnosť a mala neblahý vplyv aj na vytvorenie uhorskej armády pre boj s Mongolmi.

Mongolský (Tatársky) vpád.
V čase mongolského vpádu bol už pezinsky gróf Alexander mŕtvy a bitky pri Muhi 11. 4. 1241 sa zo Svätého Jura a Pezinka zúčastnili všetci dospelí grófi: Sebeš zo Svätého Jura (jeho syn Abrahám bol ešte dieťa) a grófi Kosmas, Achilles a ich brat neznámeho mena z Pezinka. Napriek statočnému boju, pri ktorom padol Sebeš a neznámy brat, bola uhorská armáda porazená. Zranený Kosmas a Achilles prežili a s časťou svojich vojakov sa vrátili pod Malé Karpaty. Práve včas, aby zorganizovali obranu pred Tatármi, ktorí pritiahli z Poľska a Moravy.

Dátum príchodu Mongolov do okolia Bratislavy môžeme určiť na základe listu z 13. 6. 1241. V ňom napísal rakúsky vojvoda Fridrich II. Bojovný nemeckému kráľovi Konrádovi, že malá skupina Mongolov prenikla z Horného Uhorska do jeho krajiny. Pravdepodobným miestom prechodu bol brod pod Bratislavou. Z toho vyplýva, že Tatári boli v okolí Bratislavy, v Pezinku a vo Svätom Jure v prvej polovici júna. Rozprával som s každým v našom kraji, čo o tých časoch niečo vie a čo sa k tým časom „prekopal“. Pri žiadnom archeologickom výskume sa nenašli dôkazy o bojoch s Mongolmi a dobové pramene nič nevravia o devastácii územia. Obyvatelia regiónu sa zachránili v Bratislave, na „vylepšenom“ hradisku nad Neštichom a asi aj v Šúrskom močiari. Mongolské hliadky krajinou prešli, vypálil opustené osady a už sa nikdy nad Dunaj nevrátili.

Bojovný sused.
Jedno nebezpečenstvo pominulo a nastalo nové od rakúskeho suseda. Vojvoda Fridrich Bojovný (lat. Fridericus Bellicosus) bol vyhlásený zloduch. Jeho menovec cisár Fridrich II. keď ho uvrhol do rižskej kliatby, okrem iných hriechov vytýkal aj „prznenie nevinných panien“. Na druhej strane bol nemorálny vojvoda excelentný vojak a mal početné a kvalitné rytierske vojsko. Na úteku pred Mongolmi prijal kráľ Belo pozvanie Fridricha II. Bojovného a z hosťa sa stal veľmi rýchlo stal jeho zajatcom. Aby sa vykúpil, musel vojvodovi odovzdať svoje cennosti a pod prísahou „vrátiť“ hranične komitáty Mošon, Vasvár a Šopron. Fridrich si však nárokoval aj ďalšie odškodné a keď Belo odišiel do Záhrebu, začal okrádať uhorských utečencov a drancovať priľahlé oblasti Uhorska. Napadol Raab a pokúsil sa tiahnuť aj na územie západného Slovenska. Pod Bratislavou však utrpel porážku od pezinského grófa a bratislavského župana Kosmu. Neskôr sa Kosmas dostal do Fridrichovho zajatia potom čo v ďalšej bitke s Fridrichom utŕžil 15 zranení a prišiel o oko. Jeho miesto zaujal brat Achilles a ten odrazil ďalšie pokusy vojvodu preniknúť nad Dunaj pri Bratislave.
Nakoniec sa Fridrich v roku 1242 rozhodol zaútočiť na Západne Slovensko okľukou cez územie Moravy. Prišiel k Váhu a táboril oproti dnešnému Hlohovcu. Z tohto územia ho vytlačila armáda trenčianskeho župana Bogomera. Nie je zaznamenané, hoci je to pravdepodobné, či sa tak stalo v súčinnosti s Achillom. Fridrich sa vrátil do Rakúska, aby odrazil útok od Jadranu prichádzajúceho uhorského kráľa. Po krátkom boji sa Belo a vojvoda dohodli, že v zmysle tajnej prísahy z predchádzajúceho roku Belo Fridrichovi ponechá hranične komitáty. V tom čase Achilles, ktorý o mierovej dohode buď nevedel, alebo ju nerešpektoval, so svojím vojskom vtrhol do Rakúska a vyplienil Fridrichove územia až po Viedeň, čím dosiahol vyslobodenie brata Kosmu z Fridrichových rúk.

