Samozrejme - a nielen na deformáciu, ale priamo na pretvarovanie a strih materiálu strely v hlavovej časti. Ak si pozorne pozrieš nákres oboch striel - BR-271 a BR-271B, všimneš si, že majú na okraji predného ogiválu po obvode dve drážky - pri prenikaní cez prekážku sa v týchto miestach hlava strely "ustihne" a vznikne kuželová plocha s vrcholom smerujúcim do prekážky. Pri menšom odpore sa hlava strely strihá do prednej drážka, pri väčšom následne, alebo aj ihneď, do zadnej. Pri presnom grafe/tabuľke by sa dokonca mali dať pozorovať zlomy na grafe.Nabízí se otázka, proč se při vyšší rychlosti spotřebuje méně energie na průbojnost a na co se spotřebuje ten zbytek. Souvisí to nějak z deformací střely? Teď mne napadá (spekulace), že různý tvar střel může vykazovat jiný odpor proti deformaci, čímž by mohl být vysvětlen onen rozdíl?
Spotreba energie na pretvarovanie strely a miera pretvarovania - to je presne to, o čom som písal na prvej strane, k tomu práve sčasti slúžia tie rôzne podivné koeficienty tvaru strely. Pokiaľ máš chuť, môžeš z údajov tabuliek napríklad skúsiť odvodiť ten koeficient K v "mojom" druhom vzorci. Ten bude ale platiť len pre daný typ strely a konkrétny materiál prekážky.
Ďalší problém je s HVAP - ak dopadová rýchlosť prekračuje cca 1200 m/s síce môžeš niečo napočítať a bude to čiastočne pravda - ale treba si uvedomiť, že pri tejto rýchlosti už nastupujú zreteľne aj hydrodynamické javy a pri rýchlosti nad 1600m/s prevážia. Nad 1800m/s je teória prierazu, ktorú sa tu snažíme nejak poriešiť, prakticky nefunkčná.