Masaryk, pan profesor, si tie dvere sam otvarat nedokázal. Osloviť krajanov v Amerike, to ano. Ale otvárať dvere
Žeby Štefánik, ktorý v navrhu ČS vlajky zvolil 2/3 modrej, chcel aby sa republika volala česká je už úplne vymetenie mysle.
Lebo ten vyrok treba povedať celý:
„Slováci sú Česi, žijúci v Uhorsku a Česi sú Slováci, žijúci v Čechách.“
Takto sa snažil vysvetľovať Francúzom Česko-slovensku otázku. Vziat len prvú polovicu vyroku je nacionalistická demagógia.
Upravil nazov národnej rady z jediného dôvodu, aby sa francuzom lahko vysvetľoval.
Svoj slovenský povod nezapieral, byť Masarykovi, ktorý svoj slovenský rod tiez nezapieral, pisal po česky. Obidvaja pochadzali z regiónu Moravske/Maďarskeho/uhorskeho Slovenska , obyvaneho etnickými Slovákmi.
Rodine a iným priateľom v Čechách pisal po slovensky. (Aj taky Lajo Kossuth pisal rodine
na Turiec po Slovensky, tiež šľachtic slovenského pôvodu ako Štefánik)
Tie listy si možno treba aj prečítať, zistíme tam, ako Masaryka instruoval ako ma pristupovať k jednotlivým ľuďom, co su zac, ake su ich pohnútky, ciele,... Skrátka otváral dvere. Toto Stefanik vie, napisal si Pisecky vo svojom denniku. Pomáhal aj jemu, ked sa mal stat veľvyslancom v Japonsku.
Bol proti Masarykovi v otazke neintervenovania proti bolševizmu, ale podriadil sa.
Nuž chcem byť v pravde občanom sveta, preto i na Mont Blancu verným som synom úbohej Tatry – národu slovenského.
Štefánik bol v druhom rade Francúz a potom Cechoslovak. Za Čecha sa neoznacoval.
a jeho úvahy
na sklonku života, viceprezident pre Slovensko, vlastný slovenský snem...naznačovali, že by sa v prípade svojho prežitia možno snažil presadiť v ČSR niečo ako krajinské zriadenie už v jej začiatkoch. Zobralo by to vietor z plachiet autonomistom.
A nakoniec, kto tie legie organizoval?
Legie boli plné Čechov, lebo Slovak do uhorskej armády ani len nenarukoval, nemohol teda dezertovat k legiam