Boje Tomášových vnukov s Fridrichom Bojovným stáli akosi mimo záujmu slovenských historikov, aj keď Kosmas a Achilles dosiahli vynikajúce víťazstvá nad mimoriadne zdatným súperom a to v zložitom období Uhorského kráľovstva.
Je zaujímavé, že práve Bratislavská a Trenčianska župa dokázali v čase mongolského besnenia spojiť dostatok odhodlaných a vycvičených mužov a Fridricha účinne zastaviť. Kosmas, Bogomer a najmä Achilles museli veliť minimálne niekoľkým stovkám mužov a mať dostatok zdrojov na vedenie vojny. To sa ale vôbec nezlučuje s predstavou Mongolmi vydrancovanej krajiny a vyhubeného obyvateľstva. Je pravdepodobné, že po odrazení Mongolov od Trenčína a Nitry sa cez západné Slovensko presunuli len ich prieskumné hliadky, ktoré plienili v obmedzenom rozsahu. Nakoniec, aký by bol mal Fridrich záujem na rabovaní územia západného Slovenska, keby bolo zničené Mongolmi?

Môžeme predpokladať, že Achilles zaradil do svojho vojska aj Pečenehov, ktorí strážili dunajský brod na strane dnešnej Petržalky a iste aj „Tomášových“ Polovcov z dnešného Záhoria, ale jadro jeho vojska muselo pochádzať z dŕžav Hont-Poznanovcov a aj z obrancov Bratislavského hradu. Achilles bol vojvoda hodný nielen svojho slávneho mena, ale aj svojho deda Tomáša z Nitry. S týmto pezinským grófom sa spája ešte jedná zaujímavá dejinná udalosť.

Kto zabil bojovného Fridricha?
Fridrich Bojovný sa v roku 1246 pri rieke Litava stretol v bitke s vojskom Bela IV. Tak ako bolo u Bela pravidlom, bitku prehral, ale víťaziaci Fridrich bol za nevyjasnených okolností po bitke zabitý. Jeho telo sa našlo až o tri dni. Nebývalo vtedy zvykom zabíjať panovníkov, aj keď si to zaslúžili. Jedným z „podozrivých“ je aj Achilles, nakoniec mal na to dostatočný dôvod a aj schopnosti. Pavel Dvořak famózny spisovateľ o slovenských dejinách v jednej zo svojich kníh zo série Stopy dávnej minulosti píše, že to bol práve Achilles, ktorý zabil Fridricha. Keď som sa Dvořáka na tento udaj spýtal vravel, že ho ma zo spoľahlivého zdroja, len si už nevedel spomenúť z akého.

Pezinsky grófi Achilles a Kosmas a ich potomkovia vlastnili vodný hrad, ktorý je teraz v centre Pezinka a začali stavať hrad v Malých Karpatoch na obranu vtedy používaného prechodu zo Zahoria. Tento sa dnes označuje názvom Starý hrad II. .Hrad bol dobitý v roku v 1271 vojskami Přemysla II. Otakara. Okrem písomnej správy to potvrdzuje aj nalez 7 strieborných fenigov razených Otakarom a množstvo železných hrotov šípov.
Ďalšie opevnenie predstavoval Dračí hrádok postavený nad cestou vedúcou od Stupavy do Svätého Jura. Toto opevnenie postavil dedič jurského grófa Sebeša. Dračí hrádok dobil Přemysl Otakar II. 13.4 1271 a pri jeho obranne zahynul gróf Alexander. Jednoducho český kráľ bol zdatnejší nepriateľ než rakúzsky vojvoda Fridrich Bojovný.

