Je mozne znovu pouzit RS, ktera byla aktivovana [ treba na hotovostni stihace ], ale neodpalena?
Záleží od typu - a čo sa myslí aktiváciou.
Pokiaľ raketa vykonala let, obvykle sa po lete alebo pri dennej kontrole lietadla na ďalšiu zmenu zvesuje a ide na prehliadku - počet pristátí počas životnosti je dosť obmedzený - u R-3S to bolo tuším 50 pristátí a 40 hodín napájania z palubnej siete lietadla.
Počas letu je raketa napájaná z palubnej siete lietadla a aktivuje sa až pár minút pred predpokladaným bojovým použitím. Na rakete ale pritom k žiadnym "nevratným" zmenám nedochádza - je len zahriata elektronika, roztočený gyroskop koordinátoru cieľa, privedený chladiaci plyn na chladenie detektoru a podobne - raketa je pripravená na zachytenie cieľa.
Až v momente, keď pilot stlačí bojové tlačítko a vydá tak povel k odpalu prechádza raketa na autonómne napájanie - je odpálený PAD (prachový akumulátor tlaku - v podstate pomali horiaci raketový motor) a plyny z neho roztočia palubný turbogenerátor (alebo u iných typov dôjde k aktivácii palubnej batérie). Keď napätie v palubnej sieti rakety dosiahne predpísanú hodnotu (asi za pol sekundy u R-3S), je cez elektroniku odpalovacieho zariadenia APU vydaný povel k zapáleniu raketového motora a odisteniu zámku odpalovacieho zariadenia.
Je to riešené tak, že povel k zapáleniu motora je vydávaný nezávislou cestou a až potom, ako raketa "oznámi", že pracuje na vlastný zdroj. Ak neprejde na vlastné napájanie, povel k odpáleniu motora neprejde. Podobne, ak motor nenaštartuje alebo do predpísanej doby nedosiahne predpísaný počiatočný ťah a neopustí odpalovacie zariadenie, zámok odpalovacieho zariadenia sa opäť zaistí. Zaistenie zámku odpalovacieho zariadenia nie je príliš tuhé - a ak by motor neskôr dosiahol istý ťah, odpor zámku prekoná a raketa odpalovacie zariadenie opustí.
Raketa s vyhoreným PAD (aktivovanými batériami...), sa po pristátí zvesuje a ide (podľa typu) na opravu v STO, nagenerálnu opravu alebo rovno do trhacej jamy...
Údržba a ošetrovanie - záleží od typu. Záleží tiež na tom, či bola raketa pripravená v nejakom stupni pohotovosti alebo "len skladovaná".
Boli také, na ktorých robili v ŠTO práce každý týždeň (i častejšie - zmontované RS-2 pre ostrú hotovosť - robila sa kontrola a výmena akumulátorových batérií), v mesačných intervaloch - napriklad zmontované R-3S pre 1. PP (dodávali sa rozložené), na iných sa robili práce v rôznom rozsahu po pol roku, roku, alebo v iných intervaloch daných dobovo alebo počtom cyklov.
Napríklad R-60 bola počas životnosti (10 rokov) v pôvodnom továrenskom balení prakticky "bezúdržbová". Po skončení životnosti (10 rokov) sa mala urobiť kontrola a raketa predpísaným spôsobom ošetriť a znovu predpísaným spôsobom zabaliť - tým sa životnosť (použiteľnosť) predĺžila o ďalších x rokov.
Obecne sa dá povedať, že čím bola raketa modernejšia, tak tým menej práce s ňou bolo (aspoň v počiatočnom období životnosti) - bola z väčšej časti už zmontovaná (R-60 mohla ísť po vybalení z bedni rovno na lietadlo - na základnú kontrolu funkčnosti stačil teoreticky palubný systém lietadla), intervaly údržby boli dlhšie, rozsah prác pri ošetrovaní menší...
ŠTO/STO - špeciálne technické oddelenie - skupina určená pre údržbu a ošetrovanie riadenej leteckej výzbroje, u rakeťákov zhruba zodpovedá skupine KPS, s tým, že u leteckých útvarov obvykle zodpovedala i za skladovanie a výdaj leteckých riadených rakiet prvého a druhého PP.