Tento systém je fajne, len neviem čo má nahradiť - Tor, starší Pancír, Tungusku
Raketo-kanonové vozidlo Pancir-SM môže určite v plnom rozsahu nahradiť Pancir-S1 vo všetkých úlohách a zrejme aj Tungusku, ale vozidlo nie je pancierované a nie je na pásoch, takže Tungusku asi plne nenahradí (doprovod obrnených jednotiek v rozvinutej zostave), to isté asi platí i o systéme Tor. Na lepšie posúdenie by to chcelo lepšie poznať manévrovacie schopnosti porovnávaných systémov a riadených striel v celom rozsahu dostrelu (presnosť navedenia, maximálne preťaženia cieľa a rakety, rýchlosť reakcie, doba letu na diaľku...) v neposlednom rade bude hrať úlohu aj cena systému a rakety.
Ja to vidím tak, že "blízku" vojskovú PVO v zostave obrnených jednotiek budú naďalej zabezpečovať postupne modernizované Tungusky a Tory, a Pancir-SM (a Pancir-S1) bude nasadený v jednotkách "teritoriálnej" a "objektovej" PVO a v úlohe palebného prostriedku blízkej obrany v zostave systémov PVO ďalekého dosahu. Dobre sa môže uplatniť aj pri odrážaní masového úderu striel s plochou dráhou letu.
"Raketové" vozidlo bez vlastného prehľadového lokátoru potom doplní palebnú kapacitu raketo-kanonových vozidiel v "stacionárnych" postaveniach pre obranu teritória a objektov a veľmi dobre sa uplatní v zostave systémov PVO ďalekého dosahu pri obrane prehľadových rádiolokátorov proti protirádiolokačným strelám. S veľkou zásobou rakiet sa veľmi dobre hodí aj na odrážanie masového úderu striel s plochou dráhou letu.
arten - veľmi hrubo možno efektívny dostrel kanonov s počiatočnou rýchlosťou ~1000m/s na vzdušné ciele odhadnúť z použitého kalibru - 10mm=1000metrov, na podzvukové ciele. Dôvod je prozaický - na takej diaľke už klesá rýchlosť bežne tvarovanej strely do transsonickej oblasti (pod 350-400m/s). Na nadzvukové ciele je dosah asi 2/3 - 3/4 z predošlého (to zhruba zodpovedá poklesu letovej rýchlosti pod 550m/s).
Je to samozrejme len aproximácia, umožňuje však ešte odhadnúť dobu letu na maximálnu vzdialenosť.
Tú potom môžeš ďalej porovnávať s odhadnutými vlastnosťami rakiet, kde obvykle máš uvedenú maximálnu letovú rýchlosť a maximálny dosah - opäť možno vychádzať z predpokladu, že raketa musí mať na hranici maximálneho dosahu minimálne transsonickú rýchlosť, teda aspoň Mach 1, aby bola schopná efektívne manévrovať za cieľom. Nespravíš pritom veľkú chybu s predpokladom doby akcelerácie 2-4 sekundy (alebo odhadom doby horenia motora podľa videí). Bude to síce "presné počítanie s nepresnými číslami", ale lepšie údaje zrejme aj tak nezískaš.
K efektívnemu použitiu kanonov a rakiet v úlohe protiraketovej obrany lodí a pozemných postavení rádiolokátorov
Čo sa vlastne rozumie splnením úlohy? Aký veľký je bránený cieľ z pohľadu útočiacej rakety a za akých podmienok ho budeme považovať za zasiahnutý/ubránený?
Loď - raketa sa približuje zhruba v horizontálnej rovine, 3-5 metrov nad hladinou. Loď predstavuje cieľ zložený zo siluety trupu (zmenšenej asi o 10%) a siluety hlavných nadstavieb (možno ich tiež rozmerovo zredukovať - až o 20%). Raketa, alebo jej od hladiny odrazené trosky musia zasiahnuť "redukovaný" obrys lode. Prečo nesmú loď zasiahnuť ani trosky je zrejmé z obrázkov v téme "Aktuálny stav ruského námorníctva" strana 23 a 25, kde sú sekvencie zásahov lodí - bojová časť zasahuje loď aj v prípade dotyku strely s hladinou...
Rádiolokátor predstavuje približne štvorcový cieľ s plochou okolo 20m2 v horizontálnej i vertikálnej rovine, ktorý musí byť zasiahnutý priamo alebo odstatočným počtom účinných črepín. Pre raketu z bojovou hlavicou o hmotnosti 50kg nech to znamená dopad v okruhu 50 metrov od stredu cieľa (na otvorenom priestranstve). Raketa nech sa približuje klesavým letom pod uhlom 10°.