Mocný rod Hont-Poznanovcov pochádzal podľa slovenských historikov z domácej nitrianskej elity z čias Veľkej Moravy. Jeho príslušníci sa podieľali na zakladaní i na osudoch Uhorského kráľovstva v prvých storočiach nášho tisícročia. Niekto by sa mohol pozastaviť nad menom Achilles, ale to v tých časoch bolo dosť časte v rode Hont-Poznanovcov. Vzdialený príbuzný rovnakého mena Achilles z rodu Hont – Poznan ktorý mal majetky v Bíni. Bol prepošt v Stoličnom Belehrade vicekancelár v rokoch 1243 až 1251. Päťkostolský (Pécský) biskup v rokoch 1251 a 1252. Sprevádzal kráľa Bela do Dalmácie a po návrate dva roky spravoval ostrihomské arcibiskupstvo. Vo vtedajšom „multi-kulti“ Uhorsku nemali Hont-Poznanovci dôvod sa „pomaďarčiť“ a podľa rodových mien je vidieť, že sa to ani nestalo. Preto môžeme Tomáša, Kosmu aj Achilla považovať za nitrianskych Slovanov, úspešne brániacich svoju vlasť Uhorské kráľovstvo.

Z listiny kráľa Ondreja II. Z roku 1231
Preto si želáme, aby bolo zjavené autoritou súčasného veku, ako aj správami budúcich potomkov, že pripomínajúc si pamiatku nášho brata Emericha (Imricha), slávneho uhorského kráľa, grófovi Tomášovi, ako odmenu za jeho verné služby, ktorý mu chvályhodne poskytol vo výprave, ktorú mal proti Bulharom na rieke Morava a keď náš spomínaný brat zomrel a my sme ho prijali panovanie nad kráľovstvom, berúc do úvahy neochvejnú vernosť spomenutého grófa Thomasa, čím bol ten istý eminentne známy, poslali sme ho ako prvého princa na pomoc českému kráľovi proti cisárovi. (Nasleduje zoznam pozemkov, ktoré kráľ daroval) Potom náš milovaný najstarší syn Bela na základe slávneho zákona v diskusii a odvolaní večnosti a nadbytočnosti odňal tieto pozemky grófom Sebešovi a Alexandrovi, synom vyššie uvedeného grófa Tomáša a tiež privilégiá, ktoré im boli udelené. Keďže sme nemohli nechať zásluhy našich verných predchodcov bez odmeny, uznali sme za hodné obnoviť vlastníctvo spomínaných pozemkov. ...

Z listiny Bela IV. z roku 1245
Chceme upozorniť, že keďže náš verný gróf Kosmas, syn Alexandra, neúnavne preukazoval nám a nášmu kráľovstvu so všetkou vernosťou rôzne a chvályhodné služby, rozhodli sme sa vložiť niekoľko špeciálnych a vysokých služby do jeho prítomnosti. Je pravda, že keď Tatári božskou pomstou vtrhli do nášho kráľovstva 30 a my sme sa postavili proti tým istým Tatárom spolu s barónmi a mužmi nášho kráľovstva, ten istý gróf Kosmas, vidiac nás a našich barónov, mužne bojoval s tými istými Tatármi a bol tam smrteľne zranený dvoma ranami od tých istých Tatárov. Potom, keď sme boli pri moriach, ten istý gróf Kosmas bez nútenia zachoval hranice nášho kráľovstva, to jest celú župu Posonia (Bratislava), proti vodcovi Rakúšanov a tam, pri obrane hranice, bol ranený pätnástimi ranami a v tých ranách bol zajatý Germánmi; z ktorého zajatia sme sa aj my vykúpili alebo dostali V samotnom zachovaní hranice je spomínaný gróf Kosmas zbavený jedného oka. V ostatných ťaženiach nášho kráľovstva vystavil a vynaložil toľko vernosti, že by po toľkých zásluhách služby, mal byť zaslúžene povýšený z kráľovskej vznešenosti. My sme však na odplatu za zásluhy grófa Kosmu celu zemou Bozin s jej príslušenstvom a záujmami, za jeho poslušné zásluhy a záslužné služby dali grófovi Kosmasovi a skrze neho jeho dedičom navždy a neodvolateľne.

Listina Bela IV. z roku 1256
Keď sme si teda pripomenuli ich výnimočných služieb, to znamená, že keď sme mali na rieke Sajo konflikt proti Tatárom, ktorí sa im mužne postavili rovnakými päsťami, oni sami boli ťažko zranení a ich brat bol zabitý zachovali vernosť kráľovstvu a korune. Keď sme zostali v námorných častiach krajiny, proti vodcovi Rakúska, nášho hlavného nepriateľa, zachovali hranicu nášho kráľovstva nepoškodenú a nedotknutú, kde bol za lojalitu k nám zajatý spomínaný gróf Kosmas, ktorý dostal dvanásť rán, gróf Achilles zachoval našu hranicu nepoškodenú. A keď sme sa vracajúc z morí a spomínaný gróf Kosmas bol v zajatí a my sme sa pohli vojskom proti rakúskemu vodcovi, ten istý Achilles pustošil od Bratislavy rakúske kráľovstvo až po Viedeň za vernosť, ktorá nám bol dlžný. Preto, odvolávajúc sa na tieto a iné ich služby, o ktorých by trvalo dlho, kým by sme ich podrobne vyrozprávali, prepustili sme zem Bozin Kosmasovi a Achillovi, grófom a ich dedičom a nástupcom ich dedičov, aby ich vlastnili v pokoji navždy, ako je známe, že ich aj ich otec vlastnil.


Použitá literatúra:
Marsina, R./Marek, M.: Tatársky vpád. Budmerice 2008.
Mór, W.: Negyedik Béla király története. Temesvár 1893.
Sasinek, F. V.: Dějiny kráľovstva uhorského. Banská Bystrica 1869.
Vavák, J.: Nové poznatky k najstarším dejinám Svätého Jura. In: Z. Štefániková (ed.): Zo starších dejín Svätého Jura. Svätý Jur 2010, 7 – 30.
CODEX DllLOMATICUS ET EPISTOLARIS SLOVACIAE, SLOVENSKÝ DIPLOMATÁR TOMUS I.
CODEX DllLOMATICUS ET EPISTOLARIS SLOVACIAE, SLOVENSKÝ DIPLOMATÁR TOMUS II

Zdroje internet:
http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yg ... print=true
http://mek.oszk.hu/09500/09536/html/
https://www.turistikapatamat.sk/zaujima ... tail/131/5
https://www.vhu.sk/data/files/317.pdf
http://www.bobinsvet.eu/ucebne_pomocky/ ... avecky.htm
Obrázek
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11465
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od Zemakt »

Článek mírně uhladil Zemakt
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

Pracka opaska pochadzajuca z Uhorska v čase opisanych bojov na ktorej je znazorneny boj ritierov.
Obrázek
Obrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

Idealna predstava hradiska Neštich ktore patrilo grofom zo Sväteho Jura:
Obrázek

Obrázek

Obrázek
Obrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

Kamenny portret krala Ondreja II. najdeny v Piliši, kde bol sučaťou hrobky jeho manželky Gertrudy
Obrázek
Obrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

Portet Fridricha Bojovneho
Obrázek
Obrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

Jeden zo "zazrakov" vtedajšieho hradiska a novobudovaneho hradu Biely kameň. Keramicky vodovod.
Obrázek

Obrázek

Obrázek
Obrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Pezinský Achilles.

Příspěvek od palo satko »

Dnešna realita hradiska a blizkeho hradu znazornena pomocou lidaru:
https://sketchfab.com/3d-models/hradisk ... 724bfbe46c
Obrázek
Odpovědět

Zpět na „Středověk